Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-39-2012.pdf
PDF · 98.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8Cb/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou v právnej veci navrhovateľa: ThyssenKrupp Ferostav, spol. s r.o., so sídlom Nové Zámky, Bešeňovská cesta 17, IČO: 34 144 137, zast. JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, so sídlom Bratislava, Košická 52, proti odporcovi: TECHNOIMES, s.r.o., so sídlom Myjava, M. Uhra 57/3, IČO: 36 270 024, zast. JUDr. Agatou Džačovskou, advokátkou, so sídlom Senica, Hviezdoslavova 315, o zaplatenie 7.000,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V zvyšnej časti sa návrh zamieta.
III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 474,34 Eur do rúk právnej zástupkyne odporcu JUDr. Agaty Džačovskej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 7.000,- Eur. Zároveň sa domáhal zaplatenia náhrady trov konania. Uviedol, že odporca dňa 03.03.2010 uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vo výške 80.298,15 Eur, ktorý vnikol z ich vzájomnej obchodnej činnosti neuhradením viacerých faktúr vystavených navrhovateľom a zaviazal sa v splátkovom kalendári zaplatiť sumu 80.298,15 Eur v splátkach, ktoré nedodržal. Odporca sa zaviazal pre prípad nedodržania tohto splátkového kalendára zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur. Na zmluvnú pokutu vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. 5010000014, splatnú dňa 23.03.2010, vo výške 10.000,- Eur. Túto faktúru odporca doposiaľ uhradil len čiastočne a to vo výške 3.000 Eur.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, a to z dôvodu, že faktúra, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu, nespĺňa náležitosti podľa zákona o účtovníctve, nespĺňa náležitosti pre daňový doklad, nie je určitý popis faktúry, čiže nie je zrejmé, z akého právneho vzťahu zmluvná pokuta je. Poukázal na to, že predmetné uznanie záväzku zo dňa 03.03.2010 bolo vytvorené navrhovateľom, zmluvná pokuta tam uvedená je uvedená neurčito s tým, že v druhej vete uznania záväzku je uvedené „v prípade nezaplatenia pohľadávok, sa zaväzujem zaplatiť zmluvnú pokutu“, z čoho vyplýva, že ak nebude mať pohľadávku zaplatenú navrhovateľ, zaplatí nevieme komu zmluvnú pokutu 10.000,- Eur. Poukázal na ustanovenie § 266 Obch. zák., podľa ktorého sa výrazy používané v obchodnom styku vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku pripúšťa alebo je tam možný rôzny výklad, tento je na ťarchu toho, kto daný dokument vytvoril, v tomto prípade navrhovateľa. Mal za to, že z daného textu nie je zrejmé, že by v prípade nezaplatenia záväzku zo strany
odporcu mala nastať zmluvná pokuta. V prípade, ak súd uzná dané uznanie záväzku a zmluvnú pokutu žiadal, aby bolo použité moderačné právo súdu pre neprimeranosť danej zmluvnej pokuty.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z obchodného registra navrhovateľa a odporcu, faktúry č. 5010000014 zo dňa 23.03.2010, uznania záväzku zo dňa 03.03.2010, pričom zistil tento skutkový stav:
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, v neprítomnosti odporcu za účasti jeho právneho zástupcu. (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
Účastníci konania sú podnikatelia, táto skutočnosť vyplýva z výpisov z obchodného registra účastníkov, podnikateľmi boli i ku dňu vzniku ich záväzkového vzťahu.
Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 7.000,- Eur a to titulom zmluvnej pokuty s poukazom na uznanie záväzku zo dňa 03.03.2010, ktoré obsahuje i dohodu o zmluvnej pokute vo výške 10.000,- Eur, s tým ž odporca zaplatil pred podaním návrhu časť zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- Eur. Mal za to, že zmluvná pokuta uplatnená navrhovateľom je primeraná a nie je priestor na využitie moderačného práva súdu. Zmluvná pokuta je nástrojom zabezpečujúcim riadne plnenie zmluvných povinností zo strany druhého zmluvného partnera. V zmysle zákona je potrebné prihliadať najmä na hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ktorá v tomto konkrétnom prípade bola vo výške vyše 80.000,- Eur, s tým že odporca bol s úhradou predmetných faktúr uvedených v uznaní v omeškaní 2 až 5 mesiacov, pričom nešlo o zanedbateľnú sumu a navrhovateľovi týmto konaním odporcu vznikala škoda, keďže on musel za tovar, ktorý bol dodaný odporcovi v zmysle predmetných faktúr zaplatiť tretej osobe vysokú sumu. Odporcovi bola skutočnosť, že je v dlhodobom omeškaní s platením predmetných faktúr známa a dobrovoľne sa zaviazal si svoj záväzok splniť do 12.03.2010, pod sankciou zaplatenia zmluvnej pokuty. Bol názoru, že na primeranosť zmluvnej pokuty nemá vplyv, kedy následne odporca uhradil svoj záväzok voči navrhovateľovi, vyplývajúci z predmetných faktúr.
Odporca s návrhom nesúhlasil s poukazom na to, že formulácia zmluvnej pokuty nie je taká, aby navrhovateľ mohol byť v konaní úspešný. Ďalej poukázal na zaplatené faktúry, teda na ich splatnosť a čas kedy boli zaplatené, čo predstavuje až 480 % ročný úrok z omeškania. Navrhol, že v prípade, ak bude mať súd za to, že predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná určito, aby súd využil moderačné právo súdu.
Z uznania záväzku zo dňa 03.03.2010 súd zistil, že týmto úkonom odporca uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vo výške 80.298,15 Eur titulom nezaplatenia pohľadávok navrhovateľa, ktoré vyplývali z faktúr uvedených v uznaní. V texte tohto úkonu sa konkrétne uvádza: „Uvedený záväzok 80.298,15 Eur v plnom rozsahu uznávam a zaväzujem sa ho zaplatiť do 12.03.2010. V prípade nezaplatenia pohľadávok do 12.03.2010 sa zaväzujem zaplatiť zmluvnú pokutu 10.000,- Eur“. Predmetný úkon je podpísaný tak navrhovateľom, ako aj odporcom. V texte sú vypísané jednotlivé faktúry s dátumom splatnosti, sumou na ktorú faktúra znie, výškou úhrady, ktorú odporca urobil a s výškou časti nezaplatenej faktúry a počtom dní, počas ktorých je odporca v omeškaní so zaplatením jednotlivých faktúr.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Právna úprava zmluvnej pokuta je obsiahnutá v Občianskom zákonníku v § 544 a nasl. a pre obchodnozáväzkové vzťahy je doplnená v Obchodnom zákonníku v § 301 a nasl. Obch. zák.
Podľa § 301 Obch. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi boli viaceré obchodnozáväzkové vzťahy, na základe ktorých mal odporca zaplatiť navrhovateľovi faktúry, ktoré boli navrhovateľom vystavené odporcovi v súvislosti s ich vzájomnou obchodnou činnosťou. Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením predmetných faktúr. Z tohto dôvodu došlo k uznaniu záväzku zo strany odporcu písomným úkonom, ktorý je popísaný vyššie. Okrem uznania záväzku vo výške 80.298,15 Eur tento úkon obsahuje i dohodu navrhovateľa a odporcu o zmluvnej pokute.
