Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/29/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., so sídlom Mlynské nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému M- OVIMEX TRADING, s. r. o., so sídlom Pavlovova 2340/2, Poprad, IČO: 31 734 545, práv. zastúpenému Advokátkou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners, v. o. s., Mnoheľova 830/15, Poprad v konaní o zaplatenie 272,03 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Konanie o zaplatenie 10,67 eur s 9 % p. a. úrokom z omeškania od 2.6.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 139,98 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 123,48 eur, na účet právneho zástupcu žalovaného Advokátskej kancelárii Hudzík - Novýsedlák Partners, v . o. s., so sídlom v Poprade, Mnoheľova 830/15, vedený v Č., R.. F.., pobočka Poprad, č. ú. XXXXXXXXXX/ XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 09.12.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 272,03 eur s prísl. ako aj na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 21.11.2009 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČ: P. na komunikácii D1 km: 461,500 , ktorého prevádzateľom je žalovaný. Uvedenou dopravnou nehodou došlo ku škode na majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. vo výške 521,52 eur. Žalobca si listom č. - Nehoda zo dňa 21.11.2009 uplatnil u spoločnosti Komunálna poisťovňa, a. s. ako poisťovateľa žalovaného náhradu vyššie spomenutej škody v celkovej výške 521,52 eur. Dňa 22.02.2010 bol žalobcovi doručený list - Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého poisťovateľ žalovaného poukázal v prospech účtu žalobcu dňa 11.02.2010 časť náhrady škody v celkovej výške 249,49 eur. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 272,03 eur. Z uvedeného listu vyplýva, že poisťovateľ žalovaného neoprávnene odpočítal od poistného plnenia sumu 140,79 eur, čo odôvodnil odpočtom amortizácie a sumu 131,24 eur z dôvodu nepriznania pracovných výkonov pasívnych. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal v Hlásení o škode svoje nároky na náhradu poškodených zvodidiel, a preto považuje postup poisťovateľa žalovaného za neopodstatnený. Je zrejmé, že žalobca vynaložil náklady na odstránenie poškodenia cestnej komunikácie vo výške 521,52 eur, pričom mu bola uhradená len časť týchto nákladov vo výške 249,49 eur a zvyšná časť v sume 272,03 eur zostala neuhradená. Náklady súvisiace s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu predstavujú aj pasívne pracovné výkony, ktoré neboli priznané bez akéhokoľvek odôvodnenia. Nakoľko celá dlžná

suma nebola zaplatená, žalobca si okrem dlžnej sumy uplatňuje aj 9 % úrok z omeškania počítaný odo dňa nasledujúceho po 7. dni od doručenia výzvy na zaplatenie žalovanému. Výzva bola žalovanému doručená dňa 25.05.2010.

Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu sp. zn. -40 dňa 09.02.2012, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný si uplatňuje náhradu škody, ktorá bola spôsobená pri dopravnej nehode dňa 21.11.2009. Žalobca škodu uplatňoval aj v Komunálnej poisťovni, a. s., v ktorej mal žalovaný uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Komunálna poisťovňa, a. s. nárok žalobcu uznala len čiastočne, keďže žalobca ako poškodený mal nárok na náhradu skutočnej výšky škody, takže poisťovňa zohľadnila amortizáciu poškodených zvodidiel a takisto neuznala niektoré náklady, ktoré si žalobca zahrnul do uplatňovanej výšky škody. V stanovisku ku poistnej udalosti Komunálna poisťovňa, a. s. uviedla, že žalobcovi uhradila skutočnú výšku škody a že tento má svoj nárok riešiť s poisťovňou a nie so žalovaným. V súlade s Oznámením o poistnom plnení Komunálnej poisťovne, a. s. žalovaný uvádza, že uplatnená výška škody 521,52 eur nezodpovedala skutočnej výške škody, kvôli nepriznanému pracovnému výkonu pasívnemu (tieto náklady nebolo treba na odstránenie škody) a opotrebenie materiálu plus príjem z kovošrotu, takže skutočná škoda bola ustálená na 249,49 eur, ktorú poisťovňa aj uhradila. Žalovaný okrem toho namieta premlčanie nároku na vymáhanie náhrady škody, keďže Národná diaľničná spoločnosť odstránila škodu 01.12.2009 a návrh na súd bol doručený až dňa 09.12.2011, to znamená, že žalobca si nestihol svoj nárok uplatniť v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe v zmysle . Dňa 01.12.2009 žalobca vedel, kto za škodu zodpovedá (ako o tom svedčí protokol o dopravnej nehode zo dňa 21.11.2009, kde je ako prevádzkovateľ motorového vozidla uvedený žalobca) a dňa 01.12.2009 vedel žalobca aj skutočnú výšku škody, nakoľko tento deň došlo k jej odstráneniu a žalobca si uplatňuje výšku škody podľa písomných odkladov zo dňa 01.12.2009. Na základe týchto skutočností žiadal žalovaný zrušiť platobný rozkaz a vo veci nariadiť pojednávanie.

