Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-82-2011.pdf
PDF · 117.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/82/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti G., S., nar. XX.X.XXXX a S., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, toho času u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, deti S. G., nar. XX.X.XXXX, S. K. S. XX, právne zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom AK Brezno, ČSA 18 a S. G., nar. XX.X.XXXX, S. K. S. XXX o návrhu matky na zmenu výchovného prostredia, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í výchovné prostredie maloletých detí určené rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k.2C/65/2010-175 zo dňa 21.7.2011 a z v e r u j e maloleté deti, a to maloletú S. G., nar. XX.X.XXXX a S. G., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 7.12.2012.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 115 Eur mesačne na mal. S. a vo výške 90 Eur mesačne na maloletého S., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky s účinnosťou od 7.12.2012.
III. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:
- s maloletou S. každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.,
- s maloletým S. každý párny kalendárny týždeň od stredy od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.,
- počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 17:00 hod., do 26.12. do 17:00 hod.,
- počas novoročných sviatkov každý nepárny rok od 30.12. od 17:00 hod. do 2.1. do 17:00 hod.,
- počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od piatku od 17:00 hod. do pondelka do 17:00 hod.,
- počas letných prázdnin prvé dva kalendárne týždne mesiaca júl a august od pondelka od 09:00 hod., do nedele do 17:00 hod.,
s tým, že matka je povinná maloleté deti na styk v určenú dobu pripraviť a odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska a otec je povinný v určenú dobu maloleté deti matke vrátiť v mieste jej bydliska.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2011 žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 2P/65/2010-175 tak, že zmení výchovné prostredie a zverí
maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviaže povinnosťou prispievať na výživu maloletej S. výživným vo výške 100 Eur mesačne a na výživu maloletého S. výživným vo výške 85 Eur mesačne a upraví styk otca s maloletými deťmi.
Súd o návrhu matky rozhodol rozsudkom č.k. 2P/82/2011-111 zo dňa 23.3.2011 tak, že návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti ako aj jej návrh na určenie striedavej starostlivosti zamietol, rozšíril styk matky s maloletými deťmi a matke povinnosť prispievať na výživu maloletých detí neurčil. Súd rodičom maloletých detí určil povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie otca, matky i kolízneho opatrovníka odvolaním napadnuté rozhodnutie svojim uznesením č.k. 15CoP/27/2012-136 zo dňa 31.5.2012 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v zrušujúcom uznesení vyslovil záver, že prvostupňový súd pri zvažovaní výchovného prostredia maloletých detí nezobral do úvahy všetky skutočnosti, nevyhodnotil porovnaním vhodnosť výchovného prostredia na strane matky a otca, neprihliadol a nevyhodnotil ani postoj maloletej S., ktorá dovŕšila 14 rokov a ktorá vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť už dostatočne vie samostatne vyjadriť svoj názor. Súd neprihliadol na názor maloletej, ktorá prejavila záujem ostať pri matke, a ani nevyhodnotil motiváciu, ktorá maloleté dieťa viedla k vyjadreniu tohto názoru. Podľa záverov odvolacieho súdu prvostupňový súd nevyhodnotil ani vzájomné väzby medzi súrodencami. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť zvážiť nariadenie nového znaleckého dokazovania ohľadne vhodnosti výchovného prostredia pre výchovu maloletých detí u toho ktorého rodiča ako aj zvážiť závažnejšiu formu výchovného opatrenia s prihliadnutím na porušovanie povinností rodič vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností alebo zneužívanie ich práv.
