Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1To-79-2023.pdf
PDF · 96.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/79/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Danice Veselovskej a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci proti obžalovanému V. J., stíhanom pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/45/2023 zo dňa 23.06.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.09.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/45/2023 zo dňa 23.06.2023 vo výroku o treste odňatia slobody.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému
V. J., nar. XX.XX.XXXX v D., bytom N. 2, R. A.
u k l a d á
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. B3-46T/45/2023 zo dňa 23.06.2023 bol obžalovaný V. J. uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že
dňa 18.02.2023 v čase okolo 23:20 hod. v obci Nová Dedinka v Hostinci u U., nachádzajúcom sa na adrese Nová Dedinka, ul. 1. mája č. XXX/X po tom, ako boli osoby nachádzajúce sa v tomto pohostinstve jeho majiteľom pánom I. vyzvané, aby ho opustili, nakoľko chcel zatvoriť, sa obvinený začal správať hrubo, vytiahol nôž a odmietal opustiť priestory tohto hostinca, na čo sa ho poškodený W. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, R. A., snažil z pohostinstva vyviesť, následkom čoho prišlo k vzájomnej potýčke medzi obvineným a poškodeným W. C., kedy poškodený W. C. vytláčal obvineného z miestnosti von z pohostinstva, čomu sa obvinený bránil a zároveň začal poškodeného W. C. bodať nožom s čepeľou o dĺžke 9 cm a rukoväťou o dĺžke 12,5 cm, následne spadli na zem, kedy sa poškodený W. C. dostal nad obvineného, pričom ho obvinený neprestával bodať nožom, čím poškodenému spôsobil bodno-reznú ranu na bočnej strane brucha vľavo dĺžky 15 cm v tvare písmena „L“, horizontálna časť rany smerujúca k stredovej čiare na bruchu v dĺžke 8 cm, bodnú ranu 2 cm na hrudníku vľavo medzi
poslednými 2 rebrami, pričom v dôsledku bodno-reznej rany brucha došlo k poraneniu životne dôležitých orgánov a to: závesu hrubého čreva v oblasti jeho zostupnej časti bez: poškodenia steny hrubého čreva, k drobnému poraneniu ľavej obličky bez nutnosti jej odstránenia, k defektu bránice vľavo v dĺžke 1,5 cm, ktorý bol ošetrený zošitím, toto poranenie viedlo k prítomnosti bubliniek plynu v tukovom tkanive medzihrudia, k poškodeniu puzdra sleziny, ktorá bola pre rozkrvácanie počas ošetrovania odstránená, povrchové rezné poranenie na stehne vpravo cca 2,5 cm dlhé, reznú ranu na chrbte vľavo v dĺžke 6 cm smerujúcu priečne zasahujúcu do podkožia, pod ňou povrchovú reznú ranu chrbta vľavo v dĺžke 6 cm, reznú ranu pod ľavou axilou (pazuchou) cca 5 cm s nutnosťou zošitia, 3 drobné povrchové rezné rany na palci pravej ruky (do 0,5 cm dĺžky), ktoré si vyžiadali jeho urgentný prevoz do Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnice Ružinov a následnú akútnu operáciu s dobou liečenia poškodeného W. C. v trvaní 60 dní, čím týmto konaním obvinený spôsobil škodu I. poisťovni, so sídlom U. XX, D. vo výške 684,20 € a škodu C. zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom V. 3, D. vo výške 11.003,79 €.
Za to bol obžalovanému V. J. podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého bol obžalovanému podmienečne odložený s probačným dohľadom a skúšobnou dobou 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f), písm. h), písm. k) Tr. zák. súd prvého stupňa uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosť spočívajúcu v príkaze ospravedlniť sa osobne poškodenému W. C., povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd prvého stupňa obžalovanému uložil trest prepadnutia veci 1 ks noža s čepeľou o dĺžke 9 cm a rukoväťou o dĺžke 12,5 cm, pričom ich vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stal štát. Zároveň súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni škodu vo výške 684,20 € a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, so sídlom Ondavská 3, Bratislava škodu vo výške 11.003,79 €.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného vo výroku o treste a navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 3 (tri) roky so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že záver súdu prvého stupňa o naplnení účelu trestu pod hrozbou výkonu trestu odňatia slobody sa neopieral o náležité a všestranné zhodnotenie skutočností týkajúcich sa osoby obžalovaného, najmä doterajšieho spôsobu života, prostredia, v ktorom žije a okolnosti prípadu. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že v roku 2014 bol obžalovaný odsúdený pre poškodenie obrazovky hracieho zariadenia v “Hostinci u Zola“, teda na rovnakom mieste ako došlo k spáchaniu aktuálneho trestného činu. Obžalovaný v roku 2018 sa dopustil priestupku proti majetku, keď opitý porozbíjal stoličky a poškodil vonkajšiu fasádu “Hostinca u Zola“. Obžalovaný si uvedomuje svoju závislosť na alkoholických nápojoch a hoci pred znalcom proklamoval motiváciu k abstinencii od destilátov a drog, jeho postoj je podľa prokurátora formálny. Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody by v prípade obžalovaného nezohľadňoval zásady ukladania trestov. Pobyt obžalovaného síce nie je nebezpečný zo psychiatrického hľadiska, ale ide o osobu závislú od alkoholu. Nepostačuje vedomosť obžalovaného, že podmienečný trest sa môže premeniť na nepodmienečný trest. Požívanie alkoholu prešlo u obžalovaného do nezdravej miery a pod jeho vplyvom sa správa agresívne. Uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom podľa prokurátora nespĺňa požiadavku individuálnej prevencie, pretože od jeho uloženia nemožno očakávať dostatočný výchovný efekt. Trest nespĺňa ani požiadavku generálnej prevencie, pretože v ostatných členoch spoločnosti evokuje, že dlhoročný závislý požívateľ alkoholu jedného dňa pod vplyvom alkoholu a kokaínu pobodá v prítomnosti viacerých osôb viacpočetnými ranami nožom dobrého kamaráta, ktorý by bez rýchlej pomoci s najväčšou pravdepodobnosťou prišiel o život a pre uloženie podmienečného trestu odňatia slobody postačí trestný čin úprimne oľutovať.
