Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Sf-21-2024.pdf
PDF · 76.53 KB
Case nature
Subarea
2Sf/21/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AGRO TAMI, a. s., so sídlom Cabajská 10, 950 22 Nitra, IČO: 36 467 430, zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100065336/2024 zo dňa 08.01.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.03.2024, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.03.2024 z a m i e t a .
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 18.01.2024 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100065336/2024 zo dňa 08.01.2024, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101625939/2023 zo dňa 28.06.2023, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel nadmerného odpočtu v sume XXX.XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016.
2. S odkazom na § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol žalobca priznanie odkladného účinku žaloby. Žalobca predmetný návrh odôvodnil tým, že plnením daňovej povinnosti vyplývajúcej z napadnutých rozhodnutí mu vzniká značná finančná a s tým spojená hospodárska škoda vo výške XXX.XXX,XX Eur (vyrubený rozdiel dane), ktorá ohrozuje stabilný ekonomický chod žalobcu a možnosť udržania zamestnanosti na doterajšej úrovni. Žalobca tak s odkazom na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010 návrh na priznanie odkladného účinku žaloby odôvodnil značnou výškou vyrubeného rozdielu dane.
3. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 31.07.2024, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku, pretože žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať, že vyrubený rozdiel dane má mať vplyv na činnosť žalobcu, pričom ani neuviedol, aký vplyv by mal mať. Podľa jeho tvrdenia žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu, nepredložil žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej majetkovej situácie a ani na posúdenie tvrdenej hrozby závažnej ujmy, finančnej škody či iného likvidačného charakteru, ktorý žalobca uvádza v žalobe. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobcom uvádzané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú všeobecného charakteru.
II.
4. Správny súd uvádza, že žaloba pôvodne napadla do senátu 2S správneho súdu, avšak v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S správneho súdu. Preto o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe rozhodol senát 7S.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
III.
8. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
9. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorého obsahom je výlučne odkaz na výšku určeného rozdielu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, bez toho, aby žalobca predložil akýkoľvek relevantný dôkaz o tom, že dochádza k priamej hrozbe ekonomického chodu spoločnosti, ohrozeniu udržania zamestnanosti, resp. k vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či inej finančnej škody. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali napríklad jeho finančnú situáciu, stav jeho majetku, úverové zaťaženie a pod. V prejednávanej veci je správny súd toho názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žalobca nijako hodnoverne nepreukázal dôvodnosť predmetného návrhu.
11. Správny súd tiež poukazuje na to, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v zásade len odôvodňuje dočasný stav, kedy by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne preukázane hrozila žalobcovi závažná ujma. Preto odkaz na ostatné zdaňovacie obdobia, za ktoré bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane samo o sebe nepredstavuje skutočnosť, ktorá by bez ďalšieho odôvodňovala potrebu nariadenia odkladného účinku. Vo vzťahu k odkazu žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline správny súd uvádza, že rozhodnutia iných správnych súdov, ktorými bol priznaný odkladný účinok, nie sú pre správny súd v tejto veci právne záväzné, pretože sa nejedná o veci totožné z hľadiska účastníkov, predmetu konania a skutkových okolností, a vždy je potrebné každý prípad
vyhodnocovať individuálne na podklade toho, ako žalobca, ktorý žiada o nariadenie odkladného účinku žalobe, tento svoj návrh odôvodní a preukáže dôvodnosť takéhoto návrhu.
12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe a administratívnym spisom žalovaného tak nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku. Nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe a týmto spôsobom nahrádzali jeho aktivitu.
13. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len všeobecne poukázať na akýkoľvek do úvahy prichádzajúci negatívny následok (a už vôbec nie len v hypotetickej rovine) správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale je potrebné tvrdiť a predovšetkým dôkazmi osvedčiť, že konkrétne tvrdený následok práve u žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo jeho inými právnymi následkami skutočne hrozí a že tento dosahuje kvalitatívne vyššiu intenzitu - a to intenzitu buď závažnej ujmy, značnej škody či iného nenapraviteľného následku.
14. V prejednávanej veci žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku (§ 185 písm. a/ SSP).
15. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.
16. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
17. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy alebo iného zákonom pomenovaného následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
18. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, preto správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe ako nedôvodný a v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
19. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).