V ďalšom konaní súd doplnil dokazovanie, nariadil znalecké dokazovanie, vyslúchol znalkyňu, dopočul účastníkov konania a vyžiadal od účastníkov listiny vo vzťahu k ich príjmovým a majetkovým pomerom a doplneným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
Znalkyňa S.. D. H., znalecký odbor klinická a poradenská psychológia detí a dospelých v záveroch znaleckého posudku č.42/2012 uviedla, že maloleté deti sú na matke závislé. Maloletý S. je vo veku, kedy potrebuje citové príklony matky a jej starostlivosť, aj keď preferuje svoje záujmy rozvíjať s otcom. Maloletá S. je v najproblematickejšom veku, nezhody medzi rodičmi prežíva obzvlášť senzitívne, nedokáže sa s takouto komunikáciou medzi rodičmi zmieriť a spôsobom komunikácie medzi rodičmi si osvojuje. Matku toho času vníma veľmi pozitívne, k matke viac citovo priľnula. Vzťah oboch detí k matke je možné toho času hodnotiť ako pozitívnejší. Otec má svoje deti rád, je naviazaný zvlášť významne na syna S., s ktorým majú spoločné záujmy, ktoré otec veľmi ochotne a rád podporuje. Aj maloletý v záujmoch radšej komunikuje s otcom, vidí sa v ňom, teší sa, že môžu tieto činnosti rozvíjať. Aj maloletá S. si potrebuje občas pohovoriť s otcom, citovo ho vníma tiež pozitívne, nie však bezvýhradne, nakoľko dorastá na ženu, tu ju môže viesť a chápať matka a to aj v záujmoch. Doterajšie postoje rodičov, situácia v rodine majú negatívny vplyv na duševný vývin maloletých detí; správanie maloletej S. sa vyhrocuje, je negativistická a má opozičné tendencie, únikové tendencie a pokiaľ sa situácia neupokojí, môže to celé vyústiť do demonštratívnych prejavov. U maloletého S. ide o zvýšené uzatváranie sa, fixovanie neistoty, nerozhodnosti, zníženého sebahodnotenia až celkovej neurotizácie. Pri zotrvávaní súčasného stavu sa u dieťaťa môže vyvinúť neuróza. Podľa názoru znalkyne obaja rodičia sú schopní sa o deti bežne postarať, no toho času obe deti potrebujú viac matku pre bežnú dennú starostlivosť, obe deti potrebujú stabilné zázemie; obe maloleté deti chcú mať istoty, svoj kútik, svoje potreby u matky. Striedavá starostlivosť v danom prípade neprichádza do úvahy a to z dôvodu neschopnosti rodičov vzájomne kooperovať, nedokážu si odovzdávať ani základné informácie, potrebná komunikácia medzi rodičmi nefunguje. Rozdelenie maloletých detí nie je vhodné, maloleté deti prežili a prežívajú stres z rozpadu rodiny, sú na seba emočne naviazané, sú citovo späté a prežívané trápenie ich zbližuje. Rozdelením detí by sa do značnej miery oploštili ich vzájomné väzby a deti by stratili jediné citové puto, ktoré ich spája a posilňuje. Znalkyňa sa vyjadrila v znaleckom posudku k potrebnému rozsahu úpravy styku ako aj vo vzťahu k potrebe ukladania výchovného opatrenia. Žiaden z rodičov netrpí psychickým
ochorením v zmysle psychopatologickom, obaja rodičia však vplyvom patologického matrimónia trpia rôznymi psychickými problémami, úzkosťou a pocitmi viny.
Znalkyňa na pojednávaní zotrvala na záveroch uvedených v znaleckom posudku. Prípadné umiestnenie maloletých detí do ústavnej starostlivosti vylúčila, táto by neprispela k pozitívnemu vývoju maloletých detí, pre deti by to znamenalo väčšie citové odlúčenie a emočné strádanie. Striedavá starostlivosť o deti nie je vhodná najmä vo vzťahu k maloletej S., táto si vyžaduje stabilné prostredie, stabilitu a istotu v jednom prostredí. Striedavá starostlivosť u Mateja by do úvahy prichádzala, vzhľadom na jeho vzťah k sestre a k pokračujúcim konfliktom medzi rodičmi striedavá starostlivosť nie je optimálna. Znalkyňa sa priklonila k zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti matky najmä z dôvodu blízkeho vzťahu maloletej S. k matke a tiež z dôvodu dobrého súrodeneckého vzťahu detí, nie je vhodné súrodenecký vzťah trhať. Naďalej pretrváva konfrontačná pozícia rodičov, spočívajúca v ich osobnostných pozíciách a postojoch. Vo vzťahu k úprave styku znalkyňa uviedla, že zákaz styku k stabilite výchovného prostredia rozhodne neprispeje, deti potrebujú oboch rodičov ale predovšetkým potrebujú normálnu komunikáciu a viac empatie zo strany rodičov, ktorej v súčasnosti bráni egocentrizmus oboch rodičov. Komunikácia detí s druhým rodičom (ktorému nebudú zverené) by mala byť čo najintenzívnejšia, vhodné by bolo ponechať na deťoch, ako chcú s druhým rodičom komunikovať. Obe deti majú otca radi, nemajú problém za ním ísť. Vo vzťahu k maloletej S. znalkyňa zdôraznila, že je vo veku, kedy nemá rada direktívy, k otcovi chce ísť podľa svojho rozhodnutia, bez toho aby jej to bolo prikázané. Maloletý S. otca preferuje v záujmovej sfére, otec mu viac rozumie ako muž; matku maloletý potrebuje skôr biologicky, citovo, aby ho pohladila.
