Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Pc-23-2023.pdf
PDF · 94.96 KB
Case nature
Area
Subarea
21Pc/23/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou, v právnej veci navrhovateľky: W. T., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, O., toho času bytom X. 6, O., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, proti manželovi navrhovateľky: V. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, O., o návrhu na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky W. T., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a manžela V. T., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, por. č. XXX, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.04.2023, domáhala rozvodu manželstva. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili v roku XXXX z lásky a manželstvo bolo približne prvých XX rokov harmonické, bez väčších a vážnejších hádok, či konfliktov. Zásadnejší zvrat vo vzájomnom vzťahu manželov nastal približne v období rekonštrukcie spoločného rodinného domu, kedy v dôsledku dlhotrvajúcej rekonštrukcie domu začal byť manžel permanentne nervózny, konfliktný, pričom vôbec nebol prípustný kompromisným riešeniam, v dôsledku čoho medzi manželmi neustále vznikali konfliktné situácie a hádky. Ďalej uviedla, že mimoriadne častou príčinou hádok manželov bol tiež doslova nevrlý prístup manžela k nej, keď mu nič nevyhovovalo a na pravidelnej báze jej vyčítal akékoľvek banality a taktiež aj skutočnosť, že manžel s rodinou takmer nikde nechodil a nezdieľal spoločný voľný čas. Takýto dlhotrvajúci stav sa napokon stal doslova pravidlom, v dôsledku ktorého sa manželia postupom času absolútne citovo odcudzili a ich ďalšie spolužitie v jednej domácnosti rozhodne nemožno nazvať spolužitím manželským, ale len obyčajným vzťahom medzi dvoma spolubývajúcimi, bez akýkoľvek citových väzieb. Popísané závery možno jednoznačne vyvodiť zo skutočností, že manželia sa už dlhodobo nezhodujú v základných názoroch na manželské spolužitie (každý má vlastné diametrálne odlišné názory), dlhodobo sa intímne nestýkajú a posledné dva roky sa takmer vôbec medzi sebou nerozprávajú. Dodala, že už pred dvoma rokmi zvažovala podanie návrhu na rozvod manželstva. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala a v súčasnosti žije v byte plnoletej dcéry V. K.. Poukázala na ust. § 1, § 18 a § 23 Zákona o rodine. Zdôraznila, že manželstvo je absolútne nefunkčné s tým, že si neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a vzťah medzi manželmi je tak vážne a trvalo rozvrátený, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov je najlepším možným riešením pre oboch manželov rozvod manželstva, ktorým sa potvrdí faktický stav, keďže manželia spolu nebývajú a nehospodária.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod písomne vyjadril dňa XX.XX.XXXX a uviedol, že manželstvo je iba formálnym zväzkom, čo však vzhľadom na ich vek nie je nič výnimočné. Tvrdil, že manželka ho začala odmietať hneď po svadbe, cítil sa ako donor spermií, ktorý po oplodnení už nie je potrebný. Do roku 1989 bývali v byte a potom kúpili rodinný dom, do ktorého keď sa nasťahovali, tak manželka začala spávať namiesto spálne v obývačke, takže intímny život medzi nimi bol veľmi zriedkavý, až úplne vymizol. Napriek tomu manželku nikdy nepodviedol a vždy jej dával celý zárobok, takže nič neušetril. Manželka si zo svojho zárobku utrácala iba na seba a svoju dcéru V. z prvého manželstva (v návrhu sa mylne uvádza, že aj ona pochádza z manželstva), ani nevedel koľko zarába. Chodievala na výlety so svojím bratom a holdovala svojím záľubám, vrátane požívania nadmerného množstva alkoholu, všetko jej prehliadal. Považoval za nemorálne, aby ho na staré kolená odhodila, keď už je na dôchodku a pracovať nevládze, aby ju mohol vyplatiť z ich spoločného majetku. Pritom veľmi dobre vie, aký dôležitý je pre neho ich dom, do ktorého investoval všetok svoj voľný čas. Namietal, že by ich manželstvo bolo prvých 15 rokov harmonické. Ďalej uviedol, že manželka viackrát uvažovala nad podaním návrhu na rozvod, i on zvažoval túto možnosť, ale bol jej zároveň nesmierne vďačný za ich dcéru, preto sa nikdy neodhodlal. V súčasnosti už rozvod považuje za oneskorený a nemorálny krok, ktorý by viedol iba k zničeniu ich majetku a tým aj jeho života. Mal za to, že by vedeli žiť aj naďalej vedľa seba tak ako doteraz, i keď to nenapĺňa podstatu manželstva. S návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Žiadal o prerušenie konania.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky, navrhovateľky a manžela navrhovateľky, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä sobášnym listom účastníkov konania, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v O., obaja vstupovali do manželstva ako rozvedení. Navrhovateľka ako aj manžel navrhovateľky sú občanmi Slovenskej republiky. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno plnoleté dieťa.
5. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu a má za to, že manželstvo je, z dôvodov uvádzaných v návrhu, hlboko, trvalo a nezvratne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, vyžadovaných Zákonom o rodine. Nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Poukázal tiež na to, že vážny a trvalý rozvrat manželstva v konečnom dôsledku, potvrdil aj sám manžel v jeho vyjadrení, v ktorom uviedol, že manželstvo je už iba formálnym zväzkom, ktoré dlhodobo neplní svoju funkciu. Nestotožnil sa s nesúhlasom manžela navrhovateľky a ním uvádzanými dôvodmi, a žiadal, aby súd na ne neprihliadol. Hmotnoprávnymi podmienkami pre rozvod manželstva nie je ani včasnosť a ani morálnosť podaného návrhu. Mal za to, že v danom prípade sú jednoznačne naplnené všetky hmotnoprávne predpoklady pre rozvod manželstva vyžadované § 23 Zákona o rodine. Navrhol, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol.
6. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva. Nemala záujem využiť mediáciu, ani návštevu manželskej poradne. Návrh na súd podávala z toho dôvodu, že už bola veľmi unavená z nezhôd s manželom, absencie komunikácie, keďže spolu dva aj pol roka vôbec nekomunikovali a nemali si ani čo povedať. Tvrdila, že manžel jej robil trvalé schválnosti a prieky a svojím prístupom vyhnal aj ich plnoleté dcéry z domácnosti, keďže jedna dcéra ušla do G. a druhá sa aj s deťmi vysťahovala. Dodala, že v spoločnej domácnosti s manželom nežije od marca 2023. Toho času býva na adrese X. X, O. s plnoletou dcérou V. K.. Manžel ostal bývať sám v ich spoločnom rodinnom dome. Uviedla, že manželovi povedala, že po rozvode dom predajú a peniaze si rozdelia, na čo manžel reagoval tak, že kam on pôjde, na čo mu povedala, že to je jeho vec. Ide o trvalý a kvalifikovaný rozvrat vzťahov. Obnovenie manželského spolužitia vylúčila. Za hlavnú príčinu rozvratu manželského vzťahu, okrem vyššie uvedených skutočností, považovala aj citové odcudzenie a názorové rozdiely, ktoré boli trvalého charakteru, tzn. všetko, čo navrhla, manžel zamietol. Mimomanželský pomer nemala a manželskú poradňu s manželom nenavštívili. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Naposledy sa s manželom intímne stýkala okolo ich XX-tky, pričom potom už manžel nemohol, tak ich intímny život zanikol. Dvakrát sa o to pokúsili, ale bezúspešne. Manželské problémy sa v manželstve objavili, keď obaja dovŕšili XX rokov, resp. vtedy ich začala viacej vnímať. Z manželstva nepochádzajú žiadne maloleté deti.
7. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Na otázku súdu, či má záujem využiť služby manželskej poradne alebo mediáciu odpovedal neurčito, keď uviedol, že to manželke navrhoval už pred XX rokmi, ale v žiadnej manželskej poradni neboli, pretože manželka to zamietla. Poprel tvrdenia navrhovateľky o nemožnosti ich intímneho stýkania sa, čo odôvodnil tým, že on môže aj dnes. Keď manželka prišla do iného stavu, tak dva roky sa intímne nestýkali, a to aj kvôli jej zdravotným problémom. Potom sa spolu intímne stýkali asi štyrikrát do roka a po desiatich rokoch asi dvakrát do roka, pričom o tento intímny kontakt sa vždy manželke prosil. Potvrdil, že sa s manželkou naposledy intímne stýkali niekedy po ich XX-tych narodeninách. Potvrdil aj to, že s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti od 09.03.2023, kedy sa navrhovateľka odsťahovala. Ďalej uviedol, že ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. S manželkou už dlhšiu dobu nekomunikujú, ale asi 1,5 roka už medzi nimi nepadlo ani jediné slovo. Vnímal to tak, že manželka o neho záujem nemala. Z jeho strany ponuka smerom k manželke bola, aby to fungovalo. Z manželstva pochádza jediná dcéra, a to Y. T.. Na otázku súdu, z akého dôvodu chce zotrvať v nefunkčnom manželstve, odpovedal, že všetko, čo robil, robil pre rodinu, okolo domu, bývania a staral sa. Dodal, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí preto, lebo rodinný dom, v ktorom býva kupoval a prestaval pre rodinu. Manželke povedal, že z toho domu nikam nepôjde. Manželka doniesla do manželstva iba pôžičku. Uviedol, že na kúpu domu peniaze mal a vzal si aj XXX.XXX,- Sk úver, aby dom mohli zrekonštruovať (úver dostala manželka, pretože on som nemal slovenské občianstvo). Manžel navrhovateľky na pojednávaní kričal, jeho verbálny prejav bol veľmi hlasný a súdom bol upozornený na možnosť uloženia poriadkovej pokuty a vykázania z pojednávacej miestnosti. Manžel navrhovateľky predložil súdu k nahliadnutiu fotografiu v mobilnom telefóne, na ktorej bolo viacero prázdnych fliaš od alkoholu, na čo manžel uviedol, že to je manželkina praktika, ktorá dáva pol litra denne. Právny zástupca navrhovateľky to v plnom rozsahu odmietol.
