Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3T-26-2023.pdf
PDF · 110.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. septembra 2023 v Rožňave,
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C., C. D. XXXX/X, E. F., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, spod obžaloby pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
že v období najmenej od mesiaca december 2022 do 31.01.2023, v spoločnej domácnosti v prenajatom byte na C. D. G. XXXX/X H. C., okres Rožňava, sa správal hrubo a bezohľadne voči svojej družke – poškodenej I. J. tým, že ju opakovane napádal fyzickými a slovnými útokmi, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, opakovane ju udieral a fackoval, po pohlavnom styku ju opakovane kopal, fackoval a päsťami udieral do hlavy, pričom naposledy dňa 31.01.2023 ju napriek tomu, že vedel, že je tehotná, napadol tak, že ju štyrikrát udrel do hlavy a jedenkrát do brucha, následkom čoho bola hospitalizovaná od 31.01.2023 do 02.02.2023 na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, Špitálska ulica č. 1 v Rožňave,
o s l o b o d z u j e ,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov, znalcov, prečítaním zápisníc a listinných dôkazov a celého spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní boli zistené nasledovné skutočnosti:
Obžalovaný rovnako ako v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu a prehlásil, že je nevinný zo spáchania činu, ktorý mu je kladený za vinu. Vypovedal, že obvinenie považuje za čistý nezmysel, pretože vedel, že poškodená je tehotná a on ju nikdy v živote neudrel. Chodili ku nim aj sociálne pracovníčky, ktoré nič nekalé nezistili. Potvrdil, že sa s poškodenou hádali, pretože hrával na automatoch a prehrával peniaze. V čase keď bola poškodená hospitalizovaná, sa tiež pohádali a vynadali si, avšak ona všetko zveličuje. Tesne predtým prespával u svojej matky, a potom chcel spať doma, ale keďže sa pohádali, poškodená ho išla udať na políciu. Poukázal tiež na to, že pri ošetrení neboli zistené žiadne objektívne poranenia. Za príčinu hádok považoval skutočnosť, že trpí na chorobu - a to závislosti na hracích automatoch. Vždy keď zarobil peniaze, musel ísť hrať a to v domnení, že vyhrá peniaze a bude sa mu lepšie žiť. Po výkone trestu odňatia slobody v roku 2015 absolvoval ochranné liečenie. Počas tej doby začal s poškodenou žiť,
a narodili sa im spoločné deti. Ich spolužitie hodnotí ako bezproblémové, bol to normálny vzťah, on pracoval na brigádach, nakúpil aj nábytok, aby im nevzali deti do ústavu a potom sa hádali, pretože chcel vyhrať väčšie peniaze, nakoľko keď boli peniaze, tak sa s poškodenou nehádali. Priznal, že poškodenej nepomáhal s deťmi, keď ráno vstal, dal si kávu a potom išiel hrať na automatoch. Doma sa zdržiaval málo. Ako dôvod trestného oznámenia obžalovaný považuje skutočnosť, že poškodená to s ním psychicky nezvládala, pretože hral na automatoch, nepomáhal jej a bral jej peniaze. Keďže je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, poškodená mu hovorila, že keď bude jej brať peniaze, pôjde ho udať. Poprel, že by ju bol kedykoľvek napádal fyzicky, že by ju bol fackal, udieral päsťami, alebo kopal. Nikdy sa jej nevyhrážal zabitím a nestalo sa ani to, že by ju bol po pohlavnom styku fyzicky napadol. Potvrdil, že nesúhlasil s prítomnosťou sociálnych pracovníčok v ich domácnosti, pretože sa domnieval, že poškodenú navádzajú, aby od neho odišla preč. Proti jeho závislosti na hracích automatoch nerobil nič. Chcel by sa podrobiť odbornej liečbe.
