Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11T-165-2011.pdf
PDF · 107.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/165/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovanej B. O., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. decembra 2012, takto
rozhodol:
Obžalovaná: B. O. E. D. E. N. X. G. E. Q. Á., rod. P., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom H. X. XXX, okres H.Á. X., zamestnaná ako vlak-vedúca v Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. Regionálne pracovisko Zvolen,
sa spod obžaloby, ktorou jej je kladené za vinu, že
v dňoch 08.10.2008, 13.10.2008, 14.10.2008, 20.10.2008, 21.10.2008 v Rimavskej Sobote z bankomatov Slovenskej sporiteľne, a.s. a Všeobecnej úverovej banky, a.s. pomocou úverovej karty k účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX majiteľky P. W., mala odcudziť finančnú hotovosť vo výške celkom 829,85 eur (25.000,-Sk) tak, že poznajúc od majiteľky účtu prístupový kód k účtu, postupne vybrala z bankomatov sumy vo výške po 165,97 eur (5.000,-SK), čím mala spôsobiť poškodenej P. W. škodu vo výške najmenej 829,85 eur (25.000,-Sk),
t e d a
mala si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a mala tak spôsobiť malú škodu,
a t ý m m a l a s p á c h a ť
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona.
o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku s použitím § 86 písm. a/ Tr. zákona, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku samosudca poškodenú P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X. XXX, s celým nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 08.09.2011 pod sp. zn. 1Pv 57/2011-16 obžalobu na obvinenú B. O. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v podanej obžalobe.
Táto trestná vec bola pôvodne rozhodnutá trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 29.09.2011, sp.zn. 11T/165/2011, ktorým bola obvinená B. O. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Samosudca zároveň poškodenú s celým nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto trestnému rozkazu podala obvinená B. O. v zákonnej lehote odpor, ktorý bližšie nezdôvodnila.
Na základe podaného odporu bol vo veci vytýčený termín hlavného pojednávania.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná B. O. podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásila, že je nevinná zo spáchania skutku, ktorý je jej v obžalobe kladený za vinu. K veci samej vypovedala tak, že poškodenú pozná už 17 rokov, boli veľmi dobré kamarátky, v súčasnosti sa však vzťahy medzi nimi zmenili k horšiemu. Vo výpovedi uviedla, že asi 4 až 5 rokov predtým, ako sa mal predmetný skutok stať si od nej a od manžela poškodená pýtala 30.000,-Sk, ktorú sumu jej s manželom požičali. Poškodená uvedenú pôžičku splatila a pri jednej z príležitostí, niekedy v roku 2008, jej povedala, že má rôzne druhy bankomatových kariet. V tejto súvislosti jej mala tiež ponúknuť, že ak by potrebovala nejaké peniaze, tak že jej pôžičku poskytne aj ona. Neskôr, keď obžalovaná potrebovala peniaze, požiadala poškodenú o pôžičku 30.000,-Sk, pričom poškodená jej dala vlastnú bankomatovú kartu aj s PIN kódom a s pôžičkou súhlasila. Bankomatovú kartu mala u seba asi jeden a pol mesiaca, prvýkrát z nej vybrala dňa 08.10.2007 sumu 5.000,-Sk, čo bol denný limit výberu z bankomatu na predmetnú kartu. Ďalšie výbery urobila postupne v mesiaci október 2008, o výberoch poškodenej povedala a dohodli sa na tom, že požičané peniaze bude postupne vracať. Obžalovaná tvrdila, že riadne platila asi tri roky, neskôr sa dostala do finančných problémov, pričom najskôr splácala vybratú sumu v slovenských korunách a neskôr v eurách. Splátky hradila dvoma spôsobmi, a to buď poštovými poukážkami, ktoré jej dala priamo poškodená a neskôr robila aj priame vklady na účet v banke. Tiež uviedla, že po tom, ako vybrala z bankomatov postupne celú sumu z karty, tak kartu vrátila poškodenej. Platobná karta bola od spoločnosti Home Credit.
