Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10CoE-41-2012.pdf
PDF · 84.29 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/41/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej E. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Z. H., P. XXXX/XX, ako dedičke po pôvodnej povinnej C. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom Z. H., P. XXXX/XX, o vymoženie 650,60 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, exekúcia vykonávaná súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou, Exekútorský úrad so sídlom J. L., X.. A. P. XX/X, pod sp.zn. EX 511/2006, na základe odvolania súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3Er/852/2006-10 zo dňa 3.1.2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku z o s t á v a uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Vychádzal z toho, že povinná C. Y. dňa X.XX.XXXX zomrela, pričom uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6D/1834/2007 zo dňa 2.6.2008 bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľky. Nakoľko povinná nezanechala žiadny majetok, dedička E. Y. nezodpovedá za jej dlhy a nie je možné v exekúcii pokračovať.
O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal k ich úhrade súdnej exekútorke vo výške 46,97 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Aplikoval ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej „vyhláška“), keďže exekučné konanie začalo 16.11.2006 (§ 27a vyhlášky). Jednotlivé položky trov exekúcie podrobne špecifikoval a odôvodnil, prečo nepriznal ich plnú výšku uplatnenú súdnou exekútorkou (vo výške 195,82 Eur).
Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách exekúcie, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdna exekútorka a domáhala sa v označenom výroku zmeny napadnutého uznesenia a zaviazania oprávneného k úhrade trov exekúcie v ňou vyčíslenej výške, alternatívne zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietala, že účelnosť počtu hodín vynaložených na exekúcie je potrebné posudzovať v súvislosti s priamym účelom exekučného konania. Počet hodín vynaložených na exekúcie nie je možné stanoviť vopred, každý spôsob vykonania exekúcie si vyžaduje špecifické množstvo hodín vynaložených na tie-ktoré úkony. Ona vyhotovila a predložila súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti tak, ako jej to ukladá predpis. Jednotlivé úkony boli robené priebežne v priebehu konania tak,
ako uviedla vo vyúčtovaní a je možné ich skontrolovať. Je nepochopiteľné, ako súd určil prácu za dve hodiny, keď zo spisu sa dajú zistiť všetky úkony, ktoré vykonala v zmysle Exekučného poriadku. Vyhláška neupravuje postup, ktorý si súdy často osvojujú - že pri vyčíslení hodinovej odmeny je nutné čas potrebný na jednotlivé úkony zrátať a až po zrátaní ohodnotiť každú i začatú hodinu sumou 6,64 Eur. O tom už rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Nie je v súlade s Exekučným poriadkom, ak súd nevychádza z vyhlášky a osobuje si určovanie hotových výdavkov na základe toho, či boli písomnosti doručované poštou alebo osobne, čo v žiadnom prípade vyhláška nerieši. Všetky hotové výdavky sa dajú zo spisu zistiť; pokiaľ ich súd zo spisu skontrolovať nevie, po vrátení spisu je schopná rozpísať a doložiť vzniknuté hotové výdavky. Ďalej uviedla, že nemožno zamieňať kancelárske náklady za kancelárske práce.
Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne priznal súdnej exekútorke odmenu za úkon „vyčíslenie exekučných trov“, keď odmenu za tento úkon nie je možné označiť ako účelne vynaloženú na exekúciu. Jeho vynaloženie nie je priamo účelné pre dosiahnutie zmyslu exekúcie. Poukázal na ust. § 25 vyhlášky, podľa ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou; pod tento pojem patria aj položky ako spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné.
Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote ( § 201 prvá veta O.s.p.) oprávnenou osobou ( exekútor je účastníkom pri rozhodovaní o trovách exekúcie) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. (z dôvodu čoho nedotknutým zostalo uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním nenapadnutých výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolanie súdnej exekútorky je neopodstatnené.