Poškodená I. J. bola v prípravnom konaní vypočutá dňa 01.02.2023, a potom 09.03.2023. V druhom prípade už menila svoju výpoveď, a to najmä o skutočnostiach týkajúcich sa násilného konania obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní po riadnom zákonnom poučení uviedla, že s obžalovaným mali normálny vzťah, ale sústavne hral na hracích automatoch, z čoho vznikali hádky, pretože ju obžalovaný vôbec nepočúval. Keďže už nevládala, išla na políciu a policajtom všeličo narozprávala. Keďže obžalovaný neprestával hrať na automatoch, udala ho na polícii, pretože nemala čo jesť a ako matka s deťmi hladovala, na všetko bola sama, a obžalovaný všetky peniaze ktoré zarobil, prehral na automatoch. Poškodená vedela o tom, že obžalovaný je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a teda vedela aj to, že ho za to zatvoria. Často sa hádali, vzájomne si nadávali a kričali, ale obžalovaný ju ani raz neudrel. Poškodená výslovne prehlásila, že to, čo je uvedené v obžalobe vôbec nie je pravda, a aj hospitalizovaná bola len preto, lebo bola rozčúlená po hádke, bola tehotná a bolo jej zle (bolela ju hlava a zľakla sa). Sociálne pracovníčky oslovila zámerne po hádkach, pretože chcela získať nejakú výpomoc, teda aby jej niečo dali, ako sú potraviny a pod. Sociálnym pracovníčkam hovorila, že obžalovaný hrával na automatoch. Nehovorila im, že by ju bol chcel znásilniť, alebo že by ju bol po sexe zbil. Jedine K. E. povedala, že ju obžalovaný znásilnil a bil, avšak to nebola pravda. V prípravnom konaní vypovedala po riadnom poučení o následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia, avšak aj napriek tomu policajtom úmyselne klamala, hoci vedela, že za to môže byť trestne stíhaná. Úmyselne klamala vo všetkých skutkových okolnostiach uvedených v obžalobe, a na hlavnom pojednávaní hovorila pravdu, pretože obžalovaný ju nikdy neudrel, nekopol, nefackal a ani sa jej nevyhrážal zabitím. Do krízového centra chcela ísť preto, lebo doma už nemala podmienky, nemali čo jesť. Údery a kopance si vymyslela aj u ošetrujúceho lekára na gynekológii. Svedkyňa L. M., matka poškodenej na hlavnom pojednávaní prehlásila, že v prípravnom konaní povedala len to, čo jej narozprávala dcéra, avšak ona si to všetko vymyslela a nebola to pravda. Zo zápisnice z prípravného konania, ktorú na hlavnom pojednávaní prokurátor prečítal, vyplýva, že svedkyňa popísala skutkové okolnosti podľa prvotných výpovedí poškodenej, pričom dodala aj to, že obžalovaný dcére mal brať peniaze a to sústavne, pričom hrával na automatoch. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa poukázala na to, že dcéra sa jej neskôr priznala, že si to všetko vymyslela. Aj ona sama jej prv uverila, no potom keď ju sledovala ako rozpráva, došlo jej, že si to vymýšľa. Dcéra jej v minulosti stále klamala, a dokonca udala aj jej manžela.
Svedkyňa K. N. E. vypovedala rovnako ako v prípravnom konaní, kedy uviedla, že poškodená prišla k nim do Centra pre deti a rodiny C., kde uviedla, že druh ju deň predtým zbil, znásilnil ju keď s ním nechcela mať sex a následne ju po sexe zbil. Žiadala sa umiestniť do centra, pretože jej druh nedá pokoj. Odporučila jej obrátiť sa na políciu. O všetkých skutočnostiam o ktorých vypovedala, vie výhradne od poškodenej. Ani v jednom prípade na nej nezistila známky po bití. Spomenula aj skutočnosť, že sa jej poškodená sťažovala, že obžalovaný jej vzal peniaze. Poškodenú pozná krátko, a preto nemala poznatky o jej predchádzajúcich nepravdivých oznámeniach alebo klamstvách.
