Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-52-2012.pdf
PDF · 113.49 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/52/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozef Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. A., nar. XX.X.XXXX a maloletého X. A., nar. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, deti rodičov P. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, Q., zastúpenej JUDr. Zuzanou Pitoňákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 77, Prešov a X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, Q.. t. č. prechodne bytom u matky X. A., V. XX, Q. -W., zastúpeného JUDr. Alenou Plančárovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 123, Prešov, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24P 90/2009-257 zo dňa 3.4.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
V ostatnej časti m e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre maloletého X. A. zo sumy 66,39 eur na sumu 200 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od 1.1.2010, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 13C 64/2006-61 zo dňa 17.1.2007.
M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre maloletého X. A. zo sumy 66,39 eur na sumu 200 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od 1.9.2010, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 13C 64/2006-61 zo dňa 17.1.2007.
Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2010 do 30.11.2012 pre maloletého X. A. vo výške 4676,35 eur sa povoľuje otcovi vykonať v dvoch splátkach, u každej v sume po 2338,18 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka sa stane splatnou po právoplatnosti tohto rozsudku.
Dlžné výživné pre maloletého X. A. za obdobie od 1.9.2010 do 30.11.2012 vo výške 3607,47 eur sa povoľuje otcovi vykonať v dvoch splátkach u každej po 1803,74 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka sa stane splatnou po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov ani štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov 13C 64/06-61 zo dňa 17.1.2007 vo výroku o výživnom tak zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého X. A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 66,39 eur na sumu 135 eur mesačne od 1.1.2010 a pre maloletého X. A., nar. X.X.XXXX zo sumy 66,39 eur na sumu 135 eur mesačne od 1.9.2010 s povinnosťou poukazovať
zvýšené výživné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné pre maloletého X. za obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2012 vo výške 1852,47 eur a pre maloletého X. za obdobie od 1.9.2010 do 31.3.2012 povolil otcovi splácať v 20 eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že predmetom tohto konania bol návrh otca na zníženie výživného, návrh matky na zvýšenie výživného, návrh matky na obmedzenie styku otca s deťmi a návrh otca na rozšírenie styku otca s deťmi. Rozsudkom č.k. 24P 90/2009-136 z 9.9.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 18CoP 2/2011 z 21.2.2011 bol zrušený rozsudok iba vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného a súvisiacich výrokoch o trovách konania medzi účastníkmi a o trovách konania štátu. V ostatnej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Vykonaným dokazovaním, ako aj doplneným dokazovaním podľa pokynu odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení č.k. 18CoP 2/2011 z 21.2.2011 zistil, že matka maloletých detí podaním z 6.2.2012 navrhla zmenu uplatnenej výšky výživného zo strany otca a žiadala zvýšiť výživného pre maloletého X. za čas od 1.7.2009 do 31.12.2009 na sumu 135 eur mesačne a od 1.1.2010 na sumu 200 eur mesačne a pre maloletého X. od 1.7.2009 do 31.8.2010 na sumu 135 eur mesačne, od 1.9.2010 na sumu 200 eur mesačne. Zvýšenie výživného odôvodnila tým, že od podania návrhu prešla dlhšia doba, došlo k ďalšej zmene pomerov, pretože od 1.1.2010 sa otec s maloletým X. vôbec nestretáva a od 1.9.2010 sa nestretáva ani s maloletým X.. Rozsudkom 24P 90/2009 z 9.9.2010 bol upravený styk otca s deťmi počas letných prázdnin a v čase Vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku. Keďže otec proti tejto úprave styku nepodal odvolanie je toho názoru, že sa nechce s deťmi stýkať každý druhý týždeň tak, ako to bolo uvedené v pôvodnom rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu znáša všetky výdavky sama. Otec žiadal zmenený návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Tvrdil, že je nezamestnaný a nepoberá v súčasnosti žiadne dávky. