Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-52-2023.pdf
PDF · 127.9 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/52/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu Pozemkové spoločenstvo Malé Straciny, so sídlom Malé Straciny 28, 990 01 Malé Straciny, IČO: 35 984 261, právne zast. JUDr. Peter Ďurica, advokát so sídlom SNP 25, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému Tibor Pavlov UNITED, s miestom podnikania Hviezdoslavova 14, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 33 249 024, právne zast. JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, v konaní o zaplatenie 1.415,32 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Cb/1/2022-106 zo dňa 10. marca 2023 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Cb/1/2022-106 zo dňa 10. marca 2023 p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.415,32 Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.415,32 Eur od 20.07.2022 do zaplatenia a druhou výrokovou vetou zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Treťou výrokovou vetou návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.
2. Okresný súd uviedol, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 11Cb/26/2015 súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.02.2016, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania (súdny poplatok 191 Eur a trovy právneho zastúpenia 1.068,62 Eur) na účet právneho zástupcu žalovaného. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 41Cob/191/2016 zo dňa 31.01.2017 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 155,70 Eur. Rozhodnutiami okresného a odvolacieho súdu bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu spolu 1.415,32 Eur. Uvedená čiastka bola uhradená žalobcom v splátkach na účet právneho zástupcu žalovaného. Následne Najvyšší súd SR z dôvodu dovolania žalovaného uznesením sp. zn. 2Obdo/39/2018 zo dňa 30.04.2019 zrušil rozsudok krajského súdu a vec bola vrátená Okresnému súdu Veľký Krtíš, ktorý o žalobe opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 14Cb/24/2020-573 zo dňa 18.02.2022, pričom žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.191,40 Eur a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Nakoľko uvedené súdne rozhodnutia boli zrušené, zanikol právny dôvod na zaplatenie trov v celkovej sume 1.415,32 EUR žalovanému, ktorý bol povinný uvedenú čiastku vydať žalobcovi. Jedná sa o bezdôvodné obohatenie, pretože ide o majetkový prospech žalovaného získaný na úkor žalobcu na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Žalovaný bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo bol o poskytnutie plnenia veriteľom požiadaný, t.j. od dňa nasledujúceho
po doručení žaloby. Žalovaný sa dostal do omeškania, preto žalobca uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 20.07.2022 zo žalovanej sumy do zaplatenia.
3. Okresný súd uviedol, že o žalobe rozhodol platobným rozkazom č. k. 11Cb/1/2022-46 zo dňa 23.05.2022, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor z vecným odôvodnením. Žalovaný poukázal na to, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/39/2018 bolo vyhlásené dňa 30.04.2019, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia. Premlčacia doba začala plynúť od 01.05.2019 a žaloba bola doručená na okresný súd dňa 22.04.2022, po jej uplynutí. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol v zmysle § 107 ods. 1 OZ premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe.
4. Okresný súd poukázal na to, že žalobca v replike zo dňa 18.08.2022 uviedol, že uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Obdo39/2018 z 30.04.2019 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 06.07.2020. Mal za to, že pre začiatok plynutia premlčacej doby bol rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia aj o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Rozhodujúca bola skutočná subjektívna vedomosť oprávneného. Premlčacia doba plynula od 06.07.2020 a žaloba bola doručená súdu dňa 29.04.2022, pred jej uplynutím. Žalovaný v duplike zo dňa 25.08.2022 uviedol, že verejné vyhlásenie rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli Najvyššieho súdu SR a žalobca sa mohol dozvedieť o tejto skutočnosti objektívne pred vyhlásením rozhodnutia zo dňa 30.04.2019. mal za to, že žaloba bola podaná na súde po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a súdom by žaloba mala byť zamietnutá. Na pojednávaní konanom dňa 10.03.2023 poukázal žalovaný na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 64Cb/47/2013 a uviedol, že právo žalovaného na plnenie nezaniklo, pretože právnym dôvodom plnenia bol záväzok, nie súdne rozhodnutie, ktoré len deklarovalo, že povinnosť zaplatiť trovy na strane žalobcu existuje. Uviedol, že hmotnoprávne je nárok na náhradu trov konania naviazaný na rozhodnutie súdu v merite veci a preto navrhol, aby okresný súd prerušil konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.
