Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/83/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov - samosudca - Mgr. Marián Polaček na hlavnom pojednávaní konanom v zmysle dňa 7.12.2012 v Prešove, takto

rozhodol:

1./ obž. MUDr. R. U. ,

nar. XX.X.XXXX v Starej Ľubovni, trvalé bydlisko Y. W., ul. XX. Q. č. XX, t. č. v mieste trvalého bydliska,

2./ obž. T. T. ,

nar. XX.X.XXXX v Prešove, trvalé bydlisko Y. W., ul. J. č. XX, t. č. v mieste trvalého bydliska,

sa podľa ( v znení neskorších zákona, ďalej len )

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby Okresného prokurátora Prešov zo dňa 18.4.2003, doručená na Okresný súd Prešov dňa 7.5.2003 pre skutok kvalifikovaný obžalobou ako trestný čin ublíženie na zdraví podľa , ( v znení neskorších zákonov, ďalej len ), ktorého sa mali dopustiť tak, že dňa 5.4.2000 v dopoludňajších hodinách v NsP v Starej Ľubovni na gynekologicko-pôrodníckom oddelení MUDr. R. U. ako operatér a MUDr. T. T. ako prvý asistent počas vykonávania plánovanej operácie maternice J. H. podviazali ľavý močovod v dolnej časti, následkom čoho došlo k postupnému znefunkčneniu obličky a napriek silným bolestiam menovanej v krížovej časti chrbtice a brucha, obvinení nevenovali pozornosť pri jej prepustení z NsP Stará Ľubovňa a zapríčinili tak, že dňa 2.7.2001 sa poškodená J. H. podrobila v NsP Prešov na oddelení neurológie odstráneniu ľavej obličky,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že tento skutok spáchali obžalovaní.

Podľa sa poškodená J. H., nar. X.X.XXXX v Y. Y. T., trvale bytom T. S. č. 8, okr. Stará Ľubovňa, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske právne veci.

odôvodnenie:

Na obžalovaných MUDr. R. U. a MUDr. T. T. bola podaná obžaloba Okresným prokurátorom Prešov zo dňa 18.4.2003, ktorá bola doručená na Okresný súd Prešov dňa 7.5.2003 pre skutok kvalifikovaný obžalobou ako trestný čin ublíženie na zdraví podľa , , ktorého sa mali dopustiť tak, že dňa 5.4.2000 v dopoludňajších hodinách v NsP v Starej Ľubovni na gynekologicko-pôrodníckom oddelení MUDr. R. U. ako operatér a MUDr. T. T. ako prvý asistent počas vykonávania plánovanej operácie maternice J. H. podviazali ľavý močovod v dolnej časti, následkom čoho došlo k postupnému znefunkčneniu obličky a napriek silným bolestiam menovanej v krížovej časti chrbtice a brucha, obvinení nevenovali pozornosť pri jej prepustení z NsP Stará Ľubovňa a zapríčinili tak, že dňa 2.7.2001 sa poškodená J. H. podrobila v NsP Prešov na oddelení neurológie odstráneniu ľavej obličky.

Obaja obžalovaní trestnú činnosť popreli. Následne boli vypočutí, pričom obž. MUDr. U. vo svojej výpovedi uviedol, že ako lekárovi gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia mu bola pridelená operácia

- odstránenie maternice pri nezhubnom nádore. Operáciu vykonal dňa 5.4.2000, počas operácie pri otvorení brucha okrem základnej indikácie, pre ktorú bola operácia indikovaná, bola zistená u operovanej ťažká endometrióza, čo pri štandardnom postupe operáciu komplikuje. Napriek tomu operácia prebehla bez rušivých momentov. Po operačnom období nemal pacientku na starosti, nebol jej ošetrujúcim lekárom, ale z prístupnej dokumentácie po pooperačnom priebehu nie sú zaznamenané žiadne komplikácie ani bolesť, ktorá by vybočovala zo štandardného pooperačného priebehu, čoho príznakom je aj štandardná analgetická liečba. Pacientka bola prepustená domov v štandardnom termíne, v ktorom sa prepúšťajú pacientky. Pacientka pred prepustením bola vyšetrená primárom oddelenia, ktorý vo svojom náleze konštatuje, že pooperačný priebeh prebiehal bez komplikácii. Pacientka bol prepustená do ambulantnej starostlivosti.

Obžalovaný MUDr. T. T. vo svojej výpovedi uviedol, že pri operácii bol ako prvý asistent. Asistoval J.. U., druhý asistent bola MUDr. T.. Operácia prebiehala štandardným spôsobom až na to, že on ako asistent a taktiež operátor diagnostikovali pomerne rozsiahlu endometriózu, na obidvoch stranách vaječníkov, preto postupovali opatrne, ale priebeh bol štandardný. On ako asistent nezasahoval priamo do operácie, keďže to asistent robí len na požiadanie operatéra. Počas operácie nespozoroval, nejaké operačné komplikácie. Po ukončení operácie asistent aj operatér urobili všetky medicínske postupy, ktoré sa pri ukončení operácie robia. Počas operácie nedošlo k poškodeniu vývodných močových ciest u pacientky. Na záver uviedol, že v uvedenej dobe mal dve atestácie, pričom po druhej atestácii mohol samostatne pracovať, vrátane indikovania veľkých gynekologických operácii.

