Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-336-2011.pdf
PDF · 106.02 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/336/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého E. P., A.. X.X.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, detašované pracovisko Košice IV, dieťa rodičov matky A. W., A.. X.X.XXXX, bývajúcej A. H. J. Č.. X Q. O., zastúpenej JUDr. Janou Zimmermannovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Triede KVP č. 1 v Košiciach a otca E. P., A.. X.X.XXXX, bývajúceho A. O. J. Č.. XX Q. O., zastúpeného JUDr. Petrom Pórom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Kováčskej ulici č. 32 v Košiciach, v konaní o zmene úpravy rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Návrh otca na zníženie výživného zamieta.
Návrh otca na zverenie maloletého E. P. do striedavej starostlivosti rodičov zamieta.
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/89/2009 zo dňa 16.11.2010 vo výroku o úprave styku otca s maloletým E. P., nar. X.X.XXXX, tak, že schvaľuje rodičovskú dohodu o práve otca stretávať sa s maloletým E. každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky a jedenkrát v týždni v pracovných dňoch od 15.30 hod. do 17.30 hod. po predchádzajúcej dohode rodičov, vždy za prítomnosti matky, pričom styk otca s maloletým začne v stanovený čas pred bytom matky a maloletého a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého prostredníctvom právnej zástupkyne návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.9.2011 žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/89/2009 zo dňa 16.11.2010 v časti výživného tak, že zvýši výživné zo strany otca voči maloletému na sumu 150 € mesačne od 1.10.2011 do budúcna, zároveň žiadala, aby súd v časti úpravy styku otca s maloletým zmenil styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 16.30 hod. v prítomnosti matky maloletého. Zároveň v ten istý deň podala matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým E. každý nepárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 16.30 hod. v prítomnosti matky maloletého. Svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tým, že doposiaľ určené výživné nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb maloletého, u maloletého došlo taktiež k zhoršeniu zdravotného stavu, preto sa jej zvýšili výdavky na lieky, podľa jej vedomostí došlo taktiež k zvýšenou príjmu otca, pričom jej príjmom je len pomoc v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa, čo sa týka zmeny úpravy styku odôvodňovala to matka tým, že maloletý E. zažal od septembra 2011 navštevovať materskú škôlku a je tu naliehavá potreba dočasne upraviť pomery maloletého, pričom je dané aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletého, maloletý sa po stretnutiach s otcom stal agresívnejším, nepokojnejším, výbušnejším, po príchode od otca mal zmeny nálad a správania, nechcel sa s otcom stretávať takmer každý deň a taktiež matka postrehla, že sa otca bojí, túto skutočnosť jej potvrdil aj maloletý, ktorý jej povedal, že ho ocko zbil, okrem iného otec maloletého prichádzal často na stretnutia s maloletým pod vplyvom alkoholu, otec maloletého si stretnutia s ním vynucoval násilím a hrozbou násilia, matka o tom podala trestné oznámenia, otec nerešpektoval rady a prosby matky maloletého, preto matka navštívila s maloletým psychologickú poradňu F.. B. H., I.., otec konzultácie s ňou odmietol.
Na základe návrhu matky tunajší súd dňa 6.10.2011 nariadil predbežné opatrenie uznesením sp. zn. 23P/336/2011 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým E. každý nepárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 16.30 hod. v prítomnosti matky maloletého až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
Otec maloletého dňa 21.10.2011 podal voči predbežnému opatreniu odvolanie, v ktorom žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie vo veci a tvrdenia matky považoval za klamlivé, tvrdil, že matka mu bráni stretávať sa so synom, pričom on má záujem sa o syna starať. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7CoP/366/2011 zo dňa 30.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.12.2011, uznesenie súdu 1. stupňa o nariadení predbežného opatrenia potvrdil, pričom v odôvodnení uviedol, že dôvodmi uvedeným otcom v odvolaní sa súd bude zaoberať v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej.
Otec maloletého vo svojom vyjadrení k návrhu matky doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.1.2012 uviedol, že s návrhom v celom rozsahu nesúhlasí, tvrdil, že matka maloletého mu bráni stretávať sa so synom, nedodržiava ani nariadené predbežné opatrenie, klame, vymýšľa si, že on bije maloletého, čo nie je pravdou, dieťa nabáda proti nemu, hovorí o ňom pred synom zle, on o syna prejavuje stále záujem, chce sa o maloletého starať a podieľať na jeho výchove, taktiež uviedol, že nie je v jeho finančných možnostiach platiť vyššie výživné, pretože už aj určené výživné 85 € mesačne má problém zaplatiť, pracuje len na dohodu a jeho výdavky na živobytie sú vyššie ako jeho príjem.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním, vypočutím znalkyne, a zistil tento skutkový stav:
Naposledy bolo o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletému E. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/89/2009 zo dňa 16.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2010, ktorým rozsudkom súd schváli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletým nasledovne: každý pondelok od 9.00 hod. do 11.00 hod., každý utorok od 9.00 hod. do 11.00 hod., každú stredu od 9.00 hod. do 10.00 hod., každý nepárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., od 1.júla od 10.00 hod. do 7.júla do 16.00 hod. každý rok a každý párny rok od 24.decembra od 10.00 hod. do 1. januára nasledujúceho roka do 16.00 hod., určil výživné zo strany otca voči maloletému vo výške 85 € mesačne odo dňa 1.5.2009 do budúcna, vyčíslil dlžné výživné vo výške 1.120 €, ktoré zaviazal otca maloletého zaplatiť matke maloletého do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, do striedavej starostlivosti rodičov a určenie výživného zastavil a rozhodol taktiež o trovách štátu. Pri schvaľovaní dohody rodičov v časti stanovenia výšky výživného zo strany otca súd vychádzal zo zistení, že maloletý E. mal 2 a ˝ roka, bol v celodennej starostlivosti matky, rodičia nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť a otec mal priemerný mesačný čistý príjem 266,60 €.
Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej tunajšiemu súdu dňa 11.1.2012 vyplýva, že matka maloletého na podanom návrhu trvala, podľa vyjadrení matky sa maloletý s otcom stretávať nechce, ich vzťahy sú narušené, matka bývala v tom čase v podnájme, za ktorý hradila mesačne 210 €, čo sa týka zvýšených výdavkov uviedla 150 € na lieky pre zhoršenie zdravotného stavu maloletého, maloletý navštevoval materskú školu, školné platila matka 5 € mesačne, so starostlivosťou o dieťa aj finančne jej vypomáhala jej matka, keďže ona poberala len dávku v hmotnej núdzi, otec maloletého uviedol, že s návrhom nesúhlasil, pracoval len na dohodu o vykonaní práce, kde zarobil 60 € mesačne, bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a snažil sa nájsť si práce, nemal dostatok finančných prostriedkov a vypomáhala mu finančne jeho matka. Kolízny opatrovník odporučil upraviť výživné po zohľadnení potrieb maloletého a čo sa týka úpravy styku, keďže matka styk otcovi s maloletým neumožňuje, odporučil, ak nedôjde k dohode rodičov, nariadiť znalecké dokazovanie vo veci.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 5.1.2012 vyplýva, že matka maloletého poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 123,30 € mesačne od 1.5.2011 do trvania podmienok a je jej vyplácaný prídavok na 1 dieťa vo výške 22,01 € mesačne.
Z dôvodu rozporných tvrdení rodičov maloletého a pre potrebu odborného posúdenia vzájomných vzťahov rodičov a maloletého súd nariadil uznesením sp. zn. 23P/336/2011 zo dňa 15.2.2012, ktoré nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2012, znalecké dokazovanie vo veci a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu F.. T. M..
Znalkyňa dňa 11.5.2012 doručila tunajšiemu súdu vypracovaný znalecký posudok Č.. XX/XX, v záveroch znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že maloletý sa k otcovi prejavuje citovo neutrálne, nedáva najavo strach, ani odmietanie, uprednostňuje matku pred otcom, ak bude matkou pozitívne stimulovaný, tak nebude mať problém v styku s otcom, nebolo počas vyšetrení zistené, že by sa otec mal k maloletému správať agresívne, uviedla to len matka, nebolo zistené, že by bol maloletý negatívne ovplyvňovaný nejakou osobou voči matke, ale matka cielene a účelovo ovplyvňuje dieťa voči otcovi, nebolo zistené páchanie násilia na maloletom, maloletý je citovo a sociálne nezrelý, naviazaný na matku, keďže je v jej výchovnom prostredí, uviedla, že je žiaduce, aby aj prostredníctvom stykov s otcom uvoľňoval maloletý väzby a nadobúdal zrelšie emocionálne a sociálne zručnosti a spôsobilosti, aby bol s otcom častejšie a to aj počas celých víkendov, v súčasnosti je však prítomnosť matky nevyhnutná, keďže matka neumožňovala dieťaťu styk s otcom a tým sa dieťa otcovi odcudzilo, je však potrebný jednotný výchovný prístup oboch rodičov, dieťa nesmie byť prostriedkom na ich vzájomné vydieranie, matka koná emocionálne a nepriateľsky vo vzťahu k otcovi dieťaťa, pričom pocit vlastnej hodnoty dieťaťa bude tým narušený.
Právny zástupca otca maloletého na pojednávaní dňa 1.8.2012 navrhol striedavú starostlivosť rodičov o maloletého.
Obaja účastníci žiadali o vypočutie znalkyne.
Z opisov mzdových listín zamestnávateľa otca maloletého, spoločnosti B.-Y., X..H..E.. , vyplýva, že čistý príjem otca maloletého za rok 2011 bol 160 €, pričom jeho hrubý príjem bol za mesiace apríl, máj, jún po 30 € mesačne.
Znalkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.12.2012 uviedla, že počas vyšetrení rodičov a maloletého zistila medzi maloletým a matkou pozitívnu citovú väzbu, dieťa je na matku citovo naviazané až upnuté, prirodzeným spôsobom preferuje matku pred ostatnými osobami, čo sa týka vzťahu maloletého k otcovi, maloletý sa v priebehu znaleckého vyšetrenia správal k otcovi emocionálne neutrálne, bez problémov sa vybral s otcom na prechádzku, nebolo zistené, že by sa dieťa nejako emočne správalo voči otcovi odmietavo, ďalej zistila, že matka dieťa indukuje voči otcovi, pretože napriek tomu, že chlapček sa s otcom stretával veľmi zriedkavo v posledných mesiacoch, prakticky na akékoľvek, či už pozitívne alebo negatívne zážitky s ním vo veku 2 rokov, už toto dieťa ani nemá
spomienky, avšak dieťa je nejakým účelovým spôsobom vedené proti otcovi a dochádza k procesu, v ktorom môže prísť až k zavrhnutiu rodiča, vzhľadom na to, že maloletý je tak silne naviazaný a upnutý na matku, doporučila, aby kontakt s otcom sa v tej prvej fáze realizoval v kratších časových úsekoch a potom, keď si dieťa zvykne, že s otcom chodí pravidelne, tak bude možné tento styk s otcom predlžiť aj na celé dni, nezistila ani so štúdia spisu, ani z psychologického vyšetrenia, že by sa mal otec nejako agresívne vo vzťahu k synovi správať a týmto ho ohrozovať.
Rodičia maloletého na pojednávaní zhodne žiadali súd o schválenie ich dohody o úprave styku otca s maloletým tak, že na obdobie prvého zhruba pol roka po rozhodnutí súdu vo veci by sa otec s maloletým kontaktoval každý párny víkend v sobotu aj v nedeľu v rozpätí 2 - 3 hodín za prítomnosti matky za účelom osvojenia si zručnosti pri zabezpečovaní potrieb dieťaťa otcom aj vzhľadom na jeho zdravotné problémy a jeho denný režim a následne, po predchádzajúcej dohode rodičov, by sa otec s dieťaťom mohol stretávať aj v priebehu týždňa v rozpätí cca 2 hodiny. Ďalej rodičia zhodne uviedli, že ohľadne výživného medzi nimi k dohode nedošlo.
Matka uviedla, že je vedená na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale na základe dohody o vykonaní práce začala pracovať ako asistentka u zamestnávateľa U. F., S. XX, P. S., bez časového obmedzenia na základe dohody uzavretej 23.11.2012, jej odmena je dohodnutá na 2 € za hodinu, a rozsah práce 40 hodín mesačne, uvedená zmluva bude zohľadnená pri posudzovaní jej vyplácaných dávok hmotnej núdze, doplnila, že zároveň pokračuje v štúdiu, je v sociálnej poisťovni vedená ako osoba poskytujúca celodennú starostlivosť dieťaťu do 6 rokov veku, poberá dávku hmotnej núdze a rodinné prídavky na maloletého spolu 120 €.
Otec toho času pracuje v reštaurácii Y. v priemere 15 - 20 hodín do mesiaca, mzda je mu vyplácaná prostredníctvom spoločnosti B. - Y. X..H..E.., je zamestnaný aj na základe dohody o vykonaní práce s dohodnutou základnou mesačnou mzdou 50 € a pracovným časom 25 hodín, jeho priemerný mesačný čistý príjem je 30 €, v období od 30.12.2011 do 29.6.2012 mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške 160,80 €.
Obom rodičom finančne vypomáhajú ich rodičia.
Maloletý navštevuje materskú školu, došlo k nárastu jeho potrieb vzhľadom na zhoršenie jeho zdravotného stavu, je alergikom a astmatikom, matka mu na lieky dopláca 50-150 € mesačne, v materskej škole mu hradí školné 5 € mesačne, stravné okolo 16 € mesačne, toto času toto nehradí z dôvodu sociálnej odkázanosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže mal za to, že návrh matky na zvýšenie výživného, ako aj návrh otca na zníženie výživného na maloletého sú nedôvodné, keďže nie sú splnené zákonné podmienky ani na zvýšenie, ani na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému E., doposiaľ určené výživné je primerané veku a potrebám dieťaťa a zohľadňuje taktiež príjmy rodičov, preto návrh matky na zvýšenie výživného ako aj návrh otca na zníženie výživného zamietol, keďže doposiaľ nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o zmene doposiaľ upravenej výšky výživného. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti súd zamietol, keďže otec na tomto návrhu netrval a v danom prípade nie sú splnené zákonné dôvody pre jej nariadenie a medzi rodičmi došlo k dohode o úprave styku otca s maloletým, ktorá je podľa názoru súdu v záujme dieťaťa a je v súlade so závermi znaleckého dokazovania vo veci a neprieči sa zákonu, preto uvedenú dohodu súd schválil.
O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, keďže doposiaľ nebola vyčíslená a priznaná odmena znalkyni za výpoveď na pojednávaní, a preto o týchto nebolo možné rozhodnúť v deň vyhlásenia rozsudku vo veci.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, pretože sa účastníci tohto práva účinne vzdali po vyhlásení rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia