Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6C/104/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľky: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/XX-XX, XXX XX N. D. N., zastúpenej matkou O.. V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpenej advokátkou JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, Hrnčírikova 1/B, 958 01 Partizánske, proti odporcovi: Cestovná kancelária FIFO s.r.o., so sídlom Teplická 43, 921 01 Piešťany, IČO 31 443 770, v konaní zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Gembickým, so sídlom E. Belluša 6752/8, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 423 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 267,98 eur (z toho 25 eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor a 242,98 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia), a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka zastúpená matkou ako zákonnou zástupkyňou sa návrhom podaným dňa 30.7.2012 domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej 423 eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka ako žiačka základnej školy bola účastníčkou školského zájazdu do Paríža a Londýna. Počas zastávky v Paríži jej bol dňa 8.5.2012 odcudzený cestovný pas a 40 britských libier. Odporca namieste rozhodol o tom, že navrhovateľka nebude pokračovať v zájazde na územie Anglicka, keď mu padlo vhod, že do Francúzska smeruje auto s cestovným pasom pre inú účastníčku zájazdu, ktorej bol odcudzený občiansky preukaz. Navrhovateľka pritom v zájazde na územie Anglicka mohla pokračovať. Slovenský konzulát v Paríži jej mohol na počkanie vydať tzv. cestovný preukaz, s ktorým možno v naliehavých prípadoch cestovať aj do iných štátov (§ 12 ods. 1 zákona o cestovných dokladoch). Naliehavým prípadom je, aby maloletá žiačka cestovala do tých štátov, do ktorých cestujú učiteľky, ktorým bola zverená. Odporca však slovenský konzulát nekontaktoval s odôvodnením, že na Slovensku bol štátny sviatok. Pohotovostné oddelenie konzulátu však pracovalo, no navrhovateľka bola aj tak poslaná bez dozoru, ktorému bola zverená, autom na Slovensko. Konaním odporcu vznikla navrhovateľke škoda, ktorá pozostáva z cesty autom na Slovensko vo výške 230 eur a z nečerpaných služieb zájazdu v Anglicku, a to vo výške 2/3 ceny zájazdu, teda 193 eur. Zástupkyňa navrhovateľky uplatnila náhradu škody u odporcu listom, odporca však listom z 19.7.2012 svoju zodpovednosť odkazom na všeobecné podmienky odmietol.

Súd vydal dňa 31.7.2012 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením vo veci samej. V ňom uviedol, že navrhovateľka bola účastníčkou školského zájazdu na základe zmluvy o obstaraní služieb cestovného ruchu pre skupinovú klientelu uzatvorenej medzi základnou školou ako objednávateľom a odporcom ako obstarávateľom dňa 14.10.2011, súčasťou ktorej sú zmluvné podmienky. Súčasťou obstarania zájazdu nebolo zabezpečenie platných cestovných dokladov pre účastníkov zájazdu, ani prevzatie zodpovednosti za účastníkov zájazdu - maloleté deti. Tieto boli rodičmi ako zákonnými zástupcami zverené do starostlivosti školy a jej učiteľov - účastníkov zájazdu. Učiteľ bol za objednávateľa oprávnený rozhodnúť a zároveň zodpovedný za rozhodnutie, či navrhovateľka bude v zájazde pokračovať bez platného cestovného dokladu, alebo na vlastné náklady na čas nevyhnutný na vybavenie náhradného cestovného dokladu opustí spolu s jedným učiteľom skupinu za účelom vybavenia náhradného cestovného dokladu, aby sa čo najskôr mohla pripojiť k skupine a pokračovať v zájazde. Pritom aj podľa vyjadrenia Veľvyslanectva SR v Paríži nie je isté, či by náhradný cestovný doklad a účel jeho použitia bol akceptovaný vo Veľkej Británii. Pri rozhodovaní zavážila aj skutočnosť, že rodič ďalšej účastníčky zájazdu osobne priniesol doklad totožnosti svojej dcére do francúzskeho mesta Calais a vracal sa naspäť na Slovensko osobným autom a bol ochotný sprevádzať navrhovateľku na ceste domov. Podľa zákona o cestovných dokladoch nie je právny nárok na vydanie náhradného cestovného dokladu na počkanie, rýchlosť je podmienená časom potrebným na overenie totožnosti a štátnej príslušnosti žiadateľa príslušným útvarom v Slovenskej republike, a náhradný cestovný doklad slúži predovšetkým na návrat občana do SR. Na tieto okolnosti sprievodca objednávateľa upozornil. Sprievodca sprevádzal navrhovateľku pri nahlasovaní straty cestovného dokladu na polícii. Aj keď navrhovateľka v návrhu tvrdí, že jej bol cestovný doklad odcudzený, podľa vedomostí odporcu navrhovateľka svoj cestovný doklad v dôsledku svojej nepozornosti stratila. Zo strany odporcu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, v dôsledku ktorej by mohol vzniknúť nárok na náhradu škody alebo na vrátenie zaplatenej ceny zájazdu.