Svedkyňa a poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že pred operáciou mala gynekologické problémy. Jej ošetrujúca lekárka MUDr. T. ju poslala na konzultácie na gynekologické oddelenie, kde ju objednali na operáciu. V dojednaný deň tam nastúpila. Potom jej bolo povedané, že sa uvidí, či jej vyberú len maternicu alebo aj vaječníky, to sa uvidí podľa nálezu. Po operácii, keď už bola pri vedomí, MUDr. U. povedal, že jej vybral aj vaječníky, že tam boli cysty. V nemocnici bola až kým jej nevybrali stehy. Prvú noc mala bolesti, nespala, zvracala, dostávala injekcie a po prepustení z nemocnice sa mala hlásiť u MUDr. T., jej ošetrujúcej lekárky. Taktiež bola na kontrolu aj u MUDr. U. s tým, že povedala, že má bolesti, že pri močení tam vidí krv, on jej povedal, že ako si môže byť istá a poslal ju späť k MUDr. T.. Potom navštevovala MUDr. T. v pravidelných kontrolách, bola práceneschopná asi 5-6 mesiacov. Mala problémy pri močení, vždy hovorila, že je jej v tom bruchu nejako čudne, ale myslela si, že takto to musí byť. Takto to bolo až do júna, keď dostala vysoké teploty, bola ošetrená v byte pohotovostnou lekárkou. Manžel potom išiel za MUDr. Y. na odporúčanie pohotovostnej lekárky. Keďže pracovala, tak bolo potrebné vypísať práceneschopnosť. MUDr. Y. jej zmenila lieky a po vybratí mala prísť na kontrolu. Vyšetrila jej vtedy moč, mala chemicky negatívny, ale napriek tomu jej nariadila zbierať moč počas 24 hodín a s tým prísť znovu k nej. Prišli výsledky, bola znovu pri nej a táto jej povedala, že výsledky nie sú dobré, poslala ju na nefrológiu. Tam jej dali urobiť ďalšie vyšetrenia, bola poslaná na ultrazvuk obličiek a pani doktorka pri vyšetrení jej povedala, že má odumretú obličku a že je plná hnisu, čo ju dosť prekvapilo, lebo s obličkami ani s močovými cestami nemala nikdy problém. Z nefrológie ju doktorka poslala na urológiu. Urológ jej nariadil ďalšie vyšetrenia s kontrastnou látkou. Oblička sa nezobrazila, bol tam len nejaký tieň. Keďže sa nevedel k tomu vyjadriť, tak jej vytelefonoval urológiu Prešov s tým, že si má zobrať aj veci, keby musela ostať aj v nemocnici. Prijímal ju primár MUDr. R. v Prešove. Pri príjme sa jej tiež nevedel vyjadriť, čo je s obličkou, urobili jej ďalšie vyšetrenia. Potom sa jej spýtal na všetky choroby. Ďalej mu povedala, že pred rokom bola operovaná na gynekológii. Chcel jej spustiť sondu od močového ústia až do močového mechúra. Bola tam prekážka a on jej povedal, že to bolo spôsobené

touto operáciou. Mala sa rozhodnúť, či ju dá von, keďže oblička sa už neoživí a ak nie potom sa jej tam budú rozširovať ďalšie infekcie. Keďže s operáciou súhlasila, urobili jej predoperačné vyšetrenia a následne ju operovali s tým, že jej povedali, že to bolo spôsobené pri operácii. Liečba po operácii bola štandardná, po vybratí stehov ju pustili domov a následne chodila na kontroly, na ktoré chodí doteraz.

Svedok Doc. MUDr. Z. J., PhD. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už na túto operáciu nepamätá. Z jeho prečítanej výpovedi vyplynulo, že pacientku J. H. k nim poslal MUDr. S. z NsP Stará Ľubovňa s tým, že sa jednalo o nefunkčnosť ľavej obličky. Spolu s primárom oddelenia MUDr. S. R. ju on operoval, s tým, že oblička bola zväčšená a vyplnená tekutinou, tkanivo bolo nefunkčné. Tak obličku operačne vybrali spolu s dvoma tretinami príslušného močovodu, tesne nad miestom nepriechodnosti. Operácia bola bežná, bez komplikácii. V pooperačnom období nedošlo k žiadnym komplikáciám. Nezisťoval príčinu ani miesto nepriechodnosti ľavého močovodu, ale dôvody upchatia nevedel. Taktiež ani po operácii nezistil dôvody upchatia. Na záver uviedol, že možno s pacientkou rozoberal dôvody nepriechodnosti močovodu, ale boli to pravdepodobne iba úvahy. Možno jej povedal, že je možné aj podviazanie močovodu pri operácii.

Svedok MUDr. H. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že na túto operáciu sa vôbec nepamätá. Z jeho prečítanej výpovede vyplynulo, že je primárom anesteziológie a súčasne je priberaný k operáciám. Po prezretí si zdravotnej dokumentácie zistil, že operácia prebehla štandardným spôsobom, anestézia prebehla bez komplikácii, prebúdzanie prebehlo bez komplikácií.

Svedkyňa MUDr. H. D. (T.) vo svojej výpovedi uviedla, že ona si na túto operáciu nepamätá. Bola pri tejto operácii ako druhý asistent, ktorého úlohou je pomáhať pri operácii podľa pokynov operatéra, resp. prvému asistentovi pomáha držať operačné háky, odsávať výpotky, temponovať, zlepšiť viditeľnosť v operačnom poli.

