Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-63-2012.pdf
PDF · 87.82 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Škvárom v trestnej veci obžalovanej O. G. pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 odsek 2 Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 10.12.2012 takto
rozhodol:
obžalovaná
O. G.Č., nar. XX.X.XXXX I. Š., trvale bytom J. L., V. X,
je v i n n á , ž e
pod rôznymi zámienkami a vedomá si svojich ďalších záväzkov vylákala v meste Nové Zámky od poškodenej J. Q. nar. XX.X.XXXX trvale bytom Š.V., K. Č.. XXX, dňa 22.5.2006 sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) , ktorú sa zaviazala vrátiť do 22.9.2006 a dňa 12.7.2006 sumu 300.000,- Sk (9.958,16 eur) ktorú sa zaviazala vrátiť do 12.10.2006, od poškodeného K. A. nar. XX.XX.XXXX trvale bytom H. J. E., O. Č.. XX dňa 25.7.2006 sumu 300.000,- Sk (9.958,16 eur), ktorú sa zaviazala vrátiť do 30.9.2006, teda 1T 63/2012
spolu vo výške 800.000,- Sk( (26.555,14 eur), pričom už v čase prijímania požičaných peňazí vedela, že v dohodnutých termínoch splatnosti nebude vedieť reálne vrátiť tieto bezúročné pôžičky, na naliehanie poškodeného K. A. tomuto vrátila dňa 16.2.2007 sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur), poškodenej J. Q. nevrátila žiadne peniaze, všetky požičané peniaze použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodenému K. A. J.. XX.XX.XXXX Y. G. H. J. E., O. Č.. XX škodu vo výške 9.958,16 eur z ktorej dosiaľ neuhradila sumu 6.638,78 eur a poškodenej J. Q. J.. XX.X.XXXX Y. G. Š., K. Č.. XXX, škodu vo výške 16.596,96 eur
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu
Tý m s p á c h a l a
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 odsek 2 Trestného zákona
Z a t o je j súd ukladá
Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 odsek 8 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolností podľa § 36 písmena j, Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti v zmysel § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmena a, Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaná povinná uhradiť poškodeným
- K. A. J.. XX.XX.XXXX, Y. G. H. J. E., O. Č.. XX, škodu vo výške 6.638,78 eur
- J. Q. J.. XX.X.XXXX, Y. G. Š., K. Č.. XXX, škodu vo výške 16.596,96 eur
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bol obžalovanej kladené za vinu spáchanie horeuvedeného skutku, vykonal súd dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania ( na hlavnom pojednávaní využila právo nevypovedať), výsluchom oboch poškodených, výsluchom väčšieho množstva svedkov, prečítaním znaleckého posudku znalkyne z odboru ekonomiky a prečítaním spisového materiálu.
Obžalovaná spáchanie skutku v podstate popierala s tým, že od poškodenej J. Q. si požičala iba 100.000,- Sk s tým, že jej vráti 200.000,- Sk. Požičané peniaze začala poškodenej splácať až v júli 2006, pričom suma úrokov ktoré nesplácala sa premietla do vyššej istiny a to bolo po tom 300.000,- Sk na ktorú sumu bola neskoršie spísaná zmluva s tým, že sa jednalo o sumu 300.000,- Sk a pôvodná zmluva na 200.000,- Sk sa ruší. Tvrdila, že sa jednalo o úroky 10 % mesačne zo sumy 200.000,- Sk. Pôžičku poškodenej splácala a splatila jej 226.000,- Sk na účet jej dcéry. Tiež tvrdila, že poškodená J. Q.E. pri požičiavaní peňazí vedela, že má podlžnosti pretože boli kamarátky a rozprávali sa o tom.
Horeuvedené tvrdenie a v podstate jednej 100.000,- Sk pôžičke, ktorá sa mala premeniť na 300.000,- Sk pôžičku, snáď ani samotná obžalovaná nemohla myslieť vážne, pretože by znamenalo, že za požičaných 100.000,- Sk dňa 22.5.2006 by mala vrátiť za necelých päť mesiacov (12.10.2006) sumu 300.000,- Sk.
