Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

68Cb/26/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Námestie Š. Kluberta č. 7, 054 28 Bratislava IČO: 00 738 425, proti žalovanému: SAK PLUS, s.r.o. so sídlom Majerská cesta 8/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 625 995, v konaní zastúpený: JUDr. Katarína Kováčová s.r.o. so sídlom: Pažítková 3, Bratislava

- mestská časť Ružinov 821 01, IČO: 50 547 615, o zaplatenie 1.589,97 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.04.2023 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny z titulu náhrady škody vo výške 1.589,97 Eur a príslušenstva, ktoré tvoril úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.589,97 Eur od 16.12.2022 do zaplatenia. V časti trov navrhoval, aby súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný poskytoval žalobcovi komplexné servisné služby na zariadeniach elektrickej požiarnej signalizácie (ďalej „EPS“) u žalobcu. Posledné poskytnutie služby bolo vykonané dňa 19.10.2022. Uviedol, že spojovací technik dňa 13.10.2022 pri triedení písomností náhodne našiel Zmluvu č. XX/X/XX – servis EPS uzavretú dňa 27.05.1997 predmetom ktorej je vykonávanie pravidelných ročných revízií EPS (1x za rok), pravidelných štvrťročných kontrol zariadenia (1x za štvrťrok), vykonávanie údržby a odstraňovaní závad, vyškolení pracovníkov, dodaní náhradných dielov na základe objednávky objednávateľa v objekte ÚZVJS Levoča. Cena za poskytnuté činnosti bola dohodnutá v článku 6 zmluvy. Za vykonanie ročnej revízie EPS bola dohodnutá cena vo výške 5 232,- Sk, t.j. (po prepočte 173,67 Eur bez DPH). Za vykonávanie štvrťročných revízií bola dohodnutá cena vo výške 1.850,- Sk, t.j. (po prepočte 61,41 Eur bez DPH). Za údržbu a odstraňovanie závad bola dohodnutá cena vo výške 400,- Sk, t.j. (po prepočte 13,27 Eur) za každú odpracovanú hodinu. Zmluvné strany sa dohodli aj na účtovaní cestovných nákladov vo výške 7,00 Sk/1km, t.j. (po prepočte 0,23 eur/1km). Dňa 13.10.2022 kontaktoval spojovací technik žalovaného za účelom objednania pravidelnej ročnej odbornej prehliadky a skúšky EPS, vrátane zistenia ceny za poskytnuté služby. Žalovaný žalobcovi oznámil zvýšenú cenu za predmetnú prehliadku vo výške 420,- Eur s DPH a následne po dohode so žalobcom mu predložil návrh Dodatku č. 1 k zmluve, v ktorom navrhol cenu za vykonávanie ročnej revízie EPS v sume 354,- Eur bez DPH. Za vykonanie údržby a odstraňovanie závad navrhol hodinovú odmenu (za skutočne odpracovanú hodinu) vo výške 25,- Eur bez DPH a cestovné náklady vo výške 0,45 Eur/1 km. Súčasne navrhol zrušenie vykonávania štvrťročných revízií zariadení EPS, nakoľko tieto už od roku 2013