Svedkyňa MUDr. T. T. vo svojej výpovedi uviedla, že jej obvodná gynekologička. Vedela o tom, že poškodená bola operovaná dňa 5.4.2000 na gynekologickom oddelení v NsP Stará Ľubovňa. Z nemocnice bola prepustená dňa 13.4.2000 a k nej prišla dňa 14.4.2000. Predpísala jej lieky od bolesti Novalgin a na podporu vstrebávania pooperačnej opuchliny Ellon kapsule. Novalgin brala len pri bolestiach. Na ďalšiu návštevu prišla dňa 4.5.2000, nakoľko ešte mala krvavý výtok z rodidiel, predpísala jej Kanavit kvapky a Ascorutín tablety, čo sú lieky na zlepšenie zrážanlivosti krvi. Taktiež jej predpísala liek Estradem, náplasť na ťažkosti pri prechode. Potom bola u nej dňa 26.5.2000 kvôli kontrole po liečbe, kedy sa mala lepšie. Ďalšia kontrola bola 16.6.2000, kedy mala občasné návaly tepla a výtok z pošvy, predpísala jej liek Voltaren, čo sú tablety proti bolesti s protizápalovým efektom. Urobila jej výter z pošvy a z tohto výteru sa potvrdil bakteriálny zápal, na čo jej predpísala lieky na liečbu zápalu. Dňa 26.7.2000 jej predpísala liek Nolicin na infekciu močových ciest a rodidiel. Táto sa sťažovala na pálenie pri močení. PN jej ukončila 1.9.2000 po zlepšení stavu a aj pohmatom zistila, že nález zodpovedá vykonanej operácii. Ďalej ju poučila, že pri zhoršení zdravotného stavu má prísť na kontrolu. Potom pani H. chodila na predpisovanie náplastí a naposledy bola u nej 29.1.2003 na predpísanie liekov. O tom, že by bola na operáciu s obličkami nevedela.

Svedkyňa MUDr. J. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že je praktickým lekárom p. H.. Ďalej popísala choroby, ktorými trpela - vredovú chorobu žalúdka, dvanástorníka a trpela aj na reumu a bolesti v krížoch. Ďalej uviedla aj to, že táto mala nezhubné nádory na maternici. U nej p. H. bola na predoperačnom vyšetrení, ktoré dopadlo dobre. Operácia prebehla dňa 5.4.2000 v NsP v Starej Ľubovni. K nej prišla dňa 17.4.2000 s tým, že sa cítila slabá, má bolesti žalúdka, zvracia, nič nemôže zjesť. Po bežnom vyšetrení nič nezistila a vyšetrenie moča bolo negatívne. Vzhľadom k predošlým diagnózam jej predpísala lieky od bolesti, proti zvracaniu. Taktiež jej predpísala liek Qamatel tabletky, Venter tabletky, Malox tabletky, pričom tieto tabletky sú na vredovú chorobu žalúdka a dvanástorníka. Nepamätala sa, či sa sťažovala na bolesti ale v karte nič nemala poznamenané. Ďalej jej potom predpísala liek Dislofenac tabletky a čípky čo sú lieky na reumu a bolesti. Vzhľadom na to, že sa sťažovala na bolesti, odoslala ju na ultrazvukové vyšetrenie pečene a žlčníka. Vyšetrenie bolo negatívne. Potom bola u nej ešte na vyšetrení 1.2.2001 a 29.3.2001. Ďalšie vyšetrenie bolo 4.6.2001, kedy došiel manžel, ktorý došiel s lístkom od lekárskej služby 1. pomoci, kedy bola ošetrená v byte na akútny zápal pravej obličky. Požiadal ju o vystavenie PN a lieky a povedal jej aj to, že berie antibiotiká už tretí deň a že má stále horúčky, tak jej predpísala iné antibiotiká. P. H. prišla na kontrolu dňa 12.6.2001 s tým, že má mierne zvýšenú teplotu s močením ale problémy nemala. Po vyšetrení moču tento bol čistý negatívny. Dňa 18.6.2001 prišla poškodená H. na

kontrolu s tým, že jej nechal urobiť kompletné odbery na funkčné vyšetrenie obličiek. Vtedy zistili, že je znížená činnosť obličiek a bola odoslaná na ďalšie odborné vyšetrenie a bolo zistené, že jej nefunguje ľavá oblička. Preto bola odoslaná do NsP Prešov. Po tejto operácii potom chodila na kontroly. Na záver uviedla, že ju nenapadol iný dôvod, vzhľadom na jej zdravotný stav (žalúdok, dvanástorník), keďže mala negatívny moč. Nič nenasvedčalo tomu, že by boli poškodené obličky. Na záver sa svedkyňa vyjadrila aj k listinnému dôkazu, a to lekárskej správe, pričom uviedla, že ide o písmo MUDr. H. S..

Svedok MUDr. Z. T. vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje a aj pracoval na klinike urológie v Prešove. Pamätal si, že pani H. prijímal do nemocnice a toto vedel iba na základe toho, že si pozrel chorobopis.

Svedok MUDr. H. R. vo svojej výpovedi uviedol, že bol v tej dobe primárom v Nsp Stará Ľubovňa a on stanovil operačný team v zložení operatér MUDr. U., 1. asistent MUDr. T. a 2. asistent MUDr. T.. On pacientku vyšetroval pred operáciou aj po nej. On stanovil diagnózu a indikoval operáciu. Táto prebehla bez výnimočností a taktiež pooperačný stav. Vyšetroval ju pri každej primárskej vizite. Dňa 12.4.2000 pacientku vyšetril osobne a po zistení, že jej stav je primeraný vykonanej operácii a uplynutému času, rana bola zhojená, stehy vybraté, nič mimoriadne nezistil, taktiež subjektívne ťažkosti nezistil, preto doporučil jej prepustenie do ambulantnej starostlivosti, čo ošetrujúci lekár MUDr. T. aj urobil dňa 13.4.2000. Od tej doby s pacientkou nebol v kontakte.

Svedok MUDr. H. S. vo svojej výpovedi uviedol, že vedel o tom, že p. H. bola operovaná pre problémy ktoré sú v spise. On ju neoperoval. Bola ako pacientka uňho, bližšie si to už nepamätal. Ďalej sa svedok vyjadril k lekárskej správe s tým, že uviedol, že je jeho písmo. To čo tam napísal, to napísal ako jednu z možností (bližšie viď pri listinných dôkazoch). Nemal možnosť zistiť bližšie, či bol alebo nebol podviazaný močovod. Bližšie si to nepamätal, dokumentáciu nemal. Táto bola vydaná riaditeľovi Nemocnice s poliklinikou. Nepamätal sa na to, aby táto dokumentácia bola vrátená. Pani H. uňho už 5 alebo 6 rokov nebola.

