Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_0Er-139-2000.pdf
PDF · 79.25 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/139/2000
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému F. M., S.. XX. XX. XXXX, M. Š. XXXX/XX, XXX XX H. X., na vymoženie pohľadávky vo výške 113,97 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom so sídlom Exekútorského úradu v Žiline, Pivovarská 1069, 010 01 Žilina pod sp. zn. EX 91/00, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,92 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Oprávnenému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom sa dňa 25. 01. 2000 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 91/00 na vymoženie pohľadávky vo výške 113,97 eura s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím - Výkazom dlžných telekomunikačných poplatkov vydaným Oblastným telekomunikačným úradom pre Žilinský kraj, sp. zn. ZA-1265/99 zo dňa 07. 05. 1999. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia číslo 5505 003786 zo dňa 23. 02. 2000, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trov exekúcie.
Z obsahu exekútorského spisu a podania súdneho exekútora vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný v súčasnosti nedisponuje majetkom z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, ani nie je predpoklad jeho nadobudnutia v budúcnosti. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla ani iných hnuteľných vecí. V súčinnosti s povinnými subjektami sa nepodarilo zistiť majetok povinného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, prinieslo by iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený. Oprávnený v podaní zo dňa 30. 10. 2012 súhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na základe uvedeného exekučný súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu exekútorského spisu súdneho exekútora mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 112,00 eura. Oprávnený si trovy exekúcie neuplatnil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30. 04. 2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b )paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky súd za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení § 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony: Prijatie návrhu, kontrola, zaevidovanie, založenie spisu - 30 min, Kopírovanie návrhov ex. Titulom
- 10min, Žiadosť o udelenie poverenia - 5min, zaslanie zmluvy - 5 min, ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Úkon upoveromenie + výzva - 30 min, ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Úkony Súčinnosť CEPO - 5min, Súčinnosť
SCP - 5 min, Výzva povinný - 20 min, Výzva súč - 25 min, Súč. RO - 5 min, Súč. CEP, podanie správy - 10 min, ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v príslušnom úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, napr. písm. i) každé zisťovanie účtu povinného, alebo j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora - prijatie návrhu, zaevidovanie, vypracovanie, rozposlanie a pod. paušálnou sumou odmeňovaných úkonov, nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. Z týchto dôvodov súd neuznal súdnemu exekútorovi ani čas za úkon: Návrh ma zastavenie + vyúčtovanie - 30 min, nakoľko sa jedná len o administratívne práce. Súdny exekútor môže podať súdu podnet na zastavenie exekúcie, ktorého vypracovanie nie je nad rámec bežnej administratívnej činnosti súdneho exekútora, nakoľko sa len spíše doterajší priebeh exekúcie. Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas ktorý si uplatnil podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za Vrátenie poverenia, archivácia, žurnalizácia, vystavenie daň. Dokladu - 30 min. Okrem zjavného charakteru uvedených úkonov ako administratívnych prác, podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí odmena za počet hodín (čas) účelne vynaložených na exekúciu. Keďže po zastavení exekúcie už súdny exekútor nevynakladá čas na exekúciu ako takú, je zrejmé, že mu nevzniká nárok na odmenu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky. Po zastavení exekúcie môže súdny exekútor vykonávať už len administratívne práce potrebné k ukončeniu spisu, ktorých náhrada je už v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v jeho odmene. Súd pri všetkých vyššie uvedených úkonoch neuznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, nakoľko súdny exekútor nárok na odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súdu nepreukázal ani nie je zrejmá z predloženého exekučného spisu. Uvedenému záveru zodpovedá aj historický výklad, keď novela vyhlášky č. 141/2008 Z.z. s účinnosťou od 01. 05. 2008 zrušila odmenu súdneho exekútora podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a ponechala len odmenu určenú paušálnou sumou, pričom nové úkony odmeňované paušálnou sumou pridané neboli. Súd neuznal súdnym exekútorom uplatnené zaokrúhlenie, nakoľko toto sa nevzťahuje na odmenu určovanú pri zastavení exekúcie podľa § 14, § 15 a § 22 vyhlášky.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 39,84 eura za 12 vykonaných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou, t.j. 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 5x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 3x každé zisťovanie účtu povinného a 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 26,76 eura za poštovné.
Na základe uvedeného exekučný súd v súlade s Exekučným poriadkom, vyhláškou a po oboznámení sa s exekútorským spisom zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 79,92 eura oprávneného, z toho odmena predstavuje 39,84 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 26,76 eura a uplatnená 20 % DPH (zaklad dane 66,60 eura) predstavuje 13,32 eura.
Nakoľko oprávnený si trovy exekúcie neuplatnil, súd o trovách exekúcie oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich náhrada sa oprávnenému nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.