Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/38/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a Mgr. Andrey Szombathovej - Polákovej, v spore žalobcu: Y. M., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXXX/XXC, N., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o zaplatenie 1 326,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 4. mája 2022, č. k. -343, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Komárno) rozsudkom zo dňa 4.5.2022 č. k. -343 pri právnom posúdení podľa , , , , , o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej iba „ZoSÚ“), (ďalej iba „OZ“), (ďalej iba „CSP“), , Nar. vlády SR č. , a vyhlášky Ministerstva financií SR č. , zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 326,02 eura s príslušenstvom.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa v spojení s , tak, že nárok na náhradu trov konania priznal plne úspešnému žalovanému v spore voči neúspešnému žalobcovi, a to v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd (súdny úradník) samostatným uznesením s poukazom na ust. .

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie na margo rozsudku pre zmeškanie upraveného v rámci a uviedol, že ide vlastne o kontumačný rozsudok predstavujúci procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Súčasne platná právna úprava rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Týmto rozsudkom podľa možno rozhodnúť iba za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok spočívajúcich v nedostavení sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci bol riadne a včas predvolaný, pričom v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Obidve podmienky musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase a súd môže rozsudkom pre zmeškanie rozhodnúť na ktoromkoľvek ním nariadenom pojednávaní , avšak iba vtedy, ak na tomto pojednávaní došlo k splneniu všetkých podmienok súčasne. Vzhľadom k tomu, že žalovaný

sa na pojednávanie konané dňa 4.5.2022 dostavil, súd jeho toho názoru, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle .

4. Z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 7.1.2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi finančné prostriedky vo výške 5 000 eur. Žalobca mal poskytnutý úver splácať v pravidelných 60-ich mesačných splátkach po 151,96 eura. Podľa danej zmluvy predstavujú celkové náklady 4 117,60 eura a celková čiastka, ktorú musí žalobca zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom je v zmluve o úvere určená suma 9 117,60 eura. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je v predmetnej zmluve určená vo výške 30,30 % a ročná úroková sadzba 30,30 %. Prvá splátka je splatná dňa 20.2.2015 a ďalšie splátky sú splatné vždy 20. dňa v mesiaci s tým, že termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru je 01/2020.

5. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená stranami tohto sporu sa spravuje príslušnými ustanoveniami Súd prvej inštancie pred samotným posúdením náležitostí danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere považoval za potrebné vyjadriť sa k námietke žalobcu, ohľadom platného uzatvorenia danej zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril prostredníctvom svojho zástupcu, pričom konajúci zástupca mal na preukázanie svojho oprávnenia uzatvárať takúto zmluvu, pripojiť aj dohodu o plnomocenstve, pretože takáto dohoda nebola súčasťou zmluvnej dokumentácie od samotného uzatvorenia zmluvy. Súd námietku žalobcu vznesenú v tomto smere nepovažoval za opodstatnenú, pretože v bežnom živote, či už fyzická osoba (spotrebiteľ) alebo podnikateľ pri uzatváraní zmlúv v bankových alebo nebankových inštitúciách nežiadajú zamestnancov o preukázanie toho, že majú oprávnenie na podpisovanie zmluvy s klientom. Podľa názoru súdu práve ustanovenie Obch. zák. rieši situáciu predpokladu oprávneného konania zamestnanca v prospech podniku. V tomto ustanovení je upravený určitý špeciálny druh zákonného splnomocnenia. Toto špeciálne splnomocnenie má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou (napr. obchodný referent). Ten je potom oprávnený na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti prichádza.

