Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoP-66-2023.pdf
PDF · 114.72 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/66/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej v právnej veci navrhovateľa – plnoletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu C. B. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Mgr. Radoslav Baran, adresa sídla Bratislava, námestie SNP 14, proti povinnému rodičovi - otcovi: D. B., narodený X. X. XXXX, adresa trvalého pobytu E. F. XX, zastúpeného splnomocnencom: advokátska kancelária Consiliarisv, s.r.o. , IČO: 47 248 301, adresa sídla Bratislava, Budovateľská 22, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 6. júna 2022, číslo konania 10 Pc /8/2021 - 179 , takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. a V. r u š í a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom súd určil vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľa na navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 380 eur od 04.10.2021, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, k rukám navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku ( výrok I.), otcovi navrhovateľa uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné za obdobie od 04.10.2021 do 06.06.2022 v sume 790,30 eur v mesačných splátkach po 200 eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku ( výrok II.), vo zvyšku súd návrh zamietol ( výrok III.) a rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/320/2017 zo dňa 22.11.2018 v časti o bežnom výživnom na navrhovateľa.
1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 04.10.2021 sa navrhovateľ (plnoletá osoba) domáhal zvýšenia výživného zo sumy 280 eur na sumu 450 eur mesačne. Svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/320/2017 zo dňa 22.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2018, bol navrhovateľ vtedy ešte maloletý a otec navrhovateľa sa v rodičovskej dohode zaviazal k povinnosti platiť na jeho výživu mesačne sumu 280 eur od 15.02.2018 vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Odvtedy uplynuli skoro 4 roky, v máji 2020 zmaturoval na Strednej odbornej škole a od septembra 2020 navrhovateľ začal študovať na vysokej škole Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave externe v študijnom odbore mediálne a komunikačné štúdiá. Po podaní návrhu toto štúdium zanechal a je už študentom na jednej vysokej škole, nakoľko bol na základe rozhodnutia zo dňa 07.06.2021 prijatý na dennú formu štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, jeho náklady sa zvýšili a predstavujú sumu 725 eur, mimo nákladov na prevádzku motorového vozidla vo výške 110 eur mesačne ( náklady na PHM 100 eur a poistka na vozidlo 10 eur mesačne). Podľa jeho názoru doterajšie výživné nepostačuje na pokrytie jeho potrieb, na bežný život, na zdravotné výdavky, stravu, bývanie, pohonné hmoty, či na nákup študijnej literatúry. Otec navrhovateľa navrhovateľovi posledné tri roky ničím neprispieval, ani na narodeniny, ani na Vianoce. Otec navrhovateľa žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľom požadované
výživné je neprimerané a že navrhovateľ ako vysokoškolák si môže privyrobiť brigádami a tak je schopný sa samostatne živiť. 1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ je dieťa rodičov, matky G. A. a D. B.. Posledná úprava výživného na navrhovateľa bola v čase jeho maloletosti rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/320/2017 zo dňa 22.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2018, kedy sa otec navrhovateľa v rodičovskej dohode zaviazal k povinnosti platiť na jeho výživu mesačne sumu 280 eur od 15.02.2018 vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. 1.2.1 V čase ostatného rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti otca mal navrhovateľ cca 18 rokov a bol študentom strednej školy. 