Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-9-2023.pdf
PDF · 89.21 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Y. B., J.: XX XXX XXX, B. B. N.V. B. XXXX/XX, XXX XX B. proti žalovanému 1/ F. A., N.. XX.XX.XXXX, A. W. M. XXX/X, XXX XX B., žalovanej 2/ Z. A., N.. XX.XX.XXXX, C. W. W. XX, XXX XX B., o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í vypratať byt nachádzajúci sa na ulici W. M., M. Č.. XB, W., Č. A. XB, v katastrálnom území B. a nachádzajúci sa v dome súpisné číslo XXX, katastrálne územie B., postavenom na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom V., katastrálny odbor, a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal vypratania bytu v dome súpisné číslo XXX, katastrálne územie B., postavenom na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/ X, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom V., katastrálny odbor. Poukázal na to, že je vlastníkom domu súpisné číslo XXX a prenajal žalovanému byt, ktorý sa nachádza v tomto dome na základe Nájomnej zmluvy č. X/XXXX z XX.XX.XXXX. Pôvodne bola žaloba podaná len voči žalovanému 1/ ( pôvodne len žalovaný). Žalobca vypovedal predmetnú nájomnú zmluvu výpoveďou doručenou žalovanému 1/ dňa XX.XX.XXXX, pričom výpovedná doba uplynula dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že žalovaný 1/ byt užíva bez právneho dôvodu, to znamená, že je založený právny a skutkový dôvod na to, aby žalovaný 1/ byt vypratal.
2. Podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX č.listu XX žalobca navrhol, aby súd do konania na strane žalovaného pripustil ďalší subjekt ako žalovanú 2/, a to manželku žalovaného Z. A.. Súd uznesením č. k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ďalší subjekt ako žalovaná 2/, a to Z. A.. Dôvodom bolo, že manželka žalovaného 1/ (pôvodne len žalovaného) užíva predmetnú nehnuteľnosť - byt na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX spolu s manželom. Zároveň navrhol aj zmenu žalobného návrhu s tým, že žiadal alebo sa domáhal uloženia povinnosti vypratať byt nielen voči žalovanému 1/ aj voči žalovanej 2/. Súd rovnako týmto uznesením pripustil aj zmenu žalobného návrhu. Predmetné uznesenie o pripustení ďalšieho žalovaného 2/ a o zmene žalobného návrhu nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.
3. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti žalobcu, žalovaných 1/ a 2/. Žalobca v rámci konania navrhol zmenu žalobného návrhu v tom znení, že má za to, že nájomný vzťah z
uzavretej nájomnej zmluvy uplynul dobou nájmu, a to dňa XX.XX.XXXX a na tomto základe žiadal potom, aby žalovaní 1/ a 2/ vypratali predmetný byt. Čo sa týka žalovaných 1/ a 2/ na predmetnom pojednávaní k veci uviedli len to, že nemajú finančné prostriedky na to, aby nedoplatok, ktorý im vznikol na nájme z nájomnej zmluvy uhradili, nakoľko sú nezamestnaní, majú viaceré maloleté deti. Iné k veci neuviedli len s tým, že nemajú kam ísť, pokiaľ by boli vysťahovaní z predmetného bytu. Žalobca však trval na podanej žalobe a mal za to, že ide o nájomníkov, ktorí majú vysoké nedoplatky v súvislosti s nájmom zo zmluvy, kde len za rok XXXX neuhradená suma nájmu a služieb spojených s nájmom predstavuje čiastku X.XXX,XX Eur.
4. Podľa § 139 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
5. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. 6. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
7. Podľa § 140 ods. 3 CSP za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
9. Podľa § 142 ods. 2 CSP uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby doručuje súd subjektom ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena do vlastných rúk.
10. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca navrhol na pojednávaní ( č. l. 59 spisu) v rámci svojho prednesu zmenu žaloby, túto súd posúdil ako zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a na predmetnom pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby. Keďže boli prítomné strany sporu a proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, bolo postačujúce, keď toto uznesenie bolo vyhlásené v rámci pojednávania.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho spisu, z ktorých mal preukázané, že žalobca je vlastníkom domu číslo súpisné XXX, nachádzajúcom sa na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, druh stavby rodinný dom, zapísaný na LV č. XXXX okres V., Y. B., katastrálne územie B. ( č. l. 4 ). Ďalej súd zistil, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom - žalovaným 1/ bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX nájomná zmluva ( č. l. 32 spisu), ktorej predmetom podľa článku 2, bod 2.1 zmluvy bolo odplatné prenechanie bytu uvedeného v článku 3 bod 3.1 tejto zmluvy spolu so spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami obytného domu pozostávajúceho z dvoch na seba postavených obytných kontajnerov a zariadením bytu do dočasného užívania prenajímateľom nájomcovi. Podľa článku 3 bod 3.1. nájomnej zmluvy pod bytom sa rozumie obytný kontajner vo vlastníctve prenajímateľa nachádzajúci sa na ulici W. M., vchod číslo XB, prízemie, číslo bytu XB, v katastrálnom území B., pozostávajúci z dvoch kusov obytných miestností a príslušenstva o rozmeroch bytu XX V.. V článku 4 bola dohodnutá doba nájmu s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že nájomná zmluva a nájomný vzťah založený touto zmluvou sa uzatvára na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Podľa bodu 4.2 nájomca po ukončení nájmu nemá