Poškodená P. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú spoznala aj s jej manželom asi pred 15 až 16 rokmi, zoznámili sa v krčme, kde ona pracovala. Poškodená tvrdila, že obžalovaná si k nej chodila požičiavať peniaze, prvýkrát jej mala peniaze požičať asi dva roky pred prejednávaným skutkom. K veci samej uviedla, že raz obžalovaná súrne potrebovala peniaze, a to sumu 5.000,-Sk. Ona jej bola ochotná požičať túto sumu, avšak peniaze v hotovosti nemala, preto dala obžalovanej bankomatovú kartu aj s PIN kódom a mali sa dohodnúť na výbere len sumy 5.000,-Sk s tým, že tieto jej obžalovaná vráti. Keď poškodenej prišiel výpis z účtu v novembri 2008, tak sa zľakla, lebo podľa výpisu bola vybraná suma omnoho vyššia ako 5.000,-Sk, teda zistila, že obžalovaná vybrala všetky peniaze. Tiež jej mala obžalovaná sľúbiť, že jej všetky vybraté peniaze vráti, čo sa však nestalo, pričom tvrdila, že obžalovaná dohodu o splátkach nedodržala.
Na otázky uviedla, že peniaze, ktoré požičala obžalovanej neboli jej úspory, ale išlo o úver, ktorý poskytla poškodenej spoločnosť Home Credit. Kartu aj s PIN kódom dala obžalovanej dobrovoľne, pretože ju prosila s plačom o peniaze. Potvrdila tvrdenie obžalovanej, že jej dávala poštové poukážky na úhradu splátok, poprela však, že by si ona od obžalovanej v minulosti peniaze požičala. Neskôr tento rozpor vysvetlila tým, že peniaze si požičala od manžela obžalovanej a ani to neboli jeho peniaze, ale tiež išlo o peniaze z úveru, ktorý bol poskytnutý manželovi obžalovanej.
Na otázku samosudcu uviedla, že kartu s PIN kódom dala dobrovoľne obžalovanej v septembri 2008 a ona jej ju vrátila dňa 08.11.2008. Na otázku, aby vysvetlila, prečo trestné oznámenie v predmetnej trestnej veci podala až dňa 26.12.2010, keď podľa jej tvrdenia mala obžalovanej požičať len sumu 5.000,- Sk z karty a už v novembri 2008 po obdržaní výpisu vedela, že obžalovaná vybrala z účtu nie 5.000,- Sk, ale sumu 30.000,-Sk, poškodená uviedla, že jej obžalovaná sľúbila, že všetky peniaze jej vráti, avšak dohodu nedodržala a že vôbec nesplácala peniaze. Na ďalšiu otázku, prečo ona sama nevybrala prostredníctvom karty 5.000,-Sk a nepožičala obžalovanej túto sumu, ale dala jej k dispozícii kartu aj s PIN kódom, uviedla, že nemala čas peniaze vybrať, pretože celý deň bola v práci. Uviedla tiež aj to, že pri tom, ako odovzdávala obžalovanej kartu aj s PIN kódom, nebol nikto iný okrem nich prítomný.
Svedok Š. O. - manžel obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedol, že do predmetnej pôžičky sa nestaral, vedel len o tom, že poškodená požičala manželke peniaze a malo ísť o sumu 30.000,-Sk. Nevedel sa vyjadriť za akých okolností došlo k predmetnej pôžičke, ani na aký účel manželka pôžičku žiadala od poškodenej, nevedel ani ako sa dohodli na jej vrátení. Vedel len to, že manželka obdržala peniaze prostredníctvom platobnej karty. K splácaniu pôžičky uviedol, že niekoľkokrát bol s manželkou priamo v banke, keď vkladala osobne peniaze na účet a mal vedomosť aj o tom, že niekedy manželka zaplatila splátku poštovou poukážkou. Nevedel však uviesť koľko peňazí celkom manželka vrátila.
Na otázky uviedol, že pred predmetnou pôžičkou, a to asi dva roky predtým, ho požiadala poškodená o požičanie peňazí, on však hotovosť nemal, ale dobre zarábal, preto si vybavil úver v poštovej banke, od ktorej dostal úver 40.000,-Sk a ako bonus mobilný telefón a následne sumu 40.000,-Sk požičal poškodenej a dal jej aj mobil. Túto pôžičku poškodená splatila.
