Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-394-2012.pdf
PDF · 72.16 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/394/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci mal. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, mal. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, mal. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, mal. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, a mal. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti otca Q. Q., bytom V. XX, o návrhu matky U. Q., trvale bytom V. XX, t.č. W. B. XX, o určenie výživného, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q., nar. XX.XX.XXXX, mal. U., nar. XX.XX.XXXX, mal. V., nar. XX.XX.XXXX, mal. W., nar. XX.XX.XXXX, a mal. E., nar. XX.XX.XXXX, na každé z nich sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, mal. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, mal. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, mal. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, a mal. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, sa návrhom doručeným súdu dňa 31.10.2012 domáhala určenia výživného zo strany odporcu ako otca maloletých detí, pretože už pol roka nežijú v spoločnej domácnosti od jej odsťahovania z V. do W. B. k svojej rodine. Rozsudkom OS Humenné 19P/297/2012 z 24.09.2012 boli deti zverené do jej starostlivosti, len mal. Q., nar. XX.XX.XXXX, bol zverený do osobnej starostlivosti otca. V uvedenom konaní navrhovateľka zobrala časť návrhu o výške výživného späť a neuvedomila si dôsledky tohto konania. Je nezamestnaná, ale dávka v hmotnej núdzi jej nemôže byť určená bez určenia vyživovacej povinnosti druhého rodiča. Jej jediným príjmom sú rodinné prídavky na deti a preddavkovo vyplácaná dávS. B. Z. K. B. W. XXX,- A. Q.. B. W. P. Ž. W. P. B. Humennom na ul. Č.. U. XX, kde hradí nájom 187,- eur mesačne. Zo svojho príjmu nedokáže hradiť všetky výdavky a potreby detí. Navrhla, aby súd zaviazal ich otca k povinnosti prispievať na ich výživu po 27,- eur mesačne, teda minimálnym zákonom stanoveným výživným, a to od právoplatnosti rozsudku.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril, súdnych pojednávaní sa napriek prevzatiu predvolania nedostavil. Ani navrhovateľka sa nariadených súdnych pojednávaní nezúčastnila.
Kolízny opatrovník sa na súdnom pojednávaní vo veci vyjadril tak, že s uvedenou rodinou pracujú, päť detí je skutočne zverených do osobnej starostlivosti matky. Otec detí je nezamestnaný, preto by mal na výživu týchto detí prispievať aspoň sumou 30 % zo životného minima.
Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/297/2012-28 zo dňa 24.09.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2012, vyplynulo, že mal deti Q., U., V., W. U. E. Q. boli zverené do osobnej
starostlivosti matke a mal. Q. Menda do osobnej starostlivosti otca. Súd v tejto veci konanie o určenie výživného zo strany oboch rodičov zastavil na základe späťvzatia návrhu v tejto časti.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky na určenie výživného je treba vyhovieť.
V zmysle § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. - zákona o rodine (ďalej len „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V zmysle § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 ZR).
Predmetom tohto konania bol návrh matky maloletých detí na určenie výživného zo strany otca detí, s ktorým nežijú niekoľko mesiacov v spoločnej domácnosti. Odporca žije v obci V. aj s mal. synom Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ostal v jeho osobnej starostlivosti, navrhovateľka sa s ostatnými piatimi deťmi odsťahovala do obce W. B.. V súčasnosti by mala žiť v prenajatom byte v Z.. V predmetnej veci matka žiadala, aby súd zaviazal otca k výživnému vo výške 27,- eur mesačne na každé z detí; podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka odporca je t.č. nezamestnaný. Podľa názoru súdu minimálna výška výživného, ku ktorej zaviazal otca mal. detí, zodpovedá jeho aktuálnym schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, pretože je bez práce.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.