Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-62-2012.pdf
PDF · 95.69 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/62/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľa : H. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. R., ul. D. č. XX, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Ivetou Škvarkovou, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Kukučínova 20, proti odporcovi : Mesto Banská Bystrica, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, ul. ČSA č. 26, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 18.01.2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 9C/104/2010 -97 zo dňa 30.11.2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudok okresný súd návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov zapísaných v KN-E XXXXX/X orná pôda o výmere 357 m2 a KN-E XXXXX/X orná pôda o výmere 150 m2, zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia A., a to z titulu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ako nedôvodný zamietol. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že navrhovateľ sa vlastníkom uvedených pozemkov cítil byť na základe jednania, ku ktorému malo dôjsť z podnetu jeho žiadosti o nájom týchto pozemkov zo dňa 09.03.1974, adresovanej vtedajšiemu Mestskému národnému výboru v Banskej Bystrici, do ktorej po osobnom jednaní s členmi vtedajšieho finančného odboru bolo dopísané, že Mestský národný výbor, odbor finančný v Banskej Bystrici mu tým dáva súhlas užívať predmetný pozemok bezplatne za podmienky, že pôdu upraví tak, aby sa táto dala využívať na poľnohospodárske účely /smetisko/. Tento záznam bol datovaný dňa 20.04.1974, a navrhovateľ si aj počnúc týmto dátumom odvodzoval svoju dobromyseľnosť držby sporných nehnuteľností a domnieval sa tak, že vlastnícke právo k nim vydržal minimálne dňom 01.01.1992. Odporca v konaní nespochybnil, že navrhovateľ mal za minulé obdobie v bezplatnom užívaní tieto pozemky, nespochybňoval teda existenciu držby od 09.03.1974, avšak len z tejto skutočnosti si navrhovateľ dobromyseľnosť držby vyvodzovať nemohol. Súd pri skúmaní podmienok vydržania konštatoval spôsobilosť predmetu vydržania, pričom pri započítaní doby držby za obdobie pred 01.01.1992 vychádzal z prechodného ustanovenia § 868 Občianskeho zákonníka zákonníka zavedeného zákonom č. 509/1991 Zb. a okolnosti držby potom súd posudzoval podľa ustanovenia § 132a a § 135a Občianskeho zákonníka zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983, s prihliadnutím na možnosť započítania vydržacej doby pred 01.04.1983 podľa prechodného ustanovenia § 865 ods. 3 zák. č. 131/1982 Zb. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že pokiaľ Mestský národný výbor, odbor finančný v Banskej Bystrici na žiadosť navrhovateľa zo dňa 09.03.1974 o prenájom zbytkového pozemku dal súhlas s užívaním tohto pozemku bezplatne, táto okolnosť v navrhovateľovi nemohla objektívne vzbudiť dojem, že týmto malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetného pozemku na jeho
osobu, o to skôr, keď sám žiadal len o nájom. Súhlas s bezplatným užívaním pozemku nebol svojim obsahom a ani formou rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania v zmysle ustanovenia § 205 Občianskeho zákonníka v znení platnom v tej dobe, ani s navrhovateľom nebola následne uzatvorená dohoda v zmysle § 206 Občianskeho zákonníka . Súd napokon v závere konštatoval, že o tom, že sa zo strany vtedajšieho Mestského národného výboru nejednalo o úmysle previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na navrhovateľa, svedčí aj návrh nájomnej zmluvy zo dňa 28.05.1974. Svojim obsahom potom súd zápis na žiadosti navrhovateľa zo dňa 20.04.1974 vyhodnotil len ako dohodu o bezplatnom užívaní predmetného pozemku a táto nemohla zakladať dobromyseľnosť navrhovateľa. Z týchto dôvodov potom súd návrh zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, pričom odporcovi, aj napriek jeho procesnému úspechu náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nepožadoval.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Spochybnil správnosť záverov prvostupňového súdu a namietal, že pokiaľ okresný súd nepreukázanie dobromyseľnosti odôvodňuje žiadosťou navrhovateľa o prenájom zbytkovej parcely a návrhom nájomnej zmluvy, s takýmto záverom nemôže súhlasiť. Tvrdí, že pri riešení tejto žiadosti došlo aj k riešeniu tzv. náhradného pozemku a tak sa stalo, že priamo do žiadosti sa prepísala výmera 263 m2 na 863 m2, pričom ale termín „nájom“ zostal. Navrhovateľ v tom čase tomu neprikladal žiadny význam. Pokiaľ ide o návrh nájomnej zmluvy, navrhovateľ už v konaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že ju videl prvýkrát, nikdy ju nemal k dispozícii, odporca ani nepreukázal, že by ju navrhovateľovi doručil alebo doručoval. Pozemky doposiaľ nerušene užíva. Zo samotného návrhu, aj z listinných dôkazov a vyjadrení svedkov je nesporne preukázané, že spôsob riešenia náhradného pozemku v tom čase mohol, a aj vzbudzoval, v navrhovateľovi dojem, že sa stal vlastníkom pozemkov. Navrhovateľ tak má za to, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a z uvedených dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zdôraznil, že v prípade vydržania musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky vydržania, ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Odporca v celom konaní listinnými dôkazmi preukázal, že navrhovateľovi chýba právny titul, z ktorého mohol nadobudnúť vlastnícke právo za splnenia hmotnoprávnej podmienky dobromyseľnosti. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal do osobného užívania pridelený pozemok č. XXX/X o výmere 762 m2, čím bolo vyriešené pridelenie náhradného pozemku pre navrhovateľa v zmysle listu zo dňa 21.04.1969, v ktorom p. G. žiadal o pridelenie náhradného pozemku z dôvodu výstavby rodinného domu pre seba a svojho zaťa vo výmere od 600 do 800 m2. Dobromyseľnosť navrhovateľa bola spochybnená aj rozdielnymi písomnými dokladmi ohľadom výmery parcely, oproti dokladom predloženým odporcom z jeho archívu s jednoznačným údajom 263 m2 a dokladom s ručne navrhovateľom prepísaným údajom z výmery 263 m2 na 863 m2. Odporca tvrdí, že navrhovateľ už v roku 1993, kedy si dal vypracovať geometrický plán na účel oddelenia parciel č. XXXX/X,X a zamerania rodinného domu, mal vedomosť o vlastníctve pôvodných pozemkov odporcom. Odporca má tak jednoznačne za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal podmienku dobromyseľnosti pri držbe sporných pozemkov tak, ako to upravuje § 130 Občianskeho zákonníka . Z uvedeného dôvodu nemohol byť navrhovateľ oprávneným držiteľom v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka a navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. K vyjadreniu odporca pripojil kópiu geometrického plánu zo dňa 31.05.1993, na obsah ktorého vo vyjadrení poukázal.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci jednak výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa s obsahom predložených a vyžiadaných listinných dôkazov a po ich dôkladnom zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne vo veci rozhodol. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvého
stupňa, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 213 ods. 4 a 5 O.s.p. o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované v prvostupňovom konaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvého stupňa na podklade vykonaného dokazovania. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu podaného odvolania a aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.
Súd prvého stupňa sa v konaní zameral na skúmanie naplnenia zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a to ku dátumu najneskôr k 01.01.1992. Súd tak bol povinný predovšetkým právne a skutkovo sa vysporiadať s tým, či ide o spôsobilý predmet vydržania a to s ohľadom na zákonnú úpravu platnú a účinnú k tomu dátumu, ku ktorému navrhovateľ tvrdí, že právo zodpovedajúce vecnému bremeno vydržal, ďalej skúmať, či nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci (práva) po celú vydržaciu dobu, pričom oprávnenosť nevyhnutne predpokladá dobromyseľnosť toho, kto s vecou či právom zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu táto vec či právo patrí, a napokon či možno konštatovať nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný a nerušený stav užívania predmetu či práva vydržania počas celej zákonom ustanovenej doby. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Súd správne zohľadnil pri skúmaní naplnenia zákonných predpokladov nadobudnutia práva vydržaním aj intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 1. apríla 1983, podľa ktorého do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1 ) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2 ) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na predmet vydržania - pozemok vo vlastníctve Československého štátu v správe MsNV Banská Bystrica, vydržaniu práva ku dátumu 01.04.1984 bránila prekážka neexistencie spôsobilého predmetu vydržania, pretože v zmysle právnej úpravy Občianskeho zákonníka účinnej od 01.04.1983 (v znení zákona č. 131/1982 Zb. ), nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Nakoľko navrhovateľ tvrdil, že oprávnenosť vydržania si vyvodzuje zo súhlasu s bezplatným užívaním pozemkov, udeleným mu dňa 20.04.1974, súd sa vysporiadal aj so zákonnými predpokladmi nadobudnutia vlastníckeho práva a vyhodnotil existenciu podmienok vydržania k dátumu 01.01.1992 podľa platnej právnej úpravy v tomto čase, teda v znení novely Občianskeho zákonníka zákonníka zák. č. 519/1991 Zb. , v spojení s intertemporálnym ustanovením § 872 Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 1. januára 1992.