5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že faktický stav majetkovej nerovnováhy medzi žalobcom a žalovaným vznikol zrušením rozhodnutí súdov prvej a druhej inštancie, na základe ktorých boli žalovanému, ako strane úspešnej v sporovom konaní, uhradené trovy tohto konania žalobcom v celkovej výške 1.415,32 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného. Keďže uhradené finančné prostriedky titulom trov konania po zrušení uvedených rozhodnutí neboli žalobcovi vrátené, vznikol na strane žalovaného majetkový prospech, ktorý je na ujmu žalobcu a ktorý je vyjadriteľný konkrétnou finančnou čiastkou zodpovedajúcou vyplatenej náhrade trov žalovanému.
6. Okresný súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 85/2017-9 zo dňa 02.02.2017, v zmysle ktorého o prípad bezdôvodného obohatenia napĺňajúci zmieňovanú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia (plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol) sa jedná aj v prípade zaplatenia náhrady trov konania podľa právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené, v ktorom je pasívne legitimovaným subjektom účastník, ktorému bola náhrada trov prisúdená, nie advokát. Účet advokáta je platobným miestom určeným zákonom. V prípade zrušenia rozhodnutia súdu, na základe ktorého boli zaplatené trovy konania opačnej strane sporu, je strana sporu povinná poskytnuté plnenie vrátiť. Ak tak neurobí, bezdôvodne sa obohacuje, nakoľko nemá právny titul na zadržiavanie týchto prostriedkov, pretože právny dôvod, na základe ktorých plnenie prijala odpadol (bol zrušený).
7. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa v konaní primárne bránil námietkou premlčania, ktorú okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti uviedol, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, aj kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil (subjektívna lehota), najneskôr však za 3 roky odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (objektívna lehota). Pre určenie začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie práva bezdôvodného obohatenia sa podľa zákona vyžaduje skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného z bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, že oprávnený subjekt mal možnosť sa dozvedieť potrebné skutočnosti už skôr. Pre vzájomný vzťah uvedených lehôt platí, že pokiaľ skončí beh jednej z nich a je vznesená námietka premlčania, právo z dôvodu premlčia nemožno priznať, táto situácia v predmetnej veci ale nenastala. Na základe žalobcom označeného dôkazu - výkaz o doručení (doručenky) v súdnom spise Okresného súdu Veľký Krtíš pod sp. zn. 14Cb/24/2020 (fotokópia na č. l. 102) je zrejmé, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/39/2018 dňa 30.04.2019 právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené dňa 06.07.2020. Počnúc
týmto dňom sa žalobca dozvedel, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože doručením rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nadobudol poznatok o obsahu rozhodnutia a okolnostiach rozhodujúcich pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
8. Okresný súd upozornil, že plynutie premlčacej doby žalovaný nesprávne odvíjal od dňa nasledujúceho po vyhlásení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo/39/2018 zo dňa 30.04.2019, teda od 01.05.2019. Nebolo v tejto súvislosti podstatné, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z úradnej tabule. Relevantný bol jedine moment, kedy žalobca skutočne nadobudol subjektívny poznatok, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, ktorá skutočnosť nastala až doručením rozhodnutia Najvyššieho súdu SR žalobcovi ku dňu 06.07.2020. Uvedeným momentom sa žalobca dozvedel, že z dôvodu zrušenia rozsudku odvolacieho a okresného súdu na strane žalovaného uhradením trov predchádzajúceho konania vznikol majetkový prospech, ktorý mu nebol vydaný. Keďže žalobca doručil žalobu na Okresný súd Veľký Krtíš dňa 29.04.2022, pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1, 2 OZ), nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil včas.