Podaním z 10.9.2012 zástupkyňa navrhovateľky doplnila petit návrhu tak, že petit znie: "Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 423 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 423 eur od 20.7.2012 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľke trovy konania." Okrem toho zástupkyňa navrhovateľky v podaní z 10.9.2012 uviedla, že čo sa týka konkrétnej povinnosti, ktorú odporca porušil a v dôsledku ktorej vznikla škoda, vo vzťahu k maloletej sprievodca neposkytol bezodkladnú pomoc ( ), ktorá sa nevyčerpáva len spísaním potvrdenia na policajnej stanici, ale mala z jeho strany pokračovať kontaktovaním konzulátu. Sprievodca si svoju situáciu zľahčil aj tým, že na policajnej stanici nahlásil stratu dokladu namiesto krádeže, pričom cestovný pas bol navrhovateľke v dave turistov ukradnutý. Čo sa týka vstupu do Veľkej Británie, zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že hraničná kontrola nemá najmenší dôvod nevpustiť na svoje územie maloleté dieťa so školským zájazdom, pokiaľ má vybavený cestovný preukaz. Nie sú známe žiadne reštrikcie Veľkej Británie o neuznaní slovenského cestovného preukazu ako cestovného dokladu. K tomu zástupkyňa navrhovateľky priložila vyjadrenie konzulárnej pracovníčky konzulátu SR v Londýne, podľa ktorého je možné, aby maloletý občan cestoval na cestovný preukaz podľa zákona o cestovných dokladoch, pričom Veľká Británia tento doklad vydávaný SR plne uznáva.