Právna zástupkyňa matky žiadala maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania; nie je v záujme maloletých detí ich rozdelenie. Má zato, že pokiaľ bude upravený styk otca s maloletými deťmi počas víkendov matka nebude mať problém umožniť kontakt s deťmi aj mimo súdom upraveného rozsahu styku. Má zato, že nenávisť medzi rodičmi pominie, negatívne emócie upadnú a situácia sa ustáli. Vo vzťahu k výške výživného navrhla určiť výživné na sumu 150 Eur mesačne u maloletej S. a 100 Eur mesačne u maloletého S., a to od novembra 2012. Poukázala na to, že otec má okrem zdokladovaných príjmov aj iné príjmy vyplývajúce zo zvážania dreva.
Matka maloletých detí požiadala o zverenie maloletých detí do jej starostlivosti, v čase ich zverenia otcovi jej otec bránil v stretávaní sa s deťmi a bránil aj v jej komunikácii s deťmi. Pokiaľ ide o jej príjmy uviedla, že v mesiacoch január a február bola zamestnaná na dohodu o výške príjmu 40 Eur mesačne, poberala tiež dávky v hmotnej núdzi. Od 1.11.2012 je zamestnaná v DSS Luna v Brezne ako opatrovateľka, s pracovnou dobou od 7:00hod do 11:00hod., táto práca je sprostredkovaná z ÚPSVaR. Matka má mať príjem 200 Eur mesačne, na dobu do apríla 2013. Poukázala na príjmy otca, ktorý okrem preukazovaných príjmov má príjmy zo zvozu dreva, matka má zato, že otec maloletých detí neoprávnene podniká. Počas zverenia maloletých otcovi vyživovaciu povinnosť plnila do obdobia, kedy sa deti vrátili k nej. Potreby maloletej S. predstavujú sumu asi 150 Eur mesačne, približne rovnaké náklady sú vo vzťahu k maloletému S.. Matka býva v súčasnosti u svojich rodičov, prilepšuje si strihaním ľudí, zarobí toľko, čo jej kto dá. S výdavkami jej pomáhajú aj iní ľudia, známi a rodina. Otec maloletých detí jej dlží 3.000,-Eur na majetkovom vysporiadaní BSM.
Otec maloletých detí žiadal maloleté deti ponechať v jeho starostlivosti, prípadne rozhodnúť o striedavej starostlivosti, s návrhom, aby deti boli len u matky, len matka deti zastupovala a poberala výživné otec maloletých detí nesúhlasil. Zdôraznil, že sa snažil aby mali deti u neho nejaký režim, starostlivosť u matky je voľnejšia, jeho spôsob výchovy prinášal výsledky okrem iného aj v školských výsledkoch. V prípade zverenia detí do jeho starostlivosti im nebude brániť chodiť za matkou, v takom prípade výživné neupravovať, matka mu doposiaľ výživné neuhradila. Pre prípad zverenia maloletých detí matke navrhol určiť výživné vo výške 25 Eur na každé z maloletých detí, nech si aj matka vyskúša aké je to vyžiť z takých financií. On sám je zamestnancom Železiarní Podbrezová a.s., pracovný pomer na dobu určitú. K prípadnému predĺženiu pracovného pomeru sa stavia skôr negatívne, nakoľko jeho zamestnávateľ ľudí s pracovným pomerom na dobu určitú prepúšťa. Inak má uzavretú dohodu aj s obcou Mýto pod Ďumbierom, vykonáva činnosti podľa potreby obce ako vodič traktora a údržbár. Je pravda, že z lesa zváža drevo pokiaľ je požiadaný, robí to za naftu, inak požiada o zaplatenie. Zo zvážania dreva má príjem do 300 Eur, je to legálna činnosť, informoval sa o tom. Tvrdenie matky, že kradne drevo je nepravdivé.