Okrem uvedeného dokazovania boli podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní prečítané aj správy o povesti a odpis z registra trestov na obžalovanú, zmenka, oznámenie spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany, úverová zmluva a prílohy k nej, ako aj oznámenie súdneho exekútora JUDr. Dušana Cirbesa, pričom obžalovaná k prečítaným listinným dôkazom nemala žiadne pripomienky.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Nesporne a bez akýchkoľvek pochýb bolo po vykonanom dokazovaní zistené, že poškodená P. W. uzatvorila dňa 20.02.2008 so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany DUO zmluvu č. 3802157978, VS: 5809016640 a podpísaním úverovej zmluvy č. 3802157978 zároveň v zmysle úverových podmienok uzatvorili aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním karty YES s úverovým rámcom 995,82 eur s mesačnou splátkou vo výške 4% z dlhu. Na uvedenú kartu bola čerpaná suma 995,82 eur, uhradená bola suma 1.581,58 eur a úverová zmluva je splatená a ukončená (viď oznámenie Home Credit Slovakia, a.s. z čl. 52, úverová zmluva z čl. 53).
Ďalej bolo z výsluchu obžalovanej, poškodenej, ako aj z pripojeného výpisu z účtu (čl. 58) bezpochyby zistené, že z poskytnutého revolvingového úveru bolo prostredníctvom bankomatovej karty z bankomatov SLSP a VÚB v Rimavskej Sobote vybratých dňa 07.10.2008 165,97 eur, dňa 08.10.2008 165,97 eur, dňa 13.10.2008 165,97 eur, dňa 14.10.2008 165,97 eur, dňa 20.10.2008 165,97 eur a dňa 21.10.2008 164,97 eur.
Z oznámenia spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (čl. 60) bolo ďalej zistené, že vyčerpaný úver aj s úrokmi bol vrátený bankovými prevodmi, a to nasledovne: dňa 25.11.2008 suma 39,83 eur, dňa 23.01.2009 suma 39,83 eur, dňa 23.01.2009 suma 39,83 eur, dňa 06.04.2009 suma 39,83 eur, dňa 14.05.2009 suma 39,83 eur, v dňoch 16.06.2009, 14.07.2009, 14.08.2009, 14.10.2009, 27.11.2009, 14.01.2010 po 50 eur, dňa 30.09.2009 suma 88,98 eur, dňa 23.03.2010 suma 69,49 eur, dňa 22.03.2010 suma 40 eur, dňa 25.06.2010 suma 79,66 eur, dňa 23.07.2010 suma 40 eur a 28.01.2011 suma 764,30 eur, celkom tak bolo uhradených 1.581,58 eur. Ďalej bolo z predložených listinných dôkazov zistené, že dňa 29.11.2010 vyzvala spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. poškodenú, aby do 7 dní od dátumu vystavenia výzvy uhradila celkovú výšku dlžných splátok ku dňu 29.11.2010, a to v sume 764,30 eur. Zároveň uvedená spoločnosť vyhlásila splatnosť celého čerpaného úveru vo výške 764,30 eur (čl. 3 a čl. 4).
Z vykonaného dokazovania ďalej nebolo sporné, že medzi obžalovanou a poškodenou došlo začiatkom októbra 2008 k zmluve o pôžičke, tiež nebolo sporným, že poškodená pôžičku poskytne z revolvingového úveru, ktorý poškodená získala od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Sporný nebol ani spôsob odovzdania peňazí, pretože obe zhodne tvrdili, že výber sa mal uskutočniť prostredníctvom bankomatovej karty, ktorú dobrovoľne poškodená spolu aj s PIN kódom obžalovanej na účel výberu peňazí poskytla.
