Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-44-2012.pdf
PDF · 101.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/44/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: K. A., nar. X.X.XXXX, bytom U. 2, H., o zaplatenie sumy XXX,XX- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 20.2.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 981,66- eur s úrokom z omeškania vo výške 16% ročne zo sumy 502,89 eur od 23.10.2008 do zaplatenia ako postúpenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 22.10.2008 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a navrhovateľom. Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 15.8.2002 Zmluvu č. XXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver s dohodnutými podmienkami čerpania, účtom úveru, spôsobom, výškou a termínmi splácania, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení s tým, že zmluva obsahuje náležitosti podľa ustanovení § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Odporca neplnil splátky úveru riadne a včas a preto pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Podľa návrhu navrhovateľa pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 981,66 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 502,895 €, riadneho úroku 57,50 €, úroku z omeškania 361,05 € a ostatného príslušenstva 60,23 € v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde Slovenská sporiteľňa a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe je generovaná bankovým systémom. Ku dňu podania a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Navrhovateľ na podanom návrhu trval v celom rozsahu.
Navrhovateľ ani jeho právny zástupca, predvolaní na pojednávanie riadne a včas sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa zo svojej účasti ospravedlnil aj navrhovateľa a žiadal, aby sa rozhodlo aj bez jeho účasti na základe predložených dôkazov.
Odporca na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Svoju neúčasť neospravedlnil a k návrhu sa nevyjadril.
Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. prejednal vec bez účasti odporcu, navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy predložené navrhovateľom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení zo dňa 10.12.2009, Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 15.8.2002, Osobitnými obchodnými podmienkami sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, výpoveďou zmluvy o kontokorentnom úvere, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, platobnou históriou odporcu, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav veci:
Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporca dňa 15.8.2002 uzavreli Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úverový rámec vo výške 15.000,- Sk /497,90 eur/. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 11,85 % p.a. a konečná splatnosť úveru dňa 15.8.2003, úroky z omeškania vo výške 26,40% ročne, poplatok za poskytnutie úveru 2% z rámca úveru, úrok z prečerpania vo výške 26,40% ročne a poplatok za správu úveru 0,20% z výšky úverového rámca mesačne. Touto zmluvou sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver spôsobom, že bude realizovať príkazy odporcu na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v č.l. 1 zmluvy aj v prípade, že nebude existovať odporcova pohľadávka z účtu a to do výšky úverového rámca. Čerpanie úveru je odporca oprávnený požadovať až do dňa konečnej splatnosti úveru, v rozsahu dohodnutého úverového rámca. Odporca je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluva sa uzatvárala na jeden rok od podpísania zmluvy a doba trvania sa vždy predlžovala po dobu jedného roka po dobu, pokiaľ odporca /dlžník/ najneskôr v lehote 1 mesiaca pre uplynutím trvania zmluvy /pôvodnej alebo predĺženej/ neoznámi sporiteľni, že nemá záujem na predĺžení zmluvy. Podľa čl. IV. zmluvy bol aj dlžník oprávnený vypovedať zmluvu. V tomto prípade výpoveď nadobúda účinnosť uplynutím 15. dňa od jej doručenia, ak dlžník v tejto lehote nevyrovnal záväzky vyplývajúce zo zmluvy, účinnosť výpovede mala nastať až úplným vyrovnaním záväzkov.
Slovenská sporiteľňa a.s. písomnosťou zo dňa 12.4.2005 vypovedala odporcovi zmluvu o kontokorentnom úvere s účinkami dňom doručenia. Výpoveď prevzal odporca podľa poštovej doručenky dňa 18.4.2005. Predtým sporiteľňa vyhlásila dňa 13.9.2004 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala odporcu na úhradu celej pohľadávky vo výške 16.892,03-Sk do 3 dní od doručenia oznámenia a Oznámením zo dňa 28.10.2008 oznámila odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa vo výške 981,66-eur/ 29.573,60-Sk/ bez zdôvodnenia, z čoho konkrétne pohľadávka pozostáva.
