Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-27-2011.pdf
PDF · 91.14 KB
Case nature
Subarea
3P/27/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: S. Q., narodená X.X.XXXX, bytom Z. utca XX, XXXX M., A. republika proti odporcovi: Y. Q., narodený X.XX.XXXX, tohto času vo K., adresa pre doručovanie W. P. P., M., P K., zastúpený JUDr. Margitou Kováčovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Žilinská 20 o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. Q., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov S. Q., rod. S., nar. X.X.XXXX a Y. Q. nar. X.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v obci D., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku 6, ročník XXXX, strana XX, pod por číslo X r o z v á dz a .
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:
Maloletá W. Q., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec maloletej sa zaväzuje platiť výživné na maloletú W. v sume 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletou neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu v Leviciach dňa 25.7.2011, postúpenému tunajšiemu súdu dňa 13.12.2011 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa 20.6.1992 z lásky, pochádzajú z neho dve deti, plnoletý syn Y., nar. X.X.XXXX a maloletá W., nar. XX.X.XXXX. Napriek tomu, že manželstvo bolo uzatvorené z lásky po niekoľkých rokoch sa v ňom vyskytli nezhody týkajúce sa spoločnej budúcnosti, ktoré sa napriek snahe oboch účastníkov tieto pre dobro rodiny riešiť nepodarilo prekonať, v dôsledku čoho postupne došlo medzi manželmi k odcudzeniu, čo v novembri 2007 vyústilo do situácie, že manželia prestali zdieľať spoločnú domácnosť. Odporca v tom čas odišiel do K. za prácou, navrhovateľka sa spolu s deťmi odsťahovala do I., kde sa si prenajala byt a zamestnala sa. Podľa tvrdení odporkyne odporca žije vo K. v spoločnej domácnosti s priateľkou, na Slovensko chodí veľmi sporadicky, o svoje deti neprejavuje záujem, v dôsledku čoho tieto pociťujú sklamanie sa v ňom. Od času odchodu zo spoločnej domácnosti odporca prestal riadne a včas platiť výživné. Preto dňa 18.5.2011 s ním navrhovateľka uzavrela dohodu o splácaní zročného výživného za obdobie posledných 3 rokov, v ktorej sa odporca zaviazal platiť spolu s bežným výživným aj zročné výživné v sume 150 Eur na každé dieťa až do splatenia dlhu. Tento záväzok však odporca neplnil, preto navrhovateľka spolu s návrhom na rozvod manželstva žiadala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú W. za dobu troch rokov spätne.
Za príčinu rozvratu manželstva označila navrhovateľka nezáujem o spoločne trávený čas, rozdielne názory na životné priority a výchovu detí a vzájomné citové odcudzenie. Zároveň uviedla, že nevidí nádej na obnovu manželstva, nakoľko stratila k odporcovi dôveru a odporca zdieľa spoločnú domácnosť v zahraničí s novou partnerkou, z čoho je evidentné, že záujem o obnovu manželského spolužitia nemá.
V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. na čas po rozvode manželstva navrhovateľka žiadala zveriť jej maloletú do osobnej starostlivosti a otcovi maloletej uložiť povinnosť platiť výživné v sume 150 Eur mesačne, počnúc dňom 1.7.2008.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 2.7.2012 žiadala rozšíriť žalobný petit svojho návrhu v tom smere, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť výživné vo výške 300 Eur oproti pôvodne navrhovanej výške 150 Eur. Súd o jej návrhu rozhodol uznesením č.k. 3P/27/2011-154 zo dňa 2.7.2012 tak, že navrhovanú zmenu pripustil.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.9.2012 uviedol, že s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva súhlasí, nakoľko manželstvo s navrhovateľkou je už len formálne, manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú, ich vzťahy sú natoľko rozvrátené, že nie je vôbec možné očakávať obnovu manželského spolužitia, pričom ani jeden z manželov v súčasnosti nemá o obnovu záujem.
Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. na čas po rozvode súhlasil odporca s pôvodne navrhnutou výškou výživného 150 Eur. K vyjadreniu pripojil prehľad svojich príjmov a výdavkov, výpis z príjmov za rok 2010 až 8/2012, pričom uviedol, že priemerná výška jeho mesačného zárobku je 1006 Eur.
Súd uznesením vydaným pod č.k. 3P/27/2011-45 zo dňa 1.6.2012 vylúčil návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva - určenie výživného pre maloletú W. Q., nar. XX.X.XXXX, podľa § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na samostatné konanie s odôvodnením, že podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželom k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom , súd však vo svojom rozhodnutí neupravuje pomery rodičov k maloletým deťom a nerozhoduje o vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu manželstva.