6. Žalobca sa v podanej žalobe od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1 326,02 eura s príslušenstvom, aj z dôvodu, že predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prvom rade poukazoval na absenciu obligatórnych náležitostí danej úverovej zmluvy v zmysle , účinného v čase podpísania zmluvy. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že obsahová náležitosť zmluvy podľa cit. zák. je splnená iba v prípade, ak je údaj o dobe trvania zmluvy vyjadrený uvedením počtu dní, týždňov, mesiacov alebo rokov a termín konečnej splatnosti určený konkrétnym dátumom. Pri výklade ktoréhokoľvek ustanovenia o náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy je potrebné vychádzať zo zásady, že formulácia zmluvy musí spotrebiteľovi umožniť jednoznačne a bez ťažkostí identifikovať podmienky zmluvy. Zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa je potrebné považovať za jednu zo základných zásad spotrebiteľského práva. Z článku II. predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere jednoznačne vyplýva, že žalobca bol povinní splácať úver v 60-ich mesačných splátkach, s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.2.2015 a každá ďalšia splátka bola splatná vždy 20. dňa v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol vymedzený mesiacom a rokom, t. j. január roku 2020. vo vzťahu k náležitosti rezultujúcej z ust. nenormuje v zmysle jednoznačného vymedzenia zákonom použitý termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z dôvodovej správ k vyhlásenému zneniu cit. zákona vyplýva iba potreba zrozumiteľnej informovanosti o tejto náležitosti. Z údajov uvedených v danej zmluve mal spotrebiteľ dostatočnú vedomosť, aká je doba trvania zmluvy i termín konečnej splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo znamená, že z uvedených údajov dokázal a vedel celkom jednoznačne posúdiť, ako dlho bude poskytnutý úver splácať (samozrejme v prípade riadneho plnenia v zmysle zmluvy). Konečná splatnosť úveru je v predmetnej zmluve vyjadrená dostatočne určito a zrozumiteľne, primerane rozumovým schopnostiam priemerného spotrebiteľa, keď z termínu splatnosti vyplýva mesiac a rok konečnej splatnosti, pričom v tom istom článku zmluvy je vyjadrená splatnosť jednotlivých splátok úveru (konkrétnym dňom v mesiaci).

7. Žalobca ďalej namietal určenie hodnoty ročnej úrokovej sadzby a hodnoty RPMN, pretože obidve hodnoty sú podľa zmluvy vo výške 30,30 %. Za dôkaz žalobca považuje výpočet týchto hodnôt prostredníctvom úverových kalkulačiek bežne dostupných na internete. Pri známych premenných: výška úveru, výška splátky a počet splátok, sa žalobca obmedzil na konštatovanie, že buď výška RPMN alebo výška ročnej úrokovej sadzby, resp. obidve tieto hodnoty sú nesprávne. Žalobca však neuviedol náležitý matematický výpočet, z ktorého by bolo zrejmé, ako k ním prezentovanému záveru v tomto smere

dospel. Po preskúmavaní predmetnej úverovej zmluvy nemožno konštatovať, že by neobsahovala ročnú úrokovú sadzbu alebo hodnotu RPMN, pretože obidve tieto hodnoty sú v zmluve riadne uvedené. Takisto nie je možné zistiť, ako žalobca dospel k výpočtu RPMN, keď odkázal iba na príslušnú webovú stránku obsahujúcu úverovú kalkulačku. Vzhľadom k tomu, že chýba náležitý matematický výpočet, nie je možné ani preskúmavať tvrdenie žalobcu o tom, že hodnota RPMN uvádzaná v zmluve bola určená nesprávne, t. j. v neprospech spotrebiteľa.

8. Na margo najvyššej prípustnej miery odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi žalobca uviedol, že dohoda o hodnote RPMN vo výške 30,30 % je výrazne odporujúca zákonu (najmä ust. § 53 ods. 6 Obč. zák.), na základe čoho je táto dohoda neplatná. Podľa žalobcu priemerné hodnoty RPMN v čase uzavretia danej spotrebiteľskej zmluvy dosahovali mieru 12,92 % ročne. V prípade súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi podľa ust. vyhl. Ministerstva financií SR č. , o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery platilo, že priemerné hodnoty RPMN sa na webovom sídle Ministerstva financií SR zverejňovali v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, t. j. informácie o údajoch za 4. štvrťrok 2014, ktoré boli zverejnené dňa 31.1.2015. Platnou priemernou hodnotou RPMN ku dňu 7.1.2015 ako bol zverejnený údaj za 3. štvrťrok 2014, t. j. ku dňu 30.9.2014, ktorý predstavoval 15,16 %, ktorého dvojnásobok je 30,32 %. Odplata vo výške 30,30 % potom nepresahuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ako správne skonštatoval prvoinštančný súd, vychádzajúc zo štatistických údajov o priemernej hodnote RPMN za III. štvrťrok roku 2014.