Svedok K. J. st., otec poškodenej vypovedal, že k dcére zo svojou družkou chodili málo, pretože väčšinou ona chodila ku nim na návštevu. Dozvedel sa, že obžalovaný prehral peniaze na automate, čo mu dcéra potvrdila, preto jej poskytol peniaze na nájomné. Uviedol, že nikdy nevidel, že by bol obžalovaný dcéru zbil, pričom však on v tom čase pracoval v Nemecku. Pôvodne im dcéra popísala skutkové okolnosti tak, ako je to uvedené v obžalobe, no následne im povedala, že si všetko vymyslela, že žiarlila a že chcela, aby obžalovaný odišiel z bytu preč. Poukázal na to, že dcéra aj jeho obvinila, že ju mal sexuálne zneužiť, a že čaká s ním dieťa. Preukázalo sa však, že dieťa čaká s iným mužom, pričom dcéra je chorobná
klamárka, nechcela chodiť do školy, mali s ňou veľké problémy, pila a klamala aj v súčasnej dobe, napr. ohľadne zaplatenia nájomného. Trestné stíhanie proti nemu bolo zastavené, a to aj na základe záverov znaleckého posudku a skúšky DNA. O tom, že by bola dcéra týraná alebo bitá, nemá žiadne poznatky. Pokiaľ ide o obžalovaného, tento je robotný, ale má chybu v tom, že hrá na hracích automatoch.
Svedok K. J. ml., brat poškodenej na hlavnom pojednávaní prehlásil, že o skutku nič nevie, konkrétne, že by sa bol poškodenej obžalovaný vyhrážal a poukázal na obsah výpovede z prípravného konania. Z prečítanej zápisnice o jeho výsluchu bolo zistené, že často chodil k sestre do bytu, kedy bolo všetko normálne. Pred ním sa nikdy nehádali a sestra sa mu nikdy nezdôverila ako žijú s obžalovaným. Keď bol obžalovaný vzatý do väzby pýtal sa sestry, že čo sa jej stalo, na čo mu povedala len toľko, že ju obžalovaný zbil bez uvedenia podrobnosti. Potvrdil aj on, že sestra podala v minulosti trestné oznámenie na svojho otca.
Svedkyňa O. B., matka obžalovaného, využila svoje právo na hlavnom pojednávaní a odmietla v trestnej veci svojho syna pred súdom vypovedať, no zotrvala na obsahu zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania. V predchádzajúcej výpovedi uviedla, že obžalovaný sa snažil pracovať, ona sa im snažila pomáhať, pričom poškodená chodievala ku nim do bytu a sťažovala sa, že musela dať obžalovanému peniaze na automaty. O tom, že by ju bol bil nemala svedkyňa žiadne poznatky. Vie, že k nim chodili pracovníci sociálky. Svedkyňa nevidela nikdy, že by bol jej syn ubližoval poškodenej, občas sa hádali, keď napr. nechcela upratovať, ale pred ňou ju nikdy neudrel. Poškodená sa u nej sťažovala na syna, že ho udá, pretože ju bije. Keď sa ju pýtala kedy ju bije, keď na nej nič nevidela, poškodená jej neodpovedala.
Svedok P. B., otec obžalovaného taktiež využil svoje právo a v trestnej veci jeho syna nevypovedal tak, ako to bolo aj v prípravnom konaní.
Svedkyňa K. B. Q., terénna sociálna pracovníčka, zotrvala na obsahu svojej výpovede z prípravného konania, a to pre dĺžku času, ktorý uplynul od výsluchu. Po prečítaní tejto zápisnice potvrdila jej obsah. Počas výsluchu uvádzala, že I. J. sa sťažovala, že má nedostatok peňazí, pretože jej druh berie peniaze. Peniaze chodí pýtať od svojej matky. Vtedy nespomínala, že by jej bol jej druh nejako ubližoval. Dňa 24.01.2023 sa poškodená dostavila na Mestský úrad v Dobšinej, kde im opätovne uviedla, že obžalovaný jej zobral peniaze. U poškodenej v domácnosti neboli primerané podmienky, bola zanedbaná hygiena a minimálne zariadenie bytu. Obžalovaný si neželal prítomnosť terénnych pracovníkov v byte. V uvedený deň okrem vyššie uvedeného poškodená dodala, že je tehotná a že obžalovaný i keď vie o tejto skutočnosti, tak ju núti k sexu. Mal jej aj fyzicky ublížiť, keď s ním nechcela mať sex. Dňa 01.02.2023 im otec poškodenej mal oznámiť, že obžalovaný mal dcéru udrieť do brucha a hlavy, a že je v nemocnici. Po tomto zistení kolegyňa I. podala trestné oznámenie. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa ďalej uviedla, že poškodená ich väčšinou kontaktovala kvôli nedostatku finančných prostriedkov, ktoré mal spotrebovať obžalovaný. Svedkyňa na poškodenej nikdy nevidela žiadne viditeľné poranenia, i keď bola v zlom psychickom rozpoložení.
