Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-13S/72/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Kataríny Kochan Morovej, v právnej veci žalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 50 050 907, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166 260, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 03/2021/Ja zo dňa 06. júla 2021, takto

rozhodol:

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca podal návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 22.09.2022, ktorým sa domáhal vkladu vlastníckeho práva v zrýchlenom konaní v prospech spoločnosti SISI Land, s.r.o., Svätoplukova 1015, 020 01 Púchov, IČO: 45 320 497 (ďalej aj len „SISI Land, s.r.o. alebo „ďalší účastník konania“), a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.09.2020. Predmetom prevodu boli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ako aj nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu zapísaná na LV XXXX v k. ú. A. - B., obec C., okres C. a ďalej spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX D. XXXX v k. ú. C., obec C., E. C.. Uvedenú kúpnu zmluvu uzatvoril žalobca ako predávajúci a ďalší účastník konania ako kupujúci.

2. Okresný úrad Púchov, katastrálny odbor (ďalej len „orgán verejnej správy 1. stupňa“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. V 2043/2020 zo dňa 05.10.2020 administratívne konanie, ktoré začalo na základe uvedeného návrhu žalobcu, prerušil podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len ""). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 28.09.2020 boli zo strany podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, ktoré žalobca chcel previesť ďalšiemu účastníkovi konania na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, doručené námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že nebol dodržaný postup podľa pri možnosti uplatnenia predkupného práva. Prvostupňový orgán verejnej správy odkázal na ustanovenie Katastrálneho zákona a na ustanovenia a , ako aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sž-o-KS 84/2006 zo dňa 05.10.2006, v zmysle záverov ktorého dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností podľa sa možno i námietkou v katastrálnom konaní o povolení vkladu. V odôvodnení rozhodnutia ďalej orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že žalobcu a ďalšieho účastníka konania v prípade, že spochybňujú platnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, vyzýva, aby v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia podali na príslušný súd určovaciu žalobu v zmysle (ďalej aj len "CSP") a podanie žaloby preukázali prvostupňovému orgánu doručením návrhu s potvrdením príslušného súdu o prijatí návrhu na súdne konanie v predmetnej veci. Zároveň uviedol, že pokiaľ takto nebudú postupovať, posúdi nepodanie žaloby ako konkludentnú „akceptáciu“ platnosti vykonaného dovolania sa relatívnej neplatnosti, v dôsledku čoho vydá rozhodnutie o zamietnutí konania podľa Katastrálneho zákona (zrejme o zamietnutí návrhu pozn. správneho súdu).

3. K uvedenému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu doručené vyjadrenie zo dňa 06.10.2020, ktorým vyjadril nesúhlas s prerušením konania, na čo prvostupňový orgán verejnej správy odpovedal podaním zo dňa 12.10.2020. Následne žalobca opätovne zaslal stanovisko zo dňa 27.10.2020, v ktorom vyjadril nesúhlas s postupom prvostupňového orgánu verejnej správy. Dňa 12.11.2020 doručil žalobca podanie

- urgenciu. Podaním zo dňa 18.11.2020 zaslal prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania na vedomie námietky relatívnej neplatnosti, ktoré boli podané zo strany podielových spoluvlastníkov.

4. Rozhodnutím č. V 2043/2020 zo dňa 24.11.2020 prvostupňový orgán verejnej správy zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva podaný žalobcom na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a ďalším účastníkom konania ako kupujúcim, a to v prospech ďalšieho účastníka konania ako kupujúceho, ktorý bol vedený pod V 2043/2020, s odkazom na ustanovenie a Katastrálneho zákona. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán popísal priebeh administratívneho konania a poukázal na právnu úpravu Katastrálneho zákona a až , ako aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sž-o-KS 84/2006 zo dňa 05.10.2006. Uviedol, že v zmysle citovanej právnej úpravy ako aj záverov uvedeného rozsudku katastrálny odbor pri rozhodovaní o návrhu na vklad prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a takouto skutočnosťou je aj dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa , a to formou námietky v katastrálnom konaní. Uviedol, že v konaní boli po podaní návrhu na vklad doručené námietky relatívnej neplatnosti podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy, a preto prvostupňový orgán verejnej správy musel na túto skutočnosť prihliadnuť. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo oznámené účastníkom administratívneho konania. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa podľa prvostupňového orgánu verejnej správy končí relatívna neplatnosť a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej poukázal na s tým, že ak chce spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu ostatným spoluvlastníkom a takzvaná ponuka na výkup je jednostranný právny úkon, ktorý okrem požiadaviek všeobecne kladených na právne úkony ( a nasledujúce ) a náležitosti návrhu na uzavretie zmluvy ( a nasledujúci ) musí obsahovať všetky podmienky, za ktorých povinný ponúka vec na kúpu (predmet kúpy, kúpnu cenu). Ďalej orgán verejnej správy 1. stupňa poukázal na fotokópiu "Výzvy na uplatnenie predkupného práva" zo dňa 14.08.2020, ktorá bola žalobcom predložená v administratívnom konaní a uviedol, že túto možno považovať len za akési všeobecné oznámenie o predaji súboru nehnuteľností, ktoré nespĺňa zákonné náležitosti takzvanej "ponuky na výkup". Predmet kúpy nie je jasne špecifikovaný, obsahuje len čísla listov vlastníctva, kúpna cena je stanovená za celý súbor nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy. Predmetom zmluvy sú nehnuteľnosti na viacerých listoch vlastníctva a žalobca vlastní rôzne spoluvlastnícke podiely na jednotlivých nehnuteľnostiach, pričom nie každý podielový spoluvlastník vlastní podiel na všetkých nehnuteľnostiach, čiže nemôže si uplatniť predkupné právo vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam. Z takejto ponuky žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť čiastkovú kúpnu cenu, ktorú by mal podielový spoluvlastník zaplatiť, ak by chcel využiť predkupné právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých je podielovým spoluvlastníkom. Podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa účastníci konania neakceptovali namietanú relatívnu neplatnosť, avšak napriek tomu nepreukázali, že došlo k riadnej ponuke na výkup vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom nehnuteľnosti a ani v lehote určenej v rozhodnutí o prerušení konania nepodali príslušnú žalobu na súd. Na základe uvedeného mal orgán verejnej správy 1. stupňa preukázané, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania je v dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti podielovými spoluvlastníkmi neplatná a vklad vlastníckeho práva teda nebolo možné povoliť, preto podľa Katastrálneho zákona návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na možný postup pri riešení predbežnej otázky podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ďalej na to, že podľa Katastrálneho zákona katastrálny odbor môže návrh na vklad zamietnuť len v prípade absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, teda ak zmluva odporuje hmotnému právu. Podľa žalobcu nemožno pripustiť výklad, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti, čo nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Ďalej namietal, že spoluvlastníkom poslal oficiálne ponuky na odpredaj nehnuteľností, na ktoré títo nereagovali alebo reagovali zamietajúcim spôsobom, preto je vznesená námietka relatívnej neplatnosti bezpredmetná. Ďalej poukázal na ustanovenie s tým, že neexistuje žiadny hmotnoprávny základ upravený v ustanovení osobitného zákona, ktorý by žalobcu oprávňoval na podanie žaloby tak, ako to vyžaduje ustanovenie . Poukázal na Správneho poriadku a SR s tým, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zásadami a pravidlami správneho konania, že došlo k porušeniu ustanovení právnych predpisov a k neodôvodnenému odklonu od rozhodovacej činnosti ďalších správnych orgánov s totožnou vecnou pôsobnosťou a že rozhodnutie napĺňa znaky takzvanej selektívne uplatňovanej spravodlivosti. Domáhal sa toho, aby v odvolacom konaní bolo rozhodnuté o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva alebo aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. VoÚ 03/2021/Ja zo dňa 06.07.2021 tak, že žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že predmetom sporu medzi prvostupňovým orgánom verejnej správy a žalobcom je to, či môže okresný úrad, katastrálny odbor posudzovať ako predbežnú otázku relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy tvoriacu predmet konania o návrhu na vklad, ktorej sa dovolali napríklad podieloví spoluvlastníci nehnuteľností pre tvrdené porušenia ich predkupného práva. Predmetom sporu je aj to, či žalobca riadne splnil svoju povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom príslušných nehnuteľností a či prvostupňový orgán postupoval správne, keď vyzval účastníkov konania na podanie určovacej žaloby. Podľa žalovaného okresný úrad, katastrálny odbor je nesporne povinný v konaní o návrhu na vklad skúmať, či je predložená zmluva, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad, platným právnym úkonom. Táto povinnosť vyplýva z Katastrálneho zákona. Vychádzajúc z platnej a účinnej právnej úpravy (ne)platnosti právnych úkonov možno rozlišovať neplatnosť právneho úkonu absolútnu a relatívnu. Z vyplýva, že pokiaľ sa oprávnená osoba dovolá neplatnosti právneho úkonu podľa , , , , a , stáva sa príslušný relatívne neplatný právny úkon právnym úkonom absolútne neplatným. Riadnym dovolaním sa neplatnosti relatívne neplatného právneho úkonu sa teda relatívne neplatný právny úkon stáva absolútne neplatným právnym úkonom. V zmysle záverov súdnej praxe sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno dovolať aj námietkou vznesenou v konaní o návrhu na vklad. Správne prvostupňový orgán poukázal na názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v rozsudku sp. zn. 3Sž-o-KS 84/2006, v zmysle ktorého dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností podľa sa možno i námietkou v katastrálnom konaní o povolení vkladu t. j. v konaní o návrhu na vklad, pričom správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je povinný vznesenú námietku doručiť účastníkom konania a vysporiadať sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že správne postupoval prvostupňový orgán, keď prihliadal na námietky relatívnej neplatnosti a zaoberal sa nimi, čím postupoval v súlade s a Katastrálneho zákona.

7. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že okresný úrad, katastrálny odbor nemôže v konaní o návrhu na vklad prihliadať na relatívnu neplatnosť právneho úkonu a že nemôže posudzovať ako predbežnú otázku relatívnu neplatnosť predloženej zmluvy. V nadväznosti na uplatnené námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy bolo potrebné posúdiť, či uzatvorením kúpnej zmluvy bolo skutočne porušené predkupné právo spoluvlastníkov nehnuteľností dotknutých kúpnou zmluvou. Spoluvlastníci nehnuteľností dotknutých kúpnou zmluvou sa v konaní o návrhu na vklad dovolali relatívnej neplatnosti predloženej kúpnej zmluvy, preto bolo povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy skúmať, či žalobca riadne splnil svoju povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom.

