Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/27/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: S. Q., narodená X.X.XXXX, bytom Z. utca XX, XXXX M., A. republika proti odporcovi: Y. Q., narodený X.XX.XXXX, tohto času vo K., adresa pre doručovanie W. P. P., M., P K., zastúpený JUDr. Margitou Kováčovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Žilinská 20 o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. Q., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov S. Q., rod. S., nar. X.X.XXXX a Y. Q. nar. X.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v obci D., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku 6, ročník XXXX, strana XX, pod por číslo X r o z v á dz a .

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:

Maloletá W. Q., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec maloletej sa zaväzuje platiť výživné na maloletú W. v sume 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletou neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu v Leviciach dňa 25.7.2011, postúpenému tunajšiemu súdu dňa 13.12.2011 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa 20.6.1992 z lásky, pochádzajú z neho dve deti, plnoletý syn Y., nar. X.X.XXXX a maloletá W., nar. XX.X.XXXX. Napriek tomu, že manželstvo bolo uzatvorené z lásky po niekoľkých rokoch sa v ňom vyskytli nezhody týkajúce sa spoločnej budúcnosti, ktoré sa napriek snahe oboch účastníkov tieto pre dobro rodiny riešiť nepodarilo prekonať, v dôsledku čoho postupne došlo medzi manželmi k odcudzeniu, čo v novembri 2007 vyústilo do situácie, že manželia prestali zdieľať spoločnú domácnosť. Odporca v tom čas odišiel do K. za prácou, navrhovateľka sa spolu s deťmi odsťahovala do I., kde sa si prenajala byt a zamestnala sa. Podľa tvrdení odporkyne odporca žije vo K. v spoločnej domácnosti s priateľkou, na Slovensko chodí veľmi sporadicky, o svoje deti neprejavuje záujem, v dôsledku čoho tieto pociťujú sklamanie sa v ňom. Od času odchodu zo spoločnej domácnosti odporca prestal riadne a včas platiť výživné. Preto dňa 18.5.2011 s ním navrhovateľka uzavrela dohodu o splácaní zročného výživného za obdobie posledných 3 rokov, v ktorej sa odporca zaviazal platiť spolu s bežným výživným aj zročné výživné v sume 150 Eur na každé dieťa až do splatenia dlhu. Tento záväzok však odporca neplnil, preto navrhovateľka spolu s návrhom na rozvod manželstva žiadala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú W. za dobu troch rokov spätne.

Za príčinu rozvratu manželstva označila navrhovateľka nezáujem o spoločne trávený čas, rozdielne názory na životné priority a výchovu detí a vzájomné citové odcudzenie. Zároveň uviedla, že nevidí nádej na obnovu manželstva, nakoľko stratila k odporcovi dôveru a odporca zdieľa spoločnú domácnosť v zahraničí s novou partnerkou, z čoho je evidentné, že záujem o obnovu manželského spolužitia nemá.

V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. na čas po rozvode manželstva navrhovateľka žiadala zveriť jej maloletú do osobnej starostlivosti a otcovi maloletej uložiť povinnosť platiť výživné v sume 150 Eur mesačne, počnúc dňom 1.7.2008.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 2.7.2012 žiadala rozšíriť žalobný petit svojho návrhu v tom smere, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť výživné vo výške 300 Eur oproti pôvodne navrhovanej výške 150 Eur. Súd o jej návrhu rozhodol uznesením č.k. -154 zo dňa 2.7.2012 tak, že navrhovanú zmenu pripustil.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.9.2012 uviedol, že s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva súhlasí, nakoľko manželstvo s navrhovateľkou je už len formálne, manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú, ich vzťahy sú natoľko rozvrátené, že nie je vôbec možné očakávať obnovu manželského spolužitia, pričom ani jeden z manželov v súčasnosti nemá o obnovu záujem.

Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. na čas po rozvode súhlasil odporca s pôvodne navrhnutou výškou výživného 150 Eur. K vyjadreniu pripojil prehľad svojich príjmov a výdavkov, výpis z príjmov za rok 2010 až 8/2012, pričom uviedol, že priemerná výška jeho mesačného zárobku je 1006 Eur.

Súd uznesením vydaným pod č.k. -45 zo dňa 1.6.2012 vylúčil návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva - určenie výživného pre maloletú W. Q., nar. XX.X.XXXX, podľa na samostatné konanie s odôvodnením, že podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželom k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom , súd však vo svojom rozhodnutí neupravuje pomery rodičov k maloletým deťom a nerozhoduje o vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu manželstva.