9. Okresný súd upozornil, že argumentácia žalovaného ku vzniku bezdôvodného obohatenia nie je v predmetnej veci použiteľná. Právnym dôvodom pre uloženie povinnosti zaplatiť požadovanú finančnú čiastku s príslušenstvom v poukazovanej veci Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 64Cb/47/2013 bola Zmluva o dielo a z nej vyplývajúci záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela. Rozsudok súdu mal v uvádzanom prípade deklaratórnu povahu, nakoľko podľa hmotnoprávneho posúdenia žalovanému vznikol záväzok zaplatiť požadovanú cenu žalobcovi. Zrušenie právoplatného rozhodnutia v dovolacom konaní preto nenaplnilo skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, pretože dôvod plnenia neprestal existovať, ale trval v záväzku naďalej. V predmetnom spore však nešlo o totožnú právnu situáciu. Podstatným pre posúdenie, či došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného z dôvodu, že právny dôvod plnenia odpadol, je interpretácia pojmu „právny dôvod plnenia“. Právnym dôvodom plnenia môže byť zákon alebo na základe zákona predpokladaná právna skutočnosť. Právoplatný rozsudok súdu nie je zákon a právnu skutočnosť predstavuje v tých prípadoch, keď účinky právoplatnosti rozhodnutia smerujú k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinnosti subjektov týchto vzťahov. Vychádzajúc z princípov náhrady trov v sporovom konaní platí, že strana má nárok na náhradu trov, ak rozhodnutím súdu v merite veci bolo vyslovené, že je v práve. Inak povedané, právnym dôvodom vzniku nároku na náhradu trov je zodpovednosť strany za výsledok sporu a táto zodpovednosť nastupuje s právoplatnosťou rozhodnutia o merite sporu.
10. Okresný súd upozornil, že proces rozhodovania o trovách konania je špecifický a zákon rozlišuje dve fázy. V prvom štádiu prebieha rozhodovanie o nároku, ktoré nesie osobitné znaky, pretože záleží od súdu, akým spôsobom vyhodnotí predpoklady pre vznik nároku na náhradu trov, aký princíp a v akej rozsahu tento princíp aplikuje, či vezme do úvahy iné okolnosti osobitného zreteľa, ktoré priznanie nároku neumožňujú a pod. Pokiaľ v posudzovanej veci právoplatný výsledok sporového konania v konaní vedenom pod sp. zn. 11Cb/26/2015 bol deklarovaný rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Cb/26/2015-119 zo dňa 16.02.2016 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41Cob/191/2016 zo dňa 31.01.2017 a následne bol výsledok uvedeného sporu anulovaný rozhodnutím dovolacieho súdu, zanikla týmto zodpovednosť žalobcu za stratu sporu v označenom konaní a zanikol aj právny dôvod na strane žalovaného, aby mu žalobca nahradil trovy vo výške 1.415,32 EUR. Okresný súd podotkol, že i nadväzujúce konanie vedené pod sp. zn. 14Cb/24/2020 (predtým sp. zn. 11Cb/26/2015) po zrušení rozsudku odvolacieho a okresného súdu v merite veci bolo ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnom spore právoplatne skončené. Neprebieha žiadne iné konanie, v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu o podanej žalobe.
11. Okresný súd vzhľadom na uvedené návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Pripomenul, že hmotnoprávny nárok, na ktorý bolo naviazané rozhodnutie súdu o náhrade trov bol právoplatne prisúdený žalobcovi, čím tiež právo na náhradu trov patrí žalobcovi. Pokiaľ žalovaný pôvodne prijal od žalobcu plnenie vo výške 1.415,32 EUR z dôvodu náhrady trov a takéto plnenie po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom žalobcovi nevydal, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaný bol povinný bezdôvodné obohatenie vydať ihneď potom, čo bol o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom požiadaný. Za kvalifikovanú výzvu na splnenie dlhu možno považovať doručenie žalobného návrhu dňom 19.07.2022 do rúk žalovaného.
12. Okresný súd uviedol, že nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok požadovať od žalovaného úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po vzniku omeškania. Výška úrokov z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (od 16. 03. 2016 vo výške 0,00 %), zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Súd priznal žalobcovi 5,00 % ročný zákonný úrok z omeškania zo sumy 1.415,32 EUR od 20.07.2022 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na to, že žalobca mal vo veci plný úspech, uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
13. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd má skonštatovať kedy začala plynúť subjektívna lehota a objektívna lehota na podanie žaloby. Za dôležité označil tri dátumy. Prvý dátum, kedy Najvyšší súd SR vydal rozhodnutie o zrušení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici druhý dátum, kedy rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu a tretí dátum, kedy došlo k podaniu predmetnej žaloby a podľa žalovaného až vyhodnotením týchto troch dátumov možno konštatovať, kedy začala plynúť subjektívna a objektívna lehota.