Na pojednávaní dňa 5.12.2012 súd uznesením pripustil zmenu návrhu v zmysle vyššie uvedeného doplnenia zástupkyne navrhovateľky. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že podľa sa odporca exkulpoval zo zodpovednosti za škodu, avšak odsek 2 uvádza, že v prípadoch podľa odseku 1 písm. b) a c) je cestovná kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi bezodkladne pomoc, a tam spočíva protiprávnosť konania odporcu, že neposkytol navrhovateľke bezodkladne pomoc. Táto pomoc musí byť poskytnutá nielen bez časového odkladu, ale aj riadne. Dostavením sa pred príslušný policajný útvar a vyplnením formulára nie je splnená zákonná podmienka riadneho poskytnutia pomoci. Právny zástupca navrhovateľky predložil súdu odpoveď konzulárneho oddelenia zastupiteľského úradu v Paríži, ktoré uvádza, že je možné veľvyslanectvo kontaktovať kedykoľvek a vyhotovenie cestovného preukazu trvá 15-20 minút a cestovný preukaz stojí 6,50 eur, je potrebné mať dve fotky a potvrdenie od polície o strate alebo odcudzení cestovného dokladu. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na článok 2 bod 4 smernice Rady 90/314/EHS z 13.6.1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, ďalej na prvú vetu , ako aj na o cestovných dokladoch.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že deti ako účastníci zájazdu boli zverené do starostlivosti učiteľov a školy, nie sprievodcu. Sprievodca je jednou zo služieb zabezpečovaných obstarávateľom zájazdu a úlohou sprievodcu bolo sprevádzať všetkých účastníkov zájazdu tak, aby bol dodržaný časový a vecný harmonogram zájazdu. Sprievodca nebol povinný a ani nebolo v jeho možnostiach opustiť skupinu 45-tich účastníkov a venovať sa výlučne jednému účastníkovi zájazdu. Bezodkladnú pomoc sprievodca navrhovateľke poskytol, bol s ňou na polícii, kde nahlásil podľa tvrdení navrhovateľky stratu cestovného dokladu. Pokiaľ ide o vybavovanie cestovného dokladu na slovenskej ambasáde, tento úkon mohol zabezpečiť učiteľ alebo zákonný zástupca maloletej. Cesta domov spolu s otcom ďalšej účastníčky zájazdu sa nekonala z rozhodnutia sprievodcu, ale z rozhodnutia zákonného zástupcu navrhovateľky a učiteľov, ktorí boli zodpovední za toto dieťa.

Zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že dňa 7.5.2012 vycestoval školský zájazd s jej dcérou. Na druhý deň po vycestovaní okolo 15:00 h jej telefonovala učiteľka, že jej dcéra nemá pas, ale budú to riešiť a hľadať možnosti. Na otázku, či súhlasila s alternatívou návratu dcéry na Slovensko, zástupkyňa navrhovateľky odpovedala, že nemala inú možnosť.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

Podľa , cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie.

Podľa , cestovná kancelária sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy alebo porušením povinností len vtedy, ak preukáže, že túto škodu nezavinila ani ona, ani jej dodávatelia služieb a škoda bola spôsobená

a) objednávateľom,

b) treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu,

c) udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností.

Podľa , v prípadoch podľa odseku 1 písm. b) a c) je cestovná kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi bezodkladne pomoc.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa o cestovných dokladoch v znení účinnom k 8.5.2012, cestovný preukaz je cestovný doklad na jednotlivú cestu s územnou a časovou platnosťou obmedzenou účelom cesty; vydáva sa najviac na dobu šiestich mesiacov. Zastupiteľský úrad vydáva cestovný preukaz občanovi, ktorý nemá iný cestovný doklad, na návrat do Slovenskej republiky a v naliehavých prípadoch aj na cestu do štátov, ktoré ho ako cestovný doklad uznávajú.

Podľa o cestovných dokladoch v znení účinnom k 8.5.2012, zastupiteľský úrad požiada pred vydaním cestovného preukazu príslušný útvar o overenie údajov uvádzaných v žiadosti o vydanie cestovného preukazu, ak občan nemôže príslušnými dokladmi preukázať ich pravdivosť a úplnosť.

Podľa o cestovných dokladoch v znení účinnom k 8.5.2012, zastupiteľský úrad môže vydať cestovný preukaz aj vtedy, ak zákonný zástupca alebo osoba podľa nemôže požiadať v zahraničí o jeho vydanie.

Podľa o cestovných dokladoch v znení účinnom k 8.5.2012, žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti o vydanie cestovného dokladu, žiadosti o vykonanie zmeny údajov v cestovnom doklade alebo žiadosti o predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca pravdivo a úplne požadované údaje, ich pravdivosť a úplnosť preukázať príslušnými dokladmi a ich správnosť potvrdiť svojím podpisom; povinnosť platí rovnako aj pre zákonného zástupcu alebo iné osoby podľa až 8. Ak nemôže pravdivosť a úplnosť požadovaných údajov preukázať príslušnými dokladmi, je povinný predložiť podklady na ich overenie.