Je povinnosťou súdneho exekútora trovy exekúcie vyčísliť. Súd však nie je viazaný týmto vyčíslením v tom zmysle, že by ho musel prevziať, resp. priznať trovy exekúcie v súdnym exekútorom vyčíslenej výške bez ďalšieho. Nemôže len priznať viac, než si súdny exekútor uplatní. Zároveň súdnemu exekútorovi možno priznať len náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku). Ide o obdobnú situáciu, akou je rozhodovanie o trovách účastníka občianskeho súdneho konania. Tento je povinný trovy konania v zákonom stanovenej lehote vyčísliť, avšak súd v konečnom dôsledku vyhodnotí, či boli vynaložené účelne, či boli uplatnené vo výške súladnej so všeobecne záväznými právnymi predpismi a prizná ich náhradu len v rozsahu, v akom účastníkovi prináleží podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Zároveň platí, že je nevyhnutné preukázať realizáciu úkonov exekučnej činnosti alebo vynaloženie hotových výdavkov. Trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), ktorý nesie zodpovednosť za ich správnosť. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 MCdo 6/2008 zo dňa 4.3.2009).
Jazykovým (gramatickým) výkladom ust. § 14 ods. 2 vyhlášky možno vyvodiť len to, že základná hodinová sadzba odmeny exekútora je 6,64 Eur (200 Sk) za každú, hoci aj začatú hodinu exekučnej činnosti. Vzhľadom na ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky, ktoré rozlišuje medzi odmenou súdneho exekútora určenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a odmenou určenou paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, je sčítanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (s výnimkou úkonov uvedených § 15 ods. 1 vyhlášky, ktoré sú odmeňované paušálne) v súlade s § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré
zákon uvádza v § 15 ods. 1 vyhlášky, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 Eur (200 Sk) za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 MCdo 7/2006 z 28.5.2007 alebo sp.zn. 5 MCdo 6/2008 zo dňa 4.3.2009.
Odvolací súd konštatuje, že bolo potrebné zo strany súdnej exekútorky špecifikovať dĺžku trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v minútach, keď bolo zrejme nedôvodné uplatnenie (priznanie) odmeny za každý z úkonov odmeňovaných časovo vo výške 6,64 Eur (200 Sk), teda ako keby každý z nich trval 1 hodinu. Uvedený nedostatok v špecifikácii trov exekúcie by však nemal predstavovať prekážku toho, aby súd primerane určil/skrátil (na základe poznatkov z iných exekučných konaní) dĺžku trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti v minútach. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne pristúpil k stanoveniu dĺžky trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Odvolací súd poznamenáva, že odvolateľka nenamietala nesprávne určenie konkrétneho času (dĺžky) trvania toho-ktorého z úkonov exekučnej činnosti.
Odvolací súd poukazuje ďalej na to, že úkon označený ako vyčíslenie exekučných trov, za ktorý súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke časovú odmenu, je nutné na účely trov exekúcie považovať za administratívnu prácu v zmysle § 25 vyhlášky, za ktorú náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Odvolací súd je toho názoru, že vyúčtovaním trov exekúcie sleduje súdny exekútor záujem na tom, aby mu tieto mohli byť priznané. Nejde o úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani s ním priamo nesúvisí. Vyčíslením trov súdny exekútor iba zosumarizuje jednotlivé úkony vykonané v priebehu exekučného konania a priradí im prislúchajúcu odmenu v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky. Tento postup má administratívny charakter a nemožno ho považovať za exekučný úkon, ak jeho účelom nie je vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie. Uvedené platí aj pre „úkony“ zaslanie faktúry a vrátenie poverenia. Realizácia úkonu označeného ako zrušenie blokácie na účte povinného z exekučného spisu nevyplýva. V tej súvislosti odvolací súd poznamenáva, že „exekučný“ súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádza z exekučného spisu; nie je povinnosťou „exekučného“ súdu (dodatočne) vyzývať súdneho exekútora na preukazovanie ním tvrdených skutočností.