Súd prvého stupňa mal v konaní za nesporne preukázané, že Rozhodnutím číslo : Fin/4-213 zo dňa 20.3.1973 vtedajšieho Okresného národného výboru, odboru finančného v Banskej Bystrici bolo rozhodnuté o pridelení navrhovateľovi a jeho manželke, K. G. do osobného užívania pozemku parc. číslo EN XXX/X katastrálneho územia A. o výmere 762 m2, ktorý bol vo vlastníctve Československého štátu v správe MsNV Banská Bystrica, za účelom výstavby rodinného domu. Následne bola uzatvorená Dohoda o zriadení práva osobného užívania predmetného pozemku pod č. Fin. 259/1973 zo dňa 29.03.1973 medzi Mestským národným výborom - finančným odborom v Banskej Bystrici a navrhovateľom a jeho manželkou k predmetnej parcele, pričom právo osobného užívania sa zriadilo za odplatu 7 620,- Kčs. Tieto právne skutočnosti sa neskôr, v dôsledku právnej úpravy podľa § 872 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka pretransformovali do vlastníctva, v konkrétnom prípade do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v súčasnej dobe sú zapísané na LV č. XXX KÚ A. parc. č. XXXX/X o výmere 617 m2 ako ostatné plochy a parc. č. XXXX o výmere 145 m2 ako zastavené plochy a nádvoria, na ktorom má navrhovateľ postavený rodinný dom číslo súpisné XXXX na parcele č. XXXX. Nevysporiadané zostali parcely zapísané v súčasnosti ako parcely registra E XXXXX/X orná pôda o výmere 150 m2 a XXXXX/X orná pôda o výmere 357 m2, ktoré navrhovateľ užíva ako záhradu a má ich oplotené, a ktorých určenia do svojho výlučného vlastníctva vydržaním sa v konaní domáha. Súd mal ďalej v konaní preukázané, že navrhovateľ adresoval vtedajšiemu Mestskému národnému výboru odboru finančnému v Banskej Bystrici žiadosť označenú ako „Zbytkový pozemok - prenájom“ datovanú dňa 09.03.1974, ktorou žiadal o prenájom zbytkového pozemku o výmere pôvodne uvedenej ako 263 m2, prepísanej na 863 m2, ktorý susedí s jeho pozemkom prideleným mu na výstavbu rodinného domu. Na tejto žiadosti je písacím strojom dopísané stanovisko MNV, odboru finančného v Banskej Bystrici, že sa týmto
navrhovateľovi dáva súhlas užívať predmetný pozemok bezplatne za podmienok zachovania využívania pôdy na poľnohospodárske užívanie, ktoré stanovisko je datované dňom 20.04.1974. Súd vzal do úvahy svedecké výpovede vtedajších členov finančnej komisie a to čestné prehlásenie H. H. zo dňa 11.03.2011, ako aj jeho osobnú výpoveď ako svedka v konaní pred súdom dňa 11.03.2011 a písomné prehlásenie O. W. zo dňa 08.07.2010, ktoré mali bližšie objasniť okolnosti, za ktorých došlo k jednaniu ohľadom žiadosti navrhovateľa zo dňa 09.03.1974 o prenájom „zbytkového“ pozemku a pri ktorom malo dôjsť aj k prepisu pôvodne uvedenej výmery pozemku 263 m2 na ručne prepísanú výmeru 863 m2. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prijatým súdom prvého stupňa, že ani z obsahu týchto výpovedí nemožno vyvodiť dobromyseľnosť navrhovateľa v tom, že by mu odo dňa udelenia písomného súhlasu na bezplatné užívanie týchto pozemkov svedčila domnienka dobromyseľnosti v tom, že od tohto dňa mu vlastnícke právo k týmto pozemkom patrí. Oprávnená je obrana odporcu, že právo bezplatne užívať pozemky nemožno stotožňovať s dobromyseľnosťou držby v zmysle zákonných kritérií nadobudnutia práva vydržaním, pretože navrhovateľ bol počas celej doby síce nerušený v užívaní, ale vo vedomí, že tieto pozemky mu nepatria a patria do vlastníctva štátu. Tvrdenú dobromyseľnosť v držbe spochybnili aj predložené listinné dôkazy z archívu odporcu, dátumovo nasledujúce po dátume 20.04.1974, od ktorého si dobromyseľnosť navrhovateľ vyvodzuje, konkrétne odpoveď vtedajšieho Mestského národného výboru v Banskej Bystrici datovaná dňa 29.04.1974 a adresovaná navrhovateľovi, ktorou celkom zjavne odosielateľ reagoval na žiadosť navrhovateľa o prenájom „zbytkového“ pozemku zo dňa 09.03.1974 a v ktorej MNV Banská Bystrica, odbor výstavby a územného plánovania, navrhovateľovi oznámil, že horeuvedený pozemok mu nemôže prenajať, ani prideliť do osobného užívania, nakoľko podľa plánu územného plánovania je určený pre účely individuálnej bytovej výstavby. O úmysle vtedajšieho správcu predmetných nehnuteľností vo vlastníctve štátu nasvedčujú aj ďalšie právne úkony, celkom zjavne nasledujúce a reagujúce na jeho žiadosť o prenájom „zbytkových“ pozemkov zo dňa 09.03.1974