Znalec Doc. MUDr. T. Q., PhD. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že v histopatologickom vyšetrení, ktoré bolo urobené po ureteronefrektoromii nie je zmienka o histopatologickom vyšetrení močovodu. Dilatácia močovodu aj panvičky mohla byť okrem podviazania močovodu po operácii spôsobená doteraz nediagnostikovanou do času operácie vrodenou vývojovou chybou s názvom primárny obštrukčný megater. Dôvodom k takej hypotéze alebo téze je skutočnosť, že močovod bol nepriechodný 2 až 3 cm od močovodového ústia, čo možno považovať na intramurálny priebeh močovodu, v ktorom sa môže vyskytnúť vrodená vývojová chyba s následným obštrukčným megaterom. Pacientka bola okrem toho liečená na problémy s platničkami, gastroezofageálny reflux a bolo podozrenie na vredové ochorenie žalúdka, ktoré mohlo zohrať úlohu pri prezentácii bolesti pacientky. V prípade, že sa jednalo o vrodenú vývojovú chybu nie sú dostatočné dôkazy o tom, že vôbec došlo k podviazaniu močovodu ľavej obličky. Jeho odpovede na určené otázky sú teda založené na predpoklade, že by k podviazaniu močovodu mohlo dôjsť, ale nevylučujú taktiež že išlo o vrodenú vývojovú chybu a že k podviazaniu močovodov nedošlo. Nakoľko nejestvovalo predoperačné urologické vyšetrenie z doterajšej jemu poskytnutej zdravotnej dokumentácie nevyplýva, či pacientka mala alebo nemala poškodenie močových ciest alebo vývojovú chybu pred operáciou alebo k stavu došlo pri gynekologickej operácii. Operácia prebehla štandardným postupom. Dokonca operatéri sa zaujímali o močové cesty. Nedošlo ku krvácaniu do močových ciest, je to tam napísané v operačnom náleze. Na otázku, či bola vývojová vada pred operáciou a či to mohli vidieť, na túto otázku znalec uviedol, že nevie to s odstupom času posúdiť. Dá sa to zistiť pred operáciou. Dá sa to zistiť aj počas operácie, ak by operovali v inom priestore. Ďalej znalec ešte doplnil svoj znalecký posudok v tom, že v dostupnej dokumentácii a z výpovedí je jednoznačne uvedené, že pred operáciou nemala urobené urologické vyšetrenie. Je záznam z roku 1995 o vyšetrení obličiek. Z toho dôvodu sa u menovanej nemožno vyjadriť k predoperačnému hodnoteniu močových ciest. Predoperačný nález by mohol jednoznačne určiť, či bola oblička poškodená už pred operáciou alebo až v dôsledku gynekologickej operácie. Podľa záznamu operácii operačný team nepozoroval v priebehu operácie žiadne poškodenie močových ciest. Pozorovali peristaltiku (t.j. postupnú kontrakciu hladkej svaloviny) oboch močovodov, nevyjadrili sa, že by boli tieto močovody pri vizuálnej kontrole poškodené alebo zmenené. Pretože gynekologická operácia sa robila pravdepodobne pri nepoškodených močových cestách, „znalec predpokladá“, že pri gynekologickej operácii bol dolný panvový úsek močovodu poranený buď: v priebehu nakladania hemostatických stehov po stranách maternice, pri ošetrení ciev v tejto oblasti stehmi, ktoré zasiahli močovod, podviazaním okolitého tkaniva spolu s močovodom, alebo pri ošetrení pahýľa pošvy.