Pokiaľ súd prvého stupňa nepriznal súdnej exekútorke trovy exekúcie za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 3,32 Eur z dôvodu, že doručovanie neuskutočnila súdna exekútorka, ale bolo realizované poštou, odvolací súd sa s uvedeným názorom stotožnil. Pokiaľ súdny exekútor na doručenie písomnosti použije iný subjekt, napríklad poštu, nepatrí mu odmena, iba náhrada výdavkov spojených s predmetným doručením (poštovné). Je zrejmé, že súdny exekútor môže byť doručovateľom písomností (predpokladá to napríklad ust. § 45 ods. 1 O.s.p., ust. § 193 písm. c/ Exekučného poriadku). Nejde o vlastnú, ale o ďalšiu činnosť súdneho exekútora. Súdni exekútori v praxi aj skutočne doručujú písomnosti, prevažne tie, ktoré súvisia s ich exekučnou činnosťou (napríklad doručovanie upovedomení o začatí exekúcie povinným, ktorí sú fyzickými osobami, keď predtým nebolo úspešné doručovanie prostredníctvom pošty). Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnené nerozlišovať medzi doručovaním prostredníctvom súdneho exekútora a doručovaním prostredníctvom iného subjektu, keď je zrejmé, že prvý z uvedených spôsobov vyžaduje od súdneho exekútora vynaloženie väčšieho úsilia, než druhý. Adekvátne vynaloženému úsiliu je potom namieste diferencovať medzi výškou odmeny súdneho exekútora v prípade, že tento písomnosť doručí osobne, resp. prostredníctvom svojho doručovateľa (zamestnanca), a výškou odmeny (náhrady) v prípade, že doručenie písomnosti vykoná iný subjekt. Platí, samozrejme, že doručenie nemusí vykonať osobne súdny exekútor; na túto činnosť môže využiť svojho zamestnanca.
Nakoľko sa na č.l. 11, resp. 15, na ktoré odkázala súdna exekútorka vo vyčíslení trov exekúcie, ani inde v exekučnom spise nenachádzajú potvrdenia o doručení príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu zo dňa 5.1.2007 desiatim bankám, nebolo možné, na účely trov exekúcie, považovať príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz za doručený dotknutým desiatim bankám. Preto súd prvého stupňa bez ďalšieho správne odmenu za doručenie exekučného príkazu zo dňa 5.1.2007 nepriznal.
Pokiaľ odvolateľka namietala, že je nevyhnutné rozlišovať medzi administratívnymi prácami a administratívnymi výdavkami (nákladmi), odvolací súd uvedené tvrdenie nespochybňuje, avšak z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by súd prvého stupňa nepriznal súdnej exekútorke trovy exekúcie z namietaného dôvodu.
Okrem náhrady poštovného, ktoré priznal súd prvého stupňa súdnej exekútorke podľa napadnutého uznesenia, by jej patrila aj náhrada poštovného za doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie Okresnému súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 3.6.2011 a doručenie návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 29.6.2011. Odvolací súd však poznamenáva, že pokiaľ by na jednej strane prináležala súdnej exekútorke náhrada poštovného v súvislosti so zaslaním uvedených dvoch písomností, na strane druhej jej súdom prvého stupňa bola neopodstatnene priznaná minimálne časová odmena za vyčíslenie exekučných trov vo výške 6,64 Eur, ktorá odmena výšku neopodstatnene nepriznaného poštovného prevyšuje. Bolo by teda inak namieste krátiť súdom prvého stupňa priznané trovy exekúcie. Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala len súdna exekútorka, nemohlo byť rozhodnutím odvolacieho súdu zhoršené jej postavenie oproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ - súdna exekútorka nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by bol inak povinný nahradiť ostatným účastníkom ich trovy. Nakoľko si však oprávnený náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a povinnej žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom súdnej exekútorky nevznikli, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.