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom prešla doba viac ako štyroch rokov, došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Konštatoval, že v čase poslednej úpravy, ktorá prebiehala v roku 2008 mal maloletý X. 11 rokov a bol žiakom 5. ročníka základnej školy a maloletý X. 12 rokov a bol žiakom 6. ročníka základnej školy. Deti bývali striedavo u každého z rodičov. Matka s deťmi bývala v domácnosti svojich rodičov, ktorým prispievala na domácnosť sumou 3.000,- Sk (99,58 eur) mesačne, bola zamestnaná a dosahovala čistý príjem okolo 20.000,- Sk (663,88 eur). K tomu poberala prídavky na dve deti. Otec bol zamestnaný a dosahoval mesačný príjem 8.200,- Sk (272,19 eur). Bol podielovým spoluvlastníkom troch rodinných domov v Q., z ktorého prenájmu mal príjem. Výšku príjmu z prenájmu nepreukázal, preto sa pri určovaní výšky výživného vychádzalo podľa § 63 ods. l Zákona o rodine t.j. z dvadsaťnásobku sumy životného minima. Konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí a to u maloletého X. od 1.1.2010 a u maloletého X. od 1.9.2010, pretože do tejto doby boli deti fakticky v striedavej starostlivosti každého z rodičov. Táto starostlivosť sa striedala v týždenných intervaloch od pondelka od 17.00 hod. do nedele do 19. hod. Od uvedeného dátumu osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne matka. Maloletý X. má v súčasnosti 15 rokov, maloletý X. 16 rokov. Sú vo veku dospievania a nepochybne sa zvýšili náklady súvisiace so stravovaním, ošatením, kultúrnym a športovým vyžitím. Maloletý X. od 1.9.2011 začal navštevovať strednú školu. Obe deti sa aktívne venujú hokeju. Na základnej škole boli žiakmi hokejových tried, zúčastňovali sa hokejových turnajov s čím boli zvýšené výdavky. Otec sa v súčasnosti podieľa na nákladoch zabezpečenia potrieb detí iba výživným, určeným posledným rozhodnutím. Nad rámec určeného výživného na deti neprispieva a ani sa s nimi nekontaktuje. Otec dal maloletému X. hokejovú výstroj v hodnote 2300 eur, ktorú však žiadal vrátiť. Z uvedeného dôvodu túto sumu nepovažoval za potrebné zohľadniť do plnenia vyživovacej povinnosti. Ďalej zistil, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane otca. Tento bol od 16.4.2007 do 1.9.2010 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR v Prešove, poberal dávky v hmotnej núdzi od januára 2009 do júna 2009 v sume 123,49 eur mesačne. Od 24.8.2010 do 31.12.2011 pracoval ako odberný referent na základe pracovnej zmluvy s Mestom Prešov. V uvedenom období dosahoval priemerný príjem vo výške 504,81 eur. Od 1.2.2012 je opätovne nezamestnaný a bola mu priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Aj keď tvrdil, že si hľadá prácu, túto skutočnosť ničím nepreukázal. Súd prvého stupňa zároveň zistil, že otec detí v roku 1998 nadobudol dedičstvo po svojom otcovi a to spoluvlastnícky podiel vo výške 1-vice v rodinnom dome a pozemkoch, zapísaných v LV č. XXX kat. úz. Q., 1/3 spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome a pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Q. a 1/6-tinový spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome a pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Q.. V roku 2002 nadobudol darovaním spoluvlastnícky podiel na vyššie uvedených nehnuteľnostiach a