Podľa ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní boli prítomná navrhovateľka, právna zástupkyňa odporcu na základe ním riadne udeleného plnomocenstva zo dňa 13.9.2012 a kolízny opatrovník maloletej dcéry účastníkov konania, a po vyhlásení rozsudku sa títo vzdali odvolania, súd vychádzal z citovaného ustanovenia a v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol.

Predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (zverenie do osobnej starostlivosti, zastupovanie dieťaťa, spravovanie majetku dieťaťa, platenie výživného, úprava styku s dieťaťom).

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ods.3 citovaného ustanovenia, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods.4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Záverom súd nad rámec povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorú v danom prípade vzhľadom na vyššie citované ustanovenie nemal, pre úplnosť uvádza, že potom, čo vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom právnej zástupkyne odporcu, písomným vyjadrením odporcu a tiež listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, najmä sobášnym listom, rodným listom maloletej, daňovým priznaním navrhovateľky za rok 2011, faktúrami vystavenými navrhovateľkou za obdobie január až máj roku 2012, potvrdeniami o úhrade platieb spojených s bývaním, potvrdením o návšteve školy, lekárskymi správami osvedčujúcimi zdravotný stav maloletej, prehľadom mesačných výdavkov na maloletú W., potvrdením o návšteve školy, zisťoval u zamestnávateľa odporcu jeho zárobkové pomery (príjem), to všetko za účelom zistenia rozsahu odôvodnených potrieb maloletej a výdavkov nevyhnutných na ich uspokojovanie.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že maloletá W. má XX rokov, býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou v meste M., A. republika, kde navštevuje strednú školu. Zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom zistené neboli, u maloletej však bola diagnostikovaná anémia, náklady na odporúčanú farmakologickú liečbu a vitamíny predstavujú cca 20 Eur mesačne. Celkové mesačné výdavky na maloletú, vrátane nákladov na bývanie predstavujú sumu cca 430 Eur.

Navrhovateľka, matka maloletej je samostatne zárobkovo činná osoba, z daňového priznania za rok 2011 vyplýva, že dosiahla základ dane vo výške 15 058,98 Eur, s daňovou povinnosťou vo výške 1821,63 Eur. Z faktúr za poskytované služby vyplýva, že ako podnikateľský subjekt vystavila faktúry mesačne v priemere cca 1000 Eur, ktoré súd posúdil ako priemerný hrubý príjem navrhovateľky nakoľko nezohľadňuje hradenie povinným platieb súvisiacich s podnikaním (náklady). Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Odporca, otec maloletej pracuje na základe pracovnej zmluvy vo K. I., v štáte R. v spoločnosti W. P. P.. Výška jeho priemerného čistého mesačného zárobku vyplývajúca z prehľadu mesačného príjmu vystaveného na žiadosť súdu zamestnávateľom za obdobie júl 2010 až september 2012 je v prepočte cca 1150 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Súd pri posúdení základnej otázky konania, a to či sú splnené podmienky pre rozvod účastníkov podľa citovaného ustanovenia § 23 Zákona o rodine a tiež otázky, či navrhovaná rodičovská dohoda spĺňa predpoklady vyžadované ustanovením § 24 ods.4 Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletej a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletej, výchovnej a ďalších) vychádzal zo všetkých zistených skutočností a vykonaných dôkazov V intenciách vykonaného dokazovania súd uzavrel, že sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie o rozvode manželstva, s odôvodnením, že vykonaným dokazovaním súd dospel k názoru, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo rozvrátené, manželia spolu dlhodobo nežijú, nehospodária, manželstvo účastníkov v čase rozhodovania súdu neplnilo žiadnu z funkcii, tak ako sú vymienené v Zákona o rodine, obnova manželského spolužitia sa javí nemožná, manželia nemajú na nej záujem. V časti úpravy práv a povinností k maloletej W. na čas po rozvode súd po tom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul ohľadom tejto otázky navrhovateľku, právnu zástupkyňu odporcu oboznámil sa s vyjadrením odporcu, ako aj so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletej prezentovanom ním na pojednávaní dospel k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletej, rešpektuje a zohľadňuje potreby dieťaťa v jej veku.. Vzhľadom na uvedený záver súd manželstvo účastníkov rozviedol a schválil navrhnutú rodičovskú dohodu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Vzhľadom ku skutočnosti, že účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, odvolanie účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. ( § 27 ods. 2 Zákona o rodine).