neboli vykonávané. Strany sporu dodatok č. 1 neuzatvorili. Preto sa žalovaný rozhodol ukončiť zmluvu výpoveďou. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 18.11.2022 a zmluva bola ukončená uplynutím 3 – mesačnej výpovednej lehoty - dňa 28.02.2023. Žalobca mal záujem vysporiadať záväzky, nakoľko po kontrole účtovných dokladov za obdobie od roku 2012 do roku 2021 zistil viaceré nezrovnalosti. Zo sumarizácie formou priloženej tabuľky označenej ako Príloha č. 20 žaloby vyplýva, že žalovaný za uvedené obdobie rokov 2012 až 2021 účtovaním ceny v rozpore so zmluvou za vykonanú ročnú revíziu EPS a štvrťročnú revíziu EPS (v roku 2013) vyfakturoval spolu sumu 3 747,76 Eur spolu s 20% DPH (bez započítania dodaných komponentov pri opravách v roku 2013 a 2015), čo v porovnaní so zmluvne dojednanou cenou vo výške 2 157,79 Eur s DPH, znamenalo rozdiel v cene vo výške 1.589,97 Eur. Vzhľadom k vyššie uvedenej skutočnosti, že zmluva o dielo nebola od jej uzavretia, t.j. od roku 1997 v žiadnom z jej ustanovení dohodou zmluvných strán zmenená, má jednoznačne za to, že účtovaním vyššie uvedených cien došlo k porušeniu zmluvných povinností žalovaného dojednaných v čl. 6 zmluvy, upravujúcich cenu diela a čl. 8 zmluvy, upravujúcich zmenu a doplnenie zmluvných podmienok formou písomného dodatku, po súhlase oboch zmluvných strán. Čo sa týka roku 2022 žalovaný dobropisoval faktúry, ktoré vystavil a za niektoré vykonané služby nefakturoval. Žalobca výpoveď servisnej zmluvy akceptoval a žalovaného vyzval na úhradu škody vo výške 1.589,97 Eur. Nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že fakturovaná cena za poskytnuté služby bola v rozpore s dohodnutou cenou v zmluve. Za porušenie povinnosti považoval vedomosť žalovaného o existencii zmluvy o dielo a skutočnosť, že aj napriek uvedenému došlo zo strany žalovaného k fakturovaniu vyššej ceny za služby i keď uvedené konanie bolo v rozpore s článkom 8, bodom 8.3 zmluvy, z ktorého vyplýva, že zmena zmluvných podmienok môže nastať len písomným dodatkom. Keďže o existencii zmluvy a najmä o dojednanej cene za služby nevedel, cenu ponúknutú žalovaným na základe objednávky akceptoval a následne zaplatil. Na druhej strane žalovaný o tejto skutočnosti vedel a za celé obdobie na túto skutočnosť neupozornil a na úpravu ceny (ktorej zvýšenie je vzhľadom na zmeny trhových a ekonomických podmienok logické) ho nevyzval.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel skutočnosti tvrdené žalobcom. Uviedol, že podľa jeho názoru nemôže ísť o nárok na náhradu škody lebo nie sú splnené zákonné podmienky pre náhradu škody a to: protiprávne konanie žalovaného, vznik škody a kauzálny nexus. Má za to, že z jeho strany nemohlo dôjsť ku škode, pretože konal v zmysle servisnej zmluvy, u žalobcu nedošlo k vzniku škody a žalovaný konal v zmysle zákona. Rovnako nedošlo k preukázaniu kauzálneho nexusu. Správanie strán sporu je možné charakterizovať ako zaužívanú prax. Podľa názoru žalovaného servisná zmluva predpokladá dve situácie jej zmeny, a to buď písomným dodatkom alebo súhlasom oboch zmluvných strán. Z uvedeného potom podľa žalovaného vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli aj na inom spôsobe zmeny zmluvy, než písomnými dodatkami zmluvy. Skutočnosť žalobcu o tom, že by v minulosti nenavrhoval uzavretie dodatku k zmluve poprel, keď poukázal na vyjadrenie z roku 2009, v ktorom popri oznámení o prevzatí zmluvných záväzkov zo dňa 01.05.2009 žalobcu žiadal o vyjadrenie či chce uzatvoriť dodatok k zmluve alebo mu bude postačovať obsah oznámenia. Žalovaný ďalej poukázal na nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. zo dňa 12.07.2011, podľa ktorého písomne uzavretú zmluvu, v rámci ktorej je stanovaná výhrada, že zmluvu uzatvorenú v písomnej podobe možno zmeniť aj inou formou (napr. ústnou), pokiaľ nie je včas namietnutá jej relatívna neplatnosť. Podľa žalovaného sa na predmetný spor nemôže aplikovať ustanovenie , ktorý vymedzuje relatívnu neplatnosť v oblasti obchodnoprávnych vzťahov, ak je dôvod neplatnosti určený na ochranu len jedného z nich, preto je potrebné aplikovať všeobecné pravidlá relatívnej neplatnosti právnych úkonov obsiahnuté v . Tiež poukázal na to, že z dôvodu, že žalobca nevzniesol námietku relatívnej neplatnosti dojednania v zákonom určenej lehote, došlo k premlčaniu námietky relatívnej neplatnosti ústneho dodatku Servisnej zmluvy uplynutím 4 – ročnej premlčacej lehoty. Žalovaný ďalej uviedol, že konal na základe písomných objednávok žalobcu. Na objednávkach práve žalobca uvádzal vyššie ceny oproti zmluvne dojednaným, preto sa podľa názoru žalovaného žalobca nemôže dovolávať nároku na náhradu škody, ak práve jeho konaním došlo k postupu, ktorý sám namieta. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že medzi žalovaným a žalobcom išlo o zaužívanú obchodnú prax, ktorá spočívala v tom, že žalobca zaslal žalovanému objednávku, žalovaný následne žalobcovi oznámil informáciu o cene služby, a následne došlo k akceptácii návrhu zo strany žalobcu čím bola uzavretá, a žalobca všetky žalovaným vystavené faktúry uhradil. Z dôvodu opatrnosti závere vzniesol aj námietku premlčania voči faktúram vystaveným v období od 2012 do 2018. Premlčaciu dobu určil v zmysle za obdobie štyroch rokov.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) nesúhlasil s tvrdením žalovaného o tom, že objednávky boli „dodatkami“ k zmluve. Poukázal na to, že ak by medzi žalobcom a žalovaným existoval kontraktačný mechanizmus, tak ako ho opísal žalovaný, potom je otázne prečo žalovaný vykonal ročnú revíziu v októbri roku 2022, keď zo strany žalobcu nebola akceptovaná cena za túto revíziu. Tiež poukázal na skutočnosť, že práve žalovaný mal byť iniciátorom objednávok, keď cena a periodicita vykonávania ročných revízii bola v zmluve dohodnutá, a mala byť vykonaná vždy na základe dopytu žalovaného na presný termín revízie. Vo vzťahu k premlčaniu nároku uviedol, že podľa neho nejde o premlčaný nárok, keď v zmysle zákon stanovuje 10-ročnú premlčaciu lehotu pre nárok na náhradu škody.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) zotrval na svojej argumentácii, že v zmluve boli zmeny zmluvy dojednané dvojakým spôsobom – písomnými dodatkami alebo dodatkami so súhlasom obidvoch strán, ktoré však podľa názoru žalovaného nemuseli mať písomnú formu. Zároveň zotrval na svojom tvrdení, že prípadné nedodržanie písomnej formy zmeny zmluvy by malo za následok iba relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorú treba namietať. Žalobca však podľa názoru žalovaného relatívnu neplatnosť zmeny zmluvy nenamietal až do vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 17.05.2023. Žalovaný opätovne uviedol, že absentujú dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Súčasne žalovaný opísal skutočnosti, ktoré viedli k ukončeniu zmluvy. Zotrval na tvrdení, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu. Zároveň žalovaný zotrval na námietke premlčania v dôsledku uplynutia všeobecnej premlčacej lehoty.

6. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.09.2023 strany zotrvali na svojich argumentačných líniách. Potvrdili, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. XX/X/XX dňa 27.05.1997 predmetom ktorej bolo vykonávanie pravidelných ročných revízií EPS (1x za rok), pravidelných štvrťročných kontrol zariadenia (1x za štvrťrok), vykonávanie údržby a odstraňovaní závad, vyškolení pracovníkov, dodaní náhradných dielov na základe objednávky objednávateľa v objekte ÚZVJS Levoča. Na strane žalobcu, ten zotrval na tvrdení, že o existencii uzatvorenej zmluvy od roku 2012 do roku 2022 nevedel. Preto na zabezpečenie revízií EPS vystavoval objednávky po dohode so žalovaným na výške ceny za ich uskutočnenie. Následne po vykonaní prác za tieto riadne a včas zaplatil dohodnutú cenu. Vo vzťahu k objednávkam žalobca uviedol, že tieto nepovažuje za zmenu zmluvy. O existencii zmluvy sa dozvedel až potom, keď po zmene na pracovnej pozícii spojovacieho technika, nový pracovník A. B. C. uvedenú Zmluvu o dielo našiel a po komparácii dohodnutej ceny v zmluve a cenou za vykonanie služieb ponúkanou žalovaným v roku 2022 je rozdiel. Vzhľadom k vzniknutej situácii sa strany sporu dohodli na tom, že dôjde k zmene ceny formou dodatku č. 1 k Zmluve o dielo, avšak k uzatvoreniu dodatku č. 1 nedošlo a zmluva bola ukončená dňa 28.02.2023 výpoveďou zo strany žalovaného. Po zistení žalobcu o existencii Zmluvy o dielo v roku 2022 aj napriek absencii dodatku č. 1 (čiže dohody o cene medzi zmluvnými stranami) žalovaný žalobcom požadované činnosti vykonal, niektoré z nich žalobcovi fakturoval a niektoré činnosti nefakturoval. Vzhľadom na rozpor medzi stranami ohľadom sporného obdobia rokov 2012 – 2021 žalobca následne faktúry z roku 2022 dobropisoval a po vyhrotení situácie pristúpil k vypovedaniu Zmluvy o dielo. Žalovaný opätovne tvrdil, že nezamlčoval existenciu Zmluvy o dielo. Vždy konal podľa pokynov žalobcu a počas sporného obdobia rokov 2012 -2021 tieto činnosti robil v zmysle objednávok, ktoré vystavoval sám žalobca. Zároveň poukázal na princíp zodpovednosti žalobcu za konanie svojich pracovníkov. Pretože žalovaný nemôže zodpovedať za konanie týchto osôb, ktorí prekročili svoje oprávnenia. K samotnej zmluve opätovne poukázal na to, že v minulosti, konkrétne v roku 2006 a 2009 sa snažil riešiť zmenu zmluvy formou dodatku (v roku 2006 navrhoval zmenu ceny za poskytované služby a v roku 2009 oznamoval zmenu v subjekte, ktorý poskytoval služby v dôsledku prevzatia zmluvných záväzkov pôvodného zhotoviteľa na žalovaného titulom uzatvorenej zmluvy o prevode časti podniku). K uzatvoreniu dodatkov nedošlo. Uvedenú skutočnosť žalobca rozporoval, keď v záverečnej reči uviedol, že dodatok z roku 2006 sa nedostal do jeho dispozície. Preto bol žalobca viazaný Zmluvou o dielo. Žalovaný počas celého konania zotrval na tvrdení, že vo vzťahu k uplatňovanému nároku na náhradu škody, v danom prípade nedošlo k jej preukázaniu a z tohto dôvodu je nárok nedôvodný.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Jednalo sa o nasledovné listiny: Elektronická evidencia na hlavnom vchode č.l.6, Úradný záznam zo dňa 21.10.2022 č.l. 6, Zmluva o dielo č. XX/X/XX zo dňa 27.05.1997 č.l. 7 – 9, Súpis prác – ponuka č.l. 10, Oznámenie o rozdelení spoločnosti č.l.10, Oznámenie o prevzatí zmluvných záväzkov č.l. 11, Príloha č. 1 k oznámeniu o prevzatí zm.záv. č.l. 11 – 12, Zbierka rozkazov ministra spravodlivosti SR č.l. 12 – 13, Zriaďovacia listina MS SR

