Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cbi-1-2023.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Subarea
43Cbi/1/2023
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: DESIGN PRINT s.r.o., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 31 370 110, právne zastúpený: JAKUBEK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Panenská 5, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 099 175, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: REPROservis Kováč, s.r.o., so sídlom K sihoti 201/1, 033 01 Podtureň, IČO: 36 704 393, o určenie popretých pohľadávok, takto
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 05.04.2023 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávky, ktoré si uplatnil súhrnnou prihláškou v konkurze na majetok úpadcu A. B., C., so sídlom K sihoti 201/1 033 01 Podtureň, IČO: 36 704 393, vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 1K/7/2022, zapísané v Registri úpadcov pod číslami 11 až 44, sú nesporné čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky v súlade so súhrnnou prihláškou, ako aj čo do poradia uspokojovania (iné pohľadávky). V žalobe boli predmetné pohľadávky doložené faktúrami spolu s dodacími listami viažucimi sa na jednotlivé pohľadávky, zmluvou o poskytovaní náhradných dielov, notárskou zápisnicou N 349/2019, Nz 25104/2019, NCRIs 25687/2019 zo dňa 07.08.2019 a dohodou o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 07.08.2019.
2. Podaním doručeným súdu dňa 14.06.2023 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že po preskúmaní žaloby spolu s jej prílohami dodatočne uznal pohľadávky žalobcu zapísané v Registri úpadcov pod por. č. 11 až 44, a to v celom rozsahu, nakoľko na základe veriteľom (žalobcom) dodatočne predloženej dokumentácie, ktorá nebola súčasťou príloh súhrnnej prihlášky, a to najmä notárskej zápisnice N 349/2019, Nz 25104/2019, NCRIs 25687/2019 zo dňa 07.08.2019, dohody o urovnaní dlhu v splátkach zo dňa 07.08.2019 a potvrdenia o dvoch čiastkových úhradách pohľadávky žalobcu zo strany úpadcu je zrejmé, že dôvod na popretie predmetných pohľadávok viac nie je daný. Žalovaný spolu s vyjadrením predložil oznámenie o dodatočnom uznaní popretých pohľadávok zo dňa 13.06.2023, ktoré bolo adresované právnemu zástupcovi žalobcu. Žalovaný uviedol, že žalobca by mal žalobu zobrať späť, pričom navrhol, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, nakoľko podľa jeho názoru konanie bolo zo strany žalobcu iniciované neúčelne, nehospodárne a zbytočne, nakoľko sa dalo predísť už samotnému popretiu dotknutých pohľadávok, pokiaľ by žalobca poskytol správcovi dokumentáciu, ktorá tvorila prílohy žaloby už v skoršom štádiu konkurzného konania, ideálne spolu so súhrnnou prihláškou.
3. Podaním doručeným súdu dňa 18.07.2023 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Žalobca späťvzatie návrhu odôvodnil tým, že žalovaný dodatočne uznal pohľadávky,
ktoré sú predmetom tohto konania. Súčasne žalobca navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na to, že podľa jeho presvedčenia rozhodnutie správcu poprieť ním prihlásené pohľadávky nemožno hodnotiť ako rozhodnutie vykonané pri zachovaní odbornej starostlivosti. Uviedol, že pokiaľ chcel byť v konkurze na majetok úpadcu uspokojovaný, po popretí pohľadávok zo strany správcu nemal inú možnosť ako podať žalobu o určenie pohľadávok. V konaní bol úspešný, a preto mu prináleží nárok na náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že z dôkazov, ktoré predložil spolu so žalobou, vyplýva, že žalobca riadne a dôvodne prihlásil pohľadávky žalobcu a ich existenciu aj dostatočne preukázal. Zároveň v rámci súhrnnej prihlášky uviedol, že pohľadávka bola uznaná čo do dôvodu a výšky dňa 7.8.2019, pričom táto dohoda tvorila podklad pre spísanie notárskej zápisnice N 349/2019, Nz 25104/2019, NCRIs 25687/2019 zo dňa 07.08.2019. Podľa tvrdenia žalobcu teda táto skutočnosť bola správcovi známa. Podľa jeho názoru správca poprel predmetné pohľadávky bezdôvodne s tým, že neexistovali žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Iba v prípade, ak existuje istý stupeň miery spornosti pohľadávok, z ktorého sa dá usúdiť, že ani v prípadnom incidenčnom konaní by veriteľ nebol úspešný, je správca oprávnený poprieť prihlásené pohľadávky. Podľa jeho tvrdenia je zrejmé, že správca v rozpore s ustanovením § 32 ods. 1 ZKR popieral pohľadávky „en block“ bez toho, aby každú jednotlivú pohľadávku preskúmal a bez toho, aby pri nich zistil akékoľvek skutočnosti, ktoré by zakladali ich spornosť. Uviedol, že odôvodnenie popretia je nepreskúmateľné, keďže správca sa nevyjadroval jednotlivo ku každej pohľadávke, ale paušálne ku všetkým pohľadávkam a len frázami a všeobecne tvrdil skutočnosti, ktoré boli dokonca v rozpore s obsahom súhrnnej prihlášky pohľadávok a jej príloh.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný. Preto súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil.
8. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Vo vzťahu k otázke náhrady trov konania súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky nároku na náhradu trov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného
hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Povinnosťou súdu je skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).
13. Z uvedeného vyplýva, že určujúcim pre posúdenie zavinenia na zastavení konania bol vzťah medzi tým, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a skutočnosťou, pre ktorú vzal žalobu v celom rozsahu späť. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že späťvzatie žaloby bolo učinené v nadväznosti na dodatočné písomné uznanie pohľadávok, určenia ktorých sa žalobca touto žalobou domáhal. Sama osebe by táto skutočnosť mohla svedčiť o tom, že žaloba bola zobratá späť vzhľadom na správanie sa žalovaného po podaní žaloby, avšak vzhľadom na charakter tohto incidenčného konania sa javí ako relevantné na posúdenie otázky náhrady trov konania zohľadniť aj dôvody (okolnosti), pre ktoré boli predmetné pohľadávky žalobcu popreté. Z oznámenia o popretí pohľadávok veriteľa zo dňa 09.03.2023 vyplýva, že pohľadávky vedené v Registri úpadcov pod poradovými číslami 11 až 44 boli popreté vzhľadom na nepreukázanie právneho dôvodu ich vzniku príslušnými prílohami, napr. zmluvami, príp. inými listinami preukazujúcimi vznik nároku na ich zaplatenie. S výnimkou faktúr a dodacích listov boli zmluva o poskytovaní náhradných dielov, notárska zápisnica spomenutá v súhrnnej prihláške pohľadávok ako aj dohoda o úhrade dlhu v splátkach zo dňa 07.08.2019 predložené až v incidenčnom konaní. Preto skutočnosť, že podkladom dodatočného uznania predmetných pohľadávok boli doklady, ktoré boli predložené spolu so žalobou a ktoré boli prostredníctvom súdu doručené žalovanému spolu so žalobou, možno považovať za okolnosť, pre ktorú nemohol súd vyvodiť procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania, keďže je povinnosťou veriteľa pohľadávok pripojiť k prihláške listiny preukazujúce údaje, ktoré v nej uviedol (§ 29 ods. 6 ZKR). Súčasne je však potrebné doplniť, že podanie žaloby o určenie popretých pohľadávok bolo zákonným právom žalobcu, dokonca jeho jedinou možnosťou, ako dosiahnuť uspokojenie jeho popretých pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu. Preto nebol v tomto konaní priestor ani na to, aby bola procesná zodpovednosť na zastavení konania prenesená na žalobcu. V nadväznosti na uvedené, prihliadnuc na časové a vecné súvislosti tohto konania, dospel súd k záveru, že je potrebné primerane aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením čl. 4 ods. 1 CSP a o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pričom k obdobnému záveru pri totožnej skutkovej situácii dospel aj Krajský súd v Žiline ako odvolací súd napr. v rozhodnutí vo veci sp. zn. 13CoKR/17/2017 zo dňa 9.08.2017 a sp. zn. 14CoKR/19/2019 zo dňa 22.08.2019.
14. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ktorým stranám náhradu trov konania nepriznal, súčasne súd uvádza, že o výške trov konania rozhodované podľa § 262 ods. 2 CSP nebude.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, spisová značka konania), uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).