Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-244-2010.pdf
PDF · 135.71 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/244/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci navrhovateľa: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, B., zast. Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom so sídlom Novozámocká 214, Nitra, proti odporcovi: SLONATRANS, s.r.o., IČO: 36 764 531, Miletičova 1, Bratislava, zast. JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom so sídlom Nám. SNP 22, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a o zaplatenie 2.772,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a v časti náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku navrhovateľa za obdobie dvoch mesiacov z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.431,43 € na účet právneho zástupcu odporcu, JUDr. Pavla Erbena, advokáta, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 166 eur.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 12. 2010 domáhal voči odporcovi vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27. 10. 2010, založeného pracovnou zmluvou zo dňa 18. 01. 2009 medzi navrhovateľom na strane zamestnanca a odporcom na strane zamestnávateľa, je neplatné, ďalej náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume priemerného mesačného zárobku navrhovateľa za obdobie dvoch mesiacov a zaplatenia sumy 2.772,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo žalovanej sumy od 03. 11. 2010 až do zaplatenia za nevyplatenú prácu nadčas, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť trovy súdneho konania.
Podaný návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril dňa 18. 01. 2009 s odporcom pracovnú zmluvu, na pracovné miesto vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy. Podľa pracovnej zmluvy patrila navrhovateľovi mzda za výkon práce vo výške 497,91 eur. V čase od 06. 09. 2010 do 06. 10. 2010 bol navrhovateľ práceneschopný, o čom riadne odporcu upovedomil. Listom zo dňa 27. 10. 2010, navrhovateľovi doručeným dňa 28. 10. 2010, s ním odporca okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že po uznaní za práceschopného sa, aj napriek údajnej výzve, ktorá mu mala byť doručená dňa 21. 10. 2010, nedostavil do práce. Následne mal byť aj telefonicky vyzývaný na nástup do práce od 24.
10. 2010. V zmysle okamžitého skončenia pracovného pomeru evidoval odporca neospravedlnenú absenciu navrhovateľa v práci od 06. 10. 2010. Tieto tvrdenia odporcu označil navrhovateľ za účelové a nepravdivé, nakoľko odporca ho nevyzval na nástup do práce ani telefonicky, ani písomne. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal aj na to, že v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté, a ani obvyklé, aby sa zamestnanci zdržiavali každý deň v práci, t. j. v sídle odporcu, nakoľko to nebolo potrebné a nevyžadoval to výkon ich práce. Sídlom odporcu je iba jedna kancelária, v ktorej nie je zvyčajne prítomný ani konateľ spoločnosti odporcu. Zaužívaným postupom bolo, že navrhovateľ ako vodič kamiónovej dopravy bol doma a čakal na výzvu odporcu na nástup do práce, t. j. na nástup na turnus. Výkonom jeho práce bolo vedenie nákladného motorového vozidla, a preto nebolo potrebné, aby sa zdržiaval každý deň v sídle odporcu, čo od neho odporca ani nikdy nepožadoval. Navrhovateľ má za to, že si splnil svoju povinnosť, keď oznámil odporcovi ukončenie práceneschopnosti a v zmysle zaužívanej praxe a dohody s odporcom, čakal na oznámenie o nástupe do práce. Nakoľko, odporca nevyzval navrhovateľa na nástup na turnus, navrhovateľ nenastúpil po ukončení práceneschopnosti do práce a neustále čakal na výzvu odporcu. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ má za to, že v žiadnom ohľade neporušil pracovnú disciplínu a odporca nemal dôvod a právo na okamžité skončenie pracovného pomeru s odporcom v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa neho úzko súvisí s úhradou doteraz nepreplatených nadčasov, ktoré navrhovateľ odpracoval pre odporcu. Odporca dlhodobo neuhrádzal navrhovateľovi náhradu mzdy za prácu nadčas v zmysle ustanovenia § 121 Zákonníka práce a to po dobu cca jedného roka a ôsmich mesiacov. Navrhovateľ priebežne konzultoval vzniknuté hodiny nadčasov a ich preplatenie s odporcom, ktorý ho vždy uistil, že sa to bude riešiť. Podľa prepočtov navrhovateľa predstavujú nadčasy celkovo 462 hodín (čo je možné preveriť prostredníctvom tachografových krúžkov), za ktoré prislúcha mzdové zvýhodnenie 2.772,- eur, o čom bol informovaný aj odporca, ešte počas trvania práceneschopnosti, a to telefonicky, aj mailom. Nakoľko odporca nemal záujem nadčasy preplatiť, okamžite skončil s navrhovateľom pracovný pomer.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 17. 01. 2011, súdu doručeným dňa 18. 01. 2011, ktorým žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania. V podaní uviedol, že pracovný pomer s navrhovateľom bol skončený podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce platne, a to s účinnosťou ku dňu 02. 11. 2010. Navrhovateľ bol s disponentkou, ktorá u odporcu rieši nástupy vodičov na turnusy, dohodnutý, že sa jej po ukončení práceneschopnosti ohlási, čo však neurobil a do práce nenastúpil, aj napriek telefonickej výzve zo dňa 21. 10. 2010, kedy bola navrhovateľovi súčasne zaslaná doporučene do vlastných rúk písomná výzva, aby dňa 24. 10. 2010 nastúpil na pracovný turnus, pričom preprava mala byť zabezpečená z miesta sídla firmy na Miletičovej 1 v Bratislave o 08.00 hod. Zásielka sa z poslednej známej adresy navrhovateľa (Stavbárska 44, Bratislava) vrátila ako nedoručená a v telefonickom rozhovore s office managerkou odporcu navrhovateľ opätovne odmietol nastúpiť do práce a uviedol, že posiela okamžité skončenie pracovného pomeru. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že stačilo čakať doma na výzvu na pracovný turnus, bez toho, aby sa musel dostaviť do práce, a že nebol vyzvaný na nástup do práce, označil odporca za účelové a ničím nepodložené.
Svoje vyjadrenie k návrhu na začatie konania odporca doplnil v písomnom podaní zo dňa 01. 02. 2011, ktorým sa vyjadril aj k dôvodnosti navrhovateľom uplatnenej náhrady mzdy za nepreplatené nadčasy spolu v sume 2.772,- eur. Uviedol, že podľa záznamov z tachografu odporcu, navrhovateľ nemal odpracované žiadne nadčasy, ktoré by mu mal odporca uhrádzať. Dokonca navrhovateľ čerpal viac hodín náhradného voľna, ako skutočne odpracoval v nadčasoch.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, výpoveďami účastníkov konania, prednesmi ich právnych zástupcov, ako aj výpoveďou vypočutej svedkyne, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ (zamestnanec) sa na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej s odporcom (zamestnávateľom) dňa 18. 01. 2009, zaviazal pre odporcu vykonávať prácu vodiča nákladného motorového vozidla. V rámci tohto druhu práce sa navrhovateľ zaviazal okrem vedenia nákladného motorového vozidla vykonávať všetky s tým súvisiace činnosti, ako napr. nakladanie a vykladanie prepravovaného materiálu, čistenie a technická údržba motorového vozidla, vybavovanie formalít na
hraničných alebo colných kontrolách a ďalšie práce týkajúce sa dopravy nákladného motorového vozidla na základe pokynov zamestnávateľa. V pracovnej zmluve bol deň nástupu do práce dohodnutý na 18. 01. 2009 (čl. IV pracovnej zmluvy). Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov.
V čl. VI pracovnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že hrubá mzda zamestnanca je 497,91 eur mesačne.
Podľa čl. VI bod 2. pracovnej zmluvy mzda, náhrada mzdy a prípadná prémia je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to 25- ty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca; ak na tento deň pripadne deň pracovného voľna, tak najbližší nasledujúci pracovný deň. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa čl. VIII bod 1 pracovnej zmluvy do pracovného času zamestnanca sa započítava čas:
a) vedenia motorového vozidla,
b) nakládky, vykládky,
c) čistenia a technickej údržby motorového vozidla,
d) vybavovania formalít v súvislosti s hraničnou a alebo colnou kontrolou,
e) čas, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi na pracovisku.
Podľa čl. VIII bod 2. pracovnej zmluvy priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca, vrátane práce nadčas, je najviac 48 hodín v dobe najviac štyroch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Podľa čl. VIII bod 3. pracovnej zmluvy ak je splnená podmienka podľa bodu 2 tohto článku, pracovný čas zamestnanca je najviac 60 hodín týždenne.
Podľa čl. VIII bod 8. pracovnej zmluvy zmluvné strany sa v zmysle ustanovenia § 121 Zákonníka práce dohodli na čerpaní náhradného voľna zamestnanca za jeho prácu nadčas tak, že za každú jednu hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi 1 hodina pracovného voľna, a to až do limitu 40 hodín mesačne, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Podľa čl. IX bod 1. pracovnej zmluvy zamestnávateľ sa zaväzuje, že bude zamestnancovi prideľovať prácu podľa zmluvy, poskytovať mu mzdu za vykonanú prácu v súlade s právnymi predpismi a v dojednanej výške a vytvárať mu podmienky pre úspešné plnenie pracovných úloh.
Podľa čl. X bod 10. pracovnej zmluvy zamestnanec je povinný správne používať záznamové zariadenia v zmysle čl. VII tejto zmluvy, pričom je povinný dodržiavať najmä zákon č. 461/2007 Z.z. o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave a zákon č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave, ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 a nariadenie Rady EHS č. 3821/85. Zamestnanec vyhlasuje, že s týmito právnymi predpismi bol riadne oboznámený a sú mu známe všetky povinnosti vyplývajúce z týchto právnych predpisov.
Podľa navrhovateľom predloženej e- mailovej komunikácie zo dňa 20. 10. 2010, s F. F. (zamestnankyňou odporcu), navrhovateľ si voči odporcovi uplatňoval preplatenie nadčasov, a to podľa údajov digitálnej karty vodiča, karty Transics a vyúčtovaní cestovných výdavkov zo zahraničnej pracovnej cesty v celkovej výške 2.772,- eur za 462 hodín. Podľa odpovede pani F. bol navrhovateľ požiadaný o zaslanie podkladov k výpočtu uvedených hodín.
Listom zo dňa 27. 10. 2010 odporca v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite (ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru) skončil s navrhovateľom pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 18. 01. 2009, z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny a neospravedlnenej absencii v práci od 06. 10. 2010, t. j. po tom, ako bol lekárom uznaný za práceschopného a do práce sa nedostavil aj napriek písomnej a telefonickej výzve odporcu. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené dňa 02. 11. 2010.
Podľa tabuliek predložených odporcom, predstavujúcich výpisy z tachografických kariet za roky 2009 a 2010, navrhovateľ k decembru 2009 a ani k novembru 2010 nemal po odpočítaní vyčerpaného náhradného voľna žiadne zostatkové nadčasy. Podľa záznamu z tachografu navrhovateľ si vyčerpal viac hodín náhradného voľna, než na aké mal nárok (v decembri 2009 vykazoval na nadčasoch - 12,39 hod. a v novembri 2010 - 42,62 hod.).
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že u odporcu začal pracovať ako vodič kamiónovej dopravy v 4 až 6- týždňových pracovných turnusoch, medzi ktorými bol týždeň až dva doma. Na nástup do práce boli zamestnanci vyzývaní telefonicky priamo z Belgicka, a to väčšinou začiatkom týždňa s tým, že sa odchádzalo v nedeľu ráno služobným autom odporcu z Bratislavy. Pracovný čas bol vždy 13 až 15 hodín denne, ale zamestnancom sa vykazovala len osemhodinová pracovná doba. Nadčasové hodiny sa potom započítavali do času, ktorý strávil zamestnanec doma medzi jednotlivými turnusmi. Tvrdenie odporcu, že tabuľky, ktoré predložil sú výpismi z digitálnej karty vodiča označil za nepravdivé a spochybnil vierohodnosť v nich obsiahnutých údajov, nakoľko údaje na karte sú zachované len 30 dní a počas týchto 30 dní je povinnosťou zamestnávateľa stiahnuť ich z karty vodiča a archivovať 5 rokov. Odporca to ale robil tak cca raz za tri mesiace, a keďže kartu mal fyzicky u seba navrhovateľ, údaje z nej odporca k dispozícii mať nemôže. Odporca podľa neho môže disponovať len údajmi z karty Transics, ktorá neodzrkadľuje skutočnosť, pretože napr. keď podľa pokynu zamestnávateľa robili nakládku alebo vykládku tovaru, vybavovali papiere v kancelárií, na colnici, museli zadať, že je čas odpočinku. Zamestnancom bola preplácaná len čistá jazda kamiónom. Podľa výpočtov navrhovateľa išlo o cca 70 až 100 hodín mesačne, ktoré boli zamestnancom preplácané. Okrem toho aj cesta do Belgicka, ktorá trvá 12 hodín, je už ním vykonávanou prácou, ale do pracovného času sa nikdy nezarátavala. Keď požadovali preplatenie nadčasov, z Belgicka vždy dostali neurčitú odpoveď, že sa to vyrieši a preplatí. V období, keď s ním odporca ukončil pracovný pomer, dalo výpoveď asi 10 vodičov zo Slovenska, a podľa jeho informácií dostali každý cca po 2.000,- eur až 2.500,- eur, ako preplatenú prácu nadčas.
Odporca v písomných vyjadreniach zo dňa 19. 05. 2011 a zo dňa 07. 03. 2012 k systému evidencie a preplácania nadčasov uviedol, že každý vodič disponuje svojou osobnou tachografovou kartou, ktorú počas svojej pracovnej cesty vloží do tachografu (záznamového zariadenia) a zadaním príslušných aktivít na zariadení sa vytvára záznam na jeho karte (jazda sa zapisuje automaticky uvedením vozidla do pohybu, aktivity ako práca alebo oddych musí vodič zadať manuálne). Každý vodič je pri nástupe do zamestnania poučený o povinnosti nechať si načítať kartu do evidenčného systému zamestnávateľa najneskôr jedenkrát za tri mesiace. Od navrhovateľa mali posledné údaje z jeho tachografovej karty k 05. 02. 2010, o čom sa odporca dozvedel až po začatí sporu. Práve preto sledovanie jeho výkonu bolo od 06. 02. 2010 zabezpečené len prostredníctvom firemného systému Transics, ktorý je prepojený s tachografom a prenáša a zaznamenáva údaje z neho. Systém Transics je v porovnaní s tachografom presnejší a podrobnejší. Nakoľko v záznamoch z Transicsu je zaznamenaný väčší objem práce p. Kováča ako v tachografe, pri počítaní jeho nadčasov odporca vychádzal z Transicsu, čo je v konenčnom dôsledku pre vodiča výhodnejšie. Vodiči častokrát nesprávne používajú tachograf, napr. ak vodič nesprávne použil tachograf a dal si pauzu, v rámci ktorej ale pracoval a zaznačil to do Transicsu, jeho výkon bol uznaný a zaplatený. Pri každom mesiaci systém v Belgicku zaznamenal vodičov pracovný výkon, od toho sa odrátalo čerpané náhradné voľno na Slovensku, predpokladaný objem pracovných hodín (počet pracovných dní x 8 hod.) a hodiny, ktoré ostali boli evidované ako nadčas za daný mesiac. V súlade s podmienkami pracovnej zmluvy bolo 40 hodín nadčasov prenášaných ako rezervy na budúci mesiac- slúžilo to na vykrytie nečakanej potreby zo strany vodiča alebo firmy (rovnako sa nakladalo aj s nadčasmi v objeme menšom ako 40 hodín). Tieto hodiny si vodič vyčerpal pri najbližšom odchode na Slovensko (čiže po 6 týždňoch pracovného turnusu), ako čerpanie náhradného voľna v zmysle zákona a pracovnej zmluvy. Časť nadčasových hodín prevyšujúca túto 40- hodinovú rezervu, bola po obojstrannej
ústnej dohode s navrhovateľom preplácaná paušálnou sumou 6 eur za 1 hodinu. Dohodnutá suma prevyšovala mzdu, ktorú by vodič dostal pri preplatení nadčasov podľa Zákonníka práce ako mzdu za nadčas. V prípade, že vodič nadčasy nemal, alebo ich mal menej ako 40 hodín, boli mu podľa pracovnej zmluvy presunuté do nasledujúceho mesiaca ako rezerva na čerpanie náhradného voľna a vodič dostal cestovné náhrady s minimálnym vreckovým 5 % z dennej diéty 45 eur, t. z. že cestovné náhrady s vreckovým boli denne 45 eur + 2,25 eur. Za každý odpracovaný deň tak vodič dostal 47,25 eur. Cestovné náhrady a vreckové tak boli odporcovi preplácané v súlade so zákonom. V prípade, že vodič nadčasy mal, tie mu boli preplácané 6 eur/ 1 hodina. Odporca zdôraznil, že podľa ním predložených záznamov bola odporcovi skutočne podľa dohody preplatená časť nadčasov ( 6 eur/ 1 hodina), spolu vo výške 3.646,5 eur, čo predstavuje objem 607,75 hodín nadčasov, avšak podľa Zákonníka práce by mal nárok len na sumu 1.734,97 eur za nadčasy. Zvyšné nadčasy si navrhovateľ čerpal na Slovensku ako náhradné voľno. Zo zaznamenanej dochádzky vyplýva, že navrhovateľ vyčerpal viac hodín náhradného voľna, než nakoľko mal nárok.