Obžalovaná k pôžičke od K. A. tvrdila, že si v skutočnosti požičala iba 200.000,- Sk a mala vrátiť sumu 300.000,- Sk preto je táto suma na zmluve o pôžičke uvedená. Tvrdila, že dňa 16.2.2007 mu z pôžičky vrátila 100.000,- Sk na jeho účet v Istrobanke a dňa 2.3.2007 mu vrátila v hotovosti 240.000,- Sk.
Obžalovaná k ňou spomínaným zmluvám uvádzala, že tieto vyhotovovala, že poškodeným neuvádzala na aký účel si peniaze požičiava a poškodení sa na to ani nevypytovali. Požičané peniaze použila na splatenie svojich dlhov a exekúcií.
Dňa 22.5.2006 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi J. Q. ako veriteľkou a O. G. ako dlžníčka, ktorá potvrdzuje že poškodená J. Q. požičala obžalovanej bezúročne 200.000,- Sk s tým, že dlžníčka vráti veriteľke uvedenú sumu v hotovosti v celosti dňa 22.9.2006.
Dňa 12.7.2006 bola uzavretá medzi poškodenou J. Q. a obžalovanou ďalšia zmluva o pôžičke na 300.000,- Sk, v ktorej sa dlžníčkou t.j. obžalovaná zaviazala uvedenú sumu vrátiť v hotovosti, v celosti dňa 12.10.2006. Podľa zmluvy suma 300.000,- Sk bola požičiavaná bezúročne.
Dňa 25.7.2006 uzavrela obžalovaná ako dlžníčka zmluvu o pôžičke s poškodeným K. A. ako veriteľom na sumu 300.000,- Sk s tým, že dlžníčka sa v zmluve zaviazala vrátiť požičanú sumu 300.000,- Sk dňa 30. septembra 2006. Podľa zmluvy suma 300.000,- Sk bola veriteľom K. A. požičiavaná obžalovanej bezúročne.
V prípade nedodržania podmienky splatnosti mal veriteľ t.j. poškodený právo žiadať a vymáhať úroky podľa právnych predpisov SR.
Z výzvy poškodeného, vtedy už Bc. K. A. z 7.4.2007 vyplýva, že urguje úhradu dovtedy dlžnej čiastky 200.000,- Sk.
Z výpisu z účtov yyplýva, že obžalovaná poškodenému K. A. uhradila z pôžičky 100.000,- Sk zaslaním na jeho účet dňa 16.2.2007.
Obrana obžalovanej, že poškodenému K. A. uhradila 2.3.2007 v hotovosti 240.000,- Sk je vyvrátená výpoveďou samotného poškodeného, výpoveďou ďalších svedkov (spolužiakov poškodeného z vysokoškolského štúdia), ktorí potvrdzovali, že ešte v máji 2007 (v čase štátnic) urgoval od obžalovanej vrátenie požičaných peňazí.
Obžalovaná na svoju obranu predložila príjmový pokladničný doklad (vystavený 2.3.2007) podľa ktorého mal K. A. prijať od O. G. 240.000,- Sk. Poškodený K. A. predložil kópiu tohto pokladničného dokladu však na tejto kópii sa nenachádza dátum jeho vystavenia. K týmto dokladom poškodený tvrdil, že sa jednalo o potvrdenie vrátenia inej pôžičky, ktorú v minulosti tiež obžalovanej požičal.
Znaleckým dokazovaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava je preukazované, že na príjmovom pokladničnom doklade znejúcom na sumu 240.000,- Sk, ktorý predložila obžalovaná, je dopisovaný dátum vyhotovenia príjmového pokladničného t.j. 2.3.2007. Je opisovaný dátum z „25.7.2006“ v kolonke účel: vrátenie pôžičky a oba dodatočne dopisované údaje boli vyhotovené písacími prostriedkami s vizuálne odlišným farebným odtieňom náplne pasty a odlišnou štruktúrou nánosu ako ostatné zápisy a podpisy.