1.2.2 V máji 2020 ukončil maturitou 4-ročné štúdium na Strednej športovej škole v Bratislave. Od septembra 2020 navrhovateľ začal študovať na vysokej škole Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave externe v študijnom odbore mediálne a komunikačné štúdiá. Toto štúdium zanechal a keďže bol na základe rozhodnutia zo dňa 07.06.2021 prijatý na dennú formu štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu na PFUK. T. č. je študentom 1. ročníka Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulty práva, v dennej forme štúdia. Jeho pravidelné mesačné výdavky spojené s osobnými potrebami na živobytie, bývanie zahŕňajú výdavky na stravu v sume 250 eur, oblečenie, obuv v sume 25 eur, poplatky za mobilný telefón v sume 30 eur, hygienické potreby v sume 20 eur, výdavky na zubné ošetrenia v sume 100 eur, náklady na pohonné hmoty v sume 100 eur, poistenie vozidla v sume 123,30 eur ročne, t.j. asi 10 eur mesačne, výdavky za fitness v sume 30 eur, výdavky spojené so štúdiom v sume 270 eur, výdavky na dovolenky v zime, v lete cca v sume 1000 eur. Navrhovateľ býva so svojou matkou a jej terajším manželom, ktorí mu zabezpečujú bývanie a každodennú stravu. Chodí občas brigádovať, avšak nejde o pravidelný príjem. Po úraze nohy sa už nevenuje futbalu, musí chodiť na rehabilitácie, posilňovať nohu vo fitness, platiť kondičné tréningy nakoľko má oslabené svalstvo po zlomenine nohy. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. BMW X3, ktoré mu zakúpila matka s jej manželom a prispela naň babka, pričom ide o vozidlo z roku výroby 2009. 1.2.3 Otec navrhovateľa je dobrovoľne nezamestnaný, iné vyživovacie povinnosti nemá. V roku 2017 predal rodinný dom, rovnako predal i Hausbót a za peniaze z ich predaja rekonštruoval halu, ktorú zdedil po otcovi. Nepoprel, že vlastní nehnuteľnosti v katastrálnom území H., I. C., označil ich ako role. Okrem spomenutých nehnuteľností vlastní v katastrálnom území J. drevenicu a pozemok, a v katastrálnom území E. vlastní záhradu. Na základe nájomnej zmluvy z 9.9.2021 ako vlastník administratívnej budovy so súp. č. XXX, dielne, zastavané plocha parcely reg. C č. 178/53 o výmere 2662 m2 v obci K. prenajíma tretej osobe časť nebytových priestorov v dohodnutej výmere na parkovanie dvoch kamiónov za mesačné nájomné 100,- Eur. na základe nájomnej zmluvy z 1.1. 2022 ako vlastník skladovej haly o výmere 150 m2 a prináležiacej manipulačnej ploche o výmere 20 m2 tieto prenajal tretej osobe za 1000,- Eur mesačne. Ako vlastník pozemku v KÚ K. tiež ďalšou nájomnou zmluvou zo dňa zo dňa 08.06.2020 prenajíma pozemok za účelom výučby vedenia motorových vozidiel ako cvičisko za mesačný nájom v sume 1200,- Eur. Na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.03.2019 otec navrhovateľa ako vlastník administratívnej budovy so súp. č. XXX, dielne, zastavané plocha parcely reg. C č. 178/53 o výmere 2662 m2 v obci K. prenajíma tretej osobe časť nebytových priestorov za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti kamiónov za mesačné nájomné 100,- Eur. Otec navrhovateľa žije sám a nemá ďalšie vyživovacie povinnosti .
1.2.4 Matka navrhovateľa dosahuje príjem cca 1190,- Eur netto. Matka zabezpečuje navrhovateľovi najmä potrebu bývania, stravovania a ošatenia.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok plnoletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výžive - zvýšenie výživného na plnoleté dieťa podľa § 62 ods. 1, 2 a ods. 5, § 865 ods.3, § 75 ods.1 veta prvá, § 78 ods. 1 a ods. 3 ZoR ( zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a § 231 CMP ( zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného je dôvodný v rozsahu zvýšenia o 100 eur mesačne odo dňa podania návrhu a preto mu aj v tejto časti vyhovel, čo však neplatilo o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného o ďalších 70 eur, v ktorej časti jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že súd mal za jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je študentom 1. ročníka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v dennej forme štúdia a štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, nie je zárobkovo činný a schopný sám sa živiť, teda sú splnené podmienky ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení novej výšky výživného musel zohľadniť nielen zmenené pomery na strane navrhovateľa, ale aj ekonomické pomery na strane otca
navrhovateľa, teda výšku jeho príjmu, náklady na bývanie a ďalšie životné náklady ale aj skutočnosť, že odporca nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. 1.5 Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na navrhovateľa, ktorá bola pred 4-mi rokmi, došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa. Navrhovateľ mal v čase určenia výživného cca 18 rokov, bol študentom strednej školy, v súčasnosti má 22 rokov, je študentom vysokej školy s dennou formou štúdia, teda jeho potreby sú nepomerne vyššie, ako v čase pôvodného určenia výživného. Na strane otca navrhovateľa sa osobné ani majetkové pomery nezmenili. Žije sám, ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla, ako z nájomných zmlúv a jeho výpovede vyplynulo, že jeho príjmom sú nájmy z prenajatých nehnuteľností preukázané v celkovej sume 2400 eur. Matka navrhovateľa dosahuje príjem cca 1190,- Eur netto. Navrhovateľ žije s ňou a jej manželom v spoločnej domácnosti a je nesporné a nespochybniteľné, že mu ona zabezpečuje najmä potrebu bývania, stravovania, ošatenia, nakoľko výživné v sume, ktorú odporca posiela na výživu syna 280 eur by potreby dospelého vysokoškoláka nepokryli. Súd pripomína, že v súčasnej spoločnosti je už bežnou skutočnosť, že študenti sa vozia na osobnom motorovom vozidle a teda majú výdavky na pohonné hmoty. Súd tento výdavok ako nadštandardný do zvýšených nákladov navrhovateľa nezohľadnil. 1.6 Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno posudzovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti, vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď plnoleté dieťa získa pravidelný príjem. Ako okolnosť trvania vyživovacej povinnosti rodičov, odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu, sa akceptuje štúdium, spravidla na vysokej škole. Aplikačná prax v súvislosti s posudzovaním otázky oprávnenosti výživného na plnoleté študujúce dieťa vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky v prípade jedného štúdia toho istého stupňa. 1.7 Z týchto dôvodov, keďže boli splnené zákonné podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom, súd zaviazal otca navrhovateľa platiť výživné tak, ako je to uvedené vo výroku I tohto rozhodnutia, a to od podania návrhu, od 04.10.2022, ako žiadal navrhovateľ. Výživné v sume 380 eur súd považoval za primerané veku, potrebám navrhovateľa vo všetkých základných oblastiach života. Za predpokladu, že by bola i matka zaviazaná prispievať na navrhovateľa rovnakou sumou, je tak zabezpečené pokrytie potrieb navrhovateľa na bývanie, stravu, zdravotných, spoločenských i študijných. Ako však vyplynulo z výpovede navrhovateľa, matka mu poskytuje nielen bývanie, ale i celodennú stravu, ošatenie a ostatné potreby navrhovateľa v jeho veku. Súd považuje za potrebné uviesť, že i keď navrhovateľ sporadicky brigádoval a sa snažil zaobstarať si určitý finančný prijem, súd túto aktivitu navrhovateľa hodnotí pozitívne, pretože sa snaží matku odbremeniť od znášania všetkých nákladov, ktoré študujúci dospelý človek pre bežný život potrebuje. Privyrobenie si brigádami na krytie niektorých potrieb ešte neznamená, že by sa už dieťa nemalo právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča. 1.8 Súd zaviazal odporcu uhradiť zročné výživné za obdobie od 04.10.2021 do 06.06.2022 v sume 790,30 eur. Súd povolil otcovi navrhovateľa splácať po 200 eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP s tým, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vo zvyšku súd návrh zamietol, nakoľko výživné v sume 380 eur považoval za dostatočné na pokrytie základných, nie nadštandardných nákladov navrhovateľa a za zodpovedajúce osobným a majetkovým pomerom otca navrhovateľa. 1.9 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne podľa § 52 CMP.
2. Rozsudok vo výrokoch I. II. a IV. napadol riadnym a včasným odvolaním otec navrhovateľa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viniac súd prvej inštancie, že tento neúplne zistil skutočný stav veci, nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi navrhovateľa, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napokon, že na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo malo za následok samotnú nesprávnosť odvolaním napádaného rozsudku ( § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. b) a písm. f ) CSP).
