Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPr/3/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu A. B. C. D., E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. F. XXXX/X, XXX XX G., právne zast. Advokátska kancelária Juraj Seitz, s.r.o., IČO: 47 157 437, so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, konajúca konateľom Mgr. Jurajom Seitzom, advokátom, proti žalovanému Slovenská legálna metrológia, n.o., IČO: 37 954 521, so sídlom Hviezdoslavova 1124/31, 974 01 Banská Bystrica, právne zast. JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom, so sídlom Šafárikovo námestie č. 2, 811 02 Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -237 zo dňa 11. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určenie výšky náhrady trov konania (výrok II).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že jeho pracovný pomer so žalovaným bol výpoveďou zamestnávateľa zo dňa 04. 03. 2022 skončený neplatne, zároveň sa domáhal náhrady mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku odo dňa 28. 07. 2022, až do času kým mu žalovaný umožní pokračovať v práci a náhrady trov konania.

3. Pred otvorením pojednávania dňa 11. 03. 2024 právny zástupca žalovaného oznámil, že výpoveď danú žalobcovi z dôvodu podľa zo dňa 04. 03. 2022, berie späť.

4. Následne žalobca zobral žalobu späť v plnom rozsahu, keďže aj náhrada mzdy bola žalobcovi zo strany žalovaného vyplatená. Žiadal priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Súd prvej inštancie v súlade s , , konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa ust. , a tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, z dôvodu, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, ktorý napriek tomu, že tvrdil, že vedel, že výpoveď zo dňa 04. 03. 2022 je neplatná z dôvodu jej formálne nesprávneho doručenia, zobral výpoveď späť až na prvom pojednávaní, v štádiu pred otvorením prvého pojednávania. Žaloba tak bola, v čase jej doručenia

na okresný súd, podaná dôvodne, a to až do späťvzatia výpovede žalovaným. Žalobca zobral žalobu späť až po tom ako odpadol dôvod jej podania, ktorý odpadol právnym úkonom žalovaného urobeným pred otvorením prvého pojednávania. Trovy konania priznal okresný súd žalobcovi v rozsahu 100 %.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % podal odvolanie žalovaný v súlade s , v lehote v súlade s . Odvolateľ uviedol, že odvolanie podáva podľa , nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci a , z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Konkrétne odvolateľ uviedol, že rozhodnutie v napadnutej časti považuje za nesprávne, vydané na základe nesprávneho skutkového a právneho posúdenia. Namietal záver súdu, keď sa stotožnil s jednostranným tvrdením žalobcu o tom, že žalobca vynaložil trovy dôvodne, keďže, žalovaný zavinil to, že žalobca musel podať žalobu a zavinil aj to, že k späťvzatiu výpovede došlo až na pojednávaní konanom dňa 11. 03. 2024. Konanie žalobcu považuje žalovaný za účelové, keď napriek viacerým predchádzajúcim rokovaniam strán sporu nevzal podanú žalobu späť ešte v priebehu decembra 2023. Považuje za nehospodárne, že strany sporu sa zúčastnili pojednávania 11. 03. 2024, ku ktorému nemuselo dôjsť. V konaní sa mohli dohodnúť, žalovaný poskytoval všetku potrebnú súčinnosť. Žalobcovi bola dňa 21. 11. 2022 doručená druhá výpoveď, v ktorej bolo uvedené, že pracovný pomer končí dňa 28. 02. 2023, z tohto dokumentu bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že na pôvodnej výpovedi zo dňa 04. 03. 2022 žalovaný netrvá a neakceptuje ju, a teda v čase doručenia tejto ďalšej výpovede muselo byť žalobcovi jasné, že jeho pracovný pomer trvá. O uvedenej veci žalobca vedel aj z toho dôvodu, že dňa 12. 12. 2022 mu bola uhradená celá mzda a následne mu bola uhradená mzda až do ukončenia jeho výpovednej doby do 28. 02. 2023. Z tohto dôvodu žalobca vedel, že nie je možné, aby bola platná výpoveď zo dňa 04. 03. 2022. Medzi stranami sporu prebiehali rokovania pričom pri poslednom rokovaní sa priamo preberala otázka, či je žalobca ochotný vziať žalobu späť, pričom žalovaný by vydal žalobcovi potvrdenie o trvaní pracovného pomeru až do 28. 02. 2023 s tým, že na výpoveď zo dňa 04. 03. 2022 by sa vôbec neprihliadalo. K dohode však neprišlo, nakoľko žalobca trval na formálnom rozhodnutí súdu, že výpoveď zo dňa 04. 03. 2022 je neplatná. Žalovaný má za to, že i vzhľadom na túto skutočnosť, ak by výpoveď formálne žalovaný nevzal na pojednávaní späť, súd by nemohol vyhovieť žalobe, nakoľko nárok žalobcu bol čiastočne 21. 11. 2020 a úplne 12. 12. 2022 splnený, čo sa týka platnosti výpovede zo dňa 04. 03. 2022, keď žalobcovi bolo oznámené, že jeho pracovný pomer trvá a keď bola žalobcovi vyplatená celá jeho mzda. Namietal, že súd prvej inštancie konal počas celej doby s neurčitým petitom bez určenia výšky nároku na náhradu mzdy. Žalobca od neho požadoval neoprávnene vysokú náhradu mzdy. Vzhľadom k tomu, že išlo o zjavne neopodstatnený nárok žalobcu nemohlo vinou žalobcu prísť k vzájomnej dohode. Odvolateľ poukázal na to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné vec posúdiť v súlade s . Namietal, že by z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania tým, že zobral výpoveď späť až na prvom pojednávaní. Práve naopak, procesné zavinenie strán na zastavení konania je dané na strane žalobcu, keďže žalobca sa sám zo svojej iniciatívy rozhodol zobrať žalobu späť až na pojednávaní, napriek tomu, že boli všetky jeho nároky splnené ešte v decembri 2022. Výrok II. napadnutého uznesenia je voči žalovanému neprimerane prísny, keď súd prvej inštancie nesprávne a v rozpore so skutočným skutkovým stavom posúdil otázku procesného zavinenia sporových strán na zastavení konania. Okresný súd tiež nesprávne rozhodoval o trovách konania v zmysle ust. vo výroku, avšak v napadnutom uznesení rozhodol vo výroku II. podľa ust. . Žalovaný má za to, že v dôsledku žalobcovho konania, respektíve nekonania vznikli aj tie trovy, ktoré by nemuseli byť vynaložené, ak by žalobca vzal žalobu späť skôr.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

9. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne v napadnutej časti potvrdil.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Odvolací súd nezistil vady konania súdu prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie. Okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

13. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

14. V prípade, ak konanie bolo zastavené, súd posudzuje otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku úspechu strany sporu v konaní. Ak je na späťvzatí žaloby dané zavinenie sporovej strany , treba v súlade s vyvodiť, že v tomto rozsahu nemala vo veci úspech.

15. Ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s .

16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v ust. a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je napríklad považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.

17. V danom prípade je nesporné že žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, domáhal sa určenia, že jeho pracovný pomer naďalej trvá, ako aj náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Žalovaný ani nerozporoval, že by v čase podania žaloby bola žaloba nedôvodná. Pred začatím pojednávania dňa 11. 03. 2024 žalovaný zobral späť výpoveď danú žalobcovi zo dňa 06. 03. 2022 (ktorej platnosť/neplatnosť bola predmetom sporu), zároveň žalovaný poukazoval na to, že k uspokojeniu peňažných nárokov žalobcu došlo v priebehu súdneho konania. Žalobca vzhľadom na späťvzatie výpovede zobral žalobu späť.

18. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca podal žalobu dôvodne a až po začatí konania na základe konania žalovaného (ktorý zobral spornú výpoveď späť a vyplatenia mzdových nárokov žalobcovi), zobral žalobu žalobca späť, a teda z procesného hľadiska žalovaný zavinil zastavenie konania. Súd prvej inštancie teda správne posúdil vec v súlade s a rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania.

19. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby súd rozhodol o trovách konania v súlade s a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že má za to, že v dôsledku žalobcovho konania, respektíve nekonania, vznikli aj tie trovy, ktoré by nemuseli byť vynaložené, ak by žalobca vzal žalobu späť skôr.

20. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli

účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a uplatnil závislé nároky. V súlade s žalobca musel uplatniť neplatnosť výpovede na súde v dvojmesačnej lehote, ktorá má prekluzívny, t.j. prepadný charakter. Ide o relatívnu neplatnosť a neuplatnením neplatnosti výpovede na súde v určenej lehote nemožno neplatnosť skončenia pracovného pomeru už napadnúť na súde. V prípade, že by žalobca nepodal žalobu, respektíve by o veci nebolo rozhodnuté výrokom súdu, alebo by žalovaný nezobral výpoveď späť, malo by sa za to, že výpoveď je platná, preto nie je dôvodná obrana žalovaného, že žalobca mohol zobrať žalobu späť skôr, keďže žalovaný až pred pojednávaním zobral výpoveď späť, čím došlo ku skutočnosti, ktorá objektívne založila možnosť žalobcu zobrať žalobu späť.

22. V konaní neboli zistené skutočnosti, na základe ktorých by súd výnimočne náhradu trov celkom alebo sčasti žalobcovi nepriznal.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona, ktoré aj správne aplikoval, nakoľko v konaní neboli zistené také okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikovanie ust. .

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania bol v plnom rozsahu v odvolacom konaní úspešný, preto by mu vzniklo voči protistrane právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vzhľadom však k tomu, že žalobcovi v odvolaní nevznikli žiadne trovy konania ako to vyplýva z obsahu spisu, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).