Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/1295/2008

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: EX CREDIT, a.s., IČO: 36572586, Werferova 3, Košice proti povinnému: T. Q., M.. X.XX.XXXX, A. Q. Q., D. XXX/X, A. Č. K. R. P.. J., Q., B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 4898/08, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 582,81 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Exekúciu vedenú proti povinnej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, pod č. EX 1295/2008 z a s t a v u j e .

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa 18.8.2006 na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre uspokojenie pohľadávky vo výške 582,,81Eur (17 558,- Sk) spolu s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 355,20 Eur (10 701,- Sk) od 25.1.2008 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou vo výške 0,25% denne zo sumy 355,20 Eur (10 701,- Sk) od 25.1.2008 do zaplatenia a náhradou trov konania, priznanej právoplatným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava č.k. SR 05836/08 zo dňa 24.6.2008, a trov exekúcie.

Dňa 3.9.2008 poveril tunajší súd vykonaním exekúcie pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky proti povinnému JUDr. Rudolfa Krutého.

Dňa 31.8.2012 podal povinný podanie označené ako „Žiadosť o prešetrenie“, v ktorom žiadal o opätovné preskúmanie svojho prípadu. Uviedol, že v roku 2007 bol podnájomníkom u pani Anikó Šivákovej, s ktorou uzavrel dohodu, podľa ktorej mal na svoje meno požiadať o peňažnú pôžičku vo výške 564 Eur na kúpu nábytku do obývacej izby bytu, v ktorom ako podnájomník býval. Túto pôžičku mala následne každý mesiac splácať paní Šiváková, ako sa k tomu zaviazala svojím podpisom. Táto si však svoju povinnosť neplnila, čo vyústilo až do exekúcie, v ktorej bol postihnutý mesačnými zrážkami v prospech oprávneného. Povinný po prešetrení všetkých okolností žiada o vrátenie sumy, ktorú oprávnenému vyplatil.

V súvislosti s rozhodnutím o tomto podaní povinného súd preskúmal, či exekúcia sa vedie v súčasnej dobe oprávnene a dospel k záveru, že to tak nie je. Súd je totiž oprávnený a povinný v každom štádiu konania skúmať prípustnosť exekúcie, a ak zistí, že nie sú splnené niektoré podmienky jej prípustnosti, súd exekúciu zastaví aj bez návrhu. A to aj vtedy, keď exekúcia bola nesprávne nariadená.

Súd sa oboznámil s obsahom exekučného spisu, najmä s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, so zmluvou, z ktorej pohľadávka oprávneného vznikla a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že sú tu dôvody vyplývajúce z osobitného predpisu pre zastavenie exekúcie.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného priadku súd exekúciu zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku môže súd zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodnutia lebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Hoci podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní má doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní. Ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu. Účelom tohto ustanovenia je umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je teda oprávnený na rozhodcovský rozsudok hľadieť tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti.

Exekučný súd preto môže samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci už bol vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.

Ak rozhodcovský rozsudok odporuje vyššie uvedeným zákonným ustanoveniam, tieto nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z toho vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak od začiatku konania povinný prihliadať na tom či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku. Ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie nie je spôsobilým exekučným titulom, súd exekúciu zastaví a to v ktoromkoľvek jej štádiu.

Znenie ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje účinky rozhodcovského rozsudku iba na účastníkov rozhodcovského konania. Zámerom zákonodarcu teda nebolo bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.

Celý doterajší výklad bol urobený s cieľom vysvetliť oprávnenosť súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok, a to aj bez návrhu. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 05836/08 zo dňa 24.6.2008. Uvedeným rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 582,81 Eur (17558 Sk) spolu s 0,25% zmluvnou pokutou denne zo sumy 355,20 (10701 Sk) od 25.1.2008 do zaplatenia, s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 355,20 Eur (10701,- Sk) od 25.1.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 123,63 Eur (3724,70 Sk). Pohľadávka uplatnená oprávneným na rozhodcovskom súde vznikla zo Zmluvy o finančnom prenájme a Zmluvy o predaji na splátky č. 1561070019, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli dňa 21.5.2007, na základe ktorej povinný prevzal predmet predaja na splátky bližšie špecifikovaný v zmluve a uhradil žalobcovi zálohu z obstarávacej ceny predmetu zmluvy - akontáciu vo výške 51,91 Eur (1564,- Sk). Zvyšok ceny sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých splátkach. Keďže povinný neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a bol v omeškaní so splácaním úveru, podal oprávnený dňa 5.6.2008 na rozhodcovskom súde návrh na začatie rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky , ktorá je súčasťou úverovej zmluvy.

Súd predmetnú úverovú zmluvu preskúmal, posúdil a zistil, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú podľa a nasl. .

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa v znení účinnom od 1.1.2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Oprávnený poskytol povinnej úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sa, Vložka č.: 1410/V, kde má ako predmet činnosti oprávnený zapísané poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinná je fyzickou osobou, pričom z posudzovanej zmluvy nevyplýva, že by bol povinnej poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva preto spĺňa predpoklady týkajúce sa predmetu zmluvy a vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa a bezpochyby má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle a je spotrebiteľskou zmluvou podľa nasl. . Na právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy je teda nutné okrem ustanovení zmluvy, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré sa zmluvy odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa účinného do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ustanovenie obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice na účely tejto smernica nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Smernica Rady 93/13 EHS vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať. Okruh neprijateľných podmienok v sa upravoval postupne viacerými novelami. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámce smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj prísnejšie ako odporúča smernica „Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, čl. 8 smernice.