Právny zástupca odporcu vo svojom prednese uviedol, že aj podľa predložených výpisov z tachografických kariet, si navrhovateľ vyčerpal viac náhradného voľna, ako vykonal prácu nadčas. Navrhovateľ si elektronickú kartu vodiča nedal načítavať u zamestnávateľa, pričom táto povinnosť mu vyplýva z interných predpisov odporcu. Odporca preto vychádza len zo súdu predloženej dochádzky navrhovateľa, výpisu z tachografu za obdobie od 19. 01. 2009 do 05. 02. 2010, výpisov z Transics za obdobie od 01. 02. 2010 do 30. 09. 2010 a interného prehľadu zamestnávateľa za roky 2009 a 2010 o odpracovanom čase navrhovateľa. Okrem toho bolo v pracovnej zmluve dohodnuté čerpanie náhradného voľna za nadčasy v pomere jedna hodina pracovného voľna za jednu hodinu práce nadčas. Navrhovateľovi preto podľa odporcu neprislúcha nárok na preplatenie hodín nadčas.
Svedkyňa F. F., zamestnaná u odporcu ako office manager, k veci uviedla, že navrhovateľ ukončenie práceneschopnosti oznámil zamestnávateľovi po viac ako troch dňoch, ale nešpecifikoval, čo ďalej. Preto volala kolegyni do Belgicka, od ktorej sa dozvedela, že s dispečerkou z Belgicka sa navrhovateľ dohodol, že sa jej bude hlásiť po ukončení práceneschopnosti. Tak sa nestalo a po niekoľkých dňoch prišiel od neho e- mail, v ktorom si vyčíslil nadčasy a žiadal ich zaplatiť. Navrhovateľ nereagoval na písomnú a ani na niekoľko telefonických výziev na nástup do práce. Svedkyňa ozrejmila, že na potvrdenie čerpania náhradného voľna sa vypĺňa „potvrdenie činnosti podľa nariadenia (ES) č. 561/2006...“, kde neexistuje kolónka na čerpanie náhradného voľna, a preto sa v tomto tlačive vypĺňa- čerpal dovolenku. Pre prehľad zamestnávateľa o tom, kedy zamestnanec čerpal dovolenku a kedy náhradné voľno, sa vo firme podpisujú dovolenkové lístky, ktoré sú ošifrované tak zamestnancom, ako aj zamestnávateľom. Skutočné pracovné výkony sa zisťovali cez kolegov z Belgicka a povinnosťou vodiča bolo každé tri mesiace dať si načítať tachografovú kartu a navrhovateľ toto robil len do 05. 02. 2010. Z toho dôvodu od 06. 02. 2010 boli jeho pracovné výkony zisťované cez systém Transics, ktorý je prepojený s tachografom vodiča a s odchýlkou pár minút tento systém podá informácie totožné so záznamom na tachografe. K zaznamenávaniu dochádzky vodiča svedkyňa uviedla, že údaje z tachografu, ktoré sú založené v súdnom spise na č. l. 121- 127, sú výstupmi z tachografu a tieto údaje sú zhodné s údajmi, ktoré sú nahraté na tachografovej karte vodiča, ktorá je jeho majetkom. Na kartu sa automaticky zaznamenáva jazda a všetky ostatné údaje (prestávku, nakládku, vykládku a iné) musí vodič zadať manuálne. Za údaje z tachografu, ktorými disponuje odporca, je zodpovedný navrhovateľ, ktorý s kartou narábal a používal ju na zaznamenávanie svojej práce.