Žalobca trval na zaplatení 261,36 eur s prísl., ktorá suma predstavuje výšku, ktorú neuhradila poisťovňa žalovaného, pasívna legitimácia je daná podľa § 9 ods. 6. Čo sa týka výšky nákladov uplatnených v tomto konaní, tie sa dajú rozdeliť do 2 základných kategórií, tzv. amortizácia - opotrebenie, tzv. prestoje, ktoré vznikli žalobcovi. Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal výšku nákladov s tým, že neboli odpočítané zvyšky, uviedli vo vyjadrení k odporu, tieto boli odpočítané a netvoria nárokovanú sumu v tomto konaní, avšak žalobca na pojednávaní následne vzal žalobcu čiastočne späť, a to o sumu 10,67 eur aj s prísl., ktorá predstavuje hodnotu kovového šrotu, ktorú obdržal žalobca a ktorú si omylom nárokovali od žalovaného. Čo sa týka amortizácie, majú za to, že v Cestného zákona je vo vzťahu k lex specialis. V slovenskom právnom poriadku sa uplatňuje lex specialis ako poukázali v podanej žalobe a vyjadrení, rozhodovacia prax súdov dáva žalobcovi za pravdu vo výklade Cestného zákona vo vzťahu k . Aj keď v právnom poriadku nie je judikatúra krajského súdu záväzná, Ústavný súd vyložil , t. j. právo na spravodlivý proces v tom duchu, že sa uplatnil princíp predvídateľnosti rozhodnutia, t. z. ak súdy dlhodobo rozhodujú určitú vec zhodne, mal by súd v prejednávanom prípade, v prípade totožnosti skutkového a právneho stavu veci prihliadnuť a prikloniť sa k doterajšej rozhodovacej činnosti. Čo sa týka otázky prestojov, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. , kde v odôvodnení uviedol, že pod náklady uvedené v Cestného zákona sa dajú subsumovať aj prestoje. Čo sa týka uplatnenia námietky premlčania, poukázal na to, že v zmysle príslušných ustanovení musí sa poškodený dozvedieť o škode čo do jej vzniku a čo do jej rozsahu. Námietka premlčania žalovaného vychádzala z toho, že žalobca mal vedieť, kto za škodu zodpovedá, avšak žalovaný opomenul druhú podmienku, ktorá musí byť splnená pre začatie plynutia premlčacej lehoty, a to, že žalobca sa dozvedel o rozsahu škody, teda vzniknutého poškodenia až samotným vyčíslením, ktorý vyplýva z hlásenia o škode. Majú za to, že až od tohto momentu začína plynúť tak subjektívna ako aj objektívna lehota a žalobca podal svoju žalobu včas.

Právny zástupca žalovaného trval na ich tvrdeniach uvedených v odpore. Poukázal na stanovisko Komunálnej poisťovne, a. s., na základe ktorého bola žalobcovi plnená suma 249,49 eur a zvyšok nároku, ktorý si žalobca uplatnil bol zamietnutý z dôvodu, jednak amortizácie poškodených zvodidiel a jednak z nepriznania pracovných výkonov pasívnych, t. j. poisťovňa neuznala tie náklady na odstránenie