8. Žalovaný ďalej vyhodnocoval „výzvu na uplatnenie predkupného práva“ zo dňa 14.08.2020, ktorá bola predložená žalobcom, a rovnako ako prvostupňový orgán dospel k záveru, že táto nie je takou listinou, ktorá by zjavne preukazovala splnenie povinnosti žalobcu v zmysle . Podľa žalovaného zo strany účastníkov konania o návrhu na vklad nebola predložená žiadna iná listina preukazujúca splnenie povinnosti žalobcu v zmysle a nebolo preukázané ani podanie žaloby na súd vo veci neplatnosti, respektíve platnosti kúpnej zmluvy. Podľa žalovaného teda účastníci konania o návrhu na vklad nepreukázali, že žalobca si riadne splnil svoju povinnosť ponúknuť príslušné spoluvlastnícke podiely na odkúpenie osobám, ktoré si uplatnili námietku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a v dôsledku toho sa kúpna zmluva považuje za absolútne neplatný právny úkon, keďže sa oprávnené osoby dovolali jej neplatnosti. Preto žalovaný považoval rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy za zákonné a správne.

9. K poukazu žalobcu a na ustanovenie uviedol, že tam je uvedený iba exemplifikatívny výpočet možných žalobných petitov, čo je vyjadrené slovom „najmä“, a preto nie je vylúčené, aby si fyzické a právnické osoby mohli uplatniť aj iné žalobné petity. Okresný úrad, katastrálny odbor ako správny orgán nie je oprávnený rozhodovať spory a právomoc rozhodovať spory má výlučne súd podľa . Zároveň žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa výkladu uviedol, že v okolnostiach tejto veci je správnosť výzvy v rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 05.10.2020 v zásade bez právneho významu. Za podstatné považoval to, že prvostupňový orgán upovedomil účastníkov konania o návrhu na vklad o podaní námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a že im dal možnosť sa k tejto námietke vyjadriť, pričom mali možnosť preukázať, že žalobca riadne splnil svoju povinnosť v zmysle . Keďže toto riadne splnenie povinnosti nebolo preukázané, a ani podanie žaloby na súd vo veci platnosti respektíve neplatnosti kúpnej zmluvy, podľa žalovaného rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy správne.

Správna žaloba – žalobné body

10. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a dôvodil, že tieto sú nezákonné a je potrebné ich zrušiť podľa .

11. Žalobca v bode III. správnej žaloby vyjadril nesúhlas so závermi žalovaného uvedenými na strane 10 rozhodnutia, kde žalovaný uviedol, že „Výzva na uplatnenie predkupného práva“ zo dňa 14.08.2020, nie je listinou, ktorá by preukazovala, že žalobca splnil povinnosť vyplývajúcu z , že nebola predložená žiadna iná listina, ktorá by preukazovala splnenie tejto povinnosti a že účastníci administratívneho konania nepreukázali podanie žaloby na súd vo veci platnosti, respektíve neplatnosti kúpnej zmluvy. Keďže nebolo preukázané splnenie povinnosti podľa osobám, ktoré si uplatnili námietku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, považoval žalovaný za správny záver, že zmluva je absolútne neplatný právny úkon, keďže sa oprávnené osoby dovolali jej neplatnosti.

12. V bode IV. správnej žaloby žalobca uviedol, že vo vzťahu ku kompetencii prvostupňového orgánu pri posudzovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia o povolení vkladu je potrebné vychádzať z § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona. Z uvedeného vyplýva, že katastrálny odbor môže vklad zamietnuť v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy, teda ak odporuje hmotnému právu - napríklad chýba dátum alebo podpis, zmluva nie je podpísaná podľa a podobne, ale v žiadnom prípade nemožno pripustiť výklad, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti, čo nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Ide o neprimeraný a nezákonný extenzívny výklad ustanovení platného práva.

13. V bode V. správnej žaloby žalobca uviedol, že rozposlal ostatným podielovým spoluvlastníkom oficiálne ponuky na odpredaj nehnuteľností, na ktoré nereagovali alebo reagovali zamietajúcim spôsobom, a teda vznesená námietka relatívnej neplatnosti je bezpredmetná. Ponuky spolu s informáciou o ich doručení žalobca predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy v rámci stanoviska zo dňa 27.10.2020. Prvostupňový orgán si následne uzurpoval právomoc súdneho orgánu skúmať a hodnotiť splnenie náležitostí rozposlaných ponúk, pričom následne konštatoval ich nedostatočnosť. Žalobca poukázal na ustanovenie a uviedol, že v prílohe správnej žaloby predkladá úplnú komunikáciu s ostatnými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorá dosvedčuje preukázanie splnenia legislatívnych podmienok. Ďalej namietal, že samotné dovolania sa relatívnej neplatnosti zo strany podielových spoluvlastníkov neboli realizované u neho ako u osoby, ktorá mala porušiť ich spoluvlastnícke oprávnenia, ale toto dovolanie sa adresovali okresnému úradu, katastrálnemu odboru, a teda podľa žalobcu sa nedovolali relatívnej neplatnosti predpísaným spôsobom u spoluvlastníka, ktorý mal porušiť ich zákonné predkupné právo. Relatívnej neplatnosti aj v zmysle konštantnej judikatúry sa možno dovolať len voči účastníkovi, ktorý porušil dané predkupné právo, čiže voči žalobcovi. Keďže toto nedodržali, nebol dôvod na prerušenie konania a následne na zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva.