Finančný príjem z ovčiarskeho spoločenstva nemá, jediný príjem zo spoločenstva je syr pre vlastnú potrebu. Býva v byte, kde platí nájomné 260 Eur, ktorý byt si prenajal potom ko mu boli deti zverené, po prípadnom zverení detí matke bude zvažovať, čo s bytom. Okrem nájomného platí 70 Eur na benzín pri dochádzaní do zamestnania, za mobil uhradí cca 50 Eur mesačne. Prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s matkou, v rámci vyrovnacieho podielu táto od neho požaduje 3.050,- Eur. Užíva motorové vozidlo Peugeot patriace do BSM, inak vlastní nákladné motorové vozidlo V3S, rok výroby 1970, má ju od roku 1995. Okrem toho má historické vozidlo GAS, ktoré si kúpil po rozvode manželstva za sumu 3.000,-Eur. Na kúpu motorového vozidla si požičal.
Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že je zrejmé, že obaja rodičia sú schopní samostatne zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, ani u jedného neboli zistené negatíva, ktoré by starostlivosť o deti vylučovali. Problém je v tom, že rodičia nevedia a ani nebudú vedieť vzájomne komunikovať. Maloletá S. sa rozhodla, že chce byť v starostlivosti matky. V prípade zverenia maloletého S. do starostlivosti matky kolízny opatrovník navrhol upraviť styk otca s maloletým od stredy do nedele a počas sviatkov.
Podľa potvrdenia obce Mýto pod Ďumbierom otec pre uvedenú obec pracuje na základe Dohody o vykonaní práce, jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje za obdobie od 10/2011 do 9/2012 sumu 112,59 Eur. Je zamestnancom obchodnej spoločnosti Železiarne Podbrezová a.s., v pracovnom pomere na dobu určitú do 31.1.2013; priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 10/2011 do 9/2012 predstavuje sumu 526,42 Eur. S. Y. písomne čestne prehlásil, že otec maloletých detí mu mesačne v pravidelnom dohodnutom termíne platí ako nájomné sumu 260 Eur.
Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 2C/124/2009-33 zo dňa 14.1.2010, maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej S. výživným vo výške 100 Eur a na výživu maloletého S. výživným vo výške 85 Eur; bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Návrh matky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti bol rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 2P/65/2010-175 zo dňa 21.7.2011 zamietnutý, došlo k zmene výchovného prostredia, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na maloleté dieťa, došlo k úprave styku matky s maloletými deťmi a rodičom bolo uložené výchovné opatrenie.
Podľa § 36 ods.1 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine (Zákon o rodine) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods.1, 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal nadovšetku pochybnosť za preukázané, že vzťahy rodičov maloletých detí sú aj po rozvode manželstva dlhodobo konfliktné a vzájomné konflikty rodičov maloletých detí majú nepriaznivý dopad na zdravý vývoj maloletých detí. Aj keď maloleté deti boli pôvodne na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky, došlo z jej strany k podaniu návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Po zisteniach v rámci nariadeného znaleckého dokazovania v konaní 2P/65/2010 súd návrh matky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol a následne za súhlasu oboch rodičov maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca. Voči takémuto rozhodnutiu súdu odvolanie podané nebolo, rozsudok o zverení maloletých detí do starostlivosti otca sa stal právoplatným. Napriek uvedenej skutočnosti matka maloletých detí dáva následne návrh na zmenu výchovného prostredia, domáha sa zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Predošlým rozsudkom prvostupňového súdu dochádza k širokej úprave styku v zhode s vyjadreniami účastníkov, prípadne ich zástupcov; rodičia maloletých detí s rozhodnutím nesúhlasili, napadli ho odvolaním. Pokiaľ v dovtedajšej dobe aspoň pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov akceptovali, po vyhlásení rozhodnutia, ktorým boli maloleté deti ponechané v starostlivosti otca dochádza k faktickému nerešpektovaniu súdnej úpravy výkonu rodičovských práv, maloleté deti sa do domácnosti otca nevrátili a ostali v starostlivosti matky; predovšetkým maloletá S. prejavila vôľu ostať v starostlivosti matky a do domácnosti otca sa odmietla vrátiť. S prihliadnutím na závažnosť problémov sprevádzajúcich starostlivosť rodičov o deti, formu ich vzájomnej komunikácie súd znaleckým dokazovaním zisťoval vhodnosť výchovného prostredia; znalkyňa odporučila maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky. Predovšetkým pre maloletú S. je podľa záverov znaleckého posudku vhodnejšia výchova zo strany matky za súčasného zachovania vzťahov s otcom, ktoré má byť zabezpečené pravidelným stretávaním sa maloletej s otcom. Striedavú starostlivosť vo vzťahu k maloletej S. znalkyňa vylúčila predovšetkým z dôvodov na strane rodičov maloletej, ich konfrontačným postojom a neschopnosťou akceptovať aj úlohu druhého rodiča pri výchove
maloletej. Pokiaľ ide o maloletého S., aj keď u neho by forma striedavej starostlivosti prichádzala do úvahy, znalkyňa poukázala na vzájomný dobrý vzťah maloletých detí, ktorý im pomáha vyrovnať sa s konfliktnými situáciami, ku ktorým dochádza medzi ich rodičmi. Rozdelenie maloletých detí znalkyňa považovala za nevhodné.