Z pokusu o zmier zo dňa 11.1.2012 súd zistil, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie celého záväzku navrhovateľovi, ktorý ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 981,66- eur, v tom neuhradený úver 502,89-eur, zmluvný / zákonný úrok 259,02-eur, riadny úrok 57,50-eur, zmluvný úrok 1/ vo výške 259,11-eur, zmluvný úrok 2/ vo výške 101,94-eur a ostatné príslušenstvo 60,23-eur, celkom 1240,66- eur, na úhradu ktorých navrhovateľ vyzval odporcu do 18.1.2012.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 79 ods.2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods.4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 121 Os.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., v sporovom konaní je to navrhovateľ, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla navrhovateľa. Odporca ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok navrhovateľa nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o úvere. Navrhovateľ tvrdil, že má voči odporcovi pohľadávku, ktorú nadobudol zo zmluvy o postúpení pohľadávky, konkrétne zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila Slovenská sporiteľňa a.s., ktorá je bankou, teda právny predchodca navrhovateľa a z jeho tvrdí vyplývalo, že sa stal novým veriteľom odporcu. Zmluvou o úvere sa v záväzkovom práve rozumieme subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel. Navrhovateľ sa stal veriteľom, osobou, ktorá je v záväzkovom vzťahu osobou oprávnenou požadovať od dlžníka plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase a dlžník je v záväzkovom vzťahu osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase. Slovo „záväzok“ spája v jednom slove a pojme pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka. Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu smerujú proti určitej osobe a vznikajú z dôvodov daných medzi dlžníkom a veriteľom, v danom prípade bola podľa tvrdenia navrhovateľa záväzkovoprávnym vzťahom zmluva o úvere, ktorá je dvojstranným právnym vzťahom a z ktorej veriteľ niečo poskytol a odporca bol povinný poskytnuté vrátiť, niečo dať. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má navrhovateľ (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že s odporcom (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol odporcovi určité plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
Súd na základe uvedené dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie sumy 981,66-eur s príslušenstvom, nakoľko táto suma je z pohľadu súdu a skutočnosti, že sa jedná o záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy, ktorej obsahom je peňažné plnenie, nepreskúmateľná. Navrhovateľ vo svojom návrhu neuviedol koľko peňažných prostriedkov jeho právny predchodca odporcovi celkovo poskytol, teda aký dlh má odporca a neuviedol, koľko splátok odporca celkovo zaplatil, teda koľko zo záväzkového vzťahu dlží, má dať. Z toho dôvodu súd pri preskúmavaní žalovanej sumy nemal z čoho vychádzať pri preskúmavaní výšky dlhu, za ktorý má zodpovedať podľa tvrdení navrhovateľa odporca, keď navrhovateľ neuviedol tieto základné informácie, ktoré sú pre vyčíslenie dlžnej sumy podstatné. Právny zástupca navrhovateľa bol súdom výzvou zo dňa 12.4.2012 vyzvaný, aby v lehote 10 dní bližšie špecifikoval dlžnú čiastku, presne uviedol koľko odporca skutočne prečerpal z poskytnutého rámca, koľko splátok a v akej výške odporca celkom zaplatil, kedy sa odporca dostal do omeškania a ako boli jednotlivé platby započítané. a taktiež bol vyzvaný, aby bližšie zdôvodnil ako bol vypočítaný úrok z omeškania vo výške 361,05-eur ( aká úroková sadzba sa použila, za aké obdobie a z akej sumy je úrok z omeškania vypočítaný, prípadne aké poplatky v akej výške, aké úroky a zmluvné pokuty boli účtované), Súd žiadal uviesť, aká bola RPMN úveru, kde v zmluve o úvere je uvedená, poprípade akým spôsobom bol odporca o nej informovaný a právny