Kým teda smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok. To znamená, že súdu nič nebráni judikovať ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa tzv. generálnej klauzuly v , a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v .

Po preskúmaní Zmluvy o predaji na splátky č. 156070019 uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 21.5.2007 a Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvora súčasť zmluvy, súd zistil, že zmluva obsahuje viacero neprijateľných podmienok. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, a teda súd na ich neplatnosť prihliada aj bez návrhu. Tým sa vytvára priestor pre docielenie rovnosti zmluvných strán.

Oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na rozhodcovskom súde, preto exekučný súd posudzoval rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka totiž vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred dodávateľ. Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Nepochybne ide o závažnú záležitosť, preto je treba zdôrazniť, že viac ako iné si rozhodcovská klauzula vyžaduje pozorné vyhodnotenie v rámci súdnej kontroly. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba , ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac menej je založená na takých aspektoch, akými sú zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž síce vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie, ktoré je typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií.

Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v ustanovení bodu 40. Zmluvy o predaji na pslátky, podľa ktorej: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava (ďalej len rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali túto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom

dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese , požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom nejde o výkon verejnej moci. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu neurčitého počtu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa v určitých prípadoch výlučne rozhodcovskému konaniu. Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva jednoznačne aj v tom, že oprávnený si v rozhodcovskej doložke jednostranne vymienil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodovať prípadné spory vzniknuté medzi ním a povinným. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých následkov , ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ak teda exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, je exekučný súd povinný podľa Exekučného poriadku v spojení s zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu ex offo zastaviť, a to v celom rozsahu. Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za tým účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom.

Exekučný súd ďalej udáva, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou aj z dôvodu geografickej neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania (čo bolo aj predmetom rozhodovania súdneho dvora - rozsudok Oceano Grupo Editorial, spojené veci C , rozsudok Pannon C 243/08). Mohlo by sa zdať, že vzhľadom na písomnú formu rozhodcovského konania nemá význam geograficky neprijateľné miesto arbitráže. Avšak nejde len o problém neverejného rozhodovania, ale aj prístup k súdu v iných súvislostiach (štúdium spisu, informatívny výsluch, psychologické aspekty a odradenie neprijateľného miesta konania od procesných aktivít slabšej strany a pod.). Pre porovnanie, v prípade

konania na štátnom súde by mal povinný možnosť vybrať si súd v mieste svojho bydliska ( ).

Súd vzhľadom na vyššie uvedené posúdil, že rozhodcovská doložka upravená v predmetnej úverovej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach na strane spotrebiteľa, pretože ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určenými rozhodcami a zároveň ho núti podrobiť sa vopred stanoveným pravidlám rozhodcovského konania. Súd rozhodcovskú doložku tak, ako bola dojednaná v zmluvných podmienkach, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy táto podmienka nebola uvedená v príkladmom výpočte neprijateľných podmienok ustanovenia . Až s účinnosťou od 1.1.2008 bol rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v , ktorý v ustanovení výslovne uviedol ako neprijateľnú podmienku aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené, súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa všeobecnej klauzuly , pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Doložku nie je možné akceptovať, ak od spotrebiteľa vyžadovala podrobiť sa arbitráži. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť existenciu a znenie rozhodcovskej doložky, pretože alternatíva riešenia sporov (okrem všeobecného súdu) pred konkrétnym rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená v adhéznej zmluve. Zároveň sa dá predpokladať, že v prípade vzniku sporu medzi zmluvnými stranami si oprávnený zvolí z dvoch alternatív (t.j. konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom) riešenie sporu pred rozhodcovským súdom, ktorý si sám určil, čo je súdu známe aj z jeho úradnej činnosti v obdobných prípadoch. Preto nie je možné ani poskytnúť súdnu ochranu oprávnenému v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môžu výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovské doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.

Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ak sa má podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh dodávateľa, je dôvodné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zastavenie exekučného konania, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok (napr. neprimeraná sankcia za porušenie povinnosti zo zmluvy) nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Ak teda exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, súd musí zastaviť exekúciu v celom rozsahu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní).

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež smernice 93/13/EHS.

Keďže súd zistil existenciu dôvodov pre zastavenie exekúcie, ex offo rozhodol o zastavení exekúcie.

Záverom ešte súd poznamenáva, že zastavenie exekučného konania podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je spojené s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom a preto od právoplatnosti uznesenia exekučného súdu o zastavení exekúcie podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zaniká prekážka rozsúdenej veci. Preto dodávateľovi nič nebráni

uplatniť opätovne svoje práva tentokrát už na štátnom súde. Rozhodcovský rozsudok nezaniká, iba budú zrušené jeho účinky.

Pokiaľ ide o žiadosť povinného, aby mu boli vrátené vyplatené peňažné prostriedky, k tomuto exekučný súd udáva, že toto môže byť len predmetom samostatného civilného konania začatého na návrh poškodenej strany.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.