zo dňa 31.01.2001 č.l 14, Zriaďovacia listina MS SR zo dňa 22.03.2001 - Dodatok č. 1 č.l. 15, Zriaďovacia listina MS SR zo dňa 13.02.2008 - Dodatok č. 2 č.l 15, Zriaďovacia listina MS SR z 30.09.2009 č.l. 16, Zriaďovacia listina MS SR z 31.01.2013 č.l. 17, Objednávka č. 153 zo dňa 13.10.2022 č.l. 18, Dodatok k servisnej zmluvy č. 07/M/97 č.l. 18 – 19, 118, Osobitné oprávnenie – D. E. C. č.l. 19, Osobitné oprávnenie – C. F. č.l. 20, Výpis č. 200 č.l. 20, Faktúra č. 120446 zo dňa 18.12.2012 č.l. 21, Súpis prác č.l. 21, Výpis č. 107 č.l. 22, Faktúra č. 120219 zo dňa 29.06.2012 č.l. 22, Montážny list č. 197/2012 č.l. 23, Výpis č. 129 č.l. 23, Faktúra č. 130202 zo dňa 25.06.2013 č.l. 24, Montážny list č. 286/2013 zo dňa 24.06.2013 č.l. 24, Výpis č. 175 č.l. 25, Faktúra č. 130372 zo dňa 28.10.2013 č.l. 25, Montážny list č. 414/2013 zo dňa 24.10.2013 č.l. 26, Výpis č. 130 č.l. 26, Faktúra č. 140381 zo dňa 17.10.2014 č.l. 27, Súpis prác č. 357/2014 č.l. 27, Výpis č. 132 č.l. 28, Faktúra č. 150415 zo dňa 20.10.2015 č.l. 28, Súpis prác č. 354/2015 č.l. 29, Výpis č. 150 č.l. 29, Faktúra č. 160403 č. 348/2016 č.l. 30, Súpis prác č. 348/2016 č.l. 30, Výpis č. 148 č.l. 31, Faktúra č. 170450 zo dňa 27.10.2017 č.l. 31, Súpis prác č. 368/2017 č.l. 32, Výpis č. 153 č.l. 32, Faktúra č. 344/2018 č.l. 33, Súpis prác č. 344/2018 č.l. 33, Výpis č. 147 č.l. 34, Faktúra č. 19036 zo dňa 11.10.2019 č.l. 34, Súpis prác č. 335/2019 č.l. 35, Výpis č. 168 č.l. 35, Faktúra č. 200443 zo dňa 28.10.2020 č.l. 36, Súpis prác č. 503/2020 č.l. 36, Výpis č. 153 č.l. 37, Faktúra č. 210440 zo dňa 28.10.2021 č.l. 37, Súpis prác č.l. 38, Prehľad úkonov za obdobie od 2012 – 2021 č.l. 38, Vrátenie faktúry č. 220424/žiadosť o úpravu fakturovanej sumy č.l. 39, Faktúra č. 220424 zo dňa 21.10.2022 č.l. 39, Faktúra č. 220424 zo dňa 21.10.2022 č.l. 40, Opätovné vrátenie faktúry č. 220424/žiadosť o úpravu fakturovanej sumy č.l. 40, 127, faktúra č. OD220004 zo dňa 22.11.2022 č.l. 41, výpoveď servisnej zmluvy zo dňa 15.11.2022 č.l. 41, výpoveď zmluvy – stanovisko č.l. 42, príloha č. 1 k ÚVTOS-0052/35-LE-2022-3 č.l. 43, stanovisko na výzvu na vysporiadanie záv. zo dňa 06.12.2022 č.l. 44, stanovisko na výzvu na vysporiadanie záv. - odpoveď zo dňa 11.12.2022 č.l. 45, Fotokópia doručenky č.l. 45, Výzva na vysporiadanie záväzkov – urgencia zo dňa 16.01.2023 č.l. 46, odpoveď žalovaného zo dňa 24.01.2023 č.l. 47, montážne listy za roky 2013 – 2021 č.l. 107 – 117, e-mailová komunikácia žalobcu a žalovaného v súvislosti s Dodatkom č.l. 119, e-mail od p. C. zo dňa 08.11.2022 č.l. 121, žiadosť o nacenenie finančn. Prostriedkov zo dňa 24.01.2023 č.l. 122, objednávka na vykonanie ročnej revízie EPS zo dňa 28.10.2022 č.l. 122, objednávka č. 157 zo dňa 20.10.2022 č.l. 124, e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 20.10.2022 č.l. 124, vrátenie faktúry č. 220424 zo dňa 08.11.2022 č.l. 125, e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 08.11.2022 – 09.11.2022 č.l. 126 a emailom zo dňa 18.08.2023 z čl. 141 – 142. Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov: A. B. C., D. G. F. a výsluchom strany sporu – konateľa žalovaného: H. I..