8. Podľa čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
9. Podľa čl. 4 prvá veta Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi
manželmi je v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Obaja manželia sa zhodli v tom, že ich manželstvo je iba formálnym zväzkom a neplní žiadnu zo svojich funkcií. Potvrdili, že v spoločnej domácnosti nebývajú od marca XXXX, kedy manželka opustila spoločnú domácnosť. Na pojednávaní bolo medzi manželmi prítomné zvýšené napätie, ktoré sa na strane manžela navrhovateľky prejavovalo krikom a hlučnou komunikáciou so súdom. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že manželia sa dlhé roky (XX rokov) intímne nestýkajú. Navrhovateľka za príčinu rozvratu manželského vzťahu označila nevhodné správanie sa manžela voči nej, spočívajúce v konfliktných situáciách, hádkach a výčitkách v spojení s dlhotrvajúcou rekonštrukciou ich rodinného domu, citové odcudzenie a nevhodné správanie sa manžela voči nej spočívajúce v schválnostiach a priekoch. Obaja manželia potvrdili, že spolu absolútne nekomunikujú, a to už minimálne X,X roka. Manžel navrhovateľky svoj nesúhlas s návrhom na rozvod manželstva odôvodnil tým, že vždy robil všetko pre rodinu a tým, že rodinný dom, v ktorom býva kupoval a prestaval pre rodinu. Manželke aj povedal, že z domu nikam nepôjde, pretože na dom je zvyknutý a investoval do neho všetok svoj voľný čas. Bol toho názoru, že by s manželkou vedeli žiť aj naďalej slušne vedľa seba, tak ako doteraz, i keď to nenapĺňa podstatu manželstva. Obaja manželia už v minulosti uvažovali nad podaním návrhu na rozvod manželstva na súd, avšak v súčasnosti manžel navrhovateľky považuje rozvod za oneskorený a nemorálny krok. Súd poukazuje na to, že medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Medzi manželmi došlo k ich odcudzeniu, ktoré je takej miery, dĺžky a intenzity, že neexistuje vôľa tvoriť jeden celok a táto okolnosť preukazuje nemožnosť naplniť poslanie a účel manželstva. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti už od marca tohto roka, nehospodária spolu a intímne sa nestýkajú. Súd prisvedčil tvrdeniam navrhovateľky, a to i s poukazom na neadekvátne správanie sa manžela navrhovateľky na pojednávaní, kedy je ťažko predstaviteľné, že niekto by mal záujem zotrvať v manželskom spolužití s človekom bez porozumenia k pocitom a potrebám druhej osoby, na oboch stranách si uvedomujúc, že manželstvo je iba formálnym zväzkom. Z vyjadrenia manžela navrhovateľky bolo možné ustáliť záver, že s rozvodom manželstva nesúhlasí len dôvodu majetkového vyporiadania sa po rozvode manželstva a jeho nevôle opustiť spoločný rodinný dom. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov nevytvára zdravé rodinné prostredie, keďže medzi manželmi absentuje vzájomná úcta, akákoľvek komunikácia a citový vzťah. Naopak prítomné sú rozpory medzi manželmi, ktoré sa v plnej miere prejavili aj na pojednávaní ich antagonistickým postojom.
17. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, či hospodárskej. Za príčinu rozvratu manželských vzťahov ustálil súd hádky, nezhody, konflikty a citové odcudzenie, ktoré sa pretavili do viac ako 1,5 roka pretrvávajúcej absencie komunikácie. Navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v marci 2023 k svojej dcére, kde býva doposiaľ. Manželia sa navyše intímne nestýkajú už dlhé roky, nehospodária spolu a navrhovateľka nemá záujem na záchrane a obnove manželstva. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva a nemala záujem využiť mediáciu alebo návštevu manželskej poradne, keďže ide o vážny a trvalý rozvrat manželských vzťahov. Ďalšie trvanie manželstva by bolo v rozpore s jeho účelom. Súd prvej inštancie mal vzhľadom k vyššie uvedenému za to, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva, preto v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol. Nesúhlas manžela navrhovateľky s rozvodom manželstva a jeho obavy o svoju budúcu bytovú otázku, nemohli byť dôvodom na iné rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželskom spolužití proti jeho vôli, pri súčasnom naplnení hmotnoprávnych dôvodov rozvratu manželstva. 18. Manžel navrhovateľky žiadal, aby súd prerušil konanie za účelom zmierenia manželov. Súd s poukazom na ust. § 98 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok uvádza, že prerušenie konania o rozvod manželstva je možné vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú, teda musí ísť o zhodný návrh účastníkov, čo však v prejednávanej veci splnené nebolo.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, tak žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľku, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdala.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre manžela navrhovateľky v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.