Ide o tzv. dolné poranenie močovodu. Svedčí o tom nepriechodná sondáž močovodu na 2-3 cm od vyústenia močovodu v močovom mechúre pri cystoskopickom vyšetrení pred odstránením obličky na Urologickom oddelení NsP Prešov. Po období vyše jedného roka od operácie bola podľa zápisu z ambulantnej karte urológom MUDr. Laskovským zistená strata funkcie pri vyšetrení urografiou. Keďže išlo o úplné podviazanie močovodu, nedošlo ku klinicky zistiteľnému krvácaniu do dolných častí močových ciest. To vysvetľuje, prečo bol moč negatívny. Negatívny močový nález však podviazanie močovodu nevylučuje, ba práve naopak. Takéto podviazanie močovodu pri neprítomnom krvácaní nemusí byť v priebehu operácie vôbec rozpoznané, pretože nedochádza k presakovaniu moču pri opuchnutí močovodu, t. j. stehom okolo celého, nie skrz časť močovodu a ani sa nevytvorila žiadna pooperačná fistula, ktorá by na takýto druh poranenia po operácii upozornila buď zvýšenou sekréciou do drénov alebo priamo presakovaním moču cez operačnú ranu. Podľa literárnych údajov sa incidencia poranení močovodov pri gynekologických operáciách vyskytuje v rozsahu od 0,36 - 2,5 %, pričom iba jedna tretina poranení je diagnostikovaná v priebehu operácie. Môže sa prihodiť aj najskúsenejším operatérom na renomovaných pracoviskách. Hlavným problémom nie je samotné poranenie resp. podviazanie močovodu, ktoré môže byť okrem toho zdôvodnené prítomnosťou endometriózy, ale najdôležitejším je jeho rozpoznanie a z toho vyplývajúca korekcia stavu minimálne v pooperačnom období. Na tento typ poranenia je v pooperačnom období potrebné vždy myslieť, hlavne ak sa pacienti sťažujú na bolesti v brušnej alebo v driekovej resp. hoci aj v „krížovej“ oblasti. Môžu byť rôznej intenzity a charakteru, preto sa nemusia typicky prejavovať pod obrazom obličkovej koliky, ale môžu mať aj prejavy zvracania, nauzey, obličkovej koliky, tupej bolesti v boku s hydronefrózou, ktorú je možné rozpoznať pri ultrazvukovom vyšetrení obličky, urografiou, inštrumentárnym alebo CT vyšetrením močových ciest. Nevyužili sa všetky diagnostické možnosti, ktoré by takýto charakter poranenia močových ciest odhalili. Pri úplnom podviazaní močovodu sa pacientka sťažuje na bolesti v brušnej alebo lumbálnej krajine, môže mať príznaky zo strany gastrointestinálneho traktu z dráždenia parasympatického nervstva, tupé alebo kolíkové bolesti v boku, poruchy vetrov stolice, ale aj množstva vymočeného moču, vzostupom urey a kreatinínu vo vnútornom prostredí pri biochemickom vyšetrení krvi, prípadne bolesťami v operačnej rane. Tieto bolesti môžu byť zakryté jednak tlmením bolesti rôznymi liekmi alebo inokedy sú pripisované pooperačnému stavu či už predtým existujúcim chorobným zmenám, ako to bolo aj u menovanej pacientky. Niekedy majú typický kolíkovitý, prudko bolestivý charakter, čo je pre pacientku vlastne výhodné, pretože sa porucha v močových cestách ľahšie identifikuje. Inokedy sú bolesti neurčité, ide o tzv. tupé bolesti. V dokumentácii nie je uvedené, že by pacientka sa sťažovala na bolesti v ľavej lumbálnej krajine, neskôr sa spomínala „krížová“ oblasť. Z toho vyplýva, že buď nemala kolíkovité bolesti alebo tieto ak boli prítomné, neboli zaznamenané a správne vyhodnotené. Keďže pri hodnotení nálezu sa opiera o zdravotnú dokumentáciu, v tejto nenachádza informáciu o subjektívnych ťažkostiach pacientky. Podľa tohto záznamu pacientka výraznejšie kolíkovité bolesti nemala a teda ošetrujúci lekár nemal dôvod indikovať urologické vyšetrenie. V pooperačnom období sa dalo predísť zničeniu príslušnej obličky dôsledným vyhodnotením subjektívnych sťažností a príznakov zo strany pacientky, včasnou diagnostikov zmien na močových cestách, využitím všetkých diagnostických možností, minimálne kontrolným USG vyšetrením na Gynekologicko-pôrodníckom oddelení NsP v Starej Ľubovni alebo privolaním konziliárneho lekára - urológa, ktorý by urobil včas kompletné vyšetrenie, akými sú ultrazvukové vyšetrenie močových ciest, urografiu, cystoskopiu a sondáž močovodu, či už zložitejšie vyšetrenie ako je rádionuklidové vyšetrenie alebo vyšetrenie počítačovou tomografiou - CT, ak by sa na takéto poranenie myslelo alebo ak by boli prítomné príznaky, ktoré by pre toto poranenie svedčili. Lekári svorne vypovedali, že pacientka bolesti kolíkovitého, obličkovitého charakteru vlastne nemala. Nie je uvedený takýto záznam o subjektívnych ťažkostiach pacientky pred prepustením, keď bola vyšetrená primárom oddelenia alebo tri týždne po prepustení, keď ju vyšetroval operatér. Ak na tieto bolesti neupozornila, lekári nemali dôvod na poranenie močových ciest myslieť a robiť vyšetrenia týmto smerom. Prepustením pacientky do ambulantnej starostlivosti stratili lekári gynekologického oddelenia NsP Stará Ľubovňa na pacientku dosah a možnosť ovplyvňovať priebeh ochorenia či diagnostikovať podviazanie močovodu, až na jediné kontrolné vyšetrenie tri týždne od prepustenia. Ďalšie vyšetrenie jej zdravotného stavu už nemohli ovplyvniť. Po prepustení pacientka bola sledovaná na obvodnej gynekologickej ambulancii alebo u všeobecného obvodného lekára, kde mala bolesti, tak sa ich pôvod mohol prešetriť príslušnými vyšetreniami. Ukázalo sa, že pacientka s ťažkosťami, bolesťami, obe lekárky navštevovala. Dokumentácia z tohto obdobia po operácii objasnila, že pacientka minimálne raz mesačne navštevovala obvodnú gynekologičku a podobne aj praktickú lekárku, ktoré jej predpisovali lieky. Je tu výpoveď pacientky, ktorá tvrdí, že bolesti mala „takmer stále“. Preto obe lekárky mohli iniciovať vyšetrenia, ktoré by poškodenia močových ciest odhalili. Takto sa mohlo predísť ireverzibilnému poškodeniu obličky a strate jej funkcie, ktorá vyústila do odstránenia ľavej obličky v júli