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že z odôvodnenia odvolaním napádaného rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie z nájomnej zmluvy z 8. 6. 2020 zistil, že touto nájomnou zmluvou otec navrhovateľa prenajíma pozemok za účelovú výučby vedenia motorových vodidiel ako cvičisko za mesačný nájom v sume 1200 eur napriek tomu, že z predloženej nájomnej zmluvy je zrejmé, že mesačný nájom predstavuje sumu 1200 eur ročne, teda nie mesačne ako to zistil súd prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené má preto otec navrhovateľa za to, že súd nesprávne zistil stav veci, keď vychádzal z toho, že mesačný príjem otca z nájmu v rozsudku citovanými nehnuteľností je 2400 eur. Otec navrhovateľa má pritom mesačný príjem z nájmu len vo výške 1320 eur.
2.2 Súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil pri určení výživného príjem otca navrhovateľa z prenájmu vo výške 1000 eur mesačne na základe nájomnej zmluvy z 01.01. 2022 a to pri určení výživného spätne už od podania návrhu nakoľko otec má príjem z takéhoto nájmu len od 01.01. 2022.
2.3 Rozsudok je nepreskúmateľný v časti záveru súdu prvej inštancie o tom, že osobné ani majetkové pomery otca sa od poslednej úpravy jeho rozsahu vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi nezmenili nakoľko zo samotného odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť na základe akých dôkazov a zistení súd dospel k takémuto záveru. Súd mal v odôvodnení svojho rozsudku uviesť svoju úvahu o tom, z akých okolností na strane otca navrhovateľa vychádzal, mal uviesť aké boli pomery otca navrhovateľa v čase vydania pôvodného rozsudku a ako sa dnešné pomery otca navrhovateľa zmenili oproti jeho pôvodným pomerom..
3. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľ rozsudok považuje za vecne správny a dostatočne odôvodnený.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce súc viazaný iba rozsahom, nie však dôvodmi podaného odvolania keďže ide o konanie, ktoré sa začína na návrh ( § 65, 66 CMP), a dospel k záveru, že odvolanie otca navrhovateľa je dôvodné a napadnutý rozsudok je treba podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
5. Predmetom konania je zvýšenie výživného na plnoleté dieťa. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného vyhovel len v časti. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I, II., IV. a V. rozsudku. Výrok III. rozsudku zostal odvolaním nenapadnutý a preto jeho správnosť je vyňatá aj z prieskumu odvolacím súdom.
6. Podľa § 155 CMP konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.
6.1 . Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
6.2 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
6.3 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
6.4 Podľa § 34 CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.
6.5 Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
6.6 V zmysle ustanovenia § 78 ZoR v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
6.7 Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
6.8 Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené.
7. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáha zvýšenia výživného, ktoré bolo pôvodne určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 20 P/320/2017 z 22. 11. 2018, právoplatným dňom 10. 12. 2018, preto bol súd prvej inštancie povinný porovnať pomery účastníkov v čase tohto ostatného rozhodovania a ich súčasné pomery, čo však neurobil. Pokiaľ ide o pomery na strane navrhovateľa, súd prvej inštancie konštatuje iba to, že navrhovateľ mal v čase určenia výživného cca 18 rokov a bol študentom strednej školy. Akékoľvek porovnanie pomerov však absentuje. Súd skúmal iba jeho súčasné odôvodnené potreby, tieto ale nemal s čím porovnávať, pretože nezisťoval aké odôvodnené potreby mal v čase rozhodovania vo veci sp. zn. 20 P/320/2017. Nemohol preto vedieť, či jeho súčasné odôvodnené potreby vyžadujú vyššie výdavky alebo nie, v čom konkrétne sa jeho výdavky zvýšili, ktoré výdavky mu prípadne pribudli (alebo odbudli) a či ide o zmenu podstatnú. Rovnako tomu bolo pokiaľ ide o pomery otca navrhovateľa a druhého povinného rodiča – matky navrhovateľa, u ktorých sa súd tiež obmedzil iba na preskúmanie aktuálnych pomerov bez akéhokoľvek porovnania s obdobím, kedy posledne vo veci rozhodoval, hoci na strane oboch výživou povinných rodičov súd musí ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery porovnávať s pomermi v čase posledného rozhodovania.
8. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, pôvodný spis Okresného súdu Bratislava V spisovej značky 20 P/320/2017 nemal súd prvej inštancie vôbec pripojený. V súdnom spise sa nachádza len samotný rozsudok, ktorým súd rozhodol. Z predmetného rozsudku však nie je možné nijakým spôsobom zistiť za akých pomerov bolo výživné otca navrhovateľa zvýšené, keďže rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda a jeho odôvodnenie pre svoju stručnosť nedáva odpoveď na žiadnu z rozhodujúcich otázok týkajúcich sa pomerov navrhovateľa alebo povinných osôb (rodičov) v čase tohto rozhodovania. Vzhľadom na povahu konania je súd povinný zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Bolo preto nutné postupovať tak, že si súd mal pripojiť spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20P/320/2017, vykonať dokazovanie jeho obsahom a pokiaľ by
ani tento spisový materiál neobsahoval potrebné skutočnosti, potom nezostávalo súdu iné, než vykonať dokazovanie (výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a pod.) aj na preskúmanie minulých pomerov účastníkov. Bez toho totiž porovnanie pomerov, ktoré tvorí základ pre vyslovenie záveru či sú dôvody na zmenu výživného alebo nie sú, nebolo možné.
9. Súd prvej inštancie nepostupoval dostatočne dôsledne pri zisťovaní skutočného stavu veci ani pokiaľ ide o skúmanie schopností a zárobkových možností otca a to možností vlastnou prácou zodpovedajúcou jeho veku, zdravotnému stavu, jeho vzdelaniu a pracovným zručnostiam získaným v jeho predchádzajúcich zamestnaniach dosahovať príjem zo závislej pracovnej činnosti, situácii na trhu práce a pod. a takýto prípadný potencionálny príjem neustálil a ani nezohľadnil pri svojom rozhodovaní o výške výživného. Pokiaľ je otec navrhovateľa dobrovoľne nezamestnaný, nezbavuje to súd povinnosti ustáliť výšku potencinálnych príjmov otca navrhovateľa, teda toho, čo je objektívne možné, aby zarobil . Zároveň súd dôsledne nezistil a pri rozhodovaní nezohľadnil majetkové pomery otca navrhovateľa a to najmä jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje ( pohľadávky, záväzky, motorové vozidlá, dovolenky ako aj jeho životné náklady). V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pri zisťovaní potenciality príjmov povinného rodiča treba postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Súd musí mať na pamäti, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp (§ 35 a § 36 CKP), preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najnižšiu možnú mieru je zo zákona totiž limitovaná tým, že sa pri určení výšky vyživovacej povinnosti neprihliadne len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia vykazoval, ale vychádza sa jeho potenciálnych príjmov.
10. Dôvodnou je odvolacia námietka otca navrhovateľa, že súd prvej inštancie dospel z vykonaného dokazovania k nesprávnemu záveru o výške príjmov otca navrhovateľa z prenájmu nehnuteľností
- pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území K., parcela číslo 178/53, 178/54 a 178/55 vedenej na LV číslo XXX, kde z nájomnej zmluvy z 08. 06. 2020 vyplýva, že nájomné predstavuje sumu 1 200 eur ročne a nie sumu 1 200 eur mesačne, ako to zistil súd prvej inštancie, ako aj námietka o nepreskúmateľnosti záverov súdu prvej inštancie o tom, že majetkové pomery na strane otca navrhovateľa sa od ostatného rozhodnutie súdu prvej inštancie nezmenili.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný, vychádzajúci z nedostatočne zisteného skutočného stavu a s tým súvisí potom aj nesprávne právne posúdenie vo veci samej, odhliadnuc od skutočnosti, že právne závery súdu sú v otázke majetkových pomerov a schopnosti platiť výživné otca navrhovateľa nedostatočné a neurčité a rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, čo zakladá dôvod na zrušenie veci dovolacím súdom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP.
12. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch ( výroky I., II., a IV. ) ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania ( výrok V.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd vec znova prejedná, vykoná dokazovanie pripojením súvisiaceho spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20P/320/2017 , dôsledne porovná pomery v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom s aktuálne zistenými pomermi, v prípade potreby doplní dokazovanie ohľadom majetkových pomerov a životnej úrovne oboch povinných osôb a navrhovateľa, ustáli potenciálne príjmy otca navrhovateľa a vo veci znova rozhodne, pričom nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).