Podľa § 157 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní boli prítomná navrhovateľka, právna zástupkyňa odporcu na základe ním riadne udeleného plnomocenstva zo dňa 13.9.2012 a kolízny opatrovník maloletej dcéry účastníkov konania, a po vyhlásení rozsudku sa títo vzdali odvolania, súd vychádzal z citovaného ustanovenia a v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (zverenie do osobnej starostlivosti, zastupovanie dieťaťa, spravovanie majetku dieťaťa, platenie výživného, úprava styku s dieťaťom).
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ods.3 citovaného ustanovenia, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ods.4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Záverom súd nad rámec povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorú v danom prípade vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 157 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku nemal, pre úplnosť uvádza, že potom, čo vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom právnej zástupkyne odporcu, písomným vyjadrením odporcu a tiež listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, najmä sobášnym listom, rodným listom maloletej, daňovým priznaním navrhovateľky za rok 2011, faktúrami vystavenými navrhovateľkou za obdobie január až máj roku 2012, potvrdeniami o úhrade platieb spojených s bývaním, potvrdením o návšteve školy, lekárskymi správami osvedčujúcimi zdravotný stav maloletej, prehľadom mesačných výdavkov na maloletú W., potvrdením o návšteve školy, zisťoval u zamestnávateľa odporcu jeho zárobkové pomery (príjem), to všetko za účelom zistenia rozsahu odôvodnených potrieb maloletej a výdavkov nevyhnutných na ich uspokojovanie.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že maloletá W. má XX rokov, býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou v meste M., A. republika, kde navštevuje strednú školu. Zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom zistené neboli, u maloletej však bola diagnostikovaná anémia, náklady na odporúčanú farmakologickú liečbu a vitamíny predstavujú cca 20 Eur mesačne. Celkové mesačné výdavky na maloletú, vrátane nákladov na bývanie predstavujú sumu cca 430 Eur.
Navrhovateľka, matka maloletej je samostatne zárobkovo činná osoba, z daňového priznania za rok 2011 vyplýva, že dosiahla základ dane vo výške 15 058,98 Eur, s daňovou povinnosťou vo výške 1821,63 Eur. Z faktúr za poskytované služby vyplýva, že ako podnikateľský subjekt vystavila faktúry mesačne v priemere cca 1000 Eur, ktoré súd posúdil ako priemerný hrubý príjem navrhovateľky nakoľko nezohľadňuje hradenie povinným platieb súvisiacich s podnikaním (náklady). Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Odporca, otec maloletej pracuje na základe pracovnej zmluvy vo K. I., v štáte R. v spoločnosti W. P. P.. Výška jeho priemerného čistého mesačného zárobku vyplývajúca z prehľadu mesačného príjmu vystaveného na žiadosť súdu zamestnávateľom za obdobie júl 2010 až september 2012 je v prepočte cca 1150 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Súd pri posúdení základnej otázky konania, a to či sú splnené podmienky pre rozvod účastníkov podľa citovaného ustanovenia § 23 Zákona o rodine a tiež otázky, či navrhovaná rodičovská dohoda spĺňa predpoklady vyžadované ustanovením § 24 ods.4 Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletej a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletej, výchovnej a ďalších) vychádzal zo všetkých zistených skutočností a vykonaných dôkazov V intenciách vykonaného dokazovania súd uzavrel, že sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie o rozvode manželstva, s odôvodnením, že vykonaným dokazovaním súd dospel k názoru, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo rozvrátené, manželia spolu dlhodobo nežijú, nehospodária, manželstvo účastníkov v čase rozhodovania súdu neplnilo žiadnu z funkcii, tak ako sú vymienené v Zákona o rodine, obnova manželského spolužitia sa javí nemožná, manželia nemajú na nej záujem. V časti úpravy práv a povinností k maloletej W. na čas po rozvode súd po tom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul ohľadom tejto otázky navrhovateľku, právnu zástupkyňu odporcu oboznámil sa s vyjadrením odporcu, ako aj so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletej prezentovanom ním na pojednávaní dospel k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletej, rešpektuje a zohľadňuje potreby dieťaťa v jej veku.. Vzhľadom na uvedený záver súd manželstvo účastníkov rozviedol a schválil navrhnutú rodičovskú dohodu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Vzhľadom ku skutočnosti, že účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, odvolanie účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. ( § 27 ods. 2 Zákona o rodine).