2001. Príslušné vyšetrenia pre febrilný stav pri zápale obličky a trvalé bolesti boli urobené neskoro, až po vyše ročnom období, keď už došlo k nenávratnému zlyhaniu funkcie obličky. Najčastejším prvým príznakom pri podviazaní močovodu sú bolesti, ktoré môžu byť kolíkovitého charakteru, ale môžu mať aj tupý charakter menlivej intenzity s opakovaným výskytom. V pooperačnom období môžu byť pripisované bolestiam, ktoré pochádzajú z operačnej rany. Charakteristické je pretrvávanie bolesti v dlhšom časovom odstupe od operácie, ktoré nemožno po zhojení operačnej rany už pripisovať samotnej operácii. K ďalším patria rôzne gastrointestinálne príznaky v dôsledku podráždenia parasympatického nervstva, akými sú poruchy trávenia a črevnej peristaltiky, paralytický ileus t. j. dočasné zastavenie pasáže potravy črevom a zastavením odchodu črevných plynov, nafukovanie, zvracanie, nechutenstvo, pri infekcii močových ciest ťažkosti spojené s močením a horúčky. Pri úplnom podviazaní močovodu je močový nález z úplného uzavretia močovodu na príslušnej strane takmer vždy negatívny, preto negatívny močový nález nie je hodnoverným ukazovateľom poškodenia resp. poranenia močových ciest. Krvácanie nemusí byť prítomné, aby sa na poranenie močových ciest upozornilo. Situácia u menovanej pacientky bola okrem toho sťažená tým, že už pred operáciou sa liečila na chorobu medzistavcových platničiek, ktoré môžu imitovať spomínané bolesti a na zmiernenie bolesti užívala lieky. Okrem toho sa liečila na refluxovú gastroezofagitídu a vredovú chorobu žalúdka a dvanástorníka, ktoré taktiež mohli prekryť urologickú syptomatológiu. Išlo o nešťastnú zhodu okolností, že sa súčasne vyskytli viaceré ochorenia, ktoré majú podobnú syptomatológiu, ako podviazanie močovodu pri gynekologickej operácii. V pooperačnom období musela mať bolesti, pretože jej niekoľko dní boli podávané účinné lieky na tlmenie bolesti, ktorými sa však tlmila aj urologická syptomatológia. Tieto preparáty, Dolzin a iné opiáty či analgetiká, boli na oddelení podávané 2-3 dni štandardne. Obdobné preparáty sú bežne podávané aj u urologických pacientov, avšak tieto možno podať až pri jednoznačne stanovenej diagnóze, kedy nehrozí nesprávne vyhodnotenie príznakov z iných orgánov. Táto nešťastná koincidencia chorôb by mohla vysvetľovať nerozpoznanie príznakov, ktoré pochádzali z poškodenia močových ciest podviazaním močovodov. Ak už nebolo podviazanie rozpoznané na oddelení a pacientka bola prepustená do ambulantnej liečby, pri pretrvávaní bolestí na gynekologickej ambulancii alebo u obvodného praktického lekára mohli byť urobené opatrenia na vyšetrenie močových ciest indikovaním USG vyšetrenie obličiek alebo urologického vyšetrenia aj pri negatívnom náleze v moči na vylúčenie tejto príčiny bolestí. Indikácia však záleží aj od údajov, ktoré poskytne pacientka. Na základe dodatočných informácii prichádzala do úvahy aj endometrióza, pri ťažšom stupni až možnosť vzniku perforácie a ťažké jazvenie okolitých orgánov. Hoci túto eventalitu nemožno vylúčiť ani potvrdiť ale iba pripustiť. Možno snáď oprávnene predpokladať, že pri operácii maternice predsa len došlo k podviazaniu močovodu ľavej obličky s vývojom hydronefrózy a urologická operácia bola iba sekundárnym dôsledkom poškodenia a straty funkcie ľavej obličky. Ak by bola príčinou jazvenia a upchatia močovodu endometrióza a operatér a jeho asistent kontrolovali oba močovody pozorovaním peristaltickej vlny, museli si všimnúť tvar, veľkosť a rozmery močovodov. Ak by bola peroperačne prítomná patológia na močovode, určite by to v operačnom náleze zdôraznili, pretože to má rozhodujúci význam pre ďalší osud pacientky a priebeh liečenia. Keďže močovody boli na základe tejto dedukcie počas operácie normálne a pravdepodobnosť pokračujúcej endometriózy je nepravdepodobná aj pre chýbajúce príznaky v následnom období doteraz a preto, že po odstránení obličky obtiaže vymizli, je endometrióza ako etielogická príčina poškodenia ľavého močovodu veľmi málo pravdepodobná.

Znalec Prof. MUDr. G. K., CSc.vo svojom znaleckom posudku uviedol, že po preštudovaní zdravotnej dokumentácie operácia bola správne indikovaná, správne jej boli vybraté vaječníky avšak s istotou sa nevedel vyjadriť k tomu, či pri operácii došlo k poškodeniu močovodu alebo nie. Mohlo dôjsť pri gynekologickej operácii k porušeniu močovodu, ale po objasnení stupňa zistenej endometriózy, že mohlo dôjsť k poškodeniu aj pri endometrióze. Ďalej uviedol, že ani v roku 2000 keď bola vykonaná gynekologická operácia konkrétnej pacientky p. H., ani v súčasnosti, gynekológom neprikazuje žiaden zákon, vyhláška ani iný predpis dať urobiť urologické predoperačné vyšetrenie pri malom myomatóznom ureter maternici. Urologické predoperačné vyšetrenie sa má robiť pri veľkých materniciach, kedy je možné predpokladať zmenený priebeh močovodov, ako aj pri onkogynekologických operáciách, ktoré operácie sú závažnejšie, radikálnejšie a pri ktorých by mohlo dôjsť k poškodeniu močových ciest, najmä močovodov. Tiež to nevyplýva zo žiadneho zákona, vyhlášky, ale tak sa to má robiť, tak sa to odporúča v odbornej literatúre a to aj logicky vyplýva z anatomických pomerov a závažnosti onkogynekologických operácií“. Pripustil poškodenie močovodu endometriózou. Nedá sa to však dokázať.