škody, ktoré neboli vynaložené účelne. V predžalobných výzvach žalobca voči žalovanému uplatňoval sumu 261,36 eur, pričom zohľadnil odpočítanie hodnoty kovového šrotu v hodnote 10,67 eur, avšak v žalobnom návrhu opätovne vymáhal náhradu škody bez ohľadu na tento kovový šrot. Následne po čiastočnom späťvzatí súhlasil žalovaný s čiastočným späťvzatím o sumu 10,67 eur s prísl.. Z hľadiska hospodárnosti konania žalovaný nepovažoval za účelné preukazovať účelnosť jednotlivých položiek, z ktorých škoda pozostávala, nakoľko je toho názoru, že nárok žalobcu je premlčaný. Samotný žalobca predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že k odstráneniu škody došlo dňa 01.12.2009 a v tento deň mal žalobca vedomosť o výške škody čo sa týka použitého materiálu a vykonaných prác. Materiál použitý na odstránenie škôd bol riešený výdajkou č. 477/9 s dátumom vystavenia 01.12.2009 a taktiež mzdové náklady boli na základe denného záznamu o výkone vozidla č. 002872 a č. 002873 vyčíslené ku dňu 01.12.2009. Týmto je objektívne preukázané, že 1.12.2009 vedel žalobca o výške škody, tak ako si uplatnil v tomto konaní a žalobný návrh nestihol podať v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote. Z týchto dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to: hlásením o škode zo dňa 11.12.2009, listom č. , fotodokumentáciou, vyčíslením škody, denným záznamom o výkonoch vozidla z 01.12.2009, výdajkou č. 477/9 z 01.12.2009, nákladmi na materiál a mzdovými nákladmi, záznamom dopravnej nehody, listom žalobcu pre Komunálnu poisťovňu, a. s. z 18.12.2009 , oznámením o poistnom plnení z 12.02.2010, výzvou na zaplatenie žalobcu pre žalovaného zo 17.05.2010 a 25.07.2011, výpisom z OR žalovaného a žalobcu, na základe čoho mal zistený nasledovný skutkový stav:

Zhodne ako je tvrdené v písomnom vyhotovení žaloby, súd dospel k záveru, že dňa 21.11.2009 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČ: P., ktorého prevádzateľom je žalovaný, a to na komunikácii D1 na km 461,5 smer Poprad - Liptovský Mikuláš, čo je zrejmé zo záznamu dopravnej nehody. Dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčastí a došlo ku škode na majetku žalobcu, ktorú si vyčíslil žalobca na sumu 521,52 eur. Náhrada škody bola uplatnená u spoločnosti Komunálna poisťovňa, a. s. ako poisťovateľa žalovaného, pričom dňa 22.02.2010 bolo žalobcovi doručené oznámenie o poistnom plnení, kedy bola preplatená len časť škody v celkovej výške 249,49 eur. Rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením si uplatnil žalobca voči vinníkovi dopravnej nehody, a to žalovanému. Svoje nároky žalobca odôvodnil o pozemných komunikáciách v platnom znení ako aj vyhlášky ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách a .

Podľa právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( - ) na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá.

Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný v podanom odpore voči platobnému rozkazu a následne aj na pojednávaní vzniesol námietku premlčania žalobcovho nároku, ktorý bol uplatnený žalobou doručenou súdu 09.12.2011 sa súd zaoberal touto námietkou žalovaného. Premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdna vymáhateľnosť) môže sa odvrátiť námietkou premlčania. Povinný subjekt v danom prípade voči žalobe uplatnil námietku premlčania žalobcovho práva a v prípade, že táto námietka je dôvodná, má to za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Nárok na súdnu vymáhateľnosť teda zaniká, pričom subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálnej obligácie. Žalovaný tvrdí, že žalobca odstránil škodu, ktorú spôsobil žalovaný dňa 01.12.2009 a v tento deň vedel žalobca, kto za škodu zodpovedá a vedel aj skutočnú výšku škody, a to tak, čo sa týka použitého materiálu, vykonaných prác, mzdových nákladov, ktoré boli žalobcovi známe, tak ako sa uvádza v listinných dôkazoch už 01.12.2009. Žalobca v tejto súvislosti uvádzal, že dňa 01.12.2009 poznal len časť výšky škody, a to časť pozostávajúcu z použitého materiálu podľa výdajky č. 477/9. Celkovú výšku škody, teda náklady na dopravu, mzdy, kyslík či plyn sa mal

dozvedieť až z hlásenia o škode zo dňa 11.12.2009, a preto pokiaľ si uplatnil žalobu na súde 09.12.2009, uplatnil svoj nárok v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. Žalobca poukázal na to, že nešlo o dlhý časový úsek medzi 01.12.2009 a celkovým vyčíslením škody zo dňa 11.12.2009, takže žalobca nijakým spôsobom účelovo nepredlžoval vyčíslenie škody, a teda aj začatie plynutia premlčacej doby.