Navrhovateľ spochybnil pravdivosť a dôveryhodnosť údajov odporcu zo systému Transics, ktorý nepredložil žiadne údaje z digitálnej karty vodiča a zároveň uviedol, že týmito odo dňa 05. 02. 2010 nedisponuje. Poukázal na to, že odporca nedôvodne naňho prenáša povinnosť zabezpečiť, aby z vozidlovej jednotky vodiča boli pravidelne sťahované údaje, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ. Rovnako výstup z programu Transics možno podľa ľubovôle editovať a upravovať. Naviac v tabuľkách predložených navrhovateľom chýbajú základné údaje o začiatku a ukončení pracovného dňa. Údaje predložené odporcom podľa výpisu zo systému Transic sa líšia s evidenciou, ktorú si viedol sám navrhovateľ. Podľa navrhovateľa bolo bežnou praxou, že odporca svojvoľne a bezdôvodne neuznával nadčasové hodiny, resp. tieto hodiny výrazne krátil práve v systéme Transic, okrem iného aj tým, že nútil navrhovateľa, aby v systéme uviedol, že oddychuje, a pritom vykonával činnosti súvisiace s prácou (nakládky a vykládky tovaru, vybavovanie podkladov a dokumentácie k tovaru a iné). Pokiaľ
ide o výpočet nadčasových hodín navrhovateľ uviedol, že k objemu 462 hodín došiel tak, že si sčítal nadčasové hodiny za kalendárny mesiac a od týchto odpočítal 40 hodín a následne z opatrnosti ešte 2 hodiny za každý mesiac.
Odporca poprel akúkoľvek zmenu údajov zaznamenaných po 05. 02. 2010 a tieto aj napriek tvrdeniam navrhovateľa označil za platné a originálne informácie z tachografovej karty vodiča, ktoré nie je možné meniť, a ktoré sú zhodné s údajmi na jeho tachografovej karte. Informácie od 06. 02. 2010 sú sprostredkované cez Transics, nakoľko navrhovateľ prestal zaznamenávať svoju činnosť z osobnej tachografovej karty, čo bolo jeho povinnosťou. Len údaje z tachografovej karty vozidla načítaval každé 3 mesiace za zamestnávateľa zamestnanec so špeciálnym zariadením, tieto údaje sa však týkajú nielen jedného vodiča, ale všetkých vodičov, ktorý jazdili v danom období, čo je rozdielny údaj. Odporca záverom zhrnul, že podľa neho navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ako dospel k výške údajne nepreplatených nadčasových hodín, a rovnako nadčasové hodiny evidované u navrhovateľa boli preukázateľne preplácané na jeho účet.
Podaním doručeným súdu dňa 19. 03. 2012 vzal navrhovateľ návrh späť v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako aj v časti náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za obdobie dvoch mesiacov. Vo zvyšnej časti na návrhu zotrval.
Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav posúdil súd po právnej stránke nasledovne:
Podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Podľa § 85 ods. 4 veta prvá Zákonníka práce pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne.
Podľa § 85 ods. 9 Zákonníka práce priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.
Podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Podľa § 97 ods. 6 Zákonníka práce práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.
Podľa § 97 ods. 10 veta prvá Zákonníka práce zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín.
Podľa § 121 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzdy a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku.