Svedkyňa K. R. I., terénna sociálna pracovníčka, sa na hlavnom pojednávaní detailne na prípad pre odstup času nepamätala, a preto bola prečítaná zápisnica o jej výsluchu, ktorú potvrdila a zotrvala na nej. Väčšinou sa poškodená u nich mala sťažovať na nedostatok finančných prostriedkov, pretože jej druh mal hrať na automatoch a hľadala u nich materiálnu pomoc. Počas kontaktu s poškodenou (24.01.2023) sa poškodená sťažovala, že ju obžalovaný nútil k sexu, a že je tehotná. Ona jej odporučila, aby to oznámila polícii. V nasledujúci deň navštívila rodičov poškodenej, kde sa menovaná zdržiavala s deťmi, kde zopakovala, že bola znásilňovaná, v dôsledku čoho otehotnela a že bola bitá.
Svedkyňa M. P. B., terénna sociálna pracovníčka, potvrdila, že počas práce s rodinou sa poškodená sťažovala, že nemá peniaze a nevie čo má dať deťom. Okrem sociálnych problémov bližšie informácie o spolužití obžalovaného s poškodenou nemá. Poškodenej poskytli poradenstvo, chceli zabezpečiť pre deti bezpečné prostredie, a preto na určitý čas odišla k svojim rodičom. Keď sa vrátila späť, svedkyňa sa dozvedela, že poškodená bola hospitalizovaná, ale bližšie k dôvodom sa vyjadriť nevedela. Keď poškodená spomenula, že už nevládze – v tom čase bola na tom zdravotne zle, pretože bola tehotná a mala bolesti brucha, zabezpečovali jej potravinovú pomoc, pretože mala finančné problémy. Poškodená sa sústavne sťažovala na finančné problémy s tým, že jej druh berie peniaze, avšak nikdy sa nesťažovala na to, že by ju bol bil.
Vzhľadom na to, že v prípravnom konaní sa orgány činné v trestnom konaní dostatočne nezaoberali motívom trestného oznámenia poškodenej vzhľadom na opakované informácie o finančných problémoch v rodine z dôvodu závislosti obžalovaného na hracích automatoch, súd požiadal znalkyňu MUDr. Danicu Caisovú – Škultétyovú, aby doplnila svoj znalecký posudok č. 18/2023 podaný v prejednávanej veci o opätovné vyšetrenie obžalovaného s cieľom vyjadriť sa k prípadnej závislosti na hracích automatoch. Dňa 08.09.2023 bol súdu doručený doplnok č. 41/2023 k znaleckému posudku č. 18/2023, z ktorého vyplýva, že po oboznámení sa so spisovým materiálnom, najmä obsahom zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 12.07.2023, vykonala vyšetrenie obžalovaného, v ktorom konštatovala zistenie závislosti na hracích automatoch – patologické hráčstvo s indikáciou liečby, a to vo forme ústavnej. Táto liečba by mohla byť úspešná, pretože obžalovaný si uvedomuje, že má s hraním problémy, uvedomuje si svoju závislosť, ako aj vážne dôsledky tejto závislosti na svoje správanie a na svoju sociálnu situáciu rodiny. Prejavil ochotu podrobiť sa ochrannému liečeniu.
Znalkyňa MUDr. Danica Caisová – Škultétyová na hlavnom pojednávaní zotrvala na obsahu pôvodného znaleckého posudku, ako aj jeho doplnku. Veľmi podrobne vysvetlila ich závery. Pri pôvodnom vyšetrení bolo zistené, že obžalovaný netrpí na žiadnu duševnú chorobu alebo poruchu. Jeho osobnosť je nevyrovnaná, labilná, má sklony k impulzivite a k skratovému konaniu. Jeho intelekt sa nachádza v dolnom pásme priemeru a jeho sociabilita je povrchná. Tieto parametre nemali vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Neboli zistené známky závislosti od alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok. Sexodiagnostickým vyšetrením bolo zistené, že obžalovaný je sexuálnym deviantom a trpí vrodenou poruchou koordinácie sexuálneho motivačného systému. V prípade, ak by sa preukázalo spáchanie skutku, tak jeho správanie bolo motivované sexuálnou deviáciou. V minulosti sa podrobil ochrannej liečbe, ale táto podľa názoru znalkyne nesplnila svoj účel, a preto jeho ovládacie schopnosti mohli byť znížené o polovicu. Bez absolvovania ochranného sexuologického liečenia ústavnou formou, by mohol byť jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný.