právo na bytovú náhradu, ani na preplatenie nákladov spojených so sťahovaním č. listu XX súdneho spisu. Súd má ďalej preukázané, že bol uzavretý Dodatok č. 1 k tejto nájomnej zmluve, a to dňa XX.XX.XXXX ( č. R..XX ), ktorým došlo k zmene v článku X, bod X.X a to tak, že zmluvné strany sa dohodli, že nájomná zmluva a nájomný vzťah založený touto zmluvou sa uzatvára na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Ďalej mal súd preukázané, že bol uzavretý aj Dodatok č. 2 k tejto nájomnej zmluve dňa XX.XX.XXXX, kde opätovne došlo k zmene doby, na ktorú bola uzavretá predmetná nájomná zmluva, a to na dobu určitú do XX.XX.XXXX ( č. l.12 ). Súd mal ďalej preukázané z výpovedí žalobcu, žalovaní tieto skutočnosti potvrdili, že sú si vedomí svojho dlhu v súvislosti s nedoplatkami, ktoré majú na nájme a službách spojených s nájmom. Bola zaslaná výpoveď (č. listu 9 súdneho spisu) dňa XX.XX.XXXX, ktorú prevzal žalovaný 1/ dňa XX.XX.XXXX. V tejto výpovedi žalobca uviedol, že nájomná zmluva bola ukončená uplynutím doby nájmu dňa XX.XX.XXXX s tým, že od tohto dátumu užívajú žalovaný 1/, žalovaná 2/ bytový priestor bez dôvodu. Žalobca využil
svoje oprávnenie a dal výpoveď nájmu s výpovednou dobou alebo s výpovednou lehotou 3 mesiace s tým, že ukončenie nájmu bolo schválené na základe uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný 1/ bol vyzvaný k úhrade nedoplatkov v súvislosti s vyúčtovaním nájmu a služieb spojených s nájmom za rok XXXX. 12. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne v dojednanej dobe užíval alebo z nej bral aj úžitky.
13. V konaní bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom rodinného domu a podľa jeho vyjadrenia tento rodinný dom je budova, ktorá je určená na bývanie a pozostáva z dvoch na seba postavených obytných kontajnerov, kde tento obytný kontajner spĺňa podmienky bytu, nakoľko pozostáva z dvoch kusov obytných miestností a príslušenstva o rozmeroch bytu XX V., ďalej príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali ako K., G., E., K., B. N. K., B. N. W. W.. Práve jeden z týchto obytných kontajnerov ako byt bol daný na prenájom žalovanému 1/ na základe vyššie uvedenej nájomnej zmluvy, čiže súd uvedené považoval ako nájom bytu. Z tohto dôvodu na vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovanými aplikoval ustanovenia týkajúce sa nájmu bytu.
14. Podľa § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
15. Podľa § 686 ods. 1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mal by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
16. Podľa § 686 ods. 2 OZ ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
17. Súd považuje nájomnú zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ za platne uzavretú, nakoľko obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje a ktoré sú uvedené v § 685 a § 686 OZ. Čo sa týka nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, tieto boli dohodnuté v článku X predmetnej nájomnej zmluvy, v článku X bol označený predmet a rozsah užívania bytu, výška nájomného, výška úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, predmetná nájomná zmluva obsahuje opis príslušenstva, opis stavu bytu.
18. Podľa § 703 ods. 1 OZ ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich sa stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. V konaní bolo preukázané, že v čase, keď sa uzatvárala nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa XX.XX.XXXX, bol žalovaný 1/ v manželskom zväzku so žalovanou 2/ a z tohto dôvodu vznikol spoločný nájom predmetného bytu manželmi teda žalovaným 1 a žalovanou 2/ na základe predmetnej nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu bola daná pasívna vecná legitimácia žalovaných 1/ a 2/ ako spoločných nájomcov na základe uzavretej nájomnej zmluvy so žalobcom.
19. Podľa § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
20. Podľa § 710 ods. 2 OZ ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
21. Podľa § 676 ods. 2 OZ ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. To znamená, že toto ustanovenie nie je možné použiť v rámci zániku nájmu bytu, pokiaľ teda bola doba nájmu dohodnutá na dobu určitú.
22. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že doba nájmu bola na základe uzavretého Dodatku č. 2 dohodnutá do XX.XX.XXXX. Po uplynutí tejto doby žalovaní 1/ a 2/ užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu. Čo sa týka výpovede, ktorá bola daná zo strany žalobcu, tak súd túto výpoveď hodnotí ako neplatnú, nakoľko jednak nebola doručená žalovanej 2/ a jednak je bezpredmetná, nakoľko zmluva bola ukončená uplynutím doby nájmu dňa XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného súd má teda za to, že vznikol nárok žalobcovi domáhať sa vypratania predmetného bytu v rodinnom dome v jeho vlastníctve. Z tohto dôvodu súd vo výroku uložil povinnosť žalovaným 1/a 2/ vypratať predmetný byt. Čo sa týka lehoty, tak určil dlhšiu lehotu, a to lehotu tri mesiace od právoplatnosti rozsudku z toho dôvodu, že tu súd prihliadol na to, že žalovaní 1/ a 2/ majú B. maloletých detí a bolo potrebné žalovaným 1/ a 2/ poskytnúť dostatočný časový priestor na to, aby sa vysťahovali a našli si náhradné bývanie vzhľadom na záujmy maloletých detí a bezpečnosť ich zdravia. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP bude súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodovať o výške priznanej náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Martine, dňa 13.09.2023
JUDr. Miriam Štillová
sudkyňa