to na nehnuteľnosti, zapísanej v LV č. XXXX vo výške 1/6-tiny, a na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX vo výške 2/6-tin. Tvrdil, že matka sa zľakla, že bude musieť platiť dlhy za neb. manžela, ktoré narobil v spoločnosti počas života ako spoločník, aj preto žiadala darované nehnuteľnosti vrátiť. Konštatoval, že otec odporcu zomrel v roku XXXX a matka časť nehnuteľnosti darovala otcovi detí až v roku 2002 teda 4 roky po jeho úmrtí. Z uvedeného dôvodu sa ani nemohla domáhať vrátenia daru, keďže o dlhoch musela vedieť už z dedičského konania. Okrem toho zo spisu 13C 64/2006 zistil, že v tomto konaní bola predložená zmluva o nájme, kde prenajímateľom bol otec detí a nájomnú zmluvu mal uzavretú so spoločnosťou Rejka, s.r.o. Stavebniny Hygiena. Z uvedeného spisu zistil, že otec detí tvrdil, že splácal pôžičku vo výške 500.000,- Sk, preto nemôže plniť vyššie výživné. Uvedené tvrdenia vyhodnotil súd prvého stupňa ako účelové, ktoré otec prispôsoboval situácii. Pre posúdenie schopností a možností otca posudzoval jeho reálne zárobkové možnosti a schopnosti, dané jeho fyzickým stavom, získanými vedomosťami a pracovnými skúsenosťami a s poukazom na ustanovenie § 78 ods. l a 3 a § 75 ods. l, § 62 ods. l, 2,4 Zákona o rodine dospel k záveru, že je dôvodným zvýšiť výživné zo strany otca na maloletého X. od 1.1.2010 a na maloletého X. od 1.9.2010, t.j. od ukončenia striedavej starostlivosti oboch rodičov a o deti sa starala výlučne ich matka. Porovnal pomery v čase posledného rozhodnutia a dospel k záveru, že s ohľadom na zistenú zmenu pomerov je odôvodnené zvýšenie výživného na maloletého X. od 1.1.2010 zo sumy 66,39 eur na sumu 135 eur mesačne a na maloletého X. od 1.9.2010 zo sumy 66,39 eur na sumu 135 eur mesačne. Požadované zvýšenie výživného matkou nad túto sumu nepovažoval za dôvodnú, preto v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zároveň ustálil dlžné výživné u maloletého X. za čas od 1.1.2010 do 31.3.2012 rozdielom pôvodne určeného výživného a zvýšeného výživného 68,61 eur, za 27 mesiacov vo výške 1852,47 eur a na maloletého X. za čas od 1.9.2010 do 31.3.2012 rozdielom 68,61 eur za 19 mesiacov vo výške 1303,59 eur a uvedený dlh povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Podľa § 148 ods. l O.s.p. rozhodol o trovách konania štátu, ktoré štát platil formou vyplateného znalečného nariadenému súdnemu znalcovi Doc. PhDr. X. V. CSc. za vypracovaný znalecký posudok vo výške 431,60 eur a s ohľadom na konanie starostlivosti súdu o maloleté deti trovy konania štátu nepriznal. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol podľa § 146 ods. l O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podali odvolania obaja rodičia.
Otec maloletých detí v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a vyhovel a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Okrem toho žiadal, aby odvolací súd vrátil súdu prvého stupňa rozsudok sp.zn. 24P 90/2009 z 3.4.2012 na doplnenie o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že mimo letných prázdnin a Vianočných sviatkov ostáva úprava styku otca s deťmi nezmenená. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že od januára 2012 je opätovne nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a od marca 2012 poberá príspevok v hmotnej núdzi vo výške 62 eur, ktorý nepostačuje ani na pokrytie jeho osobných potrieb. Vysokú školu pre nedostatok finančných prostriedkov prestal navštevovať. Tvrdil, že aj keď bol spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, nikdy z nich nepoberal žiadne nájomné a v súčasnosti sú tieto vo vlastníctve jeho matky. O príjmoch z nehnuteľností na V. ul. a D. ul. nemal od svojej matky žiadnu vedomosť. Od posledného pojednávania zistil, že matka má príjem z prenájmu vo výške 69 eur mesačne a táto suma je uvádzaná aj v daňových priznaniach. Nehnuteľnosť na V. ul. ktorá je zrekonštruovaná ako rodinný dom po starých rodičoch, je roky prázdna a neprenajíma sa. Dom sa V. ul. je rodinným domom, v ktorom žije so svojou matkou. Poukázal na to, že maloletý X. už hokej nehrá a od júna 2011 nehrá hokej ani maloletý X.. Chce sa s deťmi ďalej stretávať a starať sa o ne tak, ako to bolo pred podaním návrhu na zníženie výživného.