14. V bode VI. správnej žaloby žalobca uviedol argumentáciu vo vzťahu k doručovanej výzve prvostupňovým orgánom, v zmysle ktorej mal podať určovaciu žalobu na súd v zmysle . Poukázal na to, že zmysle platí, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Určenie platnosti kúpnej zmluvy nie je určením, či tu právo je alebo nie je, ale je určením právnej skutočnosti podľa . Toto ustanovenie neoprávňovalo žalobcu na podanie takejto žaloby, nakoľko toto právo mu nevyplývalo zo žiadneho osobitného predpisu. Žalobca poukázal na to, že na rozdiel od právnej úpravy v právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ale iba za výslovnej podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Príkladmo žalobca uviedol, že ide o prípady napríklad riešené v , , . V prejednávanej veci ale neexistuje pre žalobcu žiadny hmotnoprávny základ upravený v osobitnom predpise tak, ako to vyžaduje . Ak by žalobca takúto žalobu podal, tak by bola zrejme ako zjavne nedôvodná zamietnutá a žalobca by bol zaviazaný k úhrade trov súdneho konania.

15. V rámci bodu VII. žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zásadami a pravidlami správneho konania, došlo k prekročeniu kompetencií, ktoré správnym orgánom priznáva platná právna úprava. Došlo k odklonu od rozhodovacej činnosti ďalších správnych orgánov s totožnou vecnou pôsobnosťou, keďže žalobca sa s obdobným postojom a postupom okresného úradu v rámci vkladových konaní nestretol. Žalobca poukázal na ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku s tým, že toto konanie zo strany prvostupňového orgánu napĺňa znaky takzvanej selektívne uplatňovanej spravodlivosti, ktorá je popretím princípu právnej istoty ako základu materiálneho právneho štátu. Je pravdou, že okresný úrad má pri rozhodovaní prihliadať na námietku relatívnej neplatnosti a doručiť ju účastníkom konania, pričom ak s ňou vyslovia súhlas, tak návrh na vklad zamietne. Ak ale strany s námietkou nesúhlasia, pričom sa zároveň preukáže dodržanie predkupného práva, okresný úrad má konanie prerušiť z dôvodu konania o predbežnej otázke - teda súdneho konania o určenie platnosti/ neplatnosti zmluvy. V tomto prípade bola poskytnutá lehota 30 dní na podanie vyššie uvedenej určovacej žaloby s tým, že v opačnom prípade bude vklad zamietnutý. Tento postup okresných úradov je však prípustný len pri odstúpení od zmluvy, teda v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany predávajúceho doručí okresný úrad odstúpenie od zmluvy kupujúcemu a vyzve ho, aby sa v určenej lehote vyjadril, či s odstúpením súhlasí, pričom ho zároveň poučí, že ak nesúhlasí, je povinný podať v určenej lehote príslušnú žalobu, inak dôjde k zapísaniu vlastníckeho práva v prospech predávajúceho, respektíve k zamietnutiu návrhu na vklad. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie s tým, že okresný úrad si nezákonným spôsobom uzurpoval právomoc civilného súdu v otázke posudzovania platnosti, respektíve neplatnosti kúpnej zmluvy (podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány). Okresný úrad nedisponuje právomocou vyhodnocovať dôkazy predložené účastníkmi vkladového konania s ohľadom na konečné rozhodnutie o platnosti, respektíve neplatnosti predloženej kúpnej zmluvy, ako aj právomocou vysloviť v takejto otázke meritórny názor. Zo žiadneho zákonného ustanovenia ani Katastrálneho zákona takáto právomoc okresnému úradu nesvedčí. Ďalej žalobca poukázal na SR s tým, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s uvádzanými zásadami a pravidlami správneho konania, došlo k nepochybnému prekročeniu kompetencií, ktoré okresnému úradu priznáva platná legislatíva. Žalobca uviedol, že aj v zmysle konštantnej judikatúry platí, že aj keď v rámci katastrálneho konania ohľadne povoľovania vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa účastník právneho úkonu môže dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodov uvedených v , v prípade že medzi účastníkmi vznikne spor ohľadne hmotnoprávneho naplnenia podmienok právne relevantných na dovolanie sa relatívnej neplatnosti, správa katastra nemá právomoc takýto spor riešiť. Ide o občianskoprávny spor, o ktorom môže rozhodnúť iba súd. Správny orgán mal preto vyzvať dovolávajúceho sa účastníka, aby preukázal, že začalo konanie o predbežnej otázke a ak v stanovenej lehote by toto bolo preukázané, malo byť konanie prerušené, pretože sa rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Ak účastník konania nepreukáže, že takéto konanie na súde začalo, správa katastra vyhodnotí, že uplatnenie relatívnej neplatnosti nevyvoláva vadu právneho úkonu a vklad povolí (napríklad uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn zo dňa 26.08.2011). Podľa žalobcu prvostupňový orgán nebol oprávnený vyzvať ho na podanie žaloby o určenie platnosti kúpnej zmluvy, ale na iniciovanie súdneho konania mal vyzvať spoluvlastníkov nehnuteľností, ktorí sa relatívnej neplatnosti dovolávali.

16. V bode VIII. správnej žaloby žalobca poukázal na ustanovenie Správneho poriadku a na SR s tým, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore s týmito ustanoveniami, zo strany žalovaného neboli správne aplikované platné právne predpisy, pričom žalovaný sa nezaoberal svedomito a zodpovedne argumentami žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

17. Žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že k samotnej povahe a právnej úprave relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa vyjadril na strane 7 a 8 svojho rozhodnutia s odkazom na relevantnú právnu normu, odbornú literatúru a judikatúru. Vysvetlil, že riadnym dovolaním sa neplatnosti relatívne neplatného právneho úkonu sa relatívne neplatný právny úkon stáva absolútne neplatným právnym úkonom. Uviedol, že ho prekvapuje žalobcovo spochybňovanie notoricky známej skutočnosti, že dovolaním sa neplatnosti relatívne neplatného právneho úkonu sa tento úkon stáva absolútne neplatným právnym úkonom. Ďalej žalovaný uviedol, že dostatočne vysvetlil aj to, že okresný úrad, katastrálny odbor sa musí v konaní o návrhu na vklad vysporiadať so vznesenou námietkou relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to aj s odkazom na súvisiacu judikatúru.