14. Žalovaný naďalej zotrval na tvrdení, že subjektívna lehota začala plynúť deň nasledujúci po vyhlásení rozsudku Najvyššieho súdu SR. Nesúhlasil s názorom sudu prvej inštancie, že žalobca, resp. jeho právny zástupca sa mohol dozvedieť o výsledku súdneho konania len na základe doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, pričom upozornil, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú verejne dostupné a jedná sa o verejne dostupnú informáciu podobne, ako je to napr. z hľadiska obchodného registra. To, že tieto informácie sú verejne dostupné má za následok aj to, že žalobca sa mohol objektívne dozvedieť o tom, ako rozhodol Najvyšší súd SR.
15. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu žalovaného na prerušenie konania mal žalovaný za to, že boli dané dôvody na prerušenie konania do právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní, ktoré má zásadný vplyv na ďalší postup Okresného súdu Veľký Krtíš z hľadiska konania na súde prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania. Uviedol, že Okresný súd Veľký Krtíš v prípade podania dovolania nerozhoduje o trovách konania, pretože uvádza, že bolo podané dovolanie a táto skutočnosť má význam, pokiaľ sa týka rozhodovania o trovách konania, kde čaká na rozhodnutie Najvyššieho súdu. V danom prípade je nesporné, že proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým došlo k potvrdeniu rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, bolo podané dovolanie.
16. Žalovaný uviedol, že v oboch sporných otázkach je dôležité právne posúdenie okresného súdu vo vzťahu k tomu, či došlo k premlčaniu nárokov žalobcu a vo vzťahu k tomu, či súd mal rozhodnúť o prerušení konania, pričom každé rozhodnutie súdu by malo byť odôvodnené zákonným spôsobom, nielen všeobecným konštatovaním, a teda podľa názoru žalovaného odôvodnenie súdu prečo neprerušil konanie je uvedené vo všeobecnosti bez náležitého odôvodnenia, nie je vyčerpávajúce a nedáva obraz o dôvodoch, ktoré viedli súd k tomu, aby nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní žalovaného.
17. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a uložil mu, aby vo vec opätovne rozhodol. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
18. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je pritom rozhodujúce, či oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr a nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Nie je pritom rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. V predmetnej veci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je najskorší rozhodujúci deň 06.07.2020, kedy bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu uznesenie Najvyššieho súdu SR. Žalobca doručil žalobu na Okresný súd Veľký Krtíš
dňa 29.04.2022 pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby, a preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil včas. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú verejne dostupné a jedná sa o verejné dostupnú informáciu nijako nepreukazuje, že aj rozsudok predmetnej veci bol verejne prístupný, ide preto len o skutkovú domnienku.
19. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že problematika rozhodovania o náhrade trov konania má základ v procesnom práve a právny pomer medzi dotknutými stranami, ktorý autoritatívne rieši otázku priznanej náhrady trov konania vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu, pretože až do rozhodnutia všeobecného súdu o náhrade trov konania si strany medzi sebou nie sú povinné navzájom nič plniť a každá z nich znáša svoje vlastné trovy, ktoré v priebehu konania vznikli. Konštitutívny aspekt rozhodnutia o trovách konania sa neprejavuje len v rovine vzniku tohto právneho vzťahu, ale aj v súvisiacej rovine týkajúcej sa priznaného rozsahu tejto náhrady (jej výšky). Poukázal na to, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie všeobecného súdu o náhrade trov konania sa tak stáva právnym dôvodom plnenia, pričom zároveň platí, že jeho zrušenie na základe mimoriadneho opravného prostriedku alebo ústavnej sťažnosti má za následok dodatočné odpadnutie tohto dôvodu plnenia. Táto skutočnosť z časového hľadiska nastáva okamihom nadobudnutia právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia. Týmto momentom zároveň vzniká záväzok, ktorého obsahom je povinnosť toho, kto sa bezdôvodne obohatil vydať to, o čo sa obohatil a s ňou korelujúce právo osoby, na úkor ktorej došlo k obohateniu požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. Z konštitutívnej povahy rozhodnutia o náhrade trov konania tiež vyplýva, že už uhradená náhrada trov konania podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, nie je súčasťou trov súdneho konania pokračujúceho po tomto zrušení. Nové rozhodnutie o náhrade trov súdneho konania tak zakladá novú právom uznanú povinnosť, nový právny dôvod k ich náhrade. Zdôraznil, že zaplatená náhrada trov konania podľa neskoršie zrušeného rozhodnutia netvorí súčasť trov pokračujúceho konania, a preto by nebolo možné rozhodnutie o jej úhrade odôvodňovať ustanoveniami CSP o náhrade trov konania.
20. Žalobca v závere uviedol, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd odpovedal na konkrétne námietky žalovaného, jasne a zrozumiteľne dal odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strán sporu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
21. Žalovaný v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. Pripustil, že žalobca má právo oponovať tvrdeniam žalovaného vo vzťahu k plynutiu objektívnej a subjektívnej lehoty, kde výklad toho, kedy začína plynúť premlčacia doba a kedy došlo k premlčaniu je medzi účastníkmi sporný a túto právnu otázku by mal riešiť súd. Zopakoval, že ohľadom priznávania trov konania je rozdielna prax sudcov okresného súdu Veľký Krtíš, kedy v niektorých prípadoch dovolania súdy nerozhodujú o trovách konania, až po právoplatnosti rozhodnutia Najvyšším súdom SR vo veci dovolacieho konania a v iných prípadoch tak rozhodujú bez ohľadu na to, či dovolanie bolo podané alebo nebolo podané, čo vzbudzuje u účastníka konania stav právne neistoty na rozdielne stanoviská súdov súdu prvej inštancie v obdobných právnych veciach. Podľa žalovaného je právnou otázkou, či súd v tomto prípade mal rozhodnúť o trovách konania alebo vzhľadom k podaniu dovolania vyčkať až na rozhodnutie dovolacieho súdu.
22. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na argumentoch, ktoré uviedol v priebehu odvolacieho konania, pričom osobitne k argumentu žalovaného, ktorý poukázal na rozdielnu prax sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš uviedol, že nie je zrejmé o aké prípady sa jedná, a teda či argumentácia žalovaného je použiteľná v predmetnej veci, či v predmetnom spore ide o totožnú právnu situáciu. Zároveň uviedol, že súd rozhodujúci v tejto veci pozná právo. Vo zvyšku zotrval na argumentácii uvedenej v predchádzajúcom konaní.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
24. Odvolací súd bol v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže v rozsahu odvolacích námietok nezistil dôvod na zopakovanie, alebo doplnenie dokazovania:
25. Na základe žaloby žalobcu (Pozemkové spoločenstvo Malé Straciny) bolo na Okresnom súde Veľký Krtíš vedené konanie pod sp. zn. 11Cb/26/2015 voči žalovanému (Tibor Pavlov UNITED) s predmetom konania o zaplatenie sumy 3.191,40 Eur spolu s príslušenstvom. O predmetnej žalobe okresný súd rozhodol rozsudkom, č. k. 11Cb/26/2015-19 zo dňa 16.02.2016, pričom žalobu zamietol a žalobcovi ako neúspešnej sporovej strane uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania z dôvodu uhradeného súdneho poplatku vo výške 101 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 1.068,62 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného - JUDr. Jozefa Veselého, advokáta so sídlom vo Veľkom Krtíši. Následne prvej inštancie potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 41Cob/191/2016-145 dňa 31.01.2017, ktorým dňom nadobudol právoplatnosť. Súčasne odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 155,70 EUR.
26. Dňa 29.03.2017 právny zástupca žalovaného vyzval žalobcu, aby mu uhradil trovy konania na jeho účet vedený v Slovenskej sporiteľni a. s. pobočka Veľký Krtíš, IBAN: SK38 0900 0000 0000 7053 1608.
27. Dňa 05.04.2017 žalobca požiadal právneho zástupcu žalovaného o možnosti zaplatenia trov v splátkach. Právny zástupca žalovaného navrhol splátkový kalendár, podľa ktorého žalobca uhradil žalovanému dňa 25.04.2017 sumu 500 Eur, dňa 12.05.2017 uhradil sumu 250 Eur, dňa 15.06.2017 uhradil sumu 250 Eur, dňa 26.07.2017 uhradil sumu 259,62 Eur a dňa 26.10.2017 uhradil sumu 155,70 Eur.