Matka maloletých detí v podanom odvolaní žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýši výživné zo strany otca na maloletého X. za čas od 1.7.2009 do 31.12.2009 na sumu 135 eur mesačne a od 1.1.2010 na sumu 200 eur mesačne a na maloletého X. od 1.7.2009 do 31.8.2010 na sumu 135 eur mesačne a od 1.9.2010 na sumu 200 eur mesačne. Nesúhlasila so zamietnutím návrhu na zvýšenie výživného u maloletého X. od 1.7.2009 do 31.12.2009 a u maloletého X. od 1.7.2009 do 31.8.2010, pretože zvýšenie výživného s ohľadom na aktívnu športovú činnosť oboch maloletých je podľa nej dôvodné. Nesúhlasila najmä z dôvodu, že majetkové pomery otca bolo potrebné hodnotiť ako nadpriemerné. Poukázala na skutočnosť, že otec detí ukončil pracovný pomer 13.4.2007 a nepracoval až do septembra 2010. Napriek tomu, že mal minimálny príjem absolvoval s deťmi množstvo atrakcií - lyžovanie, Safari Park v Rakúsku, Aquaparky v Maďarsku, hudobné koncerty a podobne, čo bolo finančne veľmi náročné. Napriek tomu, že bol nezamestnaný, bol schopný platiť školné za štúdium
na vysokej škole vo výške 660 eur ročne. Iba na hokejovú výstroj detí vynaložil ročne sumu 4832 eur. Napriek tomu, že bol nezamestnaný kupoval deťom drahé športové potreby ako futbalové lopty za 214 eur, kolieskové korčule v sume 170 eur. Žiadne z týchto športových potrieb deti nemajú, pretože ostali v domácnosti otca. Z uvedeného je podľa nej zrejmé, že otec má dostatok finančných prostriedkov, keď dokázal kúpiť tak drahé veci, ktoré sa dali kúpiť aj lacnejšie a bolo možné tieto prostriedky využiť účelnejšie v prospech detí. Poukázala na vyjadrenie otca, podľa ktorého počas pobytu detí u neho, vynaložil iba na ich hygienu cca 300 eur. Ďalej poukázala na skutočnosť, že otec bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol dedením v roku 1998 po svojom otcovi, tak ako to zistil súd prvého stupňa a z listov vlastníctva č. XXX, XXXX a XXXX je zrejmý stav pred darovaním nehnuteľností svojej matke a po darovaní. Spochybnila tvrdenie otca, že vrátiť dar bolo potrebné z dôvodu, že sa s ňou rozviedol a že matka bude musieť platiť dlhy manžela, ktoré narobil v spoločnosti za života. Napriek výzve súdu, otec detí nepredložil dedičské rozhodnutie o nadobudnutí dedičstva po svojom otcovi a nepreukázal, aký majetok nadobudol dedením, ktorého sa vzdal. Taktiež poukázala na tvrdenie otca na pojednávaní v decembri 2011, že matka uhrádza všetky jeho náklady spojené s bývaním, čo by podľa nej nerobila, ak by ich vzťahy neboli dobré. Ak by jeho matka chcela vrátiť dar len preto, že sa nenaplnili jej očakávania a došlo k rozvodu, je toho názoru že by otec detí túto skutočnosť uviedol už na pojednávaní 23.9.2009. Tvrdenia otca detí o nutnosti darovať množstvo nehnuteľností v lukratívnej časti mesta sú podľa nej účelovými a skutočným dôvodom bolo zbaviť sa majetku, aby otec nemusel platiť výživné na svoje deti. Taktiež poukázala na tvrdenie otca v rozvodovom konaní, v ktorom bolo určené výživné vo výške 66 eur a zmeny ktorého sa otec domáhal aj v tomto konaní, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé, pretože otec mal možnosť žiadať od ostatných spoluvlastníkov podiel z vyplácaného nájomného. Sám otec potvrdil, že jedna z nehnuteľností je prenajímaná ako second- hand. Hodnota podielu otca na uvedených nehnuteľnostiach je podľa nej u každej cca 250 000 eur. Ide o rodinné domy v centre mesta Q. na ul. D., V. a V.. Pokiaľ sa týka pôžičky, ktorú otec detí investoval do nehnuteľnosti a nakoniec daroval svojej matke, poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co 24/2007 z 30.1.2008 z ktorého je zrejmé, že právny zástupca otca uviedol, že otec má pôžičku vo výške 500.000,- Sk, preto nemôže platiť vyššie výživné. Je toho názoru, že majetkové pomery otca sú natoľko dostatočné, aby mohol platiť výživné tak ako navrhla. Namietala aj výrok o dlžnom výživnom, najmä výšku povolených splátok a neurčitosť. Predložila listy vlastníctva nehnuteľností, ktorých spoluvlastníctva sa otec vzdal v prospech svojej matky a navrhla vyžiadať od Správy katastra v Prešove kúpnu zmluvu o odpredaji nehnuteľnosti.
