Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/341/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa matky: F.. I. F. nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX, B., a otca: D.. F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. č. XX, B., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.09.2012 sa otec domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére M. zo sumy 300 eur na sumu 70 eur mesačne od 01.10.2012. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti naposledy určenej od 01.10.2011 rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -73 zo dňa 06.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.07.2012, sa zmenili jeho finančné možnosti vzhľadom ku skutočnosti, že od 06.09.2012 je nezamestnaný a nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti (výška dávky v nezamestnanosti mu zatiaľ nebola určená).

Matka maloletej s návrhom nesúhlasila. Hoci rešpektovala momentálnu situáciu otca maloletej, nemohla súhlasiť s tak nízkou sumou, ako navrhoval, keď poukázala na to, že ešte niekoľko mesiacov po strate zamestnania bude otec dostávať značnú časť svojho platu ako podporu v nezamestnanosti. Uviedla, že dcéra naďalej potrebuje kontaktné šošovky kvôli vystúpeniam so Q. a naďalej je evidovaná v ambulancii pre deformity chrbta ŠNOP. Je v maturitnom ročníku s čím súvisia mnohé výdavky počnúc prípravou na talentové skúšky, ktoré pozostávajú so súkromných hodín s ilustrátorkou, konzultácie na V. a V.. Samotné prijímacie pohovory na vybrané školy sa budú pohybovať od 40 - 50 eur. Dcéra si podáva 3 prihlášky na vysoké školy, z toho 1 do Prahy, kde bude v prípade ak bude úspešná musieť zostať 5 dní, s čím sú spojené vysoké výdavky. Náklady na výtvarné pomôcky sa z týchto dôvodov mnohonásobne zvýšili.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka odporučila návrhu vyhovieť iba čiastočne a znížiť výživné na 250 eur, keď rodičia zhodne uviedli, že sa otec podieľal na výžive dieťaťa nad rámec stanoveného výživného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej M., potvrdeniami o príjmoch rodičov, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o výške podpory v nezamestnanosti a trvaní podpornej doby otca, potvrdeniami o výdavkoch rodičov, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. , ako aj ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -73 zo dňa 06.12.2011, právoplatným 09.08.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -96 zo dňa 17.07.2012 bola naposledy zvýšená vyživovacia povinnosť otca voči mal. M. a to 01.10.2011 zo sumy 5.000,- Sk na sumu 300 eur mesačne, pričom zročné výživné za obdobie od 01.10.2011 do 30.11.2011 vo výške 268,08 eur súd otcovi povolil splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom január 2012 pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok tunajšieho súdu č.k. -38 zo dňa 12.03.2008 vo výroku o výživnom. F. M. sa v čase rozhodovania pripravovala na svoje budúce povolanie s tým, že hodlala v budúcnosti študovať na V. a k tomuto štúdiu sa pripravovala už návštevou hudobného i výtvarného krúžku. Otec sa podieľal na zabezpečení potrieb maloletej nad rámec svojej vyživovacej povinnosti aj inak, avšak nie podstatným spôsobom, keď jej zaplatil tanečnú a skoliotický pobyt. Matka dosahovala v čase posledného rozhodnutia priemerný príjem 716,80 eur a otec 2.388,27 eur mesačne. Už v tom čase otec poukazoval na neistotu svojho pracovného zaradenia a skutočnosť, že sa stará o staršieho nezamestnaného syna oboch rodičov, na čo však súd neprihliadal s poukazom na prednostný charakter vyživovacej povinnosti voči maloletej a rozhodujúci stav pre rozsudok v čase jeho vyhlásenia.

Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej došlo k istej zmene pomerov v súvislosti s plynutím času (1 rok), keď maloletá postúpila do posledného maturitného ročníka stredoškolského štúdia, spojeného so stužkovou slávnosťou a momentálne sa zintenzívnila jej príprava na prijímacie pohovory na vysoké školy, s čím sú spojené ďalšie zvýšené náklady na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb, ktoré iba za mesiac november 2012 matka zdokladovala vo výške 274,13 eur a to na zakúpenie farieb, výtvarných pomôcok, konzultácie, prípravu u ilustrátorky a participáciu na vernisáži, keďže maloletá okrem VŠMU vzhľadom na jej mimoriadny výtvarný talent prejavila túžbu pokúsiť sa o prijatie aj na V.. Medzičasom uspela v konkurze do Q..

Príjem matky zostal v zásade nezmenený, keď za obdobie od októbra 2011 do októbra 2012 predstavoval priemerne netto 714 eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na maloletú vo výške 22,54 eur.