18. Je jednoznačné aj v zmysle v rozhodnutí citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie sp. zn. 3Sž-o-Ks 84/2006 zo dňa 05.10.2006), že dovolať sa relatívnej neplatnosti možno aj v konaní o návrhu na vklad. Zároveň sa žalovaný vyjadril aj k tomu, či bola zo strany žalobcu splnená povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom a vyhodnotil aj "Výzvu na uplatnenie predkupného práva“. Žalovaný zopakoval, že napríklad pri jednej spoluvlastníčke ani nie je zrejmé, za akú cenu jej navrhol žalobca realizovať predkupné právo, pretože bola spoluvlastníkom len niektorých nehnuteľností a nie všetkých nehnuteľností. Z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva povinnosť skúmať v konaní o návrhu na vklad, či zmluva neodporuje zákonu, a teda je tu povinnosť skúmať platnosť predloženej zmluvy, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad. Vzhľadom na vznesenú námietku relatívnej neplatnosti predloženej kúpnej zmluvy bol okresný úrad v intenciách § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať, či zmluva je neplatným právnym úkonom, a teda či si žalobca ako prevodca splnil povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na odpredaj ostatným spoluvlastníkom. Pokiaľ žalobca poukazoval na názor Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26.08.2011, ide o právny názor vyslovený v jednom rozhodnutí jedného krajského súdu, nejde o judikát a ani o právny názor Najvyššieho súdu SR.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

19. V replike žalobca v podstate zopakoval argumentáciu zo správnej žaloby, pričom zdôraznil, že katastrálny odbor môže zamietnuť návrh na vklad iba v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy, teda ak zmluva odporuje hmotnému právu. Nemožno pripustiť výklad, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti, čo nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Zdôraznil, že zopakoval svoju povinnosť a poslal ostatným podielovým spoluvlastníkom oficiálne ponuky na odpredaj nehnuteľností a že títo sa relatívnej neplatnosti nedovolali u neho, ako to požaduje právna úprava, čo je potvrdené aj judikatúrou. Ďalej opakovane zdôraznil, že okresný úrad si nezákonným spôsobom uzurpoval právomoc civilného súdu, nakoľko vznikol spor, na riešenie ktorého bola daná právomoc výlučne civilného súdu.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

20. V duplike žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom závere o nedôvodnosti správnej žaloby. Uviedol, že skutočnosť, že relatívne neplatný právny úkon sa stáva absolútne neplatným úkonom v prípade, že sa oprávnený dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, patrí medzi základné princípy respektíve charakteristické črty právnej úpravy (ne)platnosti právnych úkonov. Žalobca na podporu svojho výkladu neuviedol žiadne stanovisko v rámci odbornej literatúry, naopak žalovaný na podporu svojho výkladu poukázal na stanoviská prezentované v odbornej literatúre ako aj judikatúru.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

21. Ďalší účastník konania SISI Land, s.r.o. sa účinne vzdal účasti v konaní pred správnym súdom postupom podľa (v znení do 30.06.2023).

22. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa na deň 23.08.2023. Pojednávanie bolo odročené na deň 13.09.2023 z dôvodu náhlej prekážky, ktorá bránila žalovanému v účasti na pojednávaní. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.

23. Podľa a ; V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c) ide o veci podľa ,

d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba,

ide o veci podľa ,

vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

26. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa ; Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

28. Podľa ; Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

29. Podľa ; Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa § 22 Katastrálneho zákona; (1) V katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. (2) Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. (3)Ak sa zápis práv k nehnuteľnostiam vkladom týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v územnom obvode viacerých okresných úradov, je príslušný konať o celom návrhu ktorýkoľvek z príslušných okresných úradov. Okresný úrad, ktorý o návrhu koná, bezodkladne upovedomí o začatí konania dotknutý okresný úrad. Okresný úrad, ktorý o povolení vkladu rozhodol, jedno vyhotovenie rozhodnutia o povolení vkladu zašle dotknutému okresnému úradu. (4) Katastrálne konanie možno vykonať aj elektronicky. (5) V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 31 Katastrálneho zákona; (1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (2) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. (4) Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, obsahuje a) názov okresného úradu, ktorý rozhodol o vklade, b) číslo vkladu, c) označenie účastníkov konania, d) označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, e) deň, keď okresný úrad rozhodol o vklade, f) deň, keď nastali právne účinky vkladu, g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila, h) odtlačok okrúhlej pečiatky okresného úradu. (5) Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. (6) Rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. (7) Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným úradom.

32. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo preskúmať v medziach a v rozsahu žalobných námietok rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý žalobcom podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech spoločnosti SISI Land, s.r.o. (ďalší účastník konania, ktorý sa účinne vzdal účasti v konaní pred správnom súdom), a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a ďalším účastníkom konania ako kupujúcim dňa 21.09.2020.

33. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi žalobcom a spoločnosťou SISI Land, s.r.o. došlo dňa 21.09.2020 k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva (predaj a kúpa) spoluvlastníckych podielov žalobcu k nehnuteľnostiam identifikovaným v kúpnej zmluve, evidovaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX D. XXXX v k. ú. A. – B., obec C., okres C. a na LV č. XXXX D. XXXX v k. ú. C., obec C., okres C.. Zároveň žalobca nespochybnil, že podania, obsahom ktorých je námietka relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy (uplatnená z dôvodu nedodržania postupu umožňujúceho realizáciu predkupného práva podielovými spoluvlastníkmi v zmysle ), boli podané podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve (spoluvlastnícke podiely na ktorých boli predmetom prevodu).

34. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je otázka, ako mal orgán verejnej správy postupovať pri vybavení námietok relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré boli podané podielovými spoluvlastníkmi.

35. Úvodom je potrebné uviesť, že vkladové konanie je administratívne konanie vedené podľa Katastrálneho zákona (§ 22 ods. 1 Katastrálneho zákona), v ktorom sa subsidiárne aplikuje Správny poriadok (§ 22 ods. 5 Katastrálneho zákona). V tomto administratívnom konaní príslušný orgán verejnej správy komplexne posudzuje skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodovanie o návrhu na vklad. Orgán verejnej správy skúma, či sú splnené procesné aj hmotnoprávne podmienky relevantné pre povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, teda či sú splnené podmienky na zapísanie vzniku, zmeny alebo zániku vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností a to tých, ktoré sa zapisujú formou vkladu. Výsledkom administratívneho konania je rozhodnutie o povolení vkladu, o zamietnutí návrhu na vklad alebo o zastavení konania. Rozsah prieskumu zmluvy, na základe ktorej má byť realizovaný vklad do katastra nehnuteľností, je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona. V prejednávanom prípade bola predložená s návrhom na vklad kúpna zmluva neautorizovaná advokátom a nemala formu notárskej zápisnice, preto bol rozsah prieskumu pre orgán verejnej správy daný v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

36. Ďalej správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že rozlišuje dve kategórie neplatnosti právnych úkonov, a to absolútnu neplatnosť právneho úkonu a relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákona (ex lege), pôsobí voči všetkým (erga omnes) a orgán verejnej správy je na ňu povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Na rozdiel od absolútnej neplatnosti platí, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá (R 50/1985). Právna úprava vychádza z akceptácie určitých vád právnych úkonov, keď spoločenský záujem nevyžaduje, aby bol právny úkon bez ďalších podmienok zbavený právnych účinkov. Vyžaduje sa tu teda iniciatíva dotknutého subjektu, na úvahe ktorého je, či sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá alebo nie.

37. Dôvody relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú vymedzené v a jedným z takýchto dôvodov je aj ustanovenie – prevedenie spoluvlastníckeho podielu k veci (v tomto prípade k nehnuteľnosti) jedným z podielových spoluvlastníkov na tretiu osobu (nie na blízku osobu toho, kto prevádza spoluvlastnícky podiel) bez rešpektovania predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Podľa prvá veta ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Podľa ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

38. Zo súvisiacej judikatúry súdov vyššej súdnej autority ako aj z odbornej literatúry vyplýva záver, že relatívna neplatnosť právneho úkonu vznikne až vtedy, keď dotknutá strana napadne právny úkon námietkou relatívnej neplatnosti, v dôsledku čoho dochádza k zmene v hmotnoprávnom postavení účastníka konania. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranným právnym úkonom – uskutočňuje sa výslovným prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dosiahnuť neplatnosť právneho úkonu. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti sa musí adresovať všetkým účastníkom dotknutého právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami môžeme prirovnať k neplatnosti absolútnej (Fekete, I. : , Veľký komentár, Bratislava 2017, str. 556).

39. Právna forma dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je zákonom stanovená a možno ju urobiť v akejkoľvek forme, prevládať v praxi bude písomná forma. Forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je zásadne stanovená, preto tak možno urobiť akýmkoľvek spôsobom. Možno tak urobiť aj v konaní pred súdom v návrhu na začatie konania a dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu sa možno brániť aj v konaní proti návrhu (R 45/1986).

40. Ďalej správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.10.2010, v zmysle záverov ktorého zákon pre to, aby nastali účinky takzvanej relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napr. správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný).

41. V praxi bola pomerne dlhú dobu otvorená otázka, či námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno podať len v rámci súdneho konania. Odborná komentárová literatúra (Fekete, I. : , Veľký komentár, Bratislava 2017, str. 560) uvádza, že toto nemá oporu v zákone a odkazuje pritom aj na závery žalovaným a orgánom verejnej správy 1. stupňa citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 05.10.2006 (R 43/2008), v ktorom najvyšší súd uviedol, že i keď dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v administratívnom konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pred správou katastra (teraz okresný úrad, katastrálny odbor) nebolo doteraz judikované, možno dospieť k záveru, že obdobne zdieľa právny režim dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v občianskom súdnom konaní. Tak ako súd v občianskom súdnom konaní i správa katastra v administratívnom konaní je povinná na vznesenú námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu prihliadnuť a v odôvodnení rozhodnutia sa s ňou vysporiadať. Najvyšší súd SR poukázal na ust. Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Takouto právnou skutočnosťou podľa najvyššieho súdu je aj dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Právne účinky relatívnej neplatnosti v danom prípade nastávajú okamihom sa jej dovolania voči správe katastra, t. j. doručením podania obsahujúceho dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Zákonnosť týchto rozhodnutí správy katastra je súdom preskúmateľná v rámci takzvanej plnej jurisdikcie podľa , kedy súd pri preskúmavaní rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Z uvedených záverov judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že je možné dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu aj v konaní vedenom podľa Katastrálneho zákona.

42. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je jednostranným právnym úkonom osoby, ktorej právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu svedčí, musí byť adresované všetkým účastníkom dotknutého právneho úkonu a jeho účinky nastávajú vtedy, keď je doručené všetkým účastníkom právneho úkonu.