Kolízny opatrovník navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť v prospech maloletých detí.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., doplnil dokazovanie podľa § 213 O.s.p., vec prejednal na nariadenom pojednávaní podľa § 214 ods. l O.s.p. a zistil, že odvolanie otca detí nie je dôvodné a matky detí je čiastočne dôvodné.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou vyživovacou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ustanovenie § 78 ods. l Zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiále, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu.
Odvolací súd okrem zistených pomerov súdom prvého stupňa doplnil na odvolacom pojednávaní dokazovanie. Vyžiadal si dedičský spis Okresného súdu v Prešove sp. zn. D 2107/98 o prejednaní dedičstva po neb. X. A., zomrelom XX.XX.XXXX, od Správy Katastra v Prešove vyžiadal Darovaciu zmluvu z 17.8.2008, kúpnu zmluvu uzavretú medzi medzi Z. E., Ing. O. E., ako kupujúcimi a Mgr. X. W. rod. A. a X. A. z 3.4.2012, rozhodnutie Správa katastra Prešov o povolení vkladu vlastníckeho práva V 2082/12 z 10.5.2012, ktoré listinné dôkazy oboznámil na odvolacom pojednávaní postupom podľa § 129 O.s.p.
Z osvedčenia o dedičstve č. D 2107/98 z 25.6.1999 zistil, že všeobecná hodnota dedičstva po poručiteľovi X. A., zomrelom XX.XX.XXXX bola určená sumou 4.939.410,- Sk, výška dlhov v sume 3.747,- Sk a čistá hodnota dedičstva v sume 4.935.662,90 Sk. Otec detí nadobudol titulom dedičstva nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX, XXXX, k.ú. Q., rodinný dom súp.č. XXXX, postavený na parcele KN 1782/3 s príslušenstvom, t.j. oplotením, studňou, vonkajšími úpravami, trvalými porastami a parcely KN 1782/2 záhrada v podiele 1/6-tiny k celku, nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX, k.ú. Q., parcely č. 2228 zastavaná plocha o výmere 480 m2, parc. č. 2229 záhada o výmere 976 m2, dom č. 5084 na parcele 2228 s príslušenstvom, oplotením, dvojgarážou, studňou, vonkajšími úpravami v podiele 1/3.- tiny k celku, nehnuteľnosti, zapísané v LV č. XXX, k.ú. Q., rodinný dom súp. č. XXXX, parcela 3040, zastavaná plocha o výmere 435 m2 s príslušenstvom t.j. studňou, oplotením, požičovňou stavebného náradia, garáže, plechového skladu v podiele 1 k celku a osobné motorové vozidlo zn. Honda Acord, ŠPZ PO 431 AG v celosti. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňom 25.6.1999.
Z darovacej zmluvy z 17.10.2008 odvolací súd zistil, že otec detí uvedenou darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Prešove, daroval svojej matke X. A., rod. V., nar. XX.X.XXXX spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXX, rod. dom súp. č. XXXX na parc. č. KN 2228 s príslušenstvom a parcely KN 2228 zastavané plochy a nádvoria a KN 229 záhrady v podiele 3/6-tin, spoluvlastnícky podiel zapísaný v LV č. XXXX, rod. dom. Súp. č. XXXX, na parcele KN 1782/3 s príslušenstvom a parcely KN 1782/1-záhrada, KN 1782/2-záhrada, KN 1782/3 zastavané plochy a nádvoria v podiele 3/6-tin, spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXX, k.ú. Q., obchodno-prevádzková budova a sklad súp. č. XXXX, na parcelách č. KN 3040/1, KN 3040/2 , 3040/3, 3040/4, 3040/5 zastavané plochy a nádvoria v podiele 1 k celku.