Súd z predložených listinných dôkazov, a to konkrétne z hlásenia o škode, ktoré bolo spracované dňa 11.12.2009 mal preukázané, že v tomto hlásení je uvedené tak miesto, kde došlo k poškodeniu zvodidiel, teda predmet a rozsah poškodenia ako aj osoba, ktorá škodu spôsobila, stručný popis udalosti a sú tu vyčíslené náklady spojené s odstránením škody na diaľnici, spolu vo výške 521,52 eur. Ďalej z denného záznamu o výkonoch vozidla - mechanizmu, mal súd preukázané, že oprava zvodidiel bola vykonávaná 01.12.2009 a z tohto dňa sa nachádza aj listinný dôkaz, a to vyčíslenie dopravných nákladov spolu vo výške 285,60 eur. Mzdové náklady predstavovali 26,55 eur, ktoré boli žalobcovi známe taktiež známe 01.12.2009, výdajka materiálu č. 477/9 je zo dňa 01.12.2009 a náklady na materiál predstavovali 217,30 eur. Z uvedeného je zrejmé, že výšku škody žalobca poznal už dňa 01.12.2009 a taktiež vedel kto za škodu zodpovedá. Pokiaľ vo vyčíslení nákladov je uvedená ešte suma za kyslík a plyn, spolu vo výške 2,74 eur je pravdou, že sa v spise nenachádza listinný dôkaz, kedy sa o tomto údaji žalobca dozvedel, ale je viac ako pravdepodobné, že sa tak mohlo stať už 01.12.2009, kedy sa oprava vykonávala.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre jej začatie plynutia je významná okolnosť, kedy sa poškodený dozvie o škode, v danom prípade to bolo už 21.11.2009, keď došlo k poškodeniu zvodidiel na diaľnici D1 a rozsah škody do tej miery, aby mohol byť nárok uplatnený (vyčíslený v žalobe, ktorá je podaná na súd). V danom prípade okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa kryla s okamihom škodovej udalosti. Ďalšou okolnosťou je kedy sa poškodený dozvie kto za vzniknutú škodu zodpovedá, v danom prípade to bol zodpovedný priamo škodca, ktorý škodu spôsobil a zo záznamu o dopravnej nehode z 21.11.2009 bola táto okolnosť žalobcovi známa. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu, táto je trojročná pri škode spôsobenej z nedbanlivosti, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne je desaťročná premlčacia doba a táto začína plynúť od okamihu škodovej udalosti. V danom prípade súd vychádzal z toho, že zo strany žalobcu bola podaná predmetná žaloba po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá trvala do 01.12.2011. Pokiaľ žalobca podal žalobu až 09.12.2011 a žalovaný vzniesol námietku premlčania, nebolo možné jeho žalobe vyhovieť. I keď sa žalobca bránil tým, že od 01.12. do 11.12.2011 nejde o dlhý časový úsek v súvislosti s vyčíslením celkovej škody, táto jeho obrana nie je vo veci dôležitá, pretože nie je podstatné či sa jedná o niekoľkodňový alebo niekoľkomesačný časový úsek od doby súvisiaci s vyčíslením škody, pretože žalobca mal 2 roky na to, aby v prípade, že žalovaný odmietol na základe výzvy dlžnú sumu uhradiť, podal žalobu na príslušnom súde. Keďže už len z tohto dôvodu súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania musel žalobu zamietnuť, nezaoberal sa už ďalšími okolnosťami prípadu v súvislosti s úhradou rozdielu medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením, tak ako to odôvodňoval jednak v žalobe ako aj následne v písomnom vyjadrením k odporu žalobca.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p a v súlade so zásadou úspechu v konaní priznal žalovanému ich náhradu vo výške 139,98, čo predstavuje zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 123,48 eur za 4 úkony právnej pomoci á 23,24 eur, a to príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie odporu na súd a 2-krát účasť na pojednávaní dňa 10.10.2012 a dňa 06.12.2012, 4-krát režijný paušál á 7,63 eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, v dvoch vyhotoveniach.

Ak nebude povinnosť uložená v rozhodnutí dobrovoľne splnená, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 - t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).