Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-46-2023.pdf
PDF · 88.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/46/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Richard Klimek, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. septembra 2023 takto
rozhodol:
obžalovaný:
A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D. E., trvale bytom F. XXX, G. C. D. E.
je vinný
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona,
pretože
v období najmenej od 1. októbra 2022 doposiaľ, mimo obdobia od mesiaca jún 2023 do 21.8.2023, kedy zabezpečoval osobnú výlučnú starostlivosť maloletého dieťaťa, v obci A. H. G. F., okres C. D. E., ako otec maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, ničím neprispieval na jeho výživu, hoci uvedená povinnosť mu vyplýva z § 62 Zákona o rodine a jej výška bola určená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XX XXX/XXXX zo dňa 30.4.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.8.2022 vo výške 100,- eur mesačne, ktoré bol povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky D. E., nar. X.X.XXXX, bytom A., C. I. D. XXX/XXX, čím mu na výživnom vznikla za uvedené obdobie podlžnosť najmenej vo výške 900,- eur, pričom nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávky pomoci v hmotnej núdzi, ani iné štátne dávky a pracoval ako živnostník,
teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Trestného poriadku uviedol, že nechce učiniť žiadne z vyhlásení. Ku skutku uviedol, že výživné platil, ale nastala situácia, že prestal platiť, pretože nemal prácu. V zimnom období nemal žiadnu prácu a začal pracovať až po novom roku, a to len príležitostne a preto mu vznikol dlh na výživnom. Vykonáva murárske práce a tieto bude vykonávať pre obec Teplička. Výživné neuhradil z dôvodu, že nemal peniaze a nebola mu vyplatená suma 1000 eur. Naďalej je živnostníkom a činnosť vykonáva na základe živnostenského oprávnenia. Túto činnosť mal vykonávať aj pre firmu Bautop od marca 2023, kde majstrovi dal svoje náradie, ktoré mu bolo ukradnuté a už nemal s čím robiť. Teda od marca nikde nepracoval a nemal žiadny príjem zo živnosti. Príjem sa snažil zabezpečiť tak, že všade hľadal prácu a chodil aj na úrad práce. V minulosti bol evidovaný na úrade práce do 23.3.2017, kedy získal živnosť. Živí ho priateľka, ktorá má príjem a je vlastníkom 1/14 domu, kde žije, ktorý zdedil po rodičoch. K ďalším pomerom uviedol, že vlastní auto a spoločnosti, v ktorých robil, ako napr. Milanko, s.r.o., mu nevyplatili ako boli dohodnutí a ani obec F.. Ďalej obžalovaný A. B. uviedol, že došlo k zmene výchovného prostredia u mal. A., pretože sa s matkou maloletého dohodli pred úradom práce, že maloletý bude cez týždeň u neho a cez víkend u matky. Avšak dohoda sa nedodržala, pretože maloletý je nepretržite u neho od mája 2023. Tiež s matkou bol dohodnutý, že tá bude poberať prídavok a nebude mu dávať žiadne výživné. Podľa dohody mal platiť cestovné do školy, oblečenie a stravu a matka výdavky súvisiace so školou. K svojím výdavkom na domácnosť uviedol, že hradí za elektrinu 50 eur mesačne, za vodu 40 eur raz ročne, poplatok za komunálny odpad vo výške 25 eur na osobu a na stravu minie 200 eur mesačne. Príjmom do domácnosti je príjem jeho partnerky vo výške 800 eur mesačne. V daňovom priznaní za rok 2022 mal vykázanú stratu, ale nevedel uviesť v akej výške. Tiež uviedol, že nemá zdravotné prekážky na vykonávanie inej práce až na to, že mu niekedy puchne noha a lieči sa sám.
Svedkyňa D. E. – oprávnená osoba na poberanie výživné na A.. A. na hlavnom pojednávaní dňa 9.8.2023 uviedla, že obžalovaný A. B. má neuhradené výživné od októbra 2022 a dlh na výživnom za minulé obdobie po 21 eur mesačne, ktorý má rozložený v splátkach. Ďalej uviedla, že asi 2 týždne pred ukončením školského roka v mesiaci jún 2023 sa rapídne zhoršilo správanie maloletého v škole a boli aj na úrade práce, kde sa maloletý syn dožadoval väčšej prítomnosti s otcom a sa dohodli, že maloletý bude 5 dní u otca, a to od pondelka do piatka a cez víkend u nej. Tento režim sa dodržal jeden týždeň a od toho momentu, je maloletý u otca. K svojím pomerom uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s partnerom a sú rodičmi 5 ročnej dcéry a 2 ročného syna a je matkou 3 maloletých detí. K možnostiam obžalovaného uviedla, že ten by mohol mať vždy prácu, ale má problém s alkoholom.