V súvislosti s námietkou odporcu o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z dôvodu jej neurčitosti, je potrebné uviesť, že súd má za to, že dohoda o zmluvnej pokute bola medzi účastníkmi riadne, to znamená i určito, dohodnutá a preto nie je neplatná. Z dohody o zmluvnej pokute, i keď nie je uvedený výslovne jednoznačne, je jasný jej vecný obsah, teda predmet dohody o zmluvnej pokute - výška zmluvnej pokuty, ako i porušenie povinnosti, pre porušenia ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Tento obsah je, podľa názoru súdu, zrejmý i pre osoby, ktoré nie sú stranou predmetnej dohody. V konečnom dôsledku, s poukazom na výkladové pravidlo, uvedené v § 266 ods. 1 Obch. zák., je možné dohodu o zmluvnej pokute vyložiť, keď obidvom stranám dohody bol nepochybne známy úmysel druhej strany pri uzatváraní tejto dohody. Napokon odporca na základe predmetnej dohody o zmluvnej pokute i plnil, keď zaplatil navrhovateľovi týmto titulom sumu 3.000,- Eur.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že zo strany odporcu bola porušená povinnosť, pre porušenie ktorej bola zmluvná pokuta dohodnutá. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.
Ďalej sa súd zaoberal návrhom odporcu na zníženie zmluvnej pokuty podľa § 301 Obch. zák.
Zákon ponecháva výšku zmluvnej pokuty na vzájomnej dohode strán. Ani Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník neobsahujú žiadnu konkretizáciu ohľadne maximálnej výšky zmluvnej pokuty. Výška zmluvnej pokuty by mala byť však primeraná a mala by zodpovedať významu a hodnote zabezpečovanej povinnosti. § 301 Obch. zák. umožňuje súdu vstúpiť do zmluvného vzťahu účastníkov konania a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť.
Účelom moderačného práva je umožniť súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu z dvoch dôvodov. Predovšetkým preto, aby bolo možné odstrániť tvrdosť zákona, ku ktorej môže dôjsť pri prísnom uplatňovaní zákona, ale tiež preto, aby mal súd v konkrétnom prípade možnosť zabrániť neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť až k neprimeraným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na strane oprávneného.
Rozhodnutie o tom, že je dohodnutá neprimerane vysoká zmluvná pokuta je vecou voľného uváženia súdu. Posúdenie otázky primeranosti zmluvnej pokuty závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu, najmä na dôvodoch, ktoré viedli k dohode o výške zmluvnej pokuty a na okolnostiach, ktoré ich sprevádzali. Pri úvahách o znížení zmluvnej pokuty je potrebné vychádzať z hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti.
Dôvody, ktoré viedli účastníkov k dohode o zmluvnej pokute vyplývajú zo samotnej dohody o zmluvnej pokute, kde sú špecifikované faktúry, so zaplatením ktorých bol odporca v čase dohody o zmluvnej pokute v omeškaní, s uvedením výšky dlhu odporcu, ako aj počtom dní omeškania. Dohodou o zmluvnej pokute navrhovateľ jednoznačne sledoval to, aby odporca zaplatil svoj dlh voči navrhovateľovi do dátumu 12.03.2010. So zaplatením jednotlivých faktúr bol, podľa predmetného uznania, odporca ku dňu 03.03.2010 v omeškaní od 12 do 100 dní. Za tohto stavu sa súdu dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá predstavovala cca 1/8 zabezpečovaného záväzku, súdu javí ako neprimerane vysoká.