Po doplnení vyšetrenia obžalovaného znalkyňa poukázala na to, že obžalovaný je síce sexuálny agresor, ale vzhľadom na to, že sa podrobil liečbe a spolupracoval, bol cestou PL Plešivec podaný návrh na zmenu liečby, to znamená, že útlmovou liečbou bol považovaný za bezpečného v zmysle, že nedôjde k recidíve, k čomu ani nedošlo. Čo sa týka závislosti na hracích automatoch, obžalovaný sám spomenul, že poškodená vedela o tom, že keď donesie peniaze, musí rýchlo nakúpiť a zabezpečiť základné veci pre rodinu, lebo v opačnom prípade obžalovaný zoberie peniaze, a bez akýchkoľvek výčitiek svedomia ide hrať. Pri charakteristike pojmu gamblerstvo, obžalovaný spĺňa takmer všetky požiadavky. Na základe výsledkov posledného liečenia na sexuologické problémy možno konštatovať, že v súčasnej dobe je obžalovaný v sexuologickej oblasti v poriadku, avšak bolo by potrebné, aby sa podrobil psychiatrickému ústavnému liečeniu so zameraním práve na gamblerstvo. V ďalšom znalkyňa podrobne charakterizovala z hľadiska psychiatrického a sexuologického osobnosť obžalovaného.
V prejednávanej veci podala znalkyňa PhDr. Zuzana Vozárová znalecké posudky z odvetvia klinická psychológia dospelých tak na obžalovaného, ako aj na poškodenú. V prípade poškodenej, po oboznámení sa s obsahom zápisnice o jej výsluchu z hlavného pojednávania doplnila znalecký posudok o nové skutočnosti.
Pokiaľ ide o obžalovaného A. B., tento žil s poškodenou osem rokov a majú spoločné deti. Ich vzťah bol hodnotený spočiatku ako dobrý, i keď poškodená bola málo starostlivá, z ktorého dôvodu ich navštevovali terénne sociálne pracovníčky. Poškodená vo vzťahu k obžalovanému datuje problémy do obdobia posledných štyroch mesiacov, ktoré popisuje ako denné vzájomné konflikty a hádky, pričom obžalovaný fyzické napadnutia poškodenej popiera. Z psychologického vyšetrenia vyplýva, že obžalovaný je emočne labilný, impulzívny, má črty egocentrizmu, má sklon jednať s druhými z pozície prevahy s rizikom ich manipulácie vo svoj prospech, pričom vzťahové prežívanie je plytké, ľahšie sa dostane do konfliktov, kedy bude reagovať výbušne, má sklon si správanie a reagovanie druhého subjektivizovať a brať ho vzťahovačne. Zistené črty agresivity u obžalovaného sú síce ľahko aktivovateľné, ale hlavne pod vplyvom frustrácie, únavy, stresu, nejakého tlaku, napr. aj finančného (napr. ak je potvrdená patologická vášeň), alebo pod vplyvom nejakej návykovej látky. Agresivita má skôr afektívny charakter, čo znamená, že u neho rýchlo stúpne napätie, vybuchne, ale rýchlo ho to aj prejde. Prognóza resocializácie obžalovaného v zmysle rizika recidívy je spornejšia vzhľadom na jeho osobnostné črty, pretože takéto akcentované osobnosti často považujú svoje povahové rysy za
normálne, bežné a prirodzené. Nevidia v nich problém, a väčšinou vidia problém v druhých osobnostiach. Jedinci pochádzajúce z predmetnej komunity vzhľadom na toto prostredie, konania, ktoré sú v rozpore so zákonom nie sú vnímané ako výslovne nejaké vážne protizákonné.