zástupca navrhovateľa bol vyzvaný, aby doložil listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení, ako sú výpisy z účtu, sadzobník poplatkov a podobne. Právny zástupca navrhovateľa túto výzvu prevzal dňa 17.4.2012 a v danej lehote na ňu nereagoval, na pojednávanie určené na deň 9.5.2012 sa nedostavil. Na výzvu reagoval tak, že dva dni pred nariadeným pojednávaním zaslal súdu faxové podanie, ktorom žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa mu nepodarilo zabezpečiť listinné dôkazy a tiež poukázal na kolíziu so skôr vytýčeným pojednávaním na Okresnom súde v Čadci a na Okresnom súde Bardejov. Dňa 23.5.2012 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktoré malo byť odpoveďou na výzvu súdu z 12.4.2012, avšak právny zástupca zaslal súdu len platobnú históriu odporcu bez bližšieho zdôvodnenia ktoré z nárokov uplatnených návrhom sa preukazujú. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na ďalšie pojednávanie už nedostavil a súhlasili, aby súd rozhodol aj bez ich účasti na základe predložených listinných dôkazov. Z tak všeobecného návrhu, bez konkrétneho zdôvodnenia hmotnoprávneho nároku, bez uvedenia, čo podľa hmotného práva odporca plnil pred podaním návrhu, bez uvedenia aká úroková sadzba sa pri výpočte úroku z úveru
použila, ako bol vypočítaný úrok z omeškania vo výške 361,05- eur (za aké obdobie, z akej čiastky a aké sadzba úroku sa použila) a čo predstavuje ostatné príslušenstvo a poplatky vo výške 60,23 €, a celkovo v súvislostiach s listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom, nedalo sa vôbec zistiť a preskúmať, či je alebo nie je navrhovateľom požadované plnenie v súlade s hmotným právom. Z priložených listinných dôkazov mal súd len preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel s odporcom zmluvu, nazvanú zmluvou o kontokorentnom úvere, ktorú súd podľa obsahu vyhodnotil ako revolvingovú zmluvu s úverovým rámcom vo výške 15.000 Sk. Súd však nemal nepreukázané a ani veriteľ túto skutočnosť neuviedol, netvrdil, koľko odporca skutočne z poskytnutého rámca vyčerpal a tiež koľko odporca splatil. Doloženie Prehľadu platobnej histórie, ktorý súdu doručil navrhovateľ, nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena v tomto smere, keď navrhovateľ síce predložil dôkaz avšak nebolo úplne jasné aké tvrdenia navrhovateľa sa majú týmto dôkazom preukázať. Prehľad platobnej histórie odporcu obsahoval celkom 3765 riadkov, počnúc prvým riadkom s dátumom transakcie 27.3.1997 končiac posledným riadkom s dátumom 27.10.2008 a bez toho, aby navrhovateľ jednotlivé položky bližšie vysvetlil a zdôvodnil prečo je zasielaný prehľad od roku 1997, keď za dôkaz označil zmluvu z roku 2002, aké tvrdenia sa majú týmto dôkazom preukázať. Z tohto prehľadu transakcií nebolo jasné ako bol vypočítaný úrok z úvere, z akej sumy sa pri výpočte vychádzalo, akou úrokov sadzbou bol vypočítaný úrok z omeškania a na základe čoho boli odporcovi účtované rôzne poplatky. Pre chýbajúce tvrdenie navrhovateľa, či odporca niečo zaplatil, resp. koľko zo záväzkového vzťahu dlží, má dať súd pri preskúmavaní žalovanej sumy nemal z čoho vychádzať pri preskúmavaní výšky dlhu, za ktorý má zodpovedať podľa tvrdení navrhovateľa odporca, keď navrhovateľ neuviedol tieto základné informácie, ktoré sú pre vyčíslenie dlžnej sumy podstatné. Navrhovateľ iba tvrdil, že na zaplatenie má nárok titulom nadobudnutia pohľadávky jej postúpením na neho. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že navrhovateľ nedostatočne splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, dôsledkom ktorého bolo neunesenie dôkazného bremena, čoho výsledkom bolo, že súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporcovi, ktorý mal plný úspech v konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil ani nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevplynuli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).