Otec je od 06.09.2012 vedný v databáze Sociálnej poisťovne s nárokom na dávku v nezamestnanosti od 06.09.2012 do 05.03.2013. V septembri mu bola vyplatená dávka vo výške 969,10 eur a v nasledujúcich mesiacoch do mesiaca február 2013 má nárok na dávku v závislosti od počtu pracovných dní v mesiaci od 1.085.40 eur do 1.201,70 eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otcov príjem za obdobie od októbra 2011 do septembra 2012 predstavoval priemerne mesačne sumu cca 2.906,42 eur (so započítaním odstupného, ktoré mu bolo vyplatené v mesiaci september 2012 vo výške 12.789,88 eur), t.z. jeho priemerný príjem sa oproti úrovni predchádzajúcej úpravy dokonca podstatne zvýšil (o 518,15 eur mesačne). Naďalej žije v spoločnej domácnosti s plnoletým synom oboch rodičov, ktorý je naďalej nezamestnaný, pričom sa s matkou dohodli, že si podá prihlášku na vysokú školu.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

V prejednávanej veci súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej M.ie je dôvodný, keď jej potreby, za zohľadnenia súčasných možností a schopností matky a predovšetkým príjmov z predchádzajúceho obdobia a životnej úrovne otca, na ktorej má maloletá právo podieľať sa, odôvodňujú výživné zo strany otca minimálne vo výške určenej posledným rozhodnutím o výživnom. Vzhľadom na zvýšený príjem otca v predchádzajúcom období súd ani nemohol prihliadať na skutočnosť, na ktorú poukázala zástupkyňa kolízneho opatrovníka a síce, že otec sa podieľal na niektorých výdavkoch spojených s výživou maloletej aj nad rozsah súdom stanovenej vyživovacej povinnosti, keďže v tomto čase to jeho schopnosti a možnosti výslovne odôvodňovali. Na skutočnosť, že otec naďalej dobrovoľne finančne vypomáha staršiemu nezamestnanému plnoletému synovi oboch rodičov, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a ktorý sa iba plánuje prihlásiť na vysokú školu súd opätovne nemohol prihliadať s poukazom na prioritný charakter vyživovacej povinnosti voči maloletej a rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, dokedy sa vyživovacia povinnosť ani jedného z rodičov voči staršiemu synovi neobnovila.

Zamestnávateľ otca napriek výzve súdu neoznámil dôvod ukončenia pracovného pomeru s otcom. Otec tvrdil, že k tomu došlo z podnetu zamestnávateľa dohodou preto, že do spoločnosti prišli noví ľudia. Iný, dôležitý dôvod ukončenia predchádzajúceho lukratívneho pracovného pomeru otca v konaní preukázaný nebol. Hoci aktuálne sa vzhľadom na vyplácanie podpory v nezamestnanosti znížil pravidelný mesačný disponibilný príjem otca, ktorý do marca pozostáva z podpory v nezamestnanosti, nie je bez významu, že výška tohto príspevku značne presahuje nielen príjem matky, ale aj priemerný príjem v národnom hospodárstve.

Na zdravotné problémy otca, na ktoré poukazoval vo svojej výpovedi, keď tvrdil, že má problémy s chrbticou a kĺbmi súd nemohol prihliadať, keď tieto ťažkosti, rovnako ako žiadne zvýšené výdavky s nimi spojené otec súdu nepreukázal a navyše ani netvrdil, že majú vplyv na výkon jeho profesie, keď naposledy pracoval ako projektový riaditeľ v spoločnosti, ktorá sa venovala investíciám v sektore infraštruktúry a inžinierskych sietí.

Aj za zohľadnenia značnej výšky odstupného, ktoré bolo otcovi vyplatené práve v čase podania návrhu, súd dospel k záveru, že v súčasnosti nie sú splnené podmienky na zníženie vyživovacej povinnosti otca. Jeho schopnosti a možnosti mu naďalej umožňujú podieľať sa minimálne v doterajšej miere na uspokojovaní značne zvýšených potrieb maloletej, v súvislosti s maturitným ročníkom strednej školy a prípravou na vysokoškolské štúdium keď bolo potrebné zohľadniť aj zvýšené náklady na výživu maloletej súvisiace s jej zdravotnými problémami a tiež skutočnosť, že je mimoriadne umelecky nadaná. Doterajšia výška výživného je nastavená tak, aby bolo maloletej plne umožnené rozvíjať jej schopnosti a talent, ktorý mieni využiť práve pre svoje budúce povolanie, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že aktuálne naďalej zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodiča predchádza ostatné výdavky a rodič je povinný usporiadať si svoje výdavky tak, aby bola v prvom rade zabezpečená výživa dieťaťa, zodpovedajúca jeho potrebám a umožňujúca dieťaťu podieľať sa na jeho životnej úrovni.

Súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že bežné mesačné výživné nie je určené iba na uhrádzanie pravidelných nevyhnutných mesačných potrieb dieťaťa, ale tiež na úhradu ďalších, nepravidelne sa vyskytujúcich sa výdavkov, potrebných k všestrannému rozvoju dieťaťa, v prípade ako to odôvodňujú osobné, zárobkové a majetkové pomery povinnej osoby. Pri určení bežného mesačného výživného musí teda súd zohľadňovať napr. aj prípadné náklady na kúpu, resp. opravu elektroniky, vzdelávacie, športové a tiež iné záujmové aktivity dieťaťa a to v rozsahu, ktorý má dieťaťu umožniť podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Zabezpečenie výživy sa totiž netýka iba výživy vo vlastnom zmysle slova, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh na zníženie výživného otca voči maloletej M. v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.