8. Zo svedeckej výpovedi p. C. vyplynulo, že na pozícii spojovacieho technika pracoval od mája 2021. Pri preberaní agendy od predchádzajúceho kolegu mal vedomosť o tom, že sa vykonávajú ročné revízie EPS, ktorú pre nich zabezpečuje žalovaný. A zároveň dostal kontakt na p. F., ktorý revízie vykonával. Uviedol, že v dokumentácii, ktorú prebral sa Zmluva o dielo nenachádzala. Preto ďalej pokračoval pôvodným spôsobom pri objednávaní služieb tak, ako mu to bolo postúpené od jeho predchodcu. Uviedol, že jeho predchodca o existencii Zmluvy o dielo nevedel. Z tohto dôvodu pokračoval v systéme objednávok na služby so žalovaným. Až v roku 2022 našiel Zmluvu o dielo. Z tohto dôvodu po kontaktovaní žalovaného, ktorý mu oznámil, že cena za služby bude vyššia, uvedenú situáciu šiel konzultovať s vedúcim. Dostal pokyn na zosúladenie Zmluvy o dielo so skutočnosťou formou dodatku, na ktorom so žalovaným začali po vzájomnej dohode pracovať. Predmetom dodatku mala byť aktualizácia ceny za služby a zároveň odstránenie činností, ktoré žalovaný už v roku 2022 nevykonával.

9. J. K. L. E. F. vyplynulo, že je zamestnancom žalovaného, ktorý má na starosti realizáciu činností spojených s revíziami EPS od roku 2002 a od roku 2007 túto činnosť vykonáva v zariadeniach žalobcu – ÚVTOS Levoča. Z opisu spolupráce vyplynulo, že služby prebiehali jedenkrát ročne (po úprave frekvencie služieb) vždy v októbri daného roka. Služby boli poskytnuté na základe výzvy žalobcu – spojovacieho technika. Po príchode mu väčšinou spojovací technik odovzdal písomnú objednávku, alebo už písomnou objednávkou disponoval (keď táto bola zo strany žalobcu zasielaná poštou). Po vykonaní prác, bol vypracovaný a podpísaný montážny list, ktorý tvoril podklad pre fakturáciu. Vykonané práce neboli zo strany žalobcu reklamované. Spoluprácu považoval za korektnú. Vo vzťahu k cene za vykonané služby, za tieto nezodpovedal. Práce šiel vykonať až po schválení objednávok konateľom žalobcu.

10. Z výsluchu žalovaného (štatutárneho orgánu) – p. I. vyplynulo, že vedel o existencii Zmluvy o dielo. Poukázal aj na dodatky z rokov 2006 a 2008, ktoré uzatvorené neboli. Zároveň uviedol, že po zaslaní dodatku v roku 2006 žalobca mu zaslal objednávku, preto konanie v spornom období rokov 2012 – 2021

nepovažoval za atypické. Do roku 2022 spolupráca prebiehala na základe objednávok, ktoré vystavoval žalobca, pred ktorými došlo k dohode podmienok prác, ktoré mali byť u žalobcu vykonané. Niekedy došlo k automatickému vystaveniu objednávky na dodanie služieb. Poukázal na to, že od roku 2006 – 2021 bola cena za služby (revíziu) nezmenená (352,68 Eur s DPH). Preto uvedené konanie žalobcu považoval za zaužívanú prax. Termín a samotnú realizáciu prác už následne mal na starosti p. F..