9. Žalobca tiež poukázal na porušenie povinnosti žalovaného, ktorú mu ustanovuje , keď podľa žalobcu sa žalovaný obmedzil iba na jednoduché skúmanie príjmov a výdavkov. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že v danej zmluve je uvedené povolanie klienta (živnostník), jeho rodinný stav a počet vyživovaných osôb. Ďalej zmluva obsahuje celkové ročné príjmy klienta (35 863 eur), základ dane za minulý rok (14 467 eur) mesačne finančné výdavky na splátky úverov, hypoték a lízingov (300 eur) a iné mesačné výdavky (140 eur). Ako doklad, ktorý bol doložený k zmluve, je uvedený výpis z účtu nie starší ako jeden mesiac. Z príjmu a z výdavkov uvedených žalobcom, keď podľa je klient povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, možno jednoznačne dôvodiť, že žalobca bol aj po odpočítaní ním uvádzaných výdavkov schopný splácať mesačnú splátku poskytnutého úveru, ktorá podľa zmluvy predstavovala 151,96 eura. Vzhľadom na uvedené súd nezistil hrubé porušenie povinnosti žalovaného podľa v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy.

10. S prihliadnutím na tieto dôvody, prvoinštančný súd dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva nie je v rozpore s ust. , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a nie je ani v rozpore s ust. Obč. zák.. Zo strany žalovaného nedošlo ani k hrubému porušeniu povinnosti podľa cit. zákona. Uvedené následne znamená, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere s dňom jej uzatvorenia 7.1.2015 je platná, pričom úver poskytnutý žalobcovi vo výške 5 000 eur nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 4.5.2022, vydaný pod sp. zn. v celom rozsahu tak, že žalobca (zrejme žalovaný, pozn. odvolacieho súdu) je povinný zaplatiť žalovanému (zrejme žalobcovi, pozn. odvolacieho súdu) sumu 1 326,02 eura spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 246,02 eura od 18.9.2020 do zaplatenia a spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 80,- eur od 6.10.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Poukázal na existenciu odvolacích dôvodov v zmysle , , a .

12. V úvode odvolania poukázal na nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, podľa ktorých konajúci súd vo veci nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, keďže na pojednávanie vo veci uskutočnené dňa 4.5.2022 sa právny zástupca žalovaného dostavil, a teda nedošlo k splneniu procesných podmienok pre takéto rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. §

274 . V odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej Okresný súd Komárno nevyhovel návrhu žalobcu na rozhodnutie prejednávanej veci rozsudkom pre zmeškanie, a to z dôvodu, že aj napriek tomu, že na pojednávaní dňa 16.8.2021 boli splnené procesné podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia, dňa 4.5.2022 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, kde nedošlo k opätovnému splneniu takýchto predpokladov. Žalobca uviedol, že s uvedeným názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí, keďže z ust. nevyplýva, aby tak súd mohol rozhodnúť len na pojednávaní, vo vzťahu ku ktorému došlo k splneniu podmienok pre takéto rozhodnutie vo veci. Podstatným je, aby k rozhodnutiu veci rozsudkom pre zmeškanie došlo na pojednávaní. Uviedol, že je nesporným, že dňa 16.8.2021 došlo k splneniu procesných podmienok pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie. Napriek výslovnému návrhu podanému zástupcom žalobcu tento návrh konajúci prvoinštančný súd celkom bezdôvodne ignoroval, čím priamo zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý proces. Tieto skutočnosti konštatoval aj odvolací súd, na základe čoho je zrejmé, že už dňa 16.8.2021 mal vo veci konajúci súd povinnosť rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Po zrušení pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom bol vo veci konajúci súd povinný opätovne posúdiť splnenie procesných podmienok pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie. Za tým účelom vo veci konajúci súd nariadil pojednávanie na termín 4.5.2022, na ktoré sa však už dostavil aj právny zástupca žalovaného. Avšak už odo dňa 16.8.2021 boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie veci a tento stav pretrvával naďalej. Preto na pojednávaní dňa 4.5.2022 žalobca opätovne navrhol rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie, no aj napriek tomu, že boli splnené procesné podmienky pre takéto rozhodnutie veci, súd takýmto spôsobom nerozhodol. Na zdôraznenie poukázal žalobca na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konkrétne na jeho uznesenie zo dňa 31.8.2020, sp. zn. .