28. Následne žalobca podal voči rozhodnutiu odvolacieho Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 41Cob/191/2016-145 zo dňa 31.01.2017 dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením, sp. zn. 2Obdo/39/2018 zo dňa 30.04.2019 tak, že rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie dovolacieho súdu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 06.07.2020, ktorú skutočnosť potvrdil podpisom na súdnej doručenke (ftkp. doručenky na č.l. 102).
29. Krajský súd v Banskej Bystrici vychádzajúc zo záväzného usmernenia dovolacieho súdu uznesením, č. k. 41Cob/61/2019-289 zo dňa 30.07.2020 zrušil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 11Cb/26/2015-119 zo dňa 16.02.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
30. Po vrátení spisu súdu prvej inštancie predmetná vec bola evidovaná pod sp. zn.14Cb/24/2020. Okresný súd Veľký Krtíš opätovne spor prejednal a o žalobe žalobcu o zaplatenie 3.191,40 EUR príslušenstvom rozhodol rozsudkom, č. k. 14Cb/24/2020-573 zo dňa 18.02.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2022. Súd prvej inštancie v žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 3.191,40 Eur s príslušenstvom, zaplatenie paušálnej náhrady nákladov vo výške 40 EUR a náhrady trov v rozsahu 100 %. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený odvolacím súdom ako vecne správny.
31. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
32. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
33. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
34. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
35. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
36. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
37. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
38. Žalovaný v odvolaní namietol právne posúdenie súdu prvej inštancie, keď mal za to, že okresný súd nesprávne určil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia. Moment plynutia premlčacej doby pritom okresný súd na základe označeného dôkazu - výkazu o doručení v súdnom spise určil na deň 06.07.2020, kedy bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obdo/39/2018 zo dňa 30.04.2019. Žalovaný namieta takéto posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby a naďalej má za to, že subjektívna lehota začala plynúť deň nasledujúci po vyhlásení rozsudku Najvyššieho súdu SR.
39. Žalovaný pritom abstrahuje od skutočnosti, že samotné vyhlásenie rozsudku Najvyššieho súdu SR nevyvoláva účinky dňom svojho vyhlásenia, ani dňom nasledujúcim po vyhlásení. V zásade platí, že súdne rozhodnutie nadobúda účinky dňom právoplatnosti, i keď v prípade určitých typov súdnych rozhodnutí vykonateľnosť rozhodnutia môže nastať pred jeho právoplatnosťou. Avšak aj v prípade rozhodnutí vykonateľných pred nadobudnutím právoplatnosti tieto nadobúdajú účinky až doručením. Doručenie rozhodnutia je preto základnou podmienkou toho, aby rozhodnutie vyhlásené súdom mohlo vyvolať účinky voči sporovým stranám.
40. Vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej doby je v prejednávanej veci relevantné, kedy došlo k zrušeniu predchádzajúcich rozhodnutí všeobecných súdov, teda ku ktorému dňu nadobudlo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ten účinok, že zrušilo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, právoplatnosťou ktorého vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/191/2016-145 zo dňa 31.01.2017). Odpadnutím nároku na náhradu trov konania odpadol právny dôvod plnenia. Rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorým bolo vyššie citované rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušené ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obdo/39/2018 zo dňa 30.04.2019) nadobudlo právoplatnosť v dôsledku doručenia sporovým stranám, keďže rozhodnutie Najvyššieho súdu nemožno napadnúť odvolaním (§ 227 ods. 1 CSP vo väzbe na § 234 ods. 2 CSP).
41. Keďže samotné vyhlásenie zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu ešte nespôsobilo následok zrušenia rozhodnutia nižších súdov o povinnosti zaplatiť trovy konania (k tomuto účinku došlo až nadobudnutím právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu), aj pokiaľ by žalovanému bol obsah vyhlásenia rozhodnutia Najvyššieho súdu ku dňu jeho vyhlásenia (30.04.2019) známy, nemohlo by to mať vplyv na začatie plynutia premlčacej doby vo vzťahu k nároku na vrátenie trov konania. K bezdôvodnému obohateniu v danom prípade došlo až momentom, kedy odpadol právny dôvod plnenia a k odpadnutiu právneho dôvodu plnenia došlo až právoplatným zrušením výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré vznikli v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš sp. zn. 11Cb/26/2015, na základe ktorého bolo následne rozhodnuté o výške trov konania.