11. Na základe vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu, z prednesov právnych zástupcov strán sporu, zo svedeckých výpovedí a výsluchu žalovaného, súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca s právnym predchodcom uzatvorili Zmluvu o dielo č. XX/X/XX dňa 27.05.1997 predmetom ktorej bolo vykonávanie pravidelných ročných revízií EPS (1x za rok), pravidelných štvrťročných kontrol zariadenia (1x za štvrťrok), vykonávanie údržby a odstraňovaní závad, vyškolení pracovníkov, dodaní náhradných dielov na základe objednávky objednávateľa v objekte ÚZVJS Levoča. V čl. 6 Zmluvy o dielo bola dohodnutá cena a platobné podmienky za vykonávanie služieb. V zmysle čl. 8, bodu 8.3 Zmluvy o dielo, zmeny a doplnky k tejto zmluve bolo možné vykonať len písomným dodatkom, prípadne dodatkami so súhlasom obidvoch zmluvných strán. Zmluva bola ukončená dňa 28.02.2023 výpoveďou zo strany žalovaného. Sporné obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody bolo v rokoch 2012 – 2021. Počas tohto obdobia boli vykonávané činnosti na základe objednávok žalobcu. Tieto činnosti boli uskutočnené žalovaným a zo strany žalobcu došlo k úhrade ceny za poskytnuté služby. V spornom období žalobca o existencii Zmluvy o dielo nevedel. Dohadovanie a vykonávanie činnosti – revízie a kontroly EPS mal na starosti zodpovedný pracovník žalobcu na pozícii spojovací technik. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti, každý rok po dohode so žalovaným na rozsahu prác a cene za ich vykonanie vystavil samostatnú objednávku žalovanému, ktorý na jej základe práce vykonal, následne fakturoval a žalobca ich riadne a včas uhradil. Realizácia prác (dohoda o termíne, mieste vykonania prác) bola predjednávaná medzi spojovacím technikom žalobcu a zamestnancom žalovaného p. F.. Cena a rozsah prác boli dojednávané medzi spojovacím technikom žalobcu a štatutárnym zástupcom žalovaného (p. I.). Po vykonaní prác boli vyhotovené montážne listy, ktoré podpísali zodpovední pracovníci strán sporu. Následne boli práce vyfakturované a zaplatené. Žalovaný o existencii Zmluvy o dielo vedel po celý čas. Objednávky považoval za obchodnú prax, ktorá vychádzala z (neuzatvoreného) dodatku č. 1 Zmluvy o dielo z roku 2006. Preto počas dohadovania ohľadom rozsahu prác a ceny vychádzal z takéhoto presvedčenia. Na druhej strane žalovaný v konaní tvrdil, že o existencii dodatku č. 1 z roku 2006 nevedel a tento sa mu ani nedostal do dispozície. Objednávky v spornom období nepovažuje za dodatky k Zmluve o dielo jednak pre jeho nevedomosť o jej existencii a jednak pre nedostatok ich formy. Tým, že žalovaný neupozornil žalobcu na existenciu Zmluvy o dielo, bola za práce, ktoré sú predmetom Zmluvy o dielo fakturovaná vyššia cena v rozpore so Zmluvou o dielo a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na náhradu škody, keďže v zmysle bodu 8.3 Zmluvy o dielo zmena zmluvných podmienok môže nastať len písomným dodatkom.

12. Podľa v platnom znení (ďalej „“), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie..

13. Podľa v platnom znení (ďalej “), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

14. Podľa , za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

15. Podľa , kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti ( a nasl.).

16. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

17. Podľa , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

18. Podľa , ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

19. Podľa , ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

20. Vo veci bolo nesporné, že predmetom posúdenia bol vzťah medzi subjektom verejného práva a podnikateľom, keďže predmetom posúdenia sú záväzkové vzťahy, ktorými sa zabezpečovala vlastná prevádzka a verejné potreby žalobcu a podnikateľským subjektom, ktorý činnosť vykonával v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Čiže sa jednalo o relatívny obchodnoprávny vzťah podľa , ktorý vznikol uzatvorením pomenovanej zmluvy – zmluvy o dielo upravenej v ustanovení a nasl. . Zákon pre uzatvorenie zmluvy o dielo nevyžaduje písomnú formu a medzi jej podstatné náležitosti patria: (1) označenie zmluvných strán, (2) dohoda o predmete plnenia a (3) dohoda o cene a záväzok objednávateľa ju zaplatiť. Žalobca preukázal, že nadobudol práva a povinnosti z uzatvorenej Zmluvy o dielo zriaďovacími listinami. Žalovaný preukázal, že po uzatvorení zmluvy o prevode časti podniku vstúpil do záväzkov z uzatvorenej Zmluvy o dielo. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Ďalej je nesporné, že strany uzatvorili Zmluvu o dielo č. XX/X/XX v písomnej forme a táto bola platná až do 28.02.2023. Predmetom Zmluvy o dielo bolo vykonávanie revízií, kontroly, údržba a odstraňovanie závad EPS, vrátane vykonávania školení pracovníkov v objekte ÚVTOS Levoča.

21. V konaní bolo sporné vykonávanie činností spojených s revíziami, kontrolami a údržbou EPS v období od 2012 do 2021. Toto obdobie je stanovené ako obdobie z ktorého si žalobca nárokoval nárok na náhradu škody. Pred posúdením samotného vzniku nároku na náhradu škody však súd potreboval posúdiť skutočnosť, keď na jednej strane žalobca tvrdil, že v spornom období nemal vedomosť o existencii Zmluvy o dielo a rovnako nemal vedomosť o existencii návrhu dodatku č. 1 z roku 2006, v ktorom bola navrhovaná zmena ceny. Z tohto dôvodu vystavoval samostatné objednávky na rozsah činností, ktoré boli zazmluvnené práve Zmluvou o dielo (o existencii ktorej vedomosť nemal). A po ich vykonaní žalovaným za tieto činnosti/práce aj zaplatil. Na druhej strane spornou skutočnosťou je vedomosť žalovaného o Zmluve o dielo aj počas sporného obdobia (2012-2021), keď objednávky považoval za dodatky k Zmluve o dielo a cenu v nich uvedenú považoval za dohodnutú medzi stranami sporu.