Na hlavnom pojednávaní dňa 13.9.2023 svedkyňa D. E. uviedla, že došlo k zmene vo výchovnom prostredí u mal. A., pretože od 21.8.2023 opätovne mu zabezpečuje osobnú starostlivosť. Obžalovaný za obdobie od 1.10.2022 do 13.9.2023 neuhradil bežné výživné na mal. A.. Medzitým mal. A. je už žiakom 5. ročníka Základnej školy sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi. Tiež uviedla, že obžalovanému bola vyplatená výplata, z ktorej mal vyplatiť výživné za mesiac 9/2023 vo výške 120 eur, ktoré neuhradil. V mesiaci 8/2023 mal obžalovaný príjem z brigády v obci Teplička, kde mu bola vyplatená odmena 100 eur. V súčasnosti je poberateľkou náhradného výživného a keby jej nepomáhal priateľ, tak asi nevyjde.
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.4.2021 sp. zn. XX XXX/XXXX-XX súd rozhodol aj o zmene výchovného prostredia u A.. A. tak, že sa mal. A. zveril do osobnej starostlivosti matky D. E. a obžalovanému určil vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur mesačne, počnúc dňom 21.9.2020 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Z rodného listu A.. A. vyplynulo, že obžalovaný je jeho otcom.
Z potvrdenia Základnej školy sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi vyplynulo, že mal. A. je žiakom školy v školskom roku 2022/2023.
Zo správy Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves vyplynulo, že v rozhodnom období bol obžalovaný zamestnaný u zamestnávateľa T-servis Teplička, s.r.o. v období od 3.11.2022 do 17.11.2022 na základe dohody o vykonaní práce.
Zo správy T-servis Teplička, s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný bol zamestnaný v období od 3.11.2022 do 17.11.2022, vykonával murárske práce pri výstavbe komunitného centra a podľa dohody bol jeho čistý príjem vo výške 538,72 eur.
Zo správy Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný A. B. je vedený ako samostatne zárobková činná fyzická osoba od 23.3.2017 a evidencia stále trvá. V čase podania správy nepodal obžalovaný daňové priznanie za rok 2022.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný A. B. nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bol vyradený z evidencie dňom 21.3.2017 z dôvodu nástupu na samostatnú zárobkovú činnosť. Nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi a nebol ani poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok.
Z výpisu zo živnostenského registra vplynulo, že obžalovaný má predmet podnikania – dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.
Z pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom F. – C. F., C. a zamestnancom – obžalovaným A. B. zo dňa 22.8.2023 vyplynulo, že obžalovaný nastúpi do zamestnania dňa 23.8.2023 ako robotník na stavbe pri projekte rekonštrukcie chodníkov a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2023 s mzdovým dojednaním hrubej mesačnej mzdy vo výške 959 eur.
Zo žiadosti obžalovaného o zrážku zo mzdy zo dňa 6.9.2023 vyplynulo, že zamestnávateľ F. – C. F., C. bol požiadaný pre účely vyplatenia výživného na mal. A. za obdobie od 1.10.2022 do júla 2023 (spolu 900 eur) mesačne v sume 225 eur.
Z aktuálnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 21.8.2023 vyplynulo, že sa obžalovaný a matka A.. A. dostavili v mesiaci jún 2023 na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za účelom poskytnutia sociálneho poradenstva a počas stretnutia bolo dohodnuté, že rodičia si na krátky čas vyskúšajú mimosúdnu dohodu o úprave styku v zmysle, že mal. A. bude počas pracovného týždňa v domácnosti obžalovaného a počas víkendov u matky. Starostlivosť o mal. A. aj napriek rodičovskej dohode zabezpečoval obžalovaný. Sociálnym šetrením bolo zistené, že odo dňa 21.8.2023 je mal. A. opäť v starostlivosti matky.