Poškodená J. Q. potvrdzovala, že od obžalovanej dostávala na účet svojej dcéry finančné čiastky, ale jednalo sa o vracaní menších pôžičiek najmä z minulosti. 1T 63/2012
Dokazovaním bolo potvrdené, že obžalovaná si pred a aj počas kritického obdobia požičiavala finančné čiastky aj od iných osôb, najmä spolupracovníkov.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané konanie obžalovanou tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a aj to, že obžalovaná z požičaných peňazí vrátila iba 100.000,- Sk poškodenému K. A..
Pri poškodenej J. Q. súd vychádzal z jej výpovedi, keď potvrdzovala, že poškodenej požičala na základe zmlúv, ktoré navrhla spísať sama obžalovaná najskôr 200.000,- Sk a následne jej požičala aj 300.000,- Sk. Jednalo sa o bezúročné pôžičky tak, ako je v zmluvách uvedené. Súd ďalej vychádzal z uvedených zmlúv, kde je uvádzané, že pôžičky sú bezúročné, je v nich uvádzané, že sú splatné v hotovosti a v celosti v určený deň. Preto nie len výpoveďou poškodenej J. Q. ale aj obsahom zmlúv je vyvracaná obrana obžalovanej.
Podobná situácia je aj v prípade poškodeného K. A.. Tento tiež vypovedal o bezúročnosti pôžičky 300.000,- Sk a táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy o pôžičke. Výpoveďou poškodeného ako aj znením zmluvy o pôžičke , najmä však už spomínaným záverom znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu o sfalšovaní potvrdenia o vrátení zvyšky pôžičky v sume 240.000,- Sk je preukázané, že zvyšnú sumu 200.000,- Sk poškodenému nevrátila. Naviac vracať nad rámec bezúročnej pôžičky 40.000,- Sk pri finančnej situácii obžalovanej, (ktorá bude následne spomenutá), by sa jednalo o zjavnú jej rozšafnosť.
Prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 odsek 2 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Podľa ustanovenia § 125 odsek 1 Trestného zákona za škodu väčšiu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 8.000,- Sk (266,- eur) a nepresahujúca 800.000,- Sk (26.600,- eur).
Obžalovaná na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla poškodených J. Q. a K. A. do omylu a spôsobila tak na cudzom (ich) majetku väčšiu škodu (nepresahujúcu 800.000,- Sk resp. 26.600,- eur)
Od podvodu je treba odlišovať neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Preto pre naplnenie subjektívnej stránky (v prejednávanom prípade prečinu podvodu) sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ v čase , keď zmluvný záväzok uzatváral, konal v úmysle, že záväzok v dohodnutej dobe nesplní alebo ho nebude môcť splniť a že veriteľa uvádza do omylu, aby sa obohatil na jeho škodu.