Podľa článku 2 bodu 4 smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, pojem "spotrebiteľ" označuje osobu, ktorá prijíma alebo odsúhlasuje prijatie balíka služieb ("hlavná zmluvná strana"), alebo akúkoľvek osobu, v zastúpení ktorej hlavná zmluvná strana odsúhlasuje predaj balíka služieb ("ďalší príjemcovia"), alebo akúkoľvek osobu, na ktorú hlavná zmluvná strana alebo akýkoľvek z ďalších príjemcov prenáša balík služieb ("príjemca služieb").

Podľa článku 5 ods. 2 pododsek 1 a /EHS, pokiaľ ide o škodu vyplývajúcu spotrebiteľovi z nedostatku pri plnení alebo z neprimeraného plnenia zmluvy, členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili, že organizátor a/alebo maloobchodník nie je/nie sú zodpovední za takýto nedostatok pri plnení alebo za neprimerané plnenie zmluvy, ak tento nie je prisúditeľný buď akejkoľvek ich chybe alebo chybe ďalšieho dodávateľa služieb, pretože:

- nedostatky, ktoré sa objavili v plnení zmluvy, sú prisúditeľné spotrebiteľovi,

- takéto nedostatky sú prisúditeľné tretej strane, ktorá nie je prepojená s ustanovením na zmluvné služby, a sú nepredvídateľné a nevyhnuteľné,

- takéto nedostatky sú spôsobené vyššou mocou podľa článku 4 ods. 6 druhého pododseku bodu ii), alebo udalosťou, ktorú organizátor a/alebo maloobchodník či dodávateľ služieb nemohli predvídať alebo jej predísť ani pri venovaní náležitej starostlivosti.

V prípadoch uvedených v druhej a tretej zarážke sa bude od organizátora a/alebo maloobchodníka, ako účastníkov kontraktu, požadovať okamžité poskytnutie pomoci spotrebiteľovi pri ťažkostiach.

Podľa článku 4 ods. 6 druhého pododseku bodu ii) smernice 90/314/EHS, vyššia moc znamená neobvyklé a nepredvídateľné okolnosti po kontrole stranou, od ktorej sa to vyžaduje, ktorých následkom sa nedalo vyhnúť ani ak tomu bola venovaná náležitá pozornosť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä zmluvy o obstaraní služieb cestovného ruchu pre skupinovú klientelu zo 14.10.2011, zmluvných podmienok CK FIFO s.r.o., žiadosti o náhradu škody z 25.6.2012, podacieho lístka z 26.6.2012, odpovede na žiadosť o náhradu škody z 19.7.2012, faktúry č. 5/2012 z 22.5.2012 za cestu Calais - Bánovce, potvrdenia o zaplatení 230 eur z VÚB banky, potvrdenia z francúzskej polície s kópiou jednej dvojstránky cestovného pasu navrhovateľky, e-mailovej komunikácie medzi W. N. a konzulátom v Londýne, e-mailu od konzulárneho oddelenia zastupiteľstva v Paríži adresovaného zástupkyni navrhovateľky, žiadosti o vydanie cestovného pasu z 11.5.2012, e-mailu od učiteľky M. R. zo 17.5.2012, programu zájazdu, kópie web stránky Ministerstva zahraničných vecí SR s informáciou o strate pasu a vybavení náhradného cestovného dokladu.