Spornou sa však stala otázka výšky poskytnutej pôžičky. Poškodená tvrdila, že predmetom pôžičky bola len suma 5.000,-Sk, naproti tomu obžalovaná od počiatku trestného stíhania uvádzala, že išlo o sumu 30.000,-Sk a v tomto smere mala zhodné tvrdenie aj na hlavnom pojednávaní.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania boli samosudcom vo výpovedi obžalovanej zistené viaceré rozpory vo vzťahu k celému vykonanému dokazovaniu, a preto považoval jej výpoveď čiastočne sa nevieryhodnú a účelovú, a to vo vzťahu k výške poskytnutej pôžičky. Žiaden priamy dôkaz, okrem rozporných výpovedí obžalovanej a poškodenej k výške pôžičky, neexistuje, pretože nikto iný pri uzavretí ústnej dohody o pôžičke nebol. Z nepriamych dôkazov, ako aj z celého sledu skutkových udalostí od okamihu poskytnutia pôžičky, až po jej splatenie, mal samosudca za to, že výpoveď a tvrdenia poškodenej o tom, že predmetom pôžičky bola len suma 5.000,-Sk, nie sú pravdivé.
Uvedený záver vyplýva jednak z toho, že poškodená tvrdila, že obžalovaná dohody o splátkach nedodržala a že zaplatila len dve splátky, naproti tomu obžalovaná v konaní pred súdom predložila dôkazy o tom (vklady v hotovosti na účet č. 2629738650/1100, VS: 5809016640), že na uvedený účet uhradila dňa 16.06.2009 sumu 50 eur, dňa 14.07.2009 sumu 50 eur, dňa 14.08.2009 sumu 50 eur, dňa 27.11.2009 sumu 50 eur, dňa 14.01.2010 sumu 50 eur, dňa 22.03.2010 sumu 40 eur, dňa 23.07.2010 sumu 40 eur, dňa 23.07.2010 sumu 50 eur. Uvedené platby obžalovanej priamo na účet spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v Tatrabanke, a.s. sa zhodujú s výpisom o zrealizovaných platbách zaslaných súdu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s.. Ďalej obžalovaná predložila ústrižky poštových peňažných poukazov, z ktorých bolo zistené, že dňa 22.03.2010 bolo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na už uvedený účet v tatrabanke zaplatených ďalších 69,49 eur, dňa 13.05.2009 to bolo 39,83 eur, dňa 29.09.2009 suma 88,89 eur, 03.04.2009 suma 39,89 eur a 24.11.2008 suma 1.200,- Sk. Na platbách poštovými poukážkami je ako odosielateľ uvedená samotná poškodená, čo potvrdzuje verziu obžalovanej, že poškodená jej niekedy dávala poštové poukážky na zaplatenie splátok a platby priamo na účet, kde je ako vkladateľ uvedená samotná obžalovaná tiež potvrdzujú jej verziu o tom, že platby vykonávala aj ona sama priamo na účet.
Z uvedeného vyplýva, že poškodená nehovorila pravdu o počte vykonaných splátok obžalovanou a už len z priamych vkladov na účet v tatrabanke je nepochybné, že týchto splátok bolo viac ako dve.
Samosudcovi sa ďalej javí ako nelogické samotné konanie poškodenej, a to ohľadom podania trestného oznámenia v predmetnej veci v spojení s jej tvrdením o tom, že výška poskytnutej pôžičky bola len 5.000,-Sk. S prihliadnutím na výpoveď poškodenej bolo zistené, že poškodená už v novembri 2008 mala vedomosť o tom, že obžalovaná z účtu vybrala viac peňazí (celú sumu), ako podľa dohody tvrdenej poškodenou mala vybrať. Z uvedeného dôvodu by bolo logické, keby poškodená podala trestné oznámenie hneď po tom, ako sa dozvedela o vyššom výbere a nie tak, ako to urobila v predmetnej veci a trestné oznámenie podala až o dva roky, a to tiež až po tom, ako od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. dostala výzvu na zaplatenie celej dlžnej sumy a oznámenie o splatnosti celého úveru. Podanie trestného oznámenia sa preto samosudcovi javí ako účelové v snahe prinútiť aj týmto spôsobom obžalovanú k zaplateniu poskytnutej pôžičky, ktorej výška však nebola v sume 5.000,-Sk, ale zrejme v sume 30.000,-Sk, teda tak ako to od počiatku tvrdí obžalovaná.