42. Žalobca v konaní uvádzal skutkové tvrdenie vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej lehoty tak, že táto začala plynúť dňom, kedy bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu doručené žalobcovi (06.07.2020). Z tvrdení sporových strán zároveň nie je zrejmé, kedy nadobudlo rozhodnutie Najvyššieho súdu 2Obdo/39/2018 zo dňa 30.04.2019 právoplatnosť, teda kedy bolo doručené aj druhej sporovej strane. Iný dátum, než 06.07.2020 však strany v konaní neuviedli, okresný súd preto vychádzal z predložených skutkových tvrdení a za absencie tvrdenia iného dátumu právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu správne vychádzal z dátumu 06.07.2020, teda z dátumu doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu žalobcovi. Pokiaľ deň doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu je totožným s dňom nadobudnutia právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu, subjektívna aj objektívna lehota na uplatnenie si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobcovi plynúť týmto dňom (dňom 06.07.2020). Pokiaľ by rozhodnutie Najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť až po
tomto dátume (v dôsledku neskoršieho doručenia rozhodnutia druhej sporovej strane), tak subjektívna aj objektívna lehota začala žalobcovi plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu (keďže subjektívna lehota nemôže začať plynúť pred objektívnou).
43. Uvedené závery vyplývajú z charakteru nároku, ktorým je nárok na zaplatenie trov konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu správne vymedzil konštitutívny aspekt rozhodnutia o trovách konania. Nárok na náhradu trov konania vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorý o tomto nároku samostatne musí rozhodnúť. Tento nárok je nutné oddeliť od nároku, ktorý je uplatnený ako predmet konania, kedy je nutné rozlišovať, či rozhodnutie súdu vo veci samej má deklaratórny, alebo konštitutívny charakter. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 10.03.2023 pred okresným súdom namietol, že právo žalovaného na plnenie nezaniklo, pretože právnym dôvodom plnenia bol záväzok a nie súdne rozhodnutie, ktoré len deklarovalo, že povinnosť zaplatiť trovy na strane žalobcu existuje.
44. V danom prípade však treba rozlíšiť nárok, ktorý je uplatnený vo veci samej, vo vzťahu ku ktorému je rozhodnutie súdu deklaratórnym rozhodnutím.
45. Všeobecne platí, že pokiaľ žalobou uplatnený nárok zo strany žalobcu vznikol, súd ho prizná, čím deklaruje existenciu takéhoto nároku, avšak právnym dôvodom vzniku nároku nie je jeho deklarovanie súdom, ale je ním zmluva, zákon, prípadne iná právna skutočnosť, na základe ktorej už k vzniku nároku došlo pred rozhodnutím súdu. Preto rozhodnutie súdu vznik nároku iba deklaruje (potvrdzuje).
46. Od toho je potom nutné oddeliť vznik nároku na náhradu trov konania, pretože aj v tých konaniach, kde je rozhodnutie vo veci samej deklaratórnym rozhodnutím, rozhodnutie o trovách má vždy konštitutívny charakter, čo znamená že až v dôsledku rozhodnutia o trovách konania vzniká nárok na ich zaplatenie. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim z procesného úspechu a o ňom je možné rozhodnúť až v konaní vo veci samej, preto až právoplatnosťou uznesenia súdu o povinnosti zaplatiť trovy konania je možné vymedziť vznik tohto nároku.
47. Uvedený konštitutívny aspekt rozhodnutia o trovách konania má potom za následok tú skutočnosť, že pokiaľ je právoplatné rozhodnutie o trovách konania v rámci mimoriadneho opravného prostriedku zrušené, odpadáva dôvod, pre ktorý vznikla sporovej strane povinnosť trovy konania zaplatiť. Výrok o trovách je závislým výrokom, ktorý je zrušený zároveň so zrušením výroku vo veci samej. Zároveň dochádza k zrušeniu rozhodnutia o výške trov konania, pretože základnou procesnou podmienkou platnosti vydania tohto rozhodnutia je právoplatnosť rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania. Zaplatené trovy konania sa tak stávajú bezdôvodným obohatením druhej sporovej strany.