Na základe vykonaného dokazovania a zo zhodných tvrdení navrhovateľky a odporcu súd zistil tento skutkový stav: Navrhovateľka ako žiačka základnej školy bola účastníčkou školského zájazdu do Paríža a Londýna. Zmluvu o obstaraní zájazdu s odporcom uzavrela ako objednávateľ základná škola navrhovateľky. Počas zastávky v Paríži navrhovateľka dňa 8.5.2012 prišla o cestovný pas - medzi navrhovateľkou a odporcom bolo sporné, či z dôvodu jeho odcudzenia alebo straty. Sprievodca ako zástupca odporcu sprevádzal navrhovateľku na políciu, kde s ňou bol spísaný protokol o strate cestovného pasu. Učiteľka, ktorá sprevádzala deti na zájazde, telefonovala zákonnej zástupkyni (matke) navrhovateľky a oznámila jej odcudzenie pasu jej dcéry, ako aj to, že sa snažia situáciu riešiť a v prípade, že sa to nepodarí, pôjde jej dcéra na Slovensko osobným autom s otcom inej žiačky. Dňa 26.6.2012 podala zástupkyňa navrhovateľky odporcovi žiadosť o náhradu škody, na ktorú odporca odpovedal listom z 19.7.2012 zamietavo.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Súd nevykonával dokazovanie k tomu, či bol cestovný pas navrhovateľky odcudzený alebo stratený, pretože túto skutočnosť považoval za irelevantnú pre skutkové a právne posúdenie veci. Bez ohľadu na to, či navrhovateľka cestovný pas stratila alebo jej bol odcudzený, išlo o okolnosť mimo zodpovednosti odporcu. Zodpovednosť cestovnej kancelárie podľa je zodpovednosťou za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy alebo iných povinností s liberačnými dôvodmi uvedenými v . V danom prípade, ak navrhovateľka cestovný pas stratila, išlo o okolnosť na strane objednávateľa (. Ak bol navrhovateľke cestovný pas odcudzený, išlo o zavinenie treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu (. V oboch prípadoch súčasne platí, že škodu nezavinila ani cestovná kancelária ani jej dodávatelia služieb, preto cestovná kancelária podľa za takto vzniknutú škodu nezodpovedá, pretože sú naplnené liberačné dôvody.

Navrhovateľka argumentovala porušením povinnosti odporcu poskytnúť objednávateľovi bezodkladne pomoc podľa . Z logického výkladu ustanovení vyplýva, že povinnosť poskytnúť objednávateľovi pomoc podľa odseku 2 sa viaže práve na situácie, keď nie je daná zodpovednosť cestovnej kancelárie za škodu podľa odseku 1. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti poskytnúť objednávateľovi pomoc nie je objektívnou zodpovednosťou a treba ju posudzovať podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.

V danom prípade navrhovateľka tvrdila, že odporca porušil povinnosť poskytnúť jej pomoc tým, že nekontaktoval veľvyslanectvo SR v Paríži a nepokúsil sa o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľku. Súd dospel k záveru, že odporca poskytol navrhovateľke pomoc v takom rozsahu, v akom ju za daných okolností mohol poskytnúť. Po strate resp. odcudzení cestovného dokladu maloletému dieťaťu bolo potrebné v prvom rade zabezpečiť, aby sa dieťa neocitlo v zahraničí bez sprievodu a bez možnosti dostať sa domov. Možnosť dieťaťa pokračovať v zájazde je v takomto prípade druhoradá. Je síce pravda, že konzulárne úkony sa vybavujú nepretržite aj v čase štátnych sviatkov a podľa o cestovných dokladoch zastupiteľský úrad môže vydať cestovný preukaz aj vtedy, ak zákonný zástupca nemôže požiadať v zahraničí o jeho vydanie, na druhej strane však je potrebný súhlas zákonného zástupcu, ako vyplýva z e-mailu od zamestnankyne konzulárneho oddelenia veľvyslanectva v Paríži predloženého navrhovateľkou. Okrem toho podľa musí zastupiteľský úrad požiadať pred vydaním cestovného preukazu príslušný útvar o overenie údajov uvádzaných v žiadosti o vydanie cestovného preukazu, ak občan nemôže príslušnými dokladmi preukázať ich pravdivosť a úplnosť. Získanie súhlasu zákonného zástupcu a overenie údajov o žiadateľovi si vyžaduje určitý čas a spoluprácu príslušných útvarov na Slovensku, ako to vyplýva aj z web stránky Ministerstva zahraničných vecí SR ("rýchlosť vystavenia náhradného cestovného dokladu je podmienená časom potrebným na preverenie totožnosti a štátnej príslušnosti žiadateľa"). Keďže išlo o poznávací nie pobytový zájazd, nie je možné žiadať, aby sprievodca nechal skupinu čakať a venoval sa len jednému účastníkovi zájazdu.