- pripravená nájomná zmluva zo dňa 28.05.1974. Hoci je nutné prisvedčiť argumentu navrhovateľa, že odporcovi sa v konaní nepodarilo osvedčiť, či táto zmluva sa niekedy dostala do dispozičnej sféry navrhovateľa, teda či o jej obsahu mal vedomosť, no napriek tomu dostatočne preukazuje úmysel vtedajšieho správcu majetku vo vlastníctve štátu usporiadať právne pomery medzi ním a žiadateľom o nájom inakšie, ako si vyložil navrhovateľ; teda, že nešlo z jeho strany o úmysel previesť tieto nehnuteľnosti do osobného užívania navrhovateľa tak, ako sa to stalo pri pozemku, ktorý bol Mestským národným výborom - finančným odborom v Banskej Bystrici pridelený do osobného užívania navrhovateľovi a jeho manželke pod č. Fin. 259/1973 zo dňa 29.03.1973. Odvolací súd sa domnieva, že aj vzhľadom na toto rozhodnutie navrhovateľovi bolo v tej dobe známe, akou formou a spôsobom občan mohol nadobudnúť právo osobného užívania v zmysle v tej dobe platného ustanovenia § 205 Občianskeho zákonníka ; teda, že sa vyžaduje osobitné rozhodnutie s osobitnými náležitosťami a teda len samotné písomné stanovisko napísané strojom na jeho žiadosti o nájom pozemkov nemožno v žiadnom prípade považovať za rozhodnutie o pridelení pozemkov do osobného užívania a teda naďalej užívať s vedomím ako veci navrhovateľovi prináležiacej. Aj neskôr, pokiaľ navrhovateľ v konaní pred súdom dôvodil, že bol vo svojej dobromyseľnej držbe nerušený až do momentu podania návrhu na súd o určenie vlastníckeho práva vydržaním (návrh bol na súd podaný dňa 21.06.2010), tieto jeho tvrdenia sú do značnej miery spochybnené aj ďalšími relevantnými tvrdeniami a listinnými dôkazmi predloženými odporcom. Odporca dobromyseľnosť navrhovateľa vyvracal tiež tvrdením, že v roku 2005 v tomto katastrálnom území prebiehala ROEP, teda registrácia obnovenej evidencie pôdy, ktorej účastníkom bol aj navrhovateľ a svoje námietky si vo vzťahu k predmetnému pozemku, ktorý bol v rámci procesu ROEP označený vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica, neuplatnil. Okrem toho odporca dobromyseľnosť navrhovateľa jednoznačne vyvracal i ďalšími listinnými dôkazmi predloženými v konaní, konkrétne (okrem už spomínanej odpovede zo dňa 29.04.1974 a návrhu nájomnej zmluvy zo dňa 28.05.1974), relevantný je obsah aj písomností datovaných dňa 20.09.2007, 27.11.2007, 24.10.2007 a 18.12.2007 (č.l. 34 až 38 spisu), ako korešpondencie medzi navrhovateľom a Mestským úradom Banská Bystrica, z obsahu ktorých je zrejmé, že odporca navrhovateľovi jednoznačne uviedol, že sa považuje za vlastníka sporných nehnuteľností a navrhoval mu vysporiadanie vzájomných vzťahov odkúpením, alebo nájomnou zmluvou s tým, že bol navrhovateľ odporcom výslovne upozornený, že užíva tieto pozemky vo vlastníctve odporcu bez akéhokoľvek platného právneho titulu.
Vzhľadom na všetky konštatované skutočnosti potom odvolací súd prisvedčil správnosti právneho názoru súdu prvého stupňa, že z nerušeného bezplatného užívania sporných pozemkov len na základe písomného neformálneho súhlasu s bezplatným užívaním na žiadosti navrhovateľa o prenájom týchto nehnuteľností, si navrhovateľ nemohol vyvodiť dobromyseľnosť v tom, že mu vlastnícke právo k týmto
pozemkom patrí; teda, že vec - pozemky, ktoré fakticky ovládal, mu aj skutočne vlastnícky patria. Nie sú tak naplnené všetky podmienky stanovené zákonom na to, aby bolo možné určiť, že vlastnícke právo navrhovateľa k sporným pozemkom vzniklo vydržaním, pretože absentuje dobromyseľnosť navrhovateľa v tom, že mu toto právo počas celej doby vydržania skutočne patrilo.
Z uvedených dôvodu odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko účastník si trovy odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil ani ich nežiadal priznať a odvolací súd tak má za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.