Podľa § 121 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Navrhovateľ sa podaným návrhom pôvodne domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a s tým spojenej náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku navrhovateľa za dva mesiace, ako aj odporcom nevyplatenej mzdy za prácu nadčas. V priebehu konania navrhovateľ vzal návrh späť v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a s tým spojenej náhrady mzdy späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Súd preto v súlade s dispozičným prejavom navrhovateľa a ustanovením § 96 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostal len navrhovateľom uplatnený nárok na vyplatenie mzdy vo výške 2.772 eur, a to za nadčasy odpracované počas trvania pracovného pomeru u odporcu v celkovom objeme 462 hodín.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania však súd návrh navrhovateľa v tejto zvyšnej časti ako nepreukázaný zamietol.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné založenie pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy, ktorú uzatvoril navrhovateľ, ako vodič nákladného motorového vozidla, s odporcom, ako zamestnávateľom, dňa 18. 01. 2009. Pracovný pomer vznikol dohodnutým dňom nástupu do práce, t. j. 18. 01. 2009. Spornou v konaní bolo otázka existencie odporcom nepreplateným nadčasov.
Medzi účastníkmi konania bolo v čl. VIII bod 8. pracovnej zmluvy, v súlade s § 121 ods. 3 Zákonníka práce, dohodnuté, že za každú jednu hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi 1 hodina pracovného voľna, a to až do limitu 40 hodín mesačne. Vo svojich výpovediach účastníci konania tiež zhodne potvrdili ústnu dohodu pri preplácaní zostatkových nadčasov, a to v sume 6 eur za jednu hodinu práce nadčas. Navrhovateľ uviedol, že pri výpočte nadčasových hodín vychádzal z vlastných poznámok o uskutočnených pracovných cestách a vlastných prepočtov. Naviac presne nešpecifikoval obdobie, za ktoré si nadčasy uplatňuje, uviedol len, že sa jedná o odporcom nevyplatené nadčasy za obdobie cca jedného roka a ôsmich mesiacov. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali ním odpracované a odporcom nepreplatené nadčasy. Ako vyplýva z navrhovateľom predloženej e- mailovej komunikácie zo dňa 20. 10. 2010 medzi ním a odporcom, o predloženie podkladov k výpočtu nadčasových hodín ho žiadal aj samotný odporca, avšak bezúspešne. Na druhej strane zo strany odporcu boli predložené výpisy z tachografovej karty navrhovateľa (záznamového zariadenia inštalovaného vo vozidle) od založenia pracovného pomeru do 05. 02. 2010 a údaje o dochádzke zaznamenané cez systém Transic (interné firemné záznamy), nakoľko navrhovateľ od 06. 02. 2010 porušil svoju povinnosť zamestnanca minimálne raz za tri mesiace načítať svoju osobnú tachografovú kartu, v dôsledku čoho, údaje zo systému Transic sú jedinými údajmi evidujúcimi prácu navrhovateľa. Navrhovateľ počas celého konania spochybňoval vierohodnosť odporcom predložených údajov a o jeho dochádzke, no na druhej strane sám nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu nevyplatených nadčasových hodín. Naopak z listinných dôkazov predložených odporcom, a to výpisov z tachografovej karty vodiča za obdobie od 19. 01. 2009 do 05. 02. 2010, výpisov z Transicsu za obdobie od 05. 02. 2010 do 30. 09. 2010 a interného prehľadu zamestnávateľa o dochádzke za roky 2009 a 2010 vyplýva, že navrhovateľ si za odpracované nadčasy vyčerpal viac náhradného voľna, než na aké mu vznikol nárok a v evidencii odporcu mal preto evidovaný mínusový počet nadčasových hodín. Na preukázanie preplácania odporcom evidovaných nadčasových hodín boli zo strany odporcu predložené aj výpisy z jeho účtu. Svedkyňa F. vo svojej výpovedi potvrdila, že údaje z tachografu predložené odporcom a založené v súdnom spise na č. l. 121- 127, sú údajmi z tachografu a zhodujú
sa s údajmi nahratými na tachografovej karte vodiča. Čo sa týka údajov zaznamenaných systémom Transics, uviedla, že ten je napojený na tachografovú kartu vodiča, a odchýlka týchto údajov je len pár minút. Pre súd je irelevantné, či je zaznamenávanie dochádzky v systéme Transics pre zamestnanca výhodnejšie, nakoľko navrhovateľ nepredložil výpisy z osobnej tachografovej karty, a teda neprichádza do úvahy ani porovnanie týchto údajov.