48. V prejednávanom prípade mohla začať plynúť objektívna lehota až momentom právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu, pretože až týmto momentom bolo zrušené právoplatné rozhodnutie vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania. V žiadnom prípade nie je možné začiatok plynutia objektívnej lehoty určiť dňom, kedy len došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku Najvyšším súdom. Verejne vyhlásený rozsudok je nutné písomne vypracovať a doručiť na to, aby mohol vyvolať účinky.
49. Keďže k doručeniu rozhodnutia Najvyššieho súdu žalobcovi došlo dňa 06.07.2020, i keď nie je zrejmé, či tento deň bol zároveň dňom právoplatnosti nadobudnutia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, je zrejmé že pred týmto dňom objektívna (a teda ani subjektívna) premlčacia lehota nemohla začať žalobcovi plynúť, a teda pokiaľ žaloba bola podaná 29.04.2022, bola podaná pred uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná.
50. Žalovaný namietol v odvolaní nesprávne právne posúdenie jeho návrhu na prerušenie konania a s poukazom na rôznu rozhodovaciu prax Okresného súdu Veľký Krtíš mal za to, že konanie malo byť v prejednávanej veci prerušené, a to do právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní, ktoré v súčasnosti prebieha, o rozhodnutí krajského súdu, ktorý potvrdil nové rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš, v ktorom bolo žalobe vyhovené. Okresný súd pritom správne upozornil na to, že v súčasnosti neprebieha žiadne také konanie, v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu o podanej žalobe.
51. Okresný súd pritom vychádzal zo zistenia, že pôvodné rozhodnutie o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému bolo anulované rozhodnutím dovolacieho súdu, čím zanikla zodpovednosť žalobcu za stratu sporu v označenom konaní a tým zanikol aj právny dôvod na strane žalovaného hradiť trovy konania vo výške 1.415,32 Eur. V dôsledku uvedeného už došlo k bezdôvodnému obohateniu a ako vyplýva z § 456 OZ, v prípade, ak sa niekto bezdôvodne obohatí, musí vydať predmet bezdôvodného obohatenia tomu, na úkor koho ho získal. V danom prípade nie je dôvod prerušiť konanie do nového rozhodnutia dovolacieho súdu, keďže samotné podanie dovolania nespôsobuje, že by predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie dovolacieho Najvyššieho súdu stratilo svoju právoplatnosť, a teda by zmenilo ten dôsledok, že prišlo k odpadnutiu právneho dôvodu, na základe ktorého boli hradené trovy konania. Skutočnosť, že v niektorých prípadoch je o výške trov konania rozhodnuté pred ukončením dovolacieho konania a v iných prípadoch je o výške nároku na náhradu trov konania rozhodnuté až po ukončení dovolacieho konania nepredstavuje dôvod, pre ktorý by vznikla súdu povinnosť konanie prerušiť a nie je ani dôvodom, pre ktorý by fakultatívne konanie prerušiť mal. Rozhodovanie o výške náhrady trov konania totiž nie je takým druhom konania, v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Otázka významná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci bola, či vzniklo bezdôvodné obohatenie žalovanému momentom právoplatného zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť mu náhradu trov konania a túto otázku súd v prejednávanom prípade jednoznačne vyriešenú mal. Ani odvolací súd tak nezistil dôvody, pre ktoré by bol povinný obligatórne prerušiť konanie, alebo oprávnený fakultatívne prerušiť konanie.
52. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že rozhodnutie okresného súdu nebolo odôvodnené zákonným spôsobom. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne vysvetlil podstatu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k skutkovej podstate odpadnutia právneho dôvodu, prehľadne zhrnul tvrdený skutkový stav vo svetle vykonaného dokazovania, vysporiadal sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, ako aj s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia. Stručne, ale správne skonštatoval, že nie sú dané dôvody pre prerušenie konania, pričom z odôvodnenia okresného súdu je možné zistiť, akými úvahami sa riadil, kým formuloval svoje právne závery.
53. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok, ktoré odvolací súd preskúmava z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) odvolací súd nezistil.
54. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v rozsahu odvolacích námietok je rozhodnutie okresného súdu vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
55. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
56. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).