V prejednávanom prípade je súd presvedčený, že obžalovaná v čase požičiavania si peňazí od poškodených konala s úmyslom požičané peniaze nevrátiť a tak sa obohatiť na úkor poškodených. Na toto presvedčení súdu poukazuje skutočnosť, že poškodená do podania obžaloby resp. do tohto rozhodnutia súdu požičaných 500.000,- Sk ani v eurovej mene poškodenej J. Q. nevrátila. Nevrátila 200.000,- Sk ani v eurovej mene poškodenému K. A., pričom tomuto na jeho naliehanie vrátila 100.000,- Sk ďaleko po dohodnutej dobe na vrátenie pôžičky. Znalkyňa z odboru ekonómie a manažmentu na základe analyzovania bankových výpisov a podaných daňových priznaní za zdaňovacie obdobie rokov 2005, 2006 a 2007 dospela k záveru, že obžalovaná nebola schopná splatiť pôžičky, ktoré si požičala od poškodených . Zistila, že k 22.5.2006 bol celkový záväzok obžalovanej (vrátane exekúcií) 41.507 v eurovej mene, k 12.7.2006 celkový záväzok predstavoval 51.381,- eur a k 25.7.2006 mala obžalovaná celkové záväzky 58.056,- eur. Ako obžalovaná uvádzala požičané peniaze od poškodených použila na úhradu iných záväzkov (dlhov). Poškodení o týchto skutočnostiach nevedeli a vyjadrili sa, že ak by o nich vedeli, obžalovanej by žiadne sumy nepožičali. Obžalovaná, ako vyplýva z výpovede poškodenej J. Q., jej uvádzala účel pôžičky na byt a z výpovedi poškodeného 1T 63/2012
K. A. vyplýva, že tomuto ako účel pôžičky uvádzala preklenutie doby, než ich spoločná známa získa úver. Nechcela mu uviesť meno ich spoločnej známej osoby. Aj tieto skutočnosti iných prednesených dôvodov poškodeným, na aký si peniaze požičiava než na aký účel požičané peniaze chcela použiť a použila svedčí na podvodné konanie obžalovanej. Poškodený K. A. nevedel o tom, že aj poškodená J. Q. požičala krátko pred jeho pôžičkou spolu 500.000,- Sk obžalovanej. Pokiaľ obžalovaná poškodeným navrhla spísanie horeuvádzaných zmlúv a ktoré sama skoncipovala a aj na jej finančné pomery s neuveriteľne krátkymi dobami splatnosti, súd túto skutočnosť vyhodnocuje ako určitý psychický moment na to, aby jej požadované sumu boli poškodenými požičané. Súd je presvedčený, že obžalovaná uviedla úmyselne poškodených do omylu aj v otázke doby splatnosti pôžičky a možnosťami ich splácania. Preto uznal obžalovanú vinnou z uvedeného prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 odsek 2 Trestného zákona.
Obžalovanú v mieste bydliska bližšie nepoznajú, za priestupky ktoré prejednáva Obvodný úrad postihovaná nebola, nebola doteraz súdom trestaná. Súd tieto okolnosti považoval za okolnosť poľahčujúcu v zmysle § 36 písmena j, Trestného zákona. Priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona súd u obžalovanej nezistil žiadnu.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, prevahu poľahčujúcej okolnosti pri neexistencii okolnosti priťažujúcej, osobu páchateľky, jej pomery a možnosť jej nápravy.
Trestný zákona v ustanovení § 221 odsek 2 ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody na jeden až päť rokov. Pretože u obžalovanej je prevaha poľahčujúcej okolnosti pri neexistencii okolností priťažujúcej upravuje sa v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 odsek 8 Trestného zákona uvedená trestná sadzba odňatia slobody na jeden rok až tri roky a osem mesiacov. Súd v rámci takejto trestnej sadzby uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na
skúšobnú dobu tridsať mesiacov v presvedčení, že tento trest (jedná sa v podstate o hrozbu trestom) splní účel, ktorý je od 1T 63/2012
ukladaného trestu očakávaný t.j. ochráni spoločnosť pre ďalším prípadným protiprávnym konaním obžalovanej a povedie k náprave obžalovanej.
Protiprávnym konaní obžalovanej bola poškodeným spôsobená škoda, ktorú poškodení riadne a včas uplatnili a výška škody bola aj dokazovaním preukázaná. Súd preto zaviazal obžalovanú k náhrade ňou spôsobenej a doteraz neuhradenej škody vo výške vyčíslenej v súčasnej eurovej mene. Súd k tejto situácii v nadväznosti na predchádzajúce horeuvedené skutočnosti poukazuje na to, že poškodení nežiadali úroky z požičaných a niekoľko rokov nesplatených súm.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.