Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-55-2010.pdf
PDF · 85.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-29Ro/101/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : J. Q. s.r.o., so sídlom I. 1, P., O.: XX XXX XXX, zast. : JUDr. Marek Voľanský, advokát, so sídlom Magurská 4, Košice, proti žalovanému v 1. rade : W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P. 30X/XX, P., proti žalovanému v 2. rade : E. J., nar. X.X.XXXX, bytom P. XX, P., v konaní o zaplatenie 265,55 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 265,55 eura s úrokom vo výške 4% za každý začatý mesiac od 22.8.2007 do 22.12.2007, s úrokom vo výške 1,5% za každý začatý kalendárny mesiac od 23.12.2007 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 265,55 eura od 26.3.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu, JUDr. Mareka Voľanského, advokáta, so sídlom Magurská 4, Košice, vo výške 88,96 eura pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 72,46 eura a zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.4.2010 domáhal voči žalovaním v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 265,55 eura, a to na tom skutkovom základe, že žalobca požičal žalovanému v 1. rade sumu 265,55 eura na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.8.2007 s tým, že žalovaný v 1. rade sa zaviazal vrátiť poskytnuté peniaze na výzvu žalobcu do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy. Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie pôžičky listom zo dňa 9.2.2010, avšak bezúspešne. Na základe pristúpenia k záväzku zo dňa 20.9.2007 sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že splní peňažný záväzok žalovaného v 1. rade v prípade, že ho žalovaný v 1. rade nesplní. Žalobca vyzval žalovaného v 2. rade výzvou zo dňa 18.3.2010 na splnenie jeho peňažného záväzku, žalovaný v 2. rade však svoj záväzok doposiaľ nesplnil. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na úroky vo výške 4% za každý začatý mesiac od 22.8.2007 do 22.12.2007, vo výške 1,5% za každý začatý mesiac od 23.12.2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 26.3.2010 do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili. Na pojednávaní konanom dňa 6.12.2010 žalovaní vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku nenamietali ani výšku ani dôvod vzniku pohľadávky.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav.
Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi sumu 8.000,.- Sk (265,55 eura) na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.8.2007 s tým, že žalovaný v 1. rade sa zviazal poskytnutú pôžičku vrátiť na výzvu veriteľa do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy. Účastníci konania pri peňažnej pôžičke dohodli aj úroky, a to za prvé štyri mesiace od dátumu podpísania zmluvy o pôžičke bol dohodnutý úrok vo výške 4% za každý začatý mesiac z požičanej sumy a za každý ďalší mesiac po uplynutí 4 mesiacov bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý úrok vo výške 1,5% za každý začatý kalendárny mesiac (Zmluva o pôžičke zo dňa 22.8.2007 na č. l. 6). Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného v 1. rade listom zo dňa 9.2.2010 na vrátenie pôžičky vo výške 265,55 eura do 3 dní odo dňa doručenia výzvy (Výzva na zaplatenie zo dňa 9.2.2010 na č. l. 7). Na základe písomnej dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, sa žalovaný v 2. rade zaviazal zaplatiť v prospech žalobcu ako veriteľa sumu 8.000,- Sk (265,55 eura), úroky, ako aj úroky z omeškania z včas nevrátenej pôžičky v prípade, ak žalovaný v 1. rade nesplní svoj peňažný záväzok (Pristúpenie k záväzku zo dňa 20.9.2007 na č. l. 8). Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného v 2. Rade, listom zo dňa 18.3.2010, na zaplatenie sumy 265,55 eura s príslušným úrokom do 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Písomná výzva žalobcu bola žalovanému v 2. rade doručená dňa 22.3.2010 (Výzva zo dňa 18.3.2010 na č. l. 9 a fotokópia doručenky na druhej strane č. l. 9). Žalovaní ku dňu vyhlásenia rozhodnutia dlžnú sumu žalobcovi neuhradili (nesporná skutočnosť).