Za takto zistenej skutkovej situácie súd potom rozhodol o zmene výchovného prostredia a obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú síce spôsobilí vykonávať starostlivosť o maloleté deti, ich metódy výchovy sú ale rôzne. Kým matka preferuje viac empatie vo vzťahu k maloletým deťom a ich potrebám, otec ich vedie viac k zodpovednostným vzťahom. Obaja rodičia ale majú výrazné nedostatky prejavujúce sa pri výchove maloletých detí, nie však vo vzťahu k maloletým ale vo vzťahu k druhému rodičovi. Pokiaľ rodičia maloletých neprijmú existenciu aj druhého rodiča a nutnosť vzájomnej kooperácie, komunikácie a rešpektovania, výchova maloletých detí bude naďalej sprevádzaná problémami s následkami na zdravý vývoj maloletých detí. Je na rodičoch, kedy potrebu vzájomného rešpektu pochopia, akceptujú a začnú realizovať tak, aby v celosti zabezpečovali zdravý fyzický a psychický vývoj maloletých detí. Súd pri zverení maloletých detí okrem záverov znaleckého posudku prihliadol na vôľu maloletej S. vo vzťahu k jej zvereniu jednému z rodičov a zároveň na vzájomný vzťah maloletých detí. Termín pre zmenu výchovného prostredia súd určil dňom 7.12.2012 a teda dňom vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo vzťahu k maloletej s prihliadnutím na tvrdenia znalkyne súd zvažoval styk otca s maloletou neupraviť a ponechať ho na dohode rodičov, prípadne aj na rozhodnutí maloletej dcéry, ktorá prejavila záujem sa s otcom stretávať, avšak v súčasnosti neakceptuje uloženie takejto povinnosti a chce o tom, kedy, na aký čas a kde sa s otcom stretne rozhodnúť sama. Avšak vzhľadom na doterajšie problémy pri úprave styku má súd významné pochybnosti, ako by mohol byť styk otca s maloletou na základe dohody realizovaný, pokiaľ rodičia doposiaľ vo vzťahu k výchove maloletých detí niečo akceptovali, bolo to rozhodnutie súdu o úprave styku, aj to len do odchodu maloletých detí z domácnosti otca. Preto súd aj vo vzťahu k maloletej S. upravil styk otca s maloletou pevnými termínmi. Pokiaľ ide o maloletého S. súd upravil styk otca s maloletým mierne odlišne, kedy otec bude podľa tohto rozhodnutia oprávnený sa s maloletým stretávať a zabezpečovať starostlivosť o neho už od stredy do nedele kalendárneho týždňa. Takúto úpravu styku odporučil aj kolízny opatrovník. Súd dôvod pre rozšírený styk otca s maloletým vidí v potrebe identifikovania sa a poznania aj role muža a otca v rodine, a to nielen počas voľných a sviatočných dní ale aj počas bežných pracovných a školských dní. Otcove hodnotové rebríčky môžu maloletého len obohatiť a prispejú aj k rozvoju a inému pohľadu na plnenie školských povinností. Je tu aj záujmová sféra maloletého, v ktorej sa identifikuje prevažne s otcom, ktorý k rozvoju záujmov maloletého vedie a sám sa v nich identifikuje. Matkine námietky vo vzťahu k dochádzaniu do školy školským autobusom sú irelevantné, maloletým deťom za súčasného pobytu v jednej obci nič nebude brániť, aby do školy dochádzali spoločne. Otec počas zverenia maloletých detí do jeho starostlivosti vo vzťahu k plneniu školských povinností preukázal dostatočnú zodpovednosť a ničím svoju spôsobilosť zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti aj počas školských dní nediskvalifikoval.