K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný sám ani prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Jozefa Ščepka do času konania verejného zasadnutia nevyjadril.
Odvolací súd po predložení veci nezistil také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie. Verejné zasadnutie vykonal za prítomnosti obžalovaného V. J. a ustanoveného obhajcu JUDr. Jozefa Ščepku, prokurátora, v neprítomnosti poškodeného W. C. a I. poisťovne a C. zdravotnej poisťovne, a. s.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania. Uložený trest považuje za neprimerane mierny a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste odňatia slobody zrušiť a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody tak ako bol uvedený v dôvodoch odvolania.
Ustanovený obhajca obžalovaného JUDr. Jozef Ščepka navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný V. J. uviedol, že by chcel opätovne nastúpiť do práce a postarať sa o otca, ktorému diagnostikovali nádor na prostate. Uviedol, že má viacerých súrodencov. Dvaja súrodenci bývajú v tej istej dedine a nechodievajú k otcovi. Vyslovil ľútosť nad spáchaním trestného činu.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe [§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.]. Na následne položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal spôsobom áno. Súd prvého stupňa po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátora bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, nie je možné právne účinne napadnúť výrok o vine odvolaním. Obžalovaný V. J. bol teda rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/45/2023 zo dňa 23.06.2023 uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
Odvolací súd tak preskúmal výrok o treste odňatia slobody namietaný prokurátorom, pričom dospel k záveru, že uložený druh trestu, a to trest odňatia slobody za spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný správne. Pokiaľ však ide o súdom prvého stupňa uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a naň nadväzujúcej skúšobnej doby, odvolací súd trest odňatia slobody s podmienečným odkladom s probačným dohľadom korigoval jeho sprísnením na trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu. Súd prvého stupňa nezohľadnil určujúce kritériá pre ukladanie trestov v súlade s § 34 Tr. zák.
Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd prvého stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., t. j. že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval. Správne súd prvého stupňa nezistil danosť priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. Prevahou poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. je po znížení hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby 4 (štyri) roky až 10 (desať) rokov o 1/3-inu daná trestná sadzba 4 (štyri) roky až 8 (osem) rokov.
Odvolací súd tak ako vyššie uviedol dospel k záveru, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom obžalovanému V. J. vôbec nezodpovedá zákonným kritériám upraveným v § 34 Tr. zák., a tento nedostatok nevyváži ani súdom prvého stupňa určenie skúšobnej doby 5 (päť) rokov, a to najmä vzhľadom so zreteľom na závažnosť konania a osobu obžalovaného. Súd prvého stupňa sa mylne domnieva, že hrozba trestom odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky môžu lepšie naplniť účel trestu ako uloženie primeraného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto záver je neopodstatnený a to z nasledovných dôvodov :
Obžalovaný bol súdom prvého stupňa právoplatne uznaný za vinného zo spáchania úmyselného trestného činu, pričom nemožno bagatelizovať ani následok trestného činu, ktorý sa premietol do života poškodeného W. C.. Obžalovaný bodol poškodeného nožom, čím mu spôsobil bodno-rezné rany a došlo k zasiahnutiu dôležitých orgánov (hrubého čreva, ľavej obličky, bránice, sleziny), ale aj stehna, chrbta, axily. Nešlo pritom o spáchanie protiprávneho konania na totožnom mieste v “Hostinci u Zola“ po prvý raz. Obvinený sa dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch dňa 24.03.2018 v “Hostici u Zola“ a aktuálne stíhaného trestného činu sa dopustil opätovne v totožnom hostinci. Súd prvého stupňa preto opomenul pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vziať do úvahy nielen vyššie konkretizovaný spôsob spáchania trestného činu a jeho následok premietnutý do hrubého zásahu do telesnej integrity poškodeného, ale opomenul posudzovať aj osobu páchateľa (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Obžalovaný sa dopustil protiprávnych konaní v hostinci pod vplyvom alkoholu, pričom v prípade obžalovaného ide v zmysle záverov znaleckého posudku č. 15/2023, vypracovaného MUDr. Matúšom Martinkom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odboru psychiatria o závislosť od alkoholu, niekoľkoročné pravidelné užívanie s vysokou toleranciou, stratou kontroly, agresívnym správaním s potenciálnym nebezpečenstvom v uvoľnení kontrolných mechanizmov a následnou eskaláciou agresívneho správania po požití alkoholu.