13. Žalobca v ďalšom nesúhlasí s právnym posúdením otázky uzavretia úverovej zmluvy oprávnenou osobou, podľa ktorého úverová zmluva bola uzavretá za žalovaného oprávnenou osobou, a to s poukazom na ust. (). Predmetná úverová zmluva mala byť za žalovaného uzatváraná Z. ktoré mali byť zamestnankyňami žalovaného. Žalobca nepopiera, že v zmysle ustanovenia boli tieto zamestnankyne oprávnené konať v mene a na účet žalovaného. Vo veci konajúci súd sa však nijako nezaoberal tým, že veriteľom a dodávateľom z predmetnej úverovej zmluvy bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., pričom žalovaný, ktorého zamestnancami boli aj Bc. W. Q. a F. Z., vystupoval v danom vzťahu iba ako sprostredkovateľ. Práve za účelom preukázania oprávnenia uzatvárať úverovú zmluvu v prospech veriteľa malo byť súčasťou zmluvnej dokumentácie plnomocenstvo udelené spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. žalovaným, keďže ani na základe ustanovenia zamestnanci jednej obchodnej spoločnosti nie sú oprávnení konať v mene a na účet inej obchodnej spoločnosti. S uvedenými skutočnosťami sa vo veci konajúci súd nijako nevysporiadal a absolútne nebral do úvahy to, že osoby, ktoré uzatvárali úverovú zmluvu za veriteľa, neboli zamestnancami veriteľa ale iba jeho sprostredkovateľa, pričom existencia sprostredkovateľskej zmluvy (resp. iného obdobného právneho úkonu) nebola medzi danými subjektmi preukázaná.

14. Ďalej namietal, že nesúhlasí s tým právnym posúdením, že jednotlivé náležitosti úverovej zmluvy (termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy) sú dostatočne určiteľné, resp. že tieto je možné jednoduchými matematickými operáciami z úverovej zmluvy vyvodiť. S poukazom na ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. uviedol, že právny úkon nemôže byť urobený jasne, presne a zrozumiteľne, ak jasne, presne a zrozumiteľne nebudú v ňom obsiahnuté tie náležitosti, ktoré daný právny úkon robia týmto právnym úkonom (podstatné náležitosti). Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako všeobecne právny predpis vyžaduje, aby v zmluvách o spotrebiteľskom úvere boli uvádzané náležitosti predpokladané ustanovením o spotrebiteľských úveroch, potom tieto náležitosti musia byť v úverovej zmluve uvedené jasne, presne, zrozumiteľne a určito, a to v prípade každej takejto zmluvy uzatváranej medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Jednou zo zákonných požiadaviek kladených zákonom o spotrebiteľských úveroch je, aby každá zmluva, ktorú je potrebné hodnotiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti a údaj o dobe trvania zmluvy, pričom uvedené náležitosti musia byť v úverovej zmluve vyjadrené explicitne, jasne, určito a zrozumiteľne. V prípade ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ide o ustanovenie kogentné, gramaticky jednoduché a prakticky pripúšťajúce len jediný výklad, a to síce taký, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí tieto údaje obsahovať, a to bez ohľadu na to, či tieto údaje je možné z ostatného obsahu zmluvy alebo z jej príloh aj vyvodiť alebo nie. Preto je potrebné dospieť k záveru, že ak zákon o spotrebiteľských úveroch požaduje uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru, tento musí byť vyjadrený presným dňom, mesiacom a rokom, ku ktorému dôjde ku konečnej splatnosti

úveru. Ak zákon tiež vyžaduje uvedenie doby trvania zmluvy, tento údaj musí byť uvedený uvedením presného počtu dní, týždňov, mesiacov, rokov, resp. iného časového obdobia, počas ktorých bude úverová zmluva platná a zmluvné strany budú ňou viazané.

15. Žalobca ďalej namietal, že závery súdu o nepreukázaní nesprávnej hodnoty RPMN zo strany žalobcu sú nesprávne a nezodpovedajú jednotlivým dôkazom, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný v priebehu konania pritom takisto neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by vyplýval opak tvrdení žalobcu. Pritom ide o otázku, na ktorú je potrebné aplikovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, kedy ak strana tvrdí, že k určitej skutočnosti nedošlo (že nedošlo k správnemu uvedeniu údajov o hodnote RPMN v úverovej zmluve), dôkazné bremeno na preukázaní opaku spočíva na druhej strane sporu. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že rozhodnutie súdu odporuje vykonanému dokazovaniu.