Z tohto dôvodu súd pristúpil k zníženiu dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom v prvom rade zohľadnil výšku zabezpečovanej pohľadávky, ide o sumu 80.298,15 Eur. Pokiaľ ide o význam zabezpečovaného záväzku, z dokazovania nevyplynulo, resp. navrhovateľ ani netvrdil také skutočnosti, z ktorých by vyplývala skutočnosť, že zo strany navrhovateľa ide o zabezpečenie takej pohľadávky, ktorá by bola podstatnou v jeho podnikateľskej činnosti, resp. od ktorej by bol existenčne závislý, prípadne ktorá by bola pre neho kľúčová, prípadne ktorá by nestrpel z určitého dôvodu odklad. Za takéhoto stavu mal súd za to, že i keď pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi bola určite vysoká, obchodovanie účastníkov netvorilo u navrhovateľa podstatnú časť jeho podnikateľských aktivít. Pri určení výšky zmluvnej pokuty súd prihliadol i na tú skutočnosť, že odporca zaplatil navrhovateľovi predmetný záväzok síce po lehote uvedenej v dohode o zmluvnej pokute, avšak z dokladu o úhradách týchto jednotlivých záväzkov odporcu, predloženého navrhovateľom vyplynulo, že poslednú časť záväzkov odporca zaplatil dňa 16.04.2010, čo nemožno považovať za veľmi významné omeškanie, keďže sa zaviazal (v dohode o zmluvnej pokute) celý záväzok zaplatiť do 03.03.2010. Z vyššie uvedených dôvodov sa súdu potom javila ako primeraná zmluvná pokuta vo výške 5.000,- Eur. Navrhovateľ nepreukázal, že mu konaním odporcu (zaplatením faktúr po 03.03.2010) vznikla škoda, presahujúca sumu 5.000,- Eur.
Vzhľadom na to, že odporca zaplatil navrhovateľovi pred podaním návrhu v predmetnej veci titulom predmetnej zmluvnej pokuty sumu 3.000,- Eur, súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.000,- Eur, predstavujúcej zvyšnú časť nezaplatenej zmluvnej pokuty.
Námietka odporcu spočívajúca v tom že faktúra, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu nemá náležitosti podľa zákona o účtovníctve je v predmetnej veci irelevantná. Súd náležitosti predmetnej faktúry ani neskúmal, pretože táto skutočnosť nemá vplyv na samotné uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute, ako i plnenie z tejto dohody.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V predmetnej veci mal navrhovateľ úspech v 28,57 %, odporca mal úspech v 71,43 %, odporcovi tak patrí náhrada trov konania vo výške 42,86 % sumy, ktorá predstavuje ním účelne vynaložené trovy konania. Trovy konania odporcu pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.106,71 Eur. Trovy právneho zastúpenia spočívajú v 3 úkonoch právnej služby á 237,34 Eur (prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 13.11.2012, 11.12.2012), 3 x paušál 7,63 Eur a to v spojení s uvedenými úkonmi. Trovy konania spočívajú ďalej v náhrade za stratu času za čas strávený cestou zo Senice do Nového Mesta nad Váhom na pojednávanie dňa 13.11.2012 t.j. za 5 polhodín x 12,71 Eur, spolu 63,55 Eur a na pojednávanie dňa 11.12.2012 t.j. za 5 polhodín x 12,71 Eur, spolu 63,55 Eur, tiež v náhrade cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla na ceste zo Senice do Nového Mesta nad Váhom a späť na pojednávanie dňa 13.11.2012, pri priemernej spotrebe 8,4 l/100 km, pri cene pohonných látok 1,439 Eur/l, pri pevnej sadzbe náhrady 0,183 Eur/1 km a počte 99 km vo výške 30,167 Eur a na pojednávanie dňa 11.12.2012, pri priemernej spotrebe 8,4 l/100 km, pri cene pohonných látok 1,449 Eur/l, pri pevnej sadzbe náhrady 0,183 Eur/1 km a počte 99 km vo výške 30,084 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú vrátane DPH výšku 1.106,71 Eur. Odporcovi tak patrí náhrada trov konania vo výške 474,34 Eur (42,86 % z 1.106,71 Eur).
Súd nepriznal odporcovi náhradu za úkon právnej pomoci - vyjadrenie zo dňa 05.12.2012, pretože tento úkon nebol právnym zástupcom navrhovateľa vykonaný účelne. Súd má za to, že skutočnosti, uvedené v predmetnom vyjadrení mohol právny zástupca odporcu prezentovať na nariadenom pojednávaní dňa
13.11.2012, resp. 11.12.2012, toto vyjadrenie neobsahuje také závažné tvrdenia, ktoré by museli byť urobené v samostatnom písomnom vyjadrení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.