Z týchto skutočností odvolací súd vyvodil, že obžalovaný predstavuje riziko pre spoločnosť a nie je možné predpokladať, že účel trestu, ktorým je prevýchova obžalovaného, represia a morálne odsúdenie, možno dosiahnuť i bez jeho výkonu tak, ako to predpokladá § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Naopak, u obžalovaného je plne opodstatnené uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý lepšie zohľadňuje potrebu ochrany spoločnosti a primerane vyjadruje aj naplnenie požiadavky generálnej prevencie.
Nemožno pritom akceptovať záver súdu prvého stupňa, že uložením podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom bude obžalovanému poskytnutá možnosť zmeniť svoje návyky a ľudia navštevujúci pohostinstvo budú opatrnejší pri ponuke alkoholu obžalovanému. Práve naopak, nepodmienečný trest odňatia slobody podľa odvolacieho súdu v kombinácii s uloženým ochranným liečením zabezpečí predpoklad účinnejšej uvedomelosti obžalovaného o nesprávnosti svojho konania a nemožno ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom presúvať na ťarchu zákazníkov pohostinstva, aby boli zdržanlivejší pri konzumácii alkoholu s obžalovaným. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že obžalovaný je plne spôsobilý na právne úkony, osobou plnoletou a užívanie alkoholu môže realizovať aj samostatne. Nepochybne pritom možno dospieť k záveru, že ak znalecký posudok konštatoval rozvinutú niekoľkoročnú závislosť na alkohole, vplyv rodiny a priateľov sa evidentne doposiaľ minul účelu. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa zľahčovaním osoby obžalovaného a odvolacie argumenty prokurátora považuje odvolací súd v plnom rozsahu za opodstatnené. Odvolací súd dospel k záveru, že práve nepodmienečný trest odňatia slobody v prípade obžalovaného zodpovedá všetkým funkciám trestu. Výrazné pochybenie však odvolací súd identifikoval pri ukladaní trestu odňatia slobody, ktorého výmeru súd prvého stupňa určil nenáležitou aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.
Súd prvého stupňa odôvodnil aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. na tom základe, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento oľutoval ako aj vzájomným vzťahom medzi obžalovaným a poškodeným.
Pokiaľ ide o samotnú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., v prípade mimoriadneho zníženia trestu podľa tohto ustanovenia musia byť zistené také mimoriadne okolností prípadu a pomery na strane páchateľa, ktoré takýto postup kvalifikovane odôvodňujú, čo v danom prípade odvolací súd u obžalovaného nevzhliadol.
Neobstoja úvahy súdu prvého stupňa o aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu, že vzťah obžalovaného a poškodeného je na vynikajúcej úrovni a ich vzťah pretrváva od školských čias. Zostalo nepochopením toho, že o to viac je nenáležitá aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák., keď obžalovaný úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví vo vzťahu k osobe, ktorú vnímal ako svojho dlhoročného kamaráta a prechovával k nemu osobitný vzťah. Inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ktorý aplikoval súd prvého stupňa, nie je pritom bežným (pravidelným) postupom súdu. Súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich
páchateľov bežne nevyskytujú, sú svojou povahou výnimočné a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Odvolací súd na takýto postup nevzhliadol dôvod.
Odvolací súd teda nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., zistil však dôvody pre mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. S poukazom na stanovisko č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
V prípade obžalovaného ide o mladého človeka, (r. 1988), so zistenou prevahou poľahčujúcich okolností, pričom v jeho prospech odvolací súd vyhodnotil aj v podstate bezprostredné priznanie sa k spáchaniu trestného činu a na obžalovaného sa hľadí ako by nebol odsúdený, čo odvolací súd zohľadnil tak, že uložil trest odňatia slobody na takmer úplne dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák., ods. 4 Tr. zák. vo výmere 3 (tri) roky z najnižšej do úvahy prichádzajúcej výmery trestu odňatia slobody 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov (§ 39 ods. 4 Tr. zák).
Súd prvého stupňa postupoval správne pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselného trestného činu, čo odvolací súd vzhľadom na korigovanie trestu odňatia slobody opätovne prevzal do výroku rozsudku, pretože uložený nepodmienečný trest odňatia slobody nadväzuje na konkrétny stupeň stráženia a ide podľa odvolacieho súdu o výroky vzájomne neoddeliteľné a súvisiace.
Výrok o uložení ochranného opatrenia a náhrade škody nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože prokurátor tento výrok nenamietal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zmenil výrok o treste odňatia slobody. Druh trestu, a to trest prepadnutia veci zostal odvolaním nedotknutý.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.