Navrhovateľ, ktorého v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, ktorý opieral len o vlastnú evidenciu svojej dochádzky a vlastné výpočty, ktoré sú z dôvodu subjektívnosti neprípustným dôkazom. Z uvedeného dôvodu súdu nezostávalo nič iné, len nárok navrhovateľa ako nepreukázaný zamietnuť.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd preto v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov súdneho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
Právny zástupca odporcu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.903,22 eur, a to za 9 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2011 a 6 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2012. Súd po preskúmaní uplatneného nároku odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.431,43 eur v súlade s ustanoveniami § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, nasledovne:
a) odmena za úkony právnej služby spolu v sume 1.102,84 €:
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10. 01. 2011...............................111,21 €
2. písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 17. 01. 2011.............................111,21 €
3. porada s klientom dňa 10. 02. 2011 (1 hod. a 30 min.)........................74,14 €
4. účasť na pojednávaní dňa 15. 02. 2011 (10.30- 12.30 hod.)...............111,21 €
5. porada s klientom dňa 28. 03. 2011 (1 hod. a 45 min.)........................74,14 €
6. účasť na pojednávaní dňa 29. 03. 2011 (10.30- 12.35 hod.)...............111,21 €
7. účasť na pojednávaní dňa 31. 05. 2011 (odročené)..............................27,81 €
8. porada s klientom dňa 07. 03. 2012 (1 hod. a 40 min.)........................74,14 €
9. účasť na pojednávaní dňa 15. 05. 2012 (13.00- 14.00 hod.)...............111,21 €
10. účasť na pojednávaní dňa 20. 09. 2012 (13.00- 13.40 hod.)...............111,21 €
11. účasť na pojednávaní dňa 12. 11. 2012 (odročené)..............................74,14 €
12. účasť na pojednávaní dňa 10. 12. 2012 (11.00- 11.30 hod.)...............111,21 €
b) režijný paušál: 7x á 7,41 € + 5x á 7,63 €.................................................90,02 €
c) 20 % DPH zo sumy 1.192,86 €........................................................... 238,57 €
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby perdstavuje podľa § 10
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sumu 111,21 €. Z uplatnených trov právneho zastúpenia súd nepriznal odmenu a režijný paušál za písomné podanie zo dňa 19. 05. 2011 a písomné podanie zo dňa 07. 03. 2012, nakoľko sa nejednalo o písomné podania, resp. vyjadrenia právneho zástupcu, ale o vyjadrenie samotného odporcu, ktoré nemožno považovať za úkon právnej služby. Súd nepriznal ani odmenu a režijný paušál za písomné podanie na súd zo dňa 01. 02. 2011, nakoľko odmenu za tento úkon právnej služby súd nepovažuje za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia. V predmetnom podaní právny zástupca odporcu len stručne doplnil svoje vyjadrenie k návrhu na začatie konania o vyjadrenie k uplatneným nadčasom, ku ktorým, ako sám uviedol, sa vo vyjadrení k návrhu na začatie konania nevedel vyjadriť pre nedostatok k tomu potrebných podkladov. Za účasť na pojednávaní dňa 31. 05. 2011 súd priznal odmenu len vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, nakoľko uvedené pojednávanie bolo bez prejednania veci odročené na neurčito. Vo zvyšnej časti bola odmena za úkony právnej služby uplatnená správne a v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške
166 eur rozhodol súd podľa § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v spojení s položkou 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal okrem určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a s tým spojenej náhrady mzdy (v tejto časti sa na navrhovateľa vzťahovalo osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb.), aj náhrady mzdy za prácu nadčas v celkovej výške 2.772 eur. V časti uplatnenej náhrady mzdy sa na navrhovateľa nevzťahuje osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb., a preto v časti tohto nároku vznikla navrhovateľovi podaním návrhu na začatie konania poplatková povinnosť, ktorá bola splatná podaním návrhu. Nakoľko navrhovateľ súdny poplatok neuhradil a nebol ani vyzvaný na jeho úhradu, lehota na vyrubenie súdneho poplatku doposiaľ neuplynula, súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške určenej podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. 6 % zo sumy 2.772,- eur.
Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.