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal na doposiaľ vykonanú úpravu práv a povinností k maloletým deťom; nakoľko týmto rozhodnutím súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky, prihliadal na pomery účastníkov konania v čase rozvodu manželstva a prípadnú zmenu pomerov, ktorá od rozhodnutia o rozvode manželstva nastala. Maloletá S. bola v čase rozvodu manželstva žiačkou šiesteho ročníka základnej školy, v súčasnosti navštevuje jej deviaty ročník. Maloletý S. navštevoval predškolské zariadenie; v súčasnosti je žiakom tretieho ročníka základnej školy. Matka maloletých detí v čase rozvodu manželstva poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 70 Eur mesačne a poberala prídavky na maloleté deti. V súčasnosti bola matka maloletých rovnako občanom v hmotnej núdzi, podľa vlastného vyjadrenia však získala od mesiaca november zamestnanie s výškou príjmu 200 Eur mesačne, po zverení maloletých detí sa stane poberateľkou prídavkov ma maloleté deti. Otec maloletých detí v čase rozvodového konania preukazoval príjem zo zamestnania vo výške 438,50 Eur + z brigádnickej činnosti vo výške maximálne 133 Eur mesačne; v súčasnosti je jeho príjem z pracovného pomeru a z dohody o pracovnej činnosti v čistom 639,01 Eur mesačne. Pokiaľ ide o uvedené základné ukazovatele pomerov na strane účastníkov konania tieto sa zmenili u maloletého S. tým, že sa stal žiakom základnej školy,
u matky tým, že podľa vlastných tvrdení získala stály príjem a u otca tým, že jeho čisté mesačné príjmy sa zmenili. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že maloleté deti sú o tri roky staršie; nastal rast životných nákladov. V súvislosti so zmenou pomerov je ale potrebné tiež prihliadnuť na skutočnosť, že v čase rozvodu manželstva matka s maloletými deťmi žila v obecnom byte s tým súvisiacimi nákladmi a v súčasnosti býva u svojich rodičov; odporca bol v minulosti nútený obstarať si vlastné bývanie z dôvodu starostlivosti o maloleté deti, s výškou mesačného nájmu 260 Eur. Za takto zistenej skutkovej situácie súd mierne zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu vo vzťahu k maloletej S. na sumu 115 Eur mesačne a výživné na maloletého S. určil na sumu 90 Eur mesačne, pričom prihliadol aj na mierne rozšírenie styku otca s maloletým. Výška výživného potom dosahuje približne jednu tretinu všetkých preukázaných príjmov otca; ďalšie príjmy otca označené matkou ostali len v rovine tvrdení. Pokiaľ ide o majetok otca, tento je v súčasnosti predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to najmä vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlu Peugeot. Hodnota vozidla V3S s prihliadnutím na rok výroby sa javí súdu za nepodstatnú; ďalšie motorové historické vozidlo otec nadobudol po rozvode manželstva. Nadobudnutie uvedeného vozidla nemožno pričítať na ťarchu otca, uvedené motorové vozidlo nadobúdal v čase zverenia maloletých detí do jeho starostlivosti, kedy starostlivosť o maloleté deti do ich odchodu do domácnosti matky riadne zabezpečoval.
Podľa § 37 ods.2 písm.d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení tohto výchovného opatrenia: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Súd zvažoval možnosť uloženia výchovného opatrenia v zmysle konštatovaní znalkyne; výchovné opatrenie neuložil, nakoľko už v minulosti vykonávaná poradenská činnosť neviedla k žiadnym výsledkom. V prípade, že rodičia sami budú ochotní a schopní terapii sa podrobiť, nič im v tom brániť nebude.
O trovách štátu súd rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.