Podstatnejšie však je, že podľa (pričom tento zákon vychádza z právnych aktov Európskej únie) je cestovný preukaz (náhradný cestovný doklad) určený na návrat do Slovenskej republiky a v naliehavých prípadoch aj na cestu do štátov, ktoré ho ako cestovný doklad uznávajú. Nie je však vopred jasné, či by sa na danú situáciu podľa výkladu úradov Veľkej Británie vzťahoval pojem "v naliehavých prípadoch". Z navrhovateľkou predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že ani zamestnanci konzulárnych oddelení slovenských zastupiteľských úradov nevedia jednoznačne potvrdiť, či by v prípade vydania náhradného cestovného dokladu na veľvyslanectve vo Francúzsku bol umožnený vstup občana SR do Veľkej Británie. Na jednej strane z e-mailu od konzulárnej pracovníčky v Londýne, ktorý súdu predložila navrhovateľka, vyplýva, že "je možné, aby maloletý občan cestoval na tento cestovný preukaz" a "Veľká Británia tento doklad vydávaný SR plne uznáva", na druhej strane však podľa e-mailu od konzulárnej pracovníčky v Paríži, ktorý takisto predložila navrhovateľka, "náhradný cestovný preukaz sa vydáva výlučne na cestu na Slovensko a je možné, že ho neakceptujú, nakoľko ide z Paríža do Veľkej Británie". Skutočnosť, že Veľká Británia takýto doklad vydaný slovenskými úradmi akceptuje ako náhradný cestovný doklad určený najmä na návrat do vlasti, ešte neznamená, že ho akceptuje aj ako doklad na vstup na svoje územie, ak ide o vstup z pevninskej Európy a zo Schengenského priestoru, teda opačným smerom než smerom na Slovensko. Keď sa ani pracovníci konzulárnych oddelení nevedeli jednoznačne vyjadriť k takémuto vstupu do Veľkej Británie, nemožno od cestovnej kancelárie rozumne požadovať, aby k tejto otázke zaujala jednoznačný postoj priamo na mieste.

Treba teda pripustiť, že v danom čase (8.5.2012) existovali reálne pochybnosti o tom, či bude možné navrhovateľke vybaviť náhradný cestovný doklad na počkanie a najmä či bude na takýto cestovný doklad vpustená na územie Veľkej Británie, keďže nejde o cestu domov. Za daných okolností, keď hrozilo čo i len teoreticky, že by úrady Veľkej Británie mohli navrhovateľke odoprieť vstup na svoje územie, čo by znamenalo, že navrhovateľka zostane sama bez sprievodu a bez pomoci na hraniciach (resp. by s ňou musela vystúpiť a čakať na návrat skupiny z Londýna niektorá z učiteliek), pričom existovala iná možnosť (teda možnosť, že sa navrhovateľka vráti s rodičom inej žiačky priamo na Slovensko), súd považuje za správne rozhodnutie neriskovať a zabezpečiť čo najrýchlejší návrat navrhovateľky na Slovensko, a to bez ohľadu na to, či toto rozhodnutie urobil sprievodca cestovnej kancelárie, učiteľky alebo zákonný zástupca dieťaťa.