43. V prejednávanej veci podieloví spoluvlastníci nehnuteľností (spoluvlastnícke podiely na ktorých žalobca chcel previesť kúpnou zmluvou na spoločnosť SISI Land, s.r.o.,) doručili námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v prebiehajúcom administratívnom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu žalobcu na povolenie vkladu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom žalobcu na nehnuteľnostiach v prospech spoločnosti SISI Land, s.r.o. Z obsahu podaní je zrejmé, že podieloví spoluvlastníci mali komunikovať so žalobcom a z údajov katastra nehnuteľností (z vyznačenej plomby) vyvodili, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy s treťou osobou, že prebieha konanie o návrhu na vklad a ďalej uviedli, že druhého účastníka kúpnej zmluvy – kupujúceho nepoznajú. Podľa správneho súdu, vychádzajúc aj z vyššie citovaného judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, takýto spôsob uplatnenia námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je žiadnym právnym predpisom vylúčený. V zmysle právneho záveru vyššie uvedeného judikovaného rozhodnutia, ako aj s poukazom na ust. § 31 ods. 1 druhá veta Katastrálneho zákona, nemohol potom orgán verejnej správy 1. stupňa a ani žalovaný na takúto námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu neprihliadať. Správne postupoval orgán verejnej správy 1. stupňa, keď žalobcu upovedomil o podaní námietok relatívnej neplatnosti a dal mu možnosť vyjadriť sa k nim. V prípade, že by žalobca s námietkami relatívnej neplatnosti nesúhlasil, správne ho orgán verejnej správy 1. stupňa vyzval na podanie žaloby podľa , teda o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Aj keď z následnej argumentácie orgánu verejnej správy 1. stupňa a žalovaného, prednesenej vo vyjadreniach a v odôvodnení ich rozhodnutí, by sa mohlo javiť, že bolo podľa nich oprávnením žalobcu podať žalobu o určenie platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy, vo výzve, ktorá je obsahom rozhodnutia o prerušení konania č. V 2043/2020 zo dňa 05.10.2020, je odkaz na ust. , čo bolo správne – žalobca sa mohol napríklad domáhať určenia, že neexistuje predkupné právo podielových spoluvlastníkov k spoluvlastníckym podielom, ku ktorým chcel previesť kúpnou zmluvou vlastnícke právo. Podieloví spoluvlastníci neboli účastníkmi administratívneho konania, preto vo vzťahu k nim orgán verejnej správy nemohol realizovať žiadne výzvy. Bolo na žalobcovi, aby v administratívnom konaní preukázal, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy bolo neúčinné, ak s tým nesúhlasil. Orgán verejnej správy 1. stupňa správne odkázal žalobcu a druhého účastníka kúpnej zmluvy na podanie žaloby podľa pre prípad, že by chceli uplatnené námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy rozporovať. Žalobca nepreukázal, že by takéto konanie inicioval.

44. Výzva na podanie žaloby podľa je uvedená v odôvodnení rozhodnutia o prerušení konania č. V 2043/2020 zo dňa 05.10.2020, avšak tento spôsob výzvy žalobca nenamietal. Rovnako je potrebné uviesť, že administratívne konanie bolo prerušené rozhodnutím č. V 2043/2020 zo dňa 05.10.2020 (obsahom ktorého bola výzva na podanie žaloby podľa ), ktoré bolo vydané predtým ako orgán verejnej správy 1. stupňa žalobcovi a spoločnosti SISI Land, s.r.o. doručil námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ale ani túto skutočnosť žalobca nenamietal. Z obsahu podaní – námietok relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy vyplýva, že tieto mali byť doručené aj žalobcovi na vedomie a ohľadne druhého účastníka kúpnej zmluvy podieloví spoluvlastníci uviedli, že ho nevedia identifikovať. Žalobca namieta to, že námietky relatívnej neplatnosti boli doručené orgánu verejnej správy 1. stupňa a nie jemu, čo samo o sebe nie je chybou, ak orgán verejnej správy námietku relatívnej neplatnosti doručí účastníkom právneho úkonu. Podporujú to aj vyššie uvedené závery potvrdené judikatúrou a komentárovou literatúrou, že námietku relatívnej neplatnosti možno uplatniť aj v podaní doručovanom v súdnom konaní ako procesnú obranu a jej účinky nastanú doručením tohto podania účastníkom dotknutého právneho úkonu. Žalobca nenamieta, že orgán verejnej správy 1. stupňa najprv prerušil konanie, vyzval ho na preukázanie iniciovania súdneho konania podľa a že až potom doručoval námietku relatívnej neplatnosti. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že on mal iniciovať súdne konanie a je zrejmé, že s týmto záverom nesúhlasil, dôvodiac aj tým, že nemal legitimáciu na podanie žaloby podľa . V tomto smere sú ale žalobné námietky nedôvodné a argumentácia žalobcu je nesprávna. Z obsahu výzvy, ktorá je obsahom rozhodnutia o prerušení konania č. V 2043/2020 zo dňa 05.10.2020, nepochybne vyplýva, že orgán verejnej správy 1. stupňa vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia o prerušení konania podal na príslušný súd určovaciu žalobu podľa a podanie žaloby preukázal doručením návrhu s potvrdením príslušného súdu o prijatí návrhu na súdne konanie. Obdobne vyzval aj spoločnosť SISI Land, s.r.o. Z uvedeného je teda zrejmé, že orgán verejnej správy 1. stupňa správne vyzval žalobcu na podanie žaloby podľa o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobca vo výzve, ktorá bola obsahom rozhodnutia č. V 2043/2020 zo dňa 05.10.2020, nebol vyzvaný na to, aby podal žalobu podľa o určenie právnej skutočnosti, pri ktorej by mu legitimácia na podanie takejto žaloby musela vyplývať z osobitného predpisu.

45. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom oprávnený na prednesie len takých žalobných námietok, ktorými dôvodil zásah do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov a správnemu súdu neprináležalo vyhodnocovať uvedený postup orgánov verejnej správy voči druhému účastníkovi kúpnej zmluvy, ktorý sa navyše v konaní pred správnym súdom vzdal účasti v konaní.

46. Správny súd ďalej považuje za potrebné venovať sa aj tej otázke, či námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy boli akceptovateľné aj za takých skutkových okolností, ktoré nastali v prejednávanej veci, keď tieto boli adresované Okresnému úradu Púchov, katastrálny odbor. Z obsahu námietok je však podľa správneho súdu zrejmé, že podieloví spoluvlastníci tieto námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy adresujú aj žalobcovi a druhému účastníkovi kúpnej zmluvy, pričom na námietkach je uvedené v spodnej časti „Na vedomie: Slovak Estate s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava“. Je teda zrejmé, že námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy boli vznesené vo vzťahu k právnemu úkonu – kúpnej zmluve, ohľadom ktorej prebiehalo vkladové konanie pod č. V 2043/2020, čo je nepochybne konanie, predmetom ktorého bolo povolenie vkladu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou SISI Land, s.r.o. dňa 21.09.2020. Táto skutočnosť je jednoznačne potvrdená z administratívneho spisu. Zároveň je z obsahu týchto námietok zrejmé, že podieloví spoluvlastníci uviedli, že osoba nadobúdateľa a jeho kontaktné údaje im nie sú známe, preto mu nemôžu zaslať túto námietku na vedomie. Účinky uplatnenia námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú vtedy, keď je táto uplatnená – doručená účastníkovi právneho úkonu. Žalobca nespochybňuje to, že mu tieto námietky relatívnej neplatnosti boli doručené. Je zrejmé, že tieto námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy doručoval žalobcovi aj orgán verejnej správy 1. stupňa, a to spolu s podaním zo dňa 18.11.2020, pričom žalobcovi boli doručené dňa 18.11.2020. Pokiaľ boli žalobcovi námietky relatívnej neplatnosti podielovými spoluvlastníkmi doručené ešte pred týmto dátumom, boli mu námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy účinne doručené zo strany podielových spoluvlastníkov ešte predtým, ako mu tieto námietky doručoval orgán verejnej správy 1. stupňa. Žalobca pritom nespochybňuje, že mu námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy boli doručené. Druhému účastníkovi kúpnej zmluvy, a teda druhému účastníkovi administratívneho konania spoločnosti SISI Land, s.r.o., boli námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy doručené zo strany orgánu verejnej správy 1. stupňa dňa 20.11.2020. Z uvedeného je zrejmé, že obaja účastníci kúpnej zmluvy sa o podaní námietok relatívnej neplatnosti dozvedeli a boli im doručené, čo žalobca ani nespochybňuje. Orgán verejnej správy 1. stupňa nemohol na tieto námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy v administratívnom konaní neprihliadať a nijako neukrátil žalobcu na jeho právach, pretože ho vyzval na vyjadrenie sa k týmto námietkam a umožnil mu spochybniť vznesené námietky relatívnej neplatnosti, keď mu umožnil podať žalobu podľa . Žalobca takúto možnosť nevyužil a nepreukázal, že by takúto žalobu podal.

47. Pokiaľ žalobca argumentoval zmenou právnej úpravy vo vzťahu k podaniu určovacej žaloby a porovnával právnu úpravu a a poukazoval na to, že nemal legitimáciu na podanie žaloby podľa , táto argumentácia nie je dôvodná, pretože žalobca bol jednoznačne vyzvaný na podanie žaloby podľa , čo bolo správne. Správny súd ustálil, že nebolo spochybnené, že námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy boli doručené obom účastníkom kúpnej zmluvy, že orgán verejnej správy 1. stupňa a žalovaný nemohli na takéto námietky relatívnej neplatnosti neprihliadať, že žalobca v konaní pred orgánom verejnej správy 1. stupňa mal možnosť vyjadriť sa k námietkam relatívnej neplatnosti a bolo mu umožnené preukázať, že si uplatňuje právo na súdnu ochranu podľa , kedy by sa domáhal spochybnenia uplatnených námietok relatívnej neplatnosti. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žalobných námietok, pričom preskúmaval zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, len v medziach a z dôvodov správnej žaloby.

48. Správny súd ešte považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ orgán verejnej správy 1. stupňa a aj žalovaný vyhodnocovali žalobcom doručenú výzvu na uplatnenie predkupného práva podielovým spoluvlastníkom a túto vyhodnotili tak, že táto nespĺňa podmienky, ktoré vyplývajú vo vzťahu k takejto výzve z , ani týmto nebol žalobca ukrátený na svojich právach, pretože podstatné bolo to, že žalobcovi orgán verejnej správy 1. stupňa umožnil preukázať nedôvodnosť a neúčinnosť vznesených námietok relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy postupom podľa .

49. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario. Podľa tohto ustanovenia správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalobca vo veci nemal úspech, preto mu nebolo možné priznať právo na náhradu trov konania.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ,

je žalovaným Centrum právnej pomoci.