Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1192-2000.pdf
PDF · 80.69 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1192/2000
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému C. O., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom R. XXX, zomr. 06. 09. 2000, pre vymoženie pohľadávky 34,02 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, so sídlom Exekútorského úradu Mládežnícka 325/23, Považská Bystrica, pod spisovou značkou Ex 551/2000, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi trovy exekúcie vo výške 40,87 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom sa dňa 30. 08. 2000 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 551/2000 na vymoženie pohľadávky vo výške 1 073,- Sk s príslušenstvom, priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 06. 07. 2000, sp. zn. 1Ro/398/2000. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 006600* zo dňa 21. 09. 2000, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1 025,- Sk, trovy predchádzajúceho konania 48,- Sk a trovy exekúcie.
V priebehu konania postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie. Oprávnená svoj návrh odôvodnila tým, že povinný zomrel bez zanechania majetku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd preskúmaním zistil, že uznesením zo dňa 12. 11. 2010, č. k. 6D/1197/2010 - 14 bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08. 12. 2010.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie je strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania a zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť poručiteľa. V dôsledku tejto skutočnosti bolo v záujme
oprávnenej podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko ďalším pokračovaním exekúcie by vznikali ďalšie náklady, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášala oprávnená. Preto, ak oprávnená navrhla, aby bola exekúcia zastavená, súd rozhodol s súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 136,70 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Oprávnená požiadala o zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného bez zanechania majetku. S poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. 01. 2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2011 a zo dňa 26. 01. 2012, sp. zn. 5 M Cdo 8/2011 súd konštatuje, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Táto skutočnosť vylučuje, aby súd zaviazal k úhrade trov exekúcie prípadných právnych nástupcov po povinnom, nakoľko títo nevstúpili do právneho postavenia povinného. Nakoľko má súdny exekútor zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, súd podľa citovaného ustanovenia uložil oprávnenej zaplatiť trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 30. 08. 2000, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 6,64 Eur. Súd spočítal časy trvania jednotlivých úkonov, nakoľko pre priznanie odmeny je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preskúmanie v trvaní 10 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 20 minút, vypracovanie výzvy povinnej v trvaní 10 minút a vypracovanie postúpenia návrhu na zastavenie exekúcie spolu so špecifikáciou trov v trvaní 20 minút.
Súd určil časy trvania vyššie uvedených úkonov exekučnej činnosti, pričom zohľadnil obsah a rozsah týchto úkonov. Každý úkon exekútorovi nemohol objektívne trvať 60 minút, preto mu súd priznal odmenu v rozsahu, ktorý považuje za primeraný a hospodárny.
V súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti exekútorovi nepatrí odmena za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon súd exekútorovi priznal paušálnu odmenu podľa § 15 vyhlášky vo výške 3,32 Eur, v ktorej je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Z rovnakého dôvodu nemá exekútor nárok ani na duplicitnú odmenu za vypracovanie jednotlivých žiadostí o súčinnosť, za ktorú súd priznal paušálnu odmenu
(nasledujúci odsek odôvodnenia). Zapožičanie exekútorského spisu je administratívnou prácou, náhrada za ktorú je podľa § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
V súlade s § 15 vyhlášky súd exekútorovi priznal paušálnu odmenu vo výške po 3,32 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za zisťovanie bydliska povinného (žiadosť Obci Bobrovec zo dňa 27. 09. 2005), za zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3 x (žiadosť o súčinnosť Sociálnej poisťovni zo dňa 02. 10. 2001, 23. 03. 2005 a 27. 09. 2005) a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2 x (žiadosť o súčinnosť PSS, a. s. zo dňa 02. 10. 2000 a žiadosť o súčinnosť Stavebnej sporiteľni VÚB WÜSTENROT, a. s. zo dňa 02. 10. 2000), spolu 23,24 Eur.
Exekútor nemá nárok na paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že upovedomenie bolo doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor využije služby iného subjektu (pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len nárok na náhradu poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná vyhláška, je prejavom zohľadnenia odbornej kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný priebeh konania a v neposlednom rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný úkon spočívajúci v odoslaní listiny na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom odmena za takéto práce je zahrnutá podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora.
Podľa § 22 vyhlášky súd exekútorovi priznal aj náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 4,18 Eur. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd posudzuje dôvodnosť náhrady tých trov, ktoré preukázateľne exekútorovi vznikli pri vykonávaní exekúcie. Preto nie je možné exekútorovi priznať žiadnu náhradu budúcich výdavkov označených ako „poštovné za ukončenie“.
Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH. Súd preto podľa § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady v celkovej výške 34,06 Eur o 20 % DPH, t. j. o 6,81 Eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 40,87 Eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.