Znalec MUDr. J. Y., PhD. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že poškodená pred operáciou sa dlhodobo liečila na degeneratívne ochorenie medzistavcových platničiek a reumatoidnú artrídu, refluxovú gastroezofagitídu a vredovú chorobu žalúdka a dvanástnika. Na miernenie bolesti užívala lieky. V roku 1998 sa podrobila operačnému odstráneniu časti kŕčka maternice pre dysplastické zmeny. Pri diagnóze myomatóza maternice prichádza do úvahy niekoľko spôsobov liečby. V počiatočných štádiach ochorenia je možné postupovať konzervatívnym spôsobom napríklad hysteroskopické operačné metódy odstránenia myomatózneho uzla uloženého smerom do dutiny maternice, alebo laparoskopické odstránenie myomatózneho uzla smerujúceho do dutiny brušnej. Pri pokročilejších nálezoch, alebo nálezoch komplikovaných inými ochoreniami, ako je endometrióza je potrebné odstrániť celú maternicu aj s poškodenými orgánmi (vaječníky, vajcovody). Pri pretrvávaní gynekologických problémov u poškodenej bolo operačné odstránenie maternice správne indikované. Vyššie popisované možnosti liečby myomatózne zmenenej maternice v roku 2000 boli na Slovensku skôr ojedinelé a rozhodne nie rutinné. V operačnej zložke z chorobopisu č. 021651 z Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia NsP Stará Ľubovňa je záznam o náleze endometriotických ložísk na vaječníkoch. Taktiež boli zistené zrasty jednotlivých orgánov malej pánvy. Makroskopické zmeny na močovodoch neboli popísané, ale vylúčiť sa jednoznačne nedajú pre absenciu zobrazovacích vyšetrovacích metód pred gynekologickou operáciou. Pri rozsahu operácie, aký bol realizovaný u poškodenej sa takéto vyšetrenia paušálne nerobia. Endometrióza je obyčajne obmedzená na peritoneálne (podbrušnicové) povrchy brušných orgánov, alebo na nástennú podbrušnicu. Najčastejšie postihuje vaječníky, zadný list širokého maternicového väzu, Douglasov priestor (priestor medzi maternicou a konečníkom), sakrouterínnych väzov. Menej často postihujú stenu močového mechúra, tenkého a hrubého čreva, močovodu, pošvy, jazvy po chirurgických zákrokoch, pľúca a pleurálnu dutinu. Implantáty endometria na vaječníkoch môžu tvoriť endometriómy tzv. čokoládové cysty alebo zrasty s okolitými orgánmi. Rozlišujú sa 4 štádia, ktoré sú odstupňované na minimálne, mierne, stredné a ťažké. Podľa prieniku rozlišujeme na povrchovú a hlbokú formu. Vedúcim klinickým príznakom pri endometrióze býva bolesť rôznej intenzity viazaná na menštruačné krvácanie (dysmenorea). Pri pokročilejších nálezoch a pri vytvorení zrastov bolesti pretrvávajú kontinuálne. Najzávažnejšími komplikáciami endometriózy sú úporné bolesti, početné zrasty so znefunkčnením postihnutých orgánov dutiny brušnej a neplodnosť. Incidencia endometriózy sa pohybuje v ženskej populácii v rozmedzí od 1-2 %. Endometrióza sa môže liečiť konzervatívne alebo operačne. Keďže ide o benígne ochorenie závislé od hormónov, treba sa najprv pokúsiť farmakologicky dosiahnúť atrofizáciu ektopických ostrovčekov endometria. Pri všetkých konzervatívnych postupoch v liečbe endometriózy hrozí približne v 30 % možnosť recidívy, pretože sa vždy nepodarí úplne premeniť endometritické ložiská na jazvy. Poslednou možnosťou sú chirurgické metódy, ktoré sa najčastejšie vykonávajú endoskopicky. Ložiská endometriózy možno odstrániť elektro alebo termokoaguláciou, prípadne laserom. Pri väčších ovariálnych cystách alebo pri rozsiahlom postihnutí močového mechúra, močovodu a rekta je nevyhnutné vykonať radikálny operačný výkon v zmysle resekcie. Najradikálnejším riešením genitálnej endometriózy je odstránenie maternice s obojstranným odstránením vaječníkov a vajcovodov. Endometrióza u poškodenej nenastala po gynekologickej operácii, ale vznikla v bližšie neurčenom období pred touto operáciou. Vzhľadom na atypický priebeh ochorenia v pooperačnom období a pomerne dlhú dobu, ktorá uplynula medzi gynekologickou operáciou a vznikom afunkčnej obličky je možné, že hlboká forma endometriózy mohla ovplyvniť priechodnosť močovodu. Podľa zdravotnej dokumentácie vykonal lekár operatér operáciu riadne a predpísaným spôsobom. Nezanedbal nijaké povinnosti, ktoré by viedli alebo by mohli viesť ku komplikáciám. V operačnej zložke z gynekologickej operácie poškodenej nie je žiadna zmienka o poškodení nejakého orgánu brušnej dutiny, močovodu alebo močového mechúra. Najčastejším prvým príznakom pri podviazaní močovodu sú bolesti, ktoré môžu byť od kolikovitého charakteru až po tupú bolesť menlivej intenzity. Bolesť môže byť záchvatovitá a nemusí pretrvávať kontinuálne. Charakteristické je pretrvávanie bolesti v dlhšom časovom odstupe od samotnej operácie. K ďalším príznakom patria poruchy trávenia a črevnej peristaltiky, dočasné zastavenie pasáže potravy črevom, plynatosť, zvracanie a nechutenstvo. Ďalej sa môžu pridružiť horúčky a ťažkosti spojené s močením. Často býva poranenie močovodu sprevádzané prímesou krvi v moči, ale pri úplnom podviazaní močovodu môže tento príznak chýbať. S ohľadom na rôznorodosť vyššie uvedených príznakov je v pooperačnom období najmä pri nedostatočnej alebo chybnej interpretácii subjektívnych pocitov zo strany pacienta, veľmi ťažké odhaliť takú záludnú komplikáciu, akou je podviazanie močovodu.