Z hľadiska vnútroštátneho práva je súd toho názoru, že cestu maloletého dieťaťa z Francúzska do Veľkej Británie spolu s učiteľkami, ktorým bolo zverené, ako v tomto prípade, by bolo možné považovať za naliehavý prípad v súlade s in fine vtedy, ak by neexistovala iná možnosť na návrat na Slovensko, teda ak by jedinou rozumnou možnosťou bolo nasledovať skupinu a sprevádzajúce učiteľky. V tomto prípade však existovala iná možnosť a o tomto bola zákonná zástupkyňa navrhovateľky vopred informovaná.

Navrhovateľka argumentovala aj tým, že sprievodca ako zástupca cestovnej kancelárie porušil povinnosť poskytnúť pomoc navrhovateľke, keď jej nevybavil náhradný cestovný doklad na cestu späť na Slovensko, teda keď ju nechal cestovať cez viacero štátov (Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Česká republika) bez akéhokoľvek dokladu. Túto argumentáciu súd v danom prípade vyhodnotil ako v danom prípade irelevantnú. Ak by aj odporca (sprievodca ako zástupca odporcu) porušil povinnosť zabezpečiť navrhovateľke vydanie náhradného cestovného dokladu alebo jej pri tom aspoň pomôcť, v danom prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a vznikom škody, ktorú navrhovateľka v tomto konaní uplatňovala. Navrhovateľka totiž uplatňovala ako vzniknutú škodu cestovné za cestu z Calais na Slovensko a náhradu nevyužitej časti zájazdu. Obidva tieto výdavky by však boli navrhovateľke vznikli aj v tom prípade, ak by jej bol odporca zabezpečil vydanie náhradného cestovného dokladu vo Francúzsku. Uplatňovaná škoda je v príčinnej súvislosti s tým, že navrhovateľka necestovala ďalej so skupinou a vracala sa naspäť osobným autom s rodičom inej žiačky, a nie s tým, že na ceste naspäť nemala cestovný doklad.

Napokon, pokiaľ sa právny zástupca navrhovateľky odvolával na ustanovenia smernice 90/314/EHS, súd k tomu uvádza, že smernice sú určené členským štátom a v zásade nie sú priamo aplikovateľné. Ustanovenia smernice 90/314/EHS boli transponované do vnútroštátneho zákonodarstva Slovenskej republiky, najmä do ustanovení až 741k . Súd nezistil, že by niektoré z ustanovení smernice nebolo transponované alebo bolo transponované nesprávne, a na takúto skutočnosť nepoukázal ani právny zástupca navrhovateľa. Pokiaľ ide o prípadné uplatnenie nepriameho účinku uvedených ustanovení smernice, výklad a aplikácia transpozičných ustanovení (najmä ) vnútroštátnym súdom v danom prípade je plne v súlade so znením citovaných ustanovení smernice 90/314/EHS.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením tak, že priznal nárok na náhradu trov konania odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Právny zástupca odporcu uplatnil ako trovy konania zaplatený súdny poplatok za podaný odpor v sume 25 eur a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom; podanie odporu; účasť na pojednávaní 5.12.2012). Odmena za každý z úkonov je podľa vyhlášky č. 29,88 eur + paušálna náhrada za každý úkon 7,63 eur. Okrem toho právny zástupca odporcu uplatnil náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času počas cesty na pojednávanie dňa 5.12.2012 (Piešťany - Bánovce nad Bebravou a späť). Cestovné výdavky predstavujú 39,11 eur (126 km x paušálna náhrada 0,183 eur/km + spotrebované pohonné hmoty 1,274 eur/l x 10,00 l/100 km x 126 km) a náhrada za stratu času predstavuje 50,84 eur (4 polhodiny x 12,71 eur za polhodinu). Spolu trovy právneho zastúpenia bez DPH sú 3 x (29,88 eur + 7,63 eur) + 39,11 eur + 50,84 eur = 202,48 eur. Keďže právny zástupca odporcu je platiteľom DPH, zvyšuje sa náhrada trov právneho zastúpenia o DPH 20 %, t.j. o sumu 40,50 eur, spolu predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia s DPH 242,98 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.