Zo správy obce Teplička vyplynulo, že obžalovaný žije v domácnosti so svojou priateľkou, kde je spoluvlastníkom rodinného domu a jeho správanie na verejnosti je bezproblémové.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný má 4 záznamy o priestupkoch, z toho 3 proti občianskemu spolunažívaniu a 1 proti verejnému poriadku, za ktoré bol právoplatne postihnutý sankciami – pokutami.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný bol doposiaľ (od roku 1998) desaťkrát súdne trestaný pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XX XX/XXXX súd zistil, že trestným rozkazom zo dňa 31.8.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.8.2021 bol A. B. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov a aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 68 mesiacov. Doposiaľ nebolo rozhodnuté, či sa v skúšobnej dobe z podmienečného odsúdenia osvedčil, resp. neosvedčil.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XX XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom zo dňa 12.4.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2023, bol A. B. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h/ Trestného zákona a bol mu za to uložený peňažný trest vo výmere 300 eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca. Peňažný trest bol uhradený čiastočne vo výške 30 eur dňa 11.7.2023.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd mal dostatočne preukázané, že sa skutku dopustil obžalovaný A. B.. Obžalovaný sa nepriznal ku spáchaniu skutku. Na svoju obranu uviedol, že neprispieval riadne na výživné na mal. A. z dôvodu, že nemal prácu a teda príjem z vykonávanej činnosti. V rozhodnom období neprispel ničím na výživné na mal. A., hoci opakovane sľuboval, že dodatočne uhradí dlh na výživnom. Z výpovedí obžalovaného a oprávnenej osoby na poberanie výživného a zo sociálneho šetrenia v rodine A.. A. vyplynulo, že otec zabezpečoval osobnú výlučnú starostlivosť u A.. A. v období od mesiaca jún 2023 do 21.8.2023 na základe rodičovskej dohody a aktuálne je mal. A. v osobnej starostlivosti matky. Bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch u obžalovaného, aby platil výživné v rozsahu, ako mu bolo určené, pretože aj v rozhodnom období mal príjem z vykonávanej pracovnej činnosti u zamestnávateľa F. – C. Teplička, C. a je naďalej samostatne zárobkovo činnou fyzickou osobou a nebola zistená žiadna objektívna prekážka, ktorá by mu bránila vo výkone pracovnej činnosti, resp. činnosti na základe živnostenského oprávnenia. A teda žiadne okolnosti u obžalovaného neboli zistené, pre ktoré by nebol schopný dosahovať príjem a z neho plniť si riadne vyživovaciu povinnosť na mal. A.. Súd uznal obžalovaného za vinného pre skutok za obdobie: najmenej od 1.10.2022 až doposiaľ, mimo obdobia od mesiaca jún 2023 do 21.8.2023, pretože bolo preukázané, že obžalovaný zabezpečoval osobnú výlučnú starostlivosť u mal. A., ktorú aktuálne opätovne zabezpečuje matka dieťaťa. Neplatením bežného výživného zo strany obžalovaného na A.. A. za rozhodné obdobie, bol preukázaný dlh na výživnom vo výške 900 eur, ktorého výška vyplynula zo zhodných výpovedí obžalovaného a oprávnenej osoby na poberanie výživného.
Konanie obžalovaného A. B. súd kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba z nedbanlivosti porušil záujem chránený v Trestnom zákone, ktorým je nárok na výživu, ktorý je založený na ustanoveniach Zákona o rodine, a to tým spôsobom, že ako otec A.. A., ktorý nie je schopný sa sám živiť, ničím neprispieval na jeho výživu, hoci nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávky pomoci v hmotnej núdzi a ani iné štátne dávky a v rozhodnom období aj pracoval a mal živnostenské oprávnenie.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného A. B. súd prihliadal na jeho osobu, osobné pomery, spôsob spáchania skutku, jeho následok, na pomer poľahčujúcich okolnosti a priťažujúcich okolnosti a na to, že sa dopustil skutku aj v skúšobnej dobe z podmienečného odsúdenia.
Poľahčujúcu okolnosť súd u obžalovaného nezistil. Priťažujúcou okolnosťou bolo to, že bol už za trestný čin odsúdený podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona.
Trestná sadzba trestu odňatia slobody pri trestnom čine podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona je stanovená až na 2 roky. Vzhľadom na to, že u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi okolnosťami, súd zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu rozdielu trestných sadzieb postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona a ukladal mu trest odňatia slobody v rozpätí od 8 mesiacov do 2 rokov a uložil mu trest odňatia slobody na dolnej hranici takto ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 8 mesiacov.
Výchovný trest na slobode alebo iný druh trestu, v prípade obžalovaného neprichádzal do úvahy, vzhľadom na jeho osobu, osobné pomery a spôsob spáchania trestného činu. Ani naposledy uložený peňažný trest, ktorý zaplatil len sčasti neodradil obžalovaného od toho, aby hoc aj z nedbanlivosti sa dopustil ďalšej trestnej činnosti a preto jedine trestom spojeným s obmedzením jeho osobnej slobody v podmienkach nápravnovýchovného zariadenia sa naplní účel trestu, ktorý vytvorí podmienky pre jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súd nezistil u obžalovaného, aby existovali podmienky v čase vyhlásenia rozsudku, pre použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona, ktorým by mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu stanovenej trestnej sadzby, pretože osobné pomery u obžalovaného tým, že už nezabezpečuje osobnú výlučnú starostlivosť o maloleté dieťa, tieto odpadli, pre ktoré by postačil u neho, aj trest kratšieho trvania.
Súd zaradil obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.