V tejto súvislosti tiež nemožno prehliadnuť ďalší krok poškodenej, ktorý mal čisto občiansko-právny charakter a ktorým poškodená využila možnosť občiansko-právnej ochrany, a to vystavenie zmenky zo dňa 25.01.2011 (čl. 25), podľa ktorej obžalovaná poškodenej uhradí do 18.02.2011 sumu 1.100 eur. Zmenka bola aj predmetom civilno-právneho konania a na jej základe došlo aj k exekučnému konaniu. JUDr. Dušan Cirbes, súdny exekútor v oznámení zo dňa 16.11.2012, adresovanom manželovi obžalovanej, ktorý bol na uvedenej zmenke avalom (ručiteľom), uvádza, že dňa 09.11.2012 povinný, teda obžalovaná splnila všetko, čo jej ukladá zmenkový platobný rozkaz č.k. 65Zm/10/2011, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.04.2011, právoplatný a vykonateľný dňa 30.04.2011 a že uhradila oprávnenej - poškodenej pohľadávku s príslušenstvom ako aj trovy exekučného konania v plnej výške a preto bolo exekučné konanie na jeho exekútorskom úrade pod č. EX/439/2011 skončené.
Prokurátor v podanej obžalobe konanie obžalovanej popísané v skutkovej vete obžaloby právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona.
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona sa prečinu krádeže dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu.
Objektom uvedeného prečinu je vlastníctvo veci, ďalej držba veci ale aj faktická dispozícia s vecou, pričom rozhodujúcim je faktický stav. Cudzou vecou sa rozumie vec nepatriaca páchateľovi vôbec, alebo nepatriaca iba jemu a ktorú páchateľ nemá vo svojej dispozícii. Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak získa možnosť s vecou trvale nakladať podľa vlastnej vôle sám alebo s ďalšími osobami (spolupáchateľmi).
Podľa § 130 ods. 4 Tr. zákona prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.
V zmysle uvedeného ustanovenia § 130 ods. 4 Tr. zákona znakmi prisvojenia sú:
a/ odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby oprávnenej vecou disponovať,
b/ oprávnená osoba s takýmto odňatím nesúhlasí,
c/ úmysel páchateľa smeruje k nakladaniu s vecou ako vlastnou (nepatrí sem úmysel prechodného užívania s úmyslom vec vrátiť oprávnenej osobe).
Zo subjektívnej stránky pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať všetky znaky objektívnej stránky vrátane prisvojenia.
Na základe zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov samosudca dospel k záveru, že v predmetnej veci nedošlo zo strany obžalovanej k spáchaniu žalovaného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, pretože konaním obžalovanej nebola naplnená objektívna a ani subjektívna stránka uvedeného prečinu. Vyššie v odôvodnení tohto rozsudku je už popísané na základe akých skutočností dospel samosudca k záveru, že predmetom poskytnutej pôžičky bola suma 30.000,-Sk a nie suma 5.000,-Sk, tak ako to uvádza poškodená a ako sa to tvrdí aj v predmetnej obžalobe. Poškodená dobrovoľne za účelom vybratia peňazí z bankomatu odovzdala obžalovanej vlastnú bankomatovú kartu aj s PIN kódom, od počiatku vedela ako s ňou bude obžalovaná nakladať a podľa názoru samosudcu mala aj vedomosť o tom, že obžalovaná prostredníctvom nej vyberie celkom 30.000,-Sk. Nebolo teda preukázané, že by obžalovaná bez súhlasu poškodenej nakladala s bankomatovou kartou, prostredníctvom ktorej vybrala navzájom dohodnutú sumu peňazí.
Na uvedenom základe preto samosudca obžalovanú podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože žalovaný skutok pre absenciu objektívnej, ako aj subjektívnej stránky žalovaného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona nie je trestným činom.
Keďže obžalovaná bola spod obžaloby oslobodená, samosudca poškodenú podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V tejto súvislosti sa zároveň uvádza, že z predloženého oznámenia súdneho exekútora JUDr. Dušana Cirbesa vyplýva, že škoda bola poškodenej v rámci exekučného konania v celom rozsahu uhradená.
mala si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a mala tak spôsobiť malú škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.