16. Opätovne poukázal na skutočnosť, že výška ročnej úrokovej sadzby úveru má dosahovať mieru 30,30 % ročne. Rovnaká hodnota je však uvedená aj ako údaj o RPMN. Ak teda v predmetnej úverovej zmluve sú tieto dve náležitosti uvedené v rovnakej sadzbe, potom je zrejmé, že niektorý alebo oba tieto parametre sú v zmluve uvedené nesprávne.

17. Odvolateľ namietal aj nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, týkajúcich sa potreby skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. V tejto súvislosti uviedol, že z úverovej zmluvy síce vyplýva akási finančná situácia, avšak nejde o finančnú situáciu vzťahujúcu sa k žalobcovi ako k spotrebiteľovi. Ide o finančnú situáciu viažucu sa k jeho podnikateľskej činnosti. Na tomto mieste je potrebné rozlišovať žalobcu ako subjekt podnikateľský a žalobcu ako spotrebiteľa. To, že žalobca ako podnikateľský subjekt za rok dosiahol podľa jeho daňového priznania príjem 35 863,- eur, neznamená, že ide o príjem, s ktorým mohol uspokojovať aj svoje osobné potreby. Príjmom žalobcu ako spotrebiteľa je iba tá časť uvedených ročných príjmov, ktorou žalobca mohol disponovať za účelom zabezpečenia svojich osobných potrieb. Je nanajvýš pravdepodobné, že suma ročných príjmov 35 863,- eur, ktorá bola získaná v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu slúžila v prevažnej miere iba na tieto podnikateľské účely a iba časť z nej mohla byť žalobcovi vyčlenená na jeho osobné potreby ako „mesačná výplata“, resp. ako „podiel na zisku“. Preto je zrejmé, že doposiaľ nebolo zo strany žalovaného preukázané splnenie jeho povinnosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, keď ani z tejto úverovej zmluvy nie sú zrejmé jeho príjmy, pričom príjmy z jeho podnikateľskej činnosti nemožno stotožňovať s príjmami spotrebiteľa, keďže prakticky ide o príjmy „jeho zamestnávateľa“, ktoré nie sú v celom rozsahu určené na jeho osobné potreby. V súlade s uvádzanými skutočnosťami preto naďalej žalobca zotrváva na tom, že povinnosť dodávateľa skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver nebola doposiaľ relevantným spôsobom preukázaná, keď dodávateľ pred uzatváraním zmluvy neskúmal skutočné príjmy spotrebiteľa. Takisto doposiaľ nebolo preukázané, aby dodávateľ túto povinnosť skúmal lustráciou v príslušných databázach a registroch, tak ako to predpokladá ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného je potrebné dospieť k záveru o hrubom porušení tejto povinnosti, čo ustanovenie tohto zákona postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. 18. Poukazujúc na obsah ust. žalobca poznamenal, že ak súd bol toho právneho názoru, že námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver nie sú relevantné, bol povinný podstatné dôvody uviesť v rámci predbežného právneho posúdenia veci, čím by umožnil žalobcovi na tieto skutočnosti reagovať a preukázať svoje tvrdenia. Uvedeným tak došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. V priebehu konania žalobca namietal tiež neplatnosť úverovej zmluvy pre jej rozpor so zákonom spočívajúci v tom, že žalovaný pred uzavretím zmluvy si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, čo žalobca namieta prakticky už od začiatku tohto konania. Napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle, a odôvodnenie tohto rozhodnutia rozhodne nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle ustanovenia , na základe čoho je predmetné rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné a nezákonné.

19. Žalovaný k žalobcom podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Konkrétne žalovaný nebol na pojednávanie riadne predvolaný. Poukázal na obsah predvolania na pojednávanie zo dňa 17.6.2021, z ktorého vyplýva, že ako žalobca bola označená spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. a ako žalovaný Y. M.. V tomto predvolaní nie je označený ani žalovaný Všeobecná úverová banka, a.s. a ani právny zástupca žalovaného Remedium Legal, s.r.o. Takéto chybné predvolanie nebolo vzhľadom

na absenciu označenia strán sporu zaevidované správne. Žalovaný sa tak nezúčastnil pojednávania, ktoré sa konalo dňa 16.8.2021, avšak to len v dôsledku chyby na strane súdu prvej inštancie.