22. V uvedenom prípade teda stoja oproti sebe dva rozličné prejavy vôle, ktoré smerujú k jednému cieľu – vykonaniu prác (čo nebolo medzi stranami sporné) a dohode o cene. Súd po preskúmaní predložených objednávok, montážnych listov, súpisov prác, faktúr ako aj výpisov z účtu mal preukázané, že jedine v súpise prác za 12/2012 je odkaz na Zmluvu o dielo. Predmetom vykonaných činností bola ročné odborná prehliadka a skúška EPS. Cena za vykonanie tejto činnosti bola vo výške 352,68 Eur s DPH. Uvedená cena za vykonanie prác je totožnou cenou akou bolo uvedené v návrhu dodatku č. 1 z roku 2006. Rovnako aj z Montážneho listu zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že práce boli vykonané v zmysle servisnej zmluvy. V ostatných listinách - predložených objednávok, montážnych listov, súpisov prác, faktúr ako aj výpisov z účtu sa nenachádza žiadna zmienka o existencii Zmluvy o dielo. Avšak počas celého sporného obdobia bola za vykonané (totožné činnosti) fakturovaná cena v rovnakej výške, a to 352,80 Eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd mal preukázané, že v danom prípade žalobca o existencii Zmluvy o dielo vedel, keď konal v jej intenciách počas celej doby ich spolupráce, pričom uvedené vyplýva aj z niektorých listinných dôkazov. Skutočnosť, že vo všetkých dokumentoch absentuje zmienka o Zmluve o dielo, avšak rozsah prác, cena a všetky podmienky sú v súlade s dohodnutým znením Zmluvy o dielo (s výnimkou namietanej zmeny ceny) uvedené nemôže byť zo strany súdu akceptované a subsumované pod „nevedomosť“ o Zmluve o dielo. Navyše súd nemôže pri posudzovaní daného prípadu opomenúť skutočnosť, že pokiaľ za stranu zmluvy koná jeho zamestnanec

(v tomto prípade pracovník ZVaJS Levoča v služobnom pomere), ktorý je na to oprávnený, jeho konanie zaväzuje samotného žalobcu. Teda pokiaľ nevedomosť o Zmluve o dielo bola spôsobená nedbanlivosťou pracovníka žalobcu počas určitého obdobia, avšak vykonávajúceho úkony dohodnutým spôsobom podľa podmienok Zmluvy o dielo tak ako to bolo ich obchodnou zvyklosťou, v prípade vzniku škody tu vzniká zodpovednostný vzťah vychádzajúci zo služobného vzťahu medzi ním a žalobcom. Táto skutočnosť nemôže byť následne prenesená na ťarchu žalovaného, ktorý v dobrej viere, že žalobca jednak má vedomosť o návrhu dodatku č. 1 z roku 2006, na ktorý reagoval objednávkami so zvýšenou cenou za práce (pozn. v rovnakej výške ako bolo v návrhu dodatku č. 1) považoval toto konanie za zmenu Zmluvy o dielo, konkrétne za dohodu o zmene ceny za práce v zmysle Zmluvy o dielo.

23. Súd k uvedenému záveru dospel za použitia výkladových pravidiel, ktoré ukladajú súdu, aby prípadné pochybnosti o obsahu právneho úkonu tieto odstránil výkladom, založeným na tom, že popri jazykovom vyjadrení právneho úkonu zachyteného slovne podrobí skúmaniu aj vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Je nesporné, že vôľou obidvoch strán sporu bolo, aby boli zabezpečené činnosti pri prevádzke EPS. Ďalej bolo nesporné ich vykonanie, pretože v tomto úseku panovala medzi stranami sporu zhoda. Spornou bola dohoda o zmene ceny za vykonanú činnosť.

24. Z bodu 8.3 Zmluvy o dielo vyplýva, že zmenu a doplnky k tejto zmluve možno vykonať len písomným dodatkom, prípadne dodatkami so súhlasom obidvoch zmluvných strán. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd musel posúdiť relevanciu dohody o zmene ceny Zmluvy o dielo. Zo skutkových tvrdení bolo nesporné, že došlo k vyhotoveniu dodatku č. 1 z roku 2006. Spornou skutočnosťou je, či sa tento dodatok č. 1 dostal do dispozície žalobcu a teda, či a akým spôsobom žalobca na tento dodatok č. 1 z roku 2006 zareagoval. Žalobca tvrdil, že návrh dodatku č. 1 z roku 2006 neobdržal. Uvedené tvrdenie však bolo vyvrátené ním samotným, keď do konania boli predložené súpisy prác, z ktorých vyplýva, že v zmysle Zmluvy o dielo za danú činnosť bola cena vo výške stanovenej v dodatku č. 1 z roku 2006, ktorá bola následne žalobcom aj uhrádzaná. Rovnako to potvrdzovalo vyjadrenie konateľa samotného žalovaného, že reakciou na návrh dodatku č. 1 z roku 2006 boli objednávky, v ktorých sa nachádzala zvýšená cena. A takto tomu bolo od roku 2006. Túto skutočnosť žalobca nenamietal. Z tohto dôvodu mal súd za preukázané, že strany sporu sa dohodli na zmene ceny. Otázkou, ktorá zostala na zodpovedanie teda je, či došlo k zmene zmluvy v súlade s bodom 8.3 Zmluvy o dielo v spojení s ustanovením . Na uzatvorenie zmluvy o dielo a nasl. sa nevyžaduje písomná forma. Strany sporu sa dohodli, že ju uzatvoria písomne. Rovnako sa dohodli, že jej zmeny a doplnky sa budú riadiť v článkom 8 bodom 8.3 zmluvy s tým, že „zmeny a doplnky k tejto zmluve možno vykonať len písomným dodatkom, prípadne dodatkami so súhlasom obidvoch zmluvných strán.“