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. V konaní bola predloženými listinnými dôkazmi preukázaná existencia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX a medzi žalobcom a žalovaný v 2. rade na základe písomnej dohody - pristúpenia k záväzku zo dňa 20.9.2007. V zmluve o pôžičke sa žalovaný v 1. rade zaviazal vrátiť poskytnuté peniaze na výzvu žalobcu do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy. Žalovaný v 1.rade si však svoju zmluvnú povinnosť v rozpore so zmluvou o pôžičke nesplnil, a to ani po výzve žalobcu na vrátenie pôžičky. Rovnako aj žalovaný v 2. rade porušil svoj záväzok, zaplatiť v prospech žalobcu ako veriteľa sumu 265,55 eura, úroky, ako aj úroky z omeškania z včas nevrátenej pôžičky v prípade, ak žalovaný v 1. rade nesplní svoj peňažný záväzok, ku ktorému sa zaviazal v písomnej dohode so žalobcom zo dňa 20.9.2007. V rozpore s písomnou dohodou svoj záväzok nesplnil, a to ani po výzve žalobcu. Pristúpením k záväzku sa žalovaný v 2. rade stal dlžníkom žalobcu popri žalovanom v 1. rade a obaja sú voči žalobcovi zaviazaní solidárne. Na základe uvedeného preto súd zaviazal žalovaných na úhradu dlžnej sumy žalobcovi tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, t. j. istiny vo výške 265,55 eura a dohodnutých úrokov vo výške 4% za každý začatý mesiac od 22.8.2007 do 22.12.2007 a vo výške 1,5% za každý začatý mesiac od 23.12.2008 do zaplatenia.
Úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov bola závislá len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, a teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Toto obmedzenie vyplýva z § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke sa všeobecne považujú za odporujúce dobrým mravom, spravidla ide o takú výšku úrokov, ktorá v čase ich dojednania podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú pri poskytovaní pôžičiek peňažnými ústavmi. Predovšetkým treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. V danom prípade v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, t. j. dňa 22.8.2007, priemerná úroková miera z úverov v obchodných bankách bola v rozpätí od 13-14%. Dohodnutý úrok v danom prípade presahuje úrokovú mieru obvyklú pri poskytovaní pôžičiek peňažnými ústavmi 3,5 násobne. Avšak vzhľadom na výšku pôžičky a dobu, na ktorú bol dohodnutý úrok 4% mesačne (na prvé štyri mesiace) a následne 1,5% za každý začatý mesiac od 23.12.2008 do zaplatenia, sa súdu nejaví ako úrok, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na to, že žalovaní sa dostali do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu, žalobca právom požaduje aj úroky z omeškania. Žalobca si v žalobe uplatnil úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 265,55 eura od 26.3.2010 do zaplatenia.
Žalovaný v 2. rade bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie sumy 265,55 eura spolu s príslušným úrokom v lehote 3 dní od doručenia výzvy, a to výzvou zo dňa 18.3.2010, ktorá žalovanému v 2. rade bola doručená dňa 22.3.2010. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 2. rade sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu dňom 26.3.2010. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, tá je určená v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 a v danom prípade dosahuje výšku 9 % z dlžnej sumy ročne.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobkyňa mala vo veci plný úspech. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 eura podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, keďže žalobkyňa bola v konaní zastúpená právnym zástupcom.
Celkovú sumu priznaných trov právneho zastúpenia tvorí odmena vypočítaná podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods.1, § 16 ods.3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), za dva úkony právnej služby vykonané pôvodným právnym zástupcom žalobkyne JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, so sídlom Floriánska 19, Košice,
- prevzatie a príprava zastúpenia - odmena 23,24 eura, režijný paušál 7,21 eura a 19% DPH vo výške 5,78 eura
- písomné podanie vo veci samej - žaloba zo dňa 7.4.2010 - odmena 23,24 eura, režijný paušál 7,21 eura a 19% DPH vo výške 5,78 eura.
Súd priznal žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, a to za úkony právnej služby vykonané pôvodným právnym zástupcom žalobkyne JUDr. Jaroslavom Čollákom, ktorý trovy vyčíslil už v samotnej žalobe. Súčasný právny zástupca žalobkyne trovy konania nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).