20. K ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného určenia jednotlivých náležitostí úverovej zmluvy (termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy) žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno. Zároveň poukázal aj na aktuálne Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 27.4.2022, ktoré analogicky potvrdzuje, že aj v danom prípade prejednávaná zmluva primeraným a zrozumiteľným spôsobom, nepripúšťajúcim pochybnosti aj z perspektívy tzv. priemerného spotrebiteľa, obsahuje informáciu pre spotrebiteľa o dobe (či čase) jej trvania.

21. K námietke žalobcu, že hodnota RPMN nemôže byť totožná s hodnotou úrokovej sadzby, pretože úroková sadzba je len jedným z parametrov popri iných nákladoch, ktoré do výpočtu RPMN vstupujú, žalovaný uviedol, že žalobca má čiastočne pravdu v tom, že ročná úroková sadzba je iba časťou RPMN spolu s ďalšími nákladmi. V prejednávanom prípade, kde neboli dohodnuté žiadne iné plnenia okrem ročnej úrokovej sadzby práve to preukazuje správnosť výpočtu RPMN, ktorá je tvorená iba dojednanou ročnou úrokovou sadzbou ako jediným nákladom žalobcu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že internetová kalkulačka Ministerstva financií SR stanovuje iba v hrubých rysoch stanovený spôsob výpočtu príslušnej výšky RPMN, keďže nezohľadňuje všetky predpoklady pre výpočet RPMN. Táto kalkulačka umožňuje zadať splatnosť splátky len na začiatku, resp. na konci obdobia, nezohľadňuje lehotu na poskytnutie úveru a podobne. Ako vyplýva aj z upozornenia na samotnej stránke, táto má iba informatívny charakter.

22. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne.

23. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že nepopiera, že predvolanie na pojednávanie uskutočnené dňa 16.8.2021 mu doručené skutočne bolo. Napriek tomu, že toto predvolanie sa vyznačuje určitými formálnymi vadami, toto predvolanie bolo žalovanému doručené s dostatočným časovým predstihom. Žalovaný mal teda dostatok času si dané predvolanie spárovať s predmetnou vecou, podobne, ako to urobil aj žalobca, ktorý sa na základe toho istého predvolania s rovnakými vadami na toto pojednávanie dostavil. Ak žalovanému bolo doručené predvolanie, ktoré si v momente doručenia nevedel spárovať so žiadnou z ním evidovaných vecí, mal dostatok času zistiť o akú vec ide. Súčasťou tohto predvolania je aj spisová značka veci, ktorá sama o sebe je dostatočným a jedinečným identifikačným údajom konkrétnej veci. Preto len samotná skutočnosť, že žalovaný svoje pojednávanie nezaevidoval správne nie je dostatočne ospravedlniteľným dôvodom.

24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané oprávneným subjektom v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Následne odvolací súd podané odvolanie zo strany žalobcu vyhodnotil za nedôvodné, s rozhodnutím o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Odvolací súd v tomto odvolacom konaní sledujúc svoju zákonnú povinnosť skúmať, či zo strany odvolateľa, t. j. žalobcu napadnutý - zamietajúci prvoinštančný rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád obsiahnutých v ust. , prijal ten záver, že napadnutý rozsudok ani jednou z procesných vád obsiahnutých v cit. ustanovení netrpí, a preto ho ako vecne správny podľa potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ).

27. V súvislosti s opätovným rozhodovaním vo veci uplatneného žalobného nároku žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 1 326,02 eura s príslušenstvom (v poradí prvý - zamietajúci rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 16.8.2021 č. k. -218 v dôsledku včas podaného odvolania žalobcu zrušil Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30.12.2021 č. k. -296 s tým, že vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) súd prvej inštancie pri rešpektovaní záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v zmysle , v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení špeciálneho hmotnoprávneho predpisu (, o spotrebiteľských úveroch) obsiahnutých v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku a taktiež aj podľa hmotnoprávneho ustanovenia všeobecnej povahy, t. j. Obč. zák. V súvislosti s nevydaním rozsudku pre zmeškanie prvoinštančný súd vychádzal z právneho posúdenia podľa a . Samotný proces vyhodnotenia dôkazov v tomto spore zo strany súdu prvej inštancie je potrebné charakterizovať za plne súladný s obsahom ust. v spojení s , t. j., že vykonané dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo a zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko čo vyšlo počas konania najavo.

28. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že nie je možné stotožniť sa s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom tvrdení, že súd prvej inštancie pri neospravedlnení neúčasti žalovaného na pojednávaní pred prvoinštančným súdom konanom dňa 16.8.2021 mal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože k jeho vyneseniu boli splnené procesné podmienky. V tejto súvislosti je potrebné akceptovať tvrdenie žalovaného (jeho obranu) v tom smere, že samotné predvolanie na pojednávanie s termínom konania dňa 16.8.2021 bolo skoncipované tým spôsobom, že za žalobcu bol označený subjekt Intrum Slovakia, s.r.o. a za žalovaného Y. M., pričom v dôsledku takto chybného označenia strán sporu, takéto chybné predvolanie nebolo správne zaevidované. V dôsledku uvedeného rozhodol súd prvej inštancie vo veci správne, keď nerozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie ako požadoval žalobca, pretože neospravedlnenú neúčasť žalovaného na pojednávaní konanom pred Okresným súdom Komárno dňa 16.8.2021 nemožno považovať za kumulatívne naplnenie procesných podmienok a/ a b/ uvedených v ust. pre rozhodnutie prejednávanej veci rozsudkom pre zmeškanie, hlavne kvôli nesprávnym (chybným) údajom uvedeným v rámci označenia strán sporu v predvolaní na pojednávanie dňa 16.8.2021 pred Okresným súdom Komárno.

29. Ako vecne správny z hľadiska právnej argumentácie je potrebné vyhodnotiť aj záver prvoinštančného súdu, okrem iného podrobne odôvodnený v rámci bodov 14. až 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pod vplyvom ktorého súd prvej inštancie spotrebiteľský úver vo výške 5 000 eur poskytnutý žalobcovi správne nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov, pretože predmetnú úverovú zmluvu nepovažoval za uzavretú v rozpore s ust. , v znení účinnom ku dňu podpisu tejto zmluvy, a ani za uzavretú v rozpore s ust. Obč. zákonníka. Na margo takto zaujatého právneho záveru, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súvislosti s konečnou splatnosťou predmetného úveru, opodstatnene skonštatoval, že v prípade rozumových schopností priemerného spotrebiteľa je na takomto spotrebiteľovi, aby z termínu jednotlivých mesačných splátok a zároveň aj ich počtu, vyvodil konečný termín splatnosti jemu poskytnutého úveru.

30. Obdobne pozitívne stanovisko zo strany odvolacieho súdu je potrebné zaujať aj k hodnotiacemu stanovisku prvoinštančného súdu k žalobcom spochybňovanej a podľa neho nesprávne uvedenej výške RPMN, pretože žalobca v spore nepreukázal spôsob matematického výpočtu, ktorý by spochybnil v zmluve uvedenú výšku RPMN. Odkaz žalobcu na príslušnú webovú stránku a v nej uvedenú úverovú kalkulačku podľa názoru odvolacieho súdu na unesenie dôkazného bremena žalobcom v tomto smere nepostačuje. Takisto je potrebné stotožniť sa aj so zaujatým právnym názorom prvoinštančného súdu,

pokiaľ ide o splnenie povinnosti žalovaným ako veriteľom, ktorú mu ukladá ust. , pretože v súvislosti s poskytnutím predmetného úveru boli v prípade žalobcu ako dlžníka zistené jeho celkové ročné príjmy ako živnostníka vo výške 35 863 eur a z toho aj základ dane 14 467 eur, ako aj ďalšie mesačné výdavky 300 eur (hypotéky a leasingy) a 140 eur (iné mesačné výdavky) pri zistení toho, že žalobca je ženatý a má dve vyživovacie povinnosti. Komplex takto zistených údajov ohľadom preukázania solventnosti žalobcu splácať predmetný úver, korešponduje s obsahom ust. Takisto odvolací súd nemá dôvod pochybovať o tom, že predmetná úverová zmluva bola so žalobcom uzatvorená zo strany poskytovateľa úveru na to kompetentnými osobami v zmysle Obch. zákonníka.

31. V kontexte uvedeného, odvolací súd námietky žalovaného prezentované z jeho strany v podanom odvolaní považoval za nedôvodné, a preto napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil.

32. Ako vecne správny, podľa , , odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a , s tým, že úspešnému žalovanému v tomto konaní priznal 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v tomto konaní. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

34. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).