Znalkyňa sa na hlavnom pojednávaní podrobne zaoberala aj osobnosťou poškodenej. Jej intelektovú úroveň vyhodnotila na úrovni ľahkej mentálnej zaostalosti ľahkého stupňa. Po kognitívnej stránke je poškodená schopná v základe zreprodukovať zažité udalosti. Môžu nastať skreslenia v nejakých detailoch, ale je to hlavne pod vplyvom emócii. Vyvodzovanie záverov toho, čo sa jej deje je vyslovene pod vplyvom emócií, a tie emócie sú pre ňu hnacím motorom, čo znamená, že ak je nahnevaná, tak je schopná a boli u nej aj zistené tendencie k agravácii aj ku konfabuláciám. V ďalšom sa znalkyňa zaoberala motiváciou, kedy konštatovala osobnostné pozadie poškodenej, ktorá je jednoduchá, mentálne zaostalá, emočne labilná, impulzívna, menej morálne vyspelá, egocentrická, emočne plytká a plochšia. Veľmi často koná a rozhoduje sa pod vplyvom afektov, ktoré potom ak ustúpia, tak jednoducho svoje výpovede mení. Nevie pritom veľmi zvažovať následky svojho konania. V hneve teda povie aj to, čo možno reálne nie je tak, ako to povedala a neuvedomuje si to, že vlastne v trestnoprávnom konaní by sa v tej chvíli jednalo o krivú výpoveď. Jej rozrušenie do extrému, ktoré môže nastať po nejakom konflikte a po hádke, nemuselo viesť k takému následku, ako to popisovala. Keďže ona rýchlo vzplanie, v tej chvíli sleduje svoj cieľ a teda pod vplyvom hnevu môže mať potrebu iného aj pošpiniť, alebo mu priťažiť, pretože v tej chvíli to tak cíti. Má snahu vyjadriť sa v sociálne žiadúcom svetle, ale má aj sklon k agravácii pri prežívaní silných afektov, ktoré sa napr. mohli prejaviť pri popise udávaných skutkových okolností. Tieto osobnostné jadrové črty poškodenej znižujú jej svedeckú spôsobilosť ako takú primárne. V prípade spomenutej motivácie pri nej by mali byť splnené dve podmienky: jednak sa musí nájsť nejaký motív, prečo človek môže klamať a jednak či je vybavený schopnosťami túto lož aj vykonštruovať. Z kognitívnych schopností poškodenej vyplýva, že ona také jednoduché klamstvo dokáže povedať, dokáže ho vymyslieť a vytvoriť, a má k tomu aj tendencie. Pokiaľ by existovali skutočnosti, ktoré poškodená pôvodne uvádzala, museli byť zistiteľné nejaké fyzické následky a museli by existovať aj zmeny na psychike, ktoré však v žiadnej miere zistené neboli. Podľa názoru znalkyne motív konania poškodenej bol situačný, teda pod vplyvom silných afektov a z veľkej pravdepodobnosti bol skôr kvôli finančným dôvodom, než kvôli tomu, čo pôvodne vypovedala. Neboli zistené žiadne znaky psychického násilia, ale ani sexuálnej traumy, alebo ďalšie náznaky toho, že by mala byť znásilňovaná. Znalkyňa po podrobnom oboznámení sa so spisovým materiálom sa priklonila k tej verzii výpovede, ktorá poškodená podala na hlavnom pojednávaní pred súdom. Skutočnosť, že by obvinenie obžalovaného poškodenou bolo založené na frustrácii z nedostatku financií, závislosti obžalovaného na hraní, ktorý nebol nikdy doma a nepomáhal jej, prípadne snahe získať nejaké potraviny, financie, alebo pomoc prostredníctvom sociálnych pracovníčok, súhlasí s osobnostnou štruktúrou poškodenej. I keď obžalovaný je osobnosťou, ktorá má tendenciu manipulovať, byť direktívnejší a dominantnejší, znalkyňa sa v prípade zmeny výpovede poškodenej priklonila k názoru, že išlo o jej racionálne vyhodnotenie situácie spätne a nie o zmenu výpovede pod vplyvom nejakého nátlaku. Súd sa na hlavnom pojednávaní podrobne oboznámil aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným záverom:
Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo a k veci nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie činu, ktorý mu bol kladený za vinu. Poukázal na osobnosť poškodenej a pripustil, že poškodená bola na neho nahnevaná, pretože jej nepomáhal, bral jej peniaze, a bol závislý na hracích automatoch. Je taktiež preukázané, že poškodená už v priebehu prípravného konania menila svoje výpovede, a to v tom zmysle, že postupne zmierňovala svoje obvinenia voči obžalovanému (prv ju mal znásilňovať, potom už len vyžadovať sex v tehotenstve, príp. ju po pohlavnom styku biť). Na hlavnom pojednávaní potom úplne logicky a pokojne vysvetlila, že si celé obvinenie vymyslela a v skutočnosti jej obžalovaný nijako neublížil, a to ani fyzicky ani iným spôsobom. Toto vysvetlenie založila na skutočnosti, že obžalovaný jej bral všetky finančné prostriedky, ktoré prehral na hracích automatoch, nikdy nebol doma, nepomáhal jej, čo ju dostávalo do stavu núdze, pretože nemala prostriedky na zabezpečenie najnutnejších potrieb pre seba a svoje deti. Výslovne prehlásila opakovane, že si bola vedomá toho, že nehovorila pravdu, a to aj po zákonných poučeniach o následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia. Jej konanie, ale aj vysvetlenie svojho správania podľa záverov znalkyne PhDr. Vozárovej jednoznačne súhlasí s jej osobnostnou štruktúrou, čo podrobne vysvetlila na hlavnom pojednávaní pri podávaní znaleckého posudku. Aj znalkyňa poukázala na to, že neboli zistené žiadne známky fyzického násilia, ale ani psychickej traumy. V tomto smere zo strany obžaloby neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by
vyvracali tieto závery. Lekármi prvého kontaktu na gynekológii neboli zistené žiadne známky po fyzickom násilí a teda problémy s bolesťami brucha možno pričítať komplikáciám v tehotenstve.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, jediným usvedčujúcim dôkazom sa javí byť práve výpoveď poškodenej I. J.. Nepriami svedkovia – terénne sociálne pracovníčky, prípadne príbuzní poškodenej vypovedali len na základe vyjadrení poškodenej, ktorá evidentne takýmto spôsobom chcela seba a svoje deti materiálne zabezpečiť, čo títo svedkovia aj potvrdili. Okrem toho je preukázané výpoveďami najbližších príbuzných poškodenej, že táto vo svojom živote sústavne klamala, bola neprispôsobivá a mali s ňou výchovné problémy, no najzávažnejšou skutočnosťou je to, že v minulosti krivo obvinila svojho otca, že ju sexuálne zneužil a s ktorým otehotnela. Objektívne dôkazy preukázali, že nehovorila pravdu.
Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne znamenajú veľmi vážne pochybnosti o tom, či došlo ku skutku, z ktorého je obžalovaný A. B. obvinený, ktoré pochybnosti v zmysle zákonnej zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) svedčia nepochybne v prospech obžalovaného.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Vo výpise z evidencie priestupkov má od roku 2018 zaznamenaných päť priestupkov väčšinou násilného charakteru. Doposiaľ bol šesťkrát súdne trestaný, tunajším súdom naposledy trestným rozkazom zo dňa 26.05.2022, kedy mu bol pre prečin podľa § 212 ods. 1 písm. a), e) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov, teda do 11.06.2024. Okrem toho bol rozhodnutím zo dňa 28.11.2022 odsúdený za obdobný trestný čin súdom AG Waiblingen.
Pozornosti súdu neušla ani skutočnosť, že poškodená I. J. má vo výpise z evidencie priestupkov evidované štyri priestupky z dôvodu rušenia nočného kľudu.
Ako už bolo vyššie uvedené, vykonané dôkazy vo svojom súhrne nepreukazujú dostatočne vinu obžalovaného a to najmä vzhľadom na výpovede poškodenej a znalecké dokazovanie. Tieto pochybnosti je potrebné priznať v prospech obžalovaného, a z týchto dôvodov súd vyslovil záver, že nebolo jednoznačne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. V súlade s ustanovením § 285 písm. a) Trestného poriadku bolo potrebné obžalovaného A. B. spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť.
Z týchto dôvod súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku, a to v4 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.