25. V prípade, že si zmluvné strany dohodnú, že aj zmena zmluvy musí byť vykonaná v písomnej forme, v prípade, že by k takejto skutočnosti došlo, jednalo by sa o nedodržanie formy zmeny zmluvy, následkom ktorej je relatívna neplatnosť právneho úkonu ( veta tretia ). Pričom dotknutý subjekt by sa jej musel dovolať (pozn. ide o hmotnoprávny úkon) a právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od momentu uskutočnenia právneho úkonu. Dôvodom je skutočnosť, že v zmysle sa jedná sa o nárok zo zmluvy podľa tretej časti . Pričom relatívnej neplatnosti na nemôže dovolať ten, kto spôsobil jeho neplatnosť. Aj v tomto prípade totižto platí zásada preferencie platnosti právnych úkonov. Aj v zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. mája 2006 vyplýva, že ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodu strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. tu má na rozdiel od odchylnú úpravu týkajúcu sa formy zmeny zmluvy. V danom prípade bolo dohodnuté, že Zmluvu o dielo je možné zmeniť len písomným dodatkom, prípadne dodatkami so súhlasom obidvoch zmluvných strán. Súd teda podrobil prieskumu, či k uvedenému konaniu medzi stranami došlo, alebo zmena bola vykonaná len ústnou formou, pri ktorej následkom by bolo možné uplatňovať relatívnu neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k vyhotoveniu písomného návrhu dodatku č. 1 v roku 2006. Na tento návrh žalobca reagoval písomnými objednávkami, z ktorých vyplýva dohodnutá (zmenená) výška ceny. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca písomne reagoval na dodatok č. 1 z roku 2006. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na tento návrh reagoval akceptovaním zvýšenej ceny a jej následným platením. Z uvedeného teda vyplýva, že k zmene Zmluvy o dielo v časti zmeny ceny došlo zo strany žalobcu v ústnej forme. Preto v tomto prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenia o relatívnej neplatnosti zmluvy pre nedostatok formy. Pričom súd poukazuje na to, že relatívnej neplatnosti

na nemôže dovolať ten, kto spôsobil jeho neplatnosť. Ide o prejav jednej zo zásad podľa ktorej sa nie je možné dovolávať vlastnej nepoctivosti. V danom prípade pochybil sám žalobca, keď na návrh na zmenu Zmluvy o dielo nereagoval odsúhlasením v písomnej forme. Navyše je nesporné, že relatívnej neplatnosti zmeny Zmluvy o dielo sa žalobca domáhal až dňa 17.05.2023 v duplike. Súd preto uzatvára, že nedošlo k splneniu podmienok na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že aj pokiaľ by došlo záveru o relatívnej neplatnosti zmeny Zmluvy o dielo v časti ceny, plnenie dlhu neplatného len z dôvodu nedostatku formy (v tomto prípade dohodnutej stranami sporu) sa nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (nezakladá právny vzťah z bezdôvodného obohatenia). Z tohto dôvodu súd uvádza, že by tu rovnako neexistoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože v spornom období bolo preukázané, že obidve strany záväzku už plnili ( ).

26. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody podľa ustanovenia nie je dôvodný. Náhrada škody v zmysle tohto ustanovenia je osobitnou zodpovednosťou za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť, a zodpovedá za ňu osoba, ktorá spôsobila škodu neplatnosťou právneho úkonu. Navyše musí byť preukázané, že škoda musí vzniknúť, škoda musí byť v príčinnej súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu. Čiže v dôsledku neplatnosti právneho úkonu. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že osoba, ktorá spôsobila nedostatok formy pri zmene ceny Zmluvy o dielo je samotný žalobca, nie je možné aby sa jej dovolával on voči žalovanému.

27. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd po posúdení veci dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu podmienok pre vznik škody a jeho následného nárokovania voči žalovanému. Z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. (výrok I. tohto rozsudku)

28. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a za použitia zásady úspechu tak, že žalovanej strane, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením. (výrok II. tohto rozsudku)

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.