Podviazanie močovodov pri operácii, ktorou sa odstraňuje maternica nie je potrebná, ani zaužívaná. Podviazanie močovodov radíme medzi vážne komplikácie takejto operácie. Zo záznamov v operačnom protokole nevyplýva, že by počas operácie bol podviazaný močovod. Neexistuje histologické vyšetrenie močovodu z miesta údajného podviazania, ktoré by podviazanie močovodu jednoznačne dokázalo. V takom prípade sa musí pripustiť možnosť vzniku obštrukcie v močovode poškodenej viacerými spôsobmi: vrodenou vývojovou chybou, pokročilým štádiom hlbokej endometriózy, jatrogenným poškodením pri operácii, Pravdepodobnosť jednotlivých príčin je v tomto prípade rovnaká. Gynekologická operácia vykonaná za účelom odstránenia patologicky zmenenej maternice vyriešila gynekologické problémy poškodenej z predoperačného obdobia. Strata jednej obličky je pri normálne fungujúcej druhej obličke plne nahradená jestvujúcou obličkou. Pacienti s jednou funkčnou obličkou môžu žiť plnohodnotný život bez obmedzení. Obe operácie bolo nevyhnutné vykonať. Pacientka bola pri prijatí do nemocnice aj pri jej prepustení vyšetrená primárom oddelenia. Podľa operačného záznamu operácia prebehla štandardným spôsobom bez komplikácií. Poranenie iných orgánov počas operácie nebolo zistené. Bolesti v bezprostrednom pooperačnom období boli pripisované jednak samotnej operácii, ale z veľkej časti aj predošlým ochoreniam pacientky, na ktoré užívala lieky. Zhody nešťastných náhod zastreli skutočnú príčinu bolestí poškodenej a nenútili ošetrujúci personál bezprostredne pátrať po iných príčinách bolestí. Prepustením pacienta z oddelenia prechádza starostlivosť o pacienta na ambulantného lekára. Pri pretrvávaní bolestí pacientov po operáciách je potrebné indikovať vyšetrenia, ktoré by mohli odhaliť ich príčinu. Na záver znalec uviedol, že nenachádza známky zanedbania zdravotnej starostlivosti zo strany lekárov na Gynekologicko- pôrodníckom oddelení NsP v Starej Ľubovni.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že v lekárskych správach sú uvedené choroby, jej zdravotný stav. Zo zdravotného záznamu urologickej ambulancie vyplýva, že záznam ktorý je písaný na druhej strane napísal MUDr. S. (pravdepodobne sa jednalo o podviazanie močovodu vľavo pri gynekologickej operácii). Z chorobopisu NsP Prešov je popísaná jej operácia v tejto nemocnici, pri odobratí ľavej obličky. Z výčíslenia škody vyplýva, že poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 700.000,- Sk.

Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného, znalec z odboru urológie uviedol, že pravdepodobnou príčinou toho, že poškodenej bola odobratá ľavá ľadvina je to, že bol podviazaný ľavý močovod. Naproti tomu znalec z odboru gynekológia uviedol, že sa musí pripustiť možnosť vzniku obštrukcie v močovode poškodenej viacerými spôsobmi: vrodenou vývojovou chybou, pokročilým štádiom hlbokej endometriózy, jatrogenným poškodením pri operácii. Pravdepodobnosť jednotlivých príčin je v tomto prípade rovnaká. Ďalej uviedol, že podviazanie močovodov pri operácii, ktorou sa odstraňuje maternica nie je potrebná, ani zaužívaná. Podviazanie močovodov sa radí medzi vážne komplikácie takejto operácie. Zo záznamov v operačnom protokole nevyplýva, že by počas operácie bol podviazaný močovod. Znalci nenašli také zanedbanie zdravotnej starostlivosti, pre ktoré by mali byť obžalovaní súdne potrestaní. Obaja znalci zhodne potvrdili, že iba zhodou nešťastných okolností, keď sa poškodená liečila na rôzne choroby, braním rôznych liekov od bolesti, ktoré potom prekryli chorobný stav po operácii. Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného podľa názoru súdu trestný čin nebol spáchaný z nedbanlivosti v zmysle , alebo písm. b/ , pričom tak ako je to uvedené v zákone: vedomá nedbanlivosť zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že následok nenastane. Nevedomá nedbanlivosť nezahŕňa vedomosť páchateľa, avšak páchateľ mal vedieť a mohol, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený . Táto povinnosť, resp. možnosť vedomosti je súčasne podmienená okolnosťami prípadu a osobnými pomermi páchateľa. Tak ako to už uviedol znalec z oblasti gynekológia, podviazanie močovodov pri operácii maternice (jej odstránenie) nie je potrebná, neexistuje záznam o tom, že by bol ľavý močovod podviazaný. Ani lekári, ktorí vykonávali operáciu ohľadom odstránenia ľavej ľadviny neskúmali ľavý močovod, ten odstránili a o to v akom stave bol tento močovod, neexistuje žiadny záznam. Samotná poškodená bola vyšetrovaná príslušnými lekármi, či už primárom oddelenia, resp. potom ďalšími lekármi. Aj keď udávala bolesti, jej predchádzajúci zdravotný stav, keď sa liečila na rôzne choroby a boli jej podávané rôzne lieky na utíšenie bolesti prekryl zdravotný stav po operácii. Lekári potom skôr pripisovali bolesti jej predchádzajúcemu zdravotnému stavu, ako by skúmali prečo bola tak dlho na PN, resp. skúmali či nie čosi v poriadku v oblasti jej operácie. Tak ako to uviedol znalec z odboru gynekológia po prepustení poškodenej z gynekologického oddelenia, prechádzala zodpovednosť za

jej zdravotný stav na jej obvodného praktického a gynekologického lekára. Podľa názoru súdu ani títo lekári nezodpovedajú za jej potiaže, keďže vedeli o tom na aké choroby sa poškodená v minulosti liečila a taktiež problémy, ktoré u nej vyvstali pripisovali chorobám z minulosti. Je pravdou to, že sa mohlo skúmať už skôr prečo má poškodená bolesti a k tomu aj urobiť patričné vyšetrenia.

Preto potom obžalovaných spod obžaloby oslobodil v zmysle pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchali obžalovaní.

Keďže súd obžalovaných oslobodil v zmysle , poškodenú odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach.

Preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 8 dní odo dňa doručenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba predtým výslovne nevzdá. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodení môžu podať odvolanie iba do výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať v stanovenej lehote u súdu, ktorý rozsudok vyniesol, a to v šiestich výtlačkoch.