Z kúpnej zmluvy z 3.4.2012, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Prešov pod V2082/12 dňa 10.5.2012 odvolací súd zistil, že Mgr. X. W. (sestra otca detí) a X. A., rod. V., (matka otca detí) odpredali nehnuteľnosť zapísanú v LV č. XXXX k.ú. Q., rodinný dom súp. č. XXXX na parcele 2228, zastavané plochy a nádvoria o výmere 480 m2, a pozemok parc. č. C-KN č. 228 kupujúcim Ing. Z. E. a O. E. za kúpnu cenu 205.000 eur. Zo zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola predávajúcim kupujúcimi aj vyplatená. Ďalej bolo zistené, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX k.ú. Q., na ul. D. je prenajímaná spoločnosti AMACI s.r.o. Kollárová 24 Prešov.
Na odvolacom pojednávaní dňa 10.12.2012 odvolací súd zistil, že už aj maloletý X. od 1.9.2012 navštevuje strednú školu. Maloletý X. nástupom na strednú školu prestal hrať hokej, hrá však hokejbal. Maloletý X. je nominovaný do hokejového dorasteneckého družstva hokejového klubu, avšak podľa tvrdenia matky tam nechodí iba z dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na zaplatenie poplatkov, ktoré sú vysoké. Matka má dohodu s trénerom, že pokiaľ budú poplatky zaplatené, bude maloletý pokračovať v hokejovej kariére. Maloletý X. má absolvovať lyžiarsky kurz. Maloletý X. navštevuje hotelovú školu, preto matka musela zakúpiť oblečenie, biely plášť, knihy na štúdium francúzštiny. Chlapci majú 190 cm a 80 kg a s tým sú spojené aj zvýšené náklady na stravu.
Z vyjadrenia právnej zástupkyne otca zistil, že otec detí je už viac ako dva mesiace na súkromnom študijnom pobyte v zahraničí.
Keďže z ustanovenia § 75 ods. l Zákona o rodine vyplýva súdu povinnosť pri určení výšky výživného prihliadať nielen na možnosti a schopnosti povinného a odôvodnené potreby oprávneného, ale aj na jeho majetkové pomery a to aj vtedy, keď sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Skúmanie týchto skutočností má zásadný význam pre komplexné posúdenie celkovej situácie, životnej úrovne povinného, pre potreby výživného, keďže príjmové pomery, najmä ak je povinný nezamestnaný, samy o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného.
Komplexným vyhodnotením dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa a doplneným dokazovaním odvolacím súdom je zrejmé, že bolo potrebné prihliadať na celkovú majetkovú situáciu na strane otca vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti zvýšenia výživného a ustálenia jeho výšky tak, aby zodpovedala jeho majetkovej situácii, potrebám detí s prihliadnutím aj na príjem matky a jej osobnú starostlivosť. Najmä z doplneného dokazovania je zrejmé, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal značného majetku, tak ako je to vyššie uvedené a majetkového prospechu z predaja nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXXX k.ú. Q., ku ktorej bol podielovým spoluvlastníkom pred darovaním matke v podiele 3/6-tin (1/2) pričom jeho podiel na kúpnej cene z odpredaja by činil sumu 102.500 eur (3.087915,- Sk) ktorá kúpna cena bola aj vyplatená. Jeho vysokú životnú úroveň, aj napriek deklarovanému nedostatku finančných prostriedkov, potvrdzuje skutočnosť, že aj keď nepracoval, kupoval deťom drahé športové potreby, doprial im drahé kultúrne a športové vyžitie, nadštandardne im poskytoval starostlivosť počas vykonávania striedavej starostlivosti s matkou. Rovnako to potvrdzuje skutočnosť, že hoci nepracuje, už viac ako dva mesiace je v zahraničí na súkromnom študijnom pobyte.
Vyhodnotením všetkých podstatných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého X. za čas od 1.7.2009 do 31.12.2009 a maloletého X. za obdobie od 1.7.2009 do 31.8.2010 nie je dôvodným. V tejto časti sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa. Výživné určené otcovi vo výške 66,39 eur, ktoré aj matke platil matke, pokrývalo potreby maloletých za dobu dvoch týždňov v mesiaci, kedy boli v jej starostlivosti. Ako bolo správne zistené, v tomto čase potreby deti v ďalších dvoch týždňoch boli otcom zabezpečované nadštandardne. Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupom podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým návrh matky na zvýšenie výživného na obe deti za uvedený čas zamietol, ako vecne správny.
Nestotožňuje sa však so zvýšením výživného pre maloletého X. za čas od 1.10.2010 a u maloletého X. od 1.9.2010 do budúcna. Zvýšené výživné na sumu 135 eur od tohto obdobia nepovažuje za primerané najmä majetkovým pomerom otca a prospechu, ktorého sa vzdal. Je nepochybné, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo u maloletého X. ako aj u maloletého X. od uvedeného času k výraznej zmene pomerov a to jednak nástupom na strednú školu, zvýšeniu potrieb na ošatenie, stravu, kultúrne a športové vyžitie. Deti sú staršie o viac ako 4 roky, vyrástli, obaja majú výšku 190 cm, váhu 80 kg a niet pochýb, že náklady na stravu, aj s ohľadom na súčasné ceny potravín výrazne vzrástli. Vzrástli ich potreby aj v súvislosti s návštevou strednej školy, pričom maloletý X., hoci je nominovaný do dorasteneckého hokejového družstva, nehrá hokej iba z dôvodu, že matka nedokáže finančne pokryť poplatky. S prihliadnutím na majetkovú situáciu otca, ktorej sa bezdôvodne vzdal, avšak reálne svoj majetok užíva, potreby detí, súčasný príjem matky je odvolací súd toho názoru, že je odôvodnené zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého X. od 1.1.2010 zo sumy 66,39 eur na sumu 200 eur mesačne a u maloletého X. od 1.9.2010 zo sumy 66,39 eur na sumu 200 eur mesačne. Uvedené výživné zodpovedá majetkovým pomerom otca, veku a potrebám maloletých detí s prihliadnutím na príjem matky a jej osobnú starostlivosť.
Na základe takto zvýšeného výživného odvolací súd ustálil aj výšku dlžného výživného rozdielom medzi zvýšeným výživným a pôvodne stanoveným výživným, ktorý činí 133,61 eur mesačne pre každého. Dlžné výživné pre maloletého X. za čas od 1.1.2010 do 30.11.2012 činí za 35 mesiacov po 133,61 eur sumu 4676,35 eur a u maloletého X. za čas od 1.9.2010 do 30.11.2012 za 27 mesiacov po 133,61 eur sumu 3607,47 eur.
S ohľadom na vyplatenú kúpnu cenu za odpredaj nehnuteľností, ktorej sa otec detí vzdal a ktorá predstavuje sumu 102.500 eur, v apríli 2012, je odvolací súd toho názoru, že je dôvodným, aby otec detí zaplatil dlžné výživné obom deťom v dvoch splátkach spolu s bežným výživným a to u maloletého X. po 2338,18 eur do úplného vyrovnania a u maloletého X. po 1803,74 eur spolu s bežným výživným do úplného vyrovnania, pričom splatnosť prvej splátky nastane so splatnosťou bežného výživného po právoplatnosti rozsudku.
K námietke otca o vrátení predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa na doplnenie úpravy styku je potrebné uviesť, že v tomto štádiu konania to už nie je možné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa 24P 90/2009-136 z 9.9.2010 v dôsledku skutočnosti, že otec detí nepodal voči tomuto výroku odvolanie nadobudol právoplatnosť. Námietku však bude potrebné súdom prvého stupňa považovať za nový návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi a súd prvého stupňa sa bude musieť znovu úpravou styku zaoberať.
Pokiaľ sa týka náhrady trov konania štátu, odvolací súd s ohľadom na charakter konania, podľa § 148 ods. l O.s.p. túto náhradu štátu nepriznal.
O trovách celého konania medzi účastníkmi rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. l písm. a) O.s.p. Konanie starostlivosti súdu o maloleté deti je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.