Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/192/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, Bratislava a JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: Mgr. Terézia Kršková, IČO: 41 656 679, s miestom podnikania Stred 116, Zázrivá, o vymoženie 2771,02 € s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu A. XX, F., pod EX 3233/2009, o odvolaní oprávneného a subjektu Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -25 zo dňa 16.08.2012, takto jednomyseľne

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

V napadnutom rozhodnutí exekučný súd exekúciu zastavil, subjektu Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, ktorého označil ako vedľajšieho účastníka na strane povinnej, náhradu trov konania nepriznal, povinnej náhradu trov konania nepriznal a o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, je vzťahom spotrebiteľským, pričom povinná mala pri uzavieraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa. Hoci predmetná zmluva obsahuje aj údaje označujúce povinnú ako fyzickú osobu - podnikateľa, neznamená to, že povinná v predmetnom vzťahu automaticky vystupuje ako podnikateľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Samotná zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by deklarovalo, že povinná bude z poskytnutých finančných prostriedkov financovať svoje podnikateľské aktivity. Mal zato, že právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy, ktorej obsahom bola aj rozhodcovská doložka, ktorá je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. O trovách povinnej rozhodol podľa veta prvá . Táto má právo na náhradu trov, avšak si ich neuplatnila, preto jej ich súd nepriznal. Vedľajší účastník na strane povinnej si uplatnil trovy konania za poskytnutie právnych služieb advokátskej kancelárie, keďže však nebol v predmetnom konaní zastúpený advokátom, súd mu uplatnené trovy nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu Fridrich Paľko, s.r.o., ktorý zároveň podal návrh na prerušenie exekučného konania podľa a Súdnemu dvoru EÚ žiadal na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré aj skoncipoval.

Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o nepriznaní trov konania podal odvolanie aj subjekt Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS.

K podaným odvolaniam sa súdny exekútor ani povinná nevyjadrili. Oprávnený sa k odvolaniu Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v zmysle a bez nariadenia pojednávania ( ) napadnuté uznesenie zrušil podľa .

Krajský súd v Žiline podľa prihliadol aj bez návrhu na vadu konania pred súdom prvého stupňa, pretože táto mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto vada spočíva v tom, že prvostupňový súd bez toho, aby sa procesne relevantným spôsobom zaoberal návrhom Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS zo dňa 16.08.2011 v zmysle v spojení s , tento subjekt bez ďalšieho zahrnul do záhlavia napadnutého uznesenia s označením vedľajšieho účastníka, pričom rozhodoval o jeho náhrade trov konania. Pritom v zmysle ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi sa zúčastniť len ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. Prvostupňový súd predtým, ako vydal napadnuté rozhodnutie, mal otázku, či tento subjekt v exekučnom konaní môže alebo nemôže vstupovať ako vedľajší účastník na strane konkrétneho účastníka exekučného konania (oprávneného alebo povinného), s konečnou platnosťou vyriešiť s dôrazom na to, či je možné v exekučnom konaní vystupovanie vedľajšieho účastníka ako inštitútu.

V ďalšom konaní sa prvostupňový súd procesne vysporiada s týmto návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania. Ak prvostupňový súd zastáva právny názor, že v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo ako inštitút možné, bude povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní postupom podľa v spojení s vyžiadať stanoviská účastníkov exekučného konania a v prípade negatívneho vyjadrenia niektorého z nich rozhodnúť o prípustnosti vedľajšieho účastníctva. V prípade, ak prvostupňový súd zaujme právny názor, že vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní ako inštitút nie je možné aplikovať, rozhodne o tom osobitným uznesením.

V tomto štádiu konania je však rozhodovanie o zastavení exekúcie predčasné. Kým nebude ustálené postavenie Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS v tomto exekučnom konaní, nie je možné ďalej pokračovať v exekučnom konaní. Preto sa súd nezaoberal vecnými námietkami uvedenými v odvolaniach oprávneného a Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako celok podľa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania podľa a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, odvolací súd konštatuje, že zo strany odvolacieho súdu o tomto návrhu nebolo potrebné procesne rozhodnúť z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodov procesného charakteru, teda meritórne neposudzoval napadnuté rozhodnutie čo do jeho správnosti a zákonnosti. V návrhu na prerušenie konania prejudiciálne otázky smerovali k hmotnoprávnemu posúdeniu napadnutého uznesenia. Posudzovanie týchto otázok teda nebolo podkladom pre rozhodnutie odvolacieho súdu o zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému súdu. Nebolo teda ani potrebné rozhodovať o tomto procesnom návrhu zo strany odvolacieho súdu.

V súvislosti s výrokom napadnutého rozhodnutia, ktorým súd povinnej náhradu trov exekučného konania nepriznal, súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 EP nemôže vzniknúť povinnému; takéto právo nemožno vyvodiť ani z § 203 ods. 1 EP, lebo toto ustanovenie rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Ak by súd teda rozhodoval o náhrade trov povinnej podľa EP, takéto rozhodnutie v ňom nemá oporu. Pokiaľ v danom prípade súd rozhodoval v zmysle , použitie ustanovení o trovách konania i v exekučnom konaní podľa EP zásadne neprichádza do úvahy. Úprava v EP komplexne rieši rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia. Ak teda lex specialis (EP) upravuje otázku rozhodovania o trovách exekúcie pri jej zastavení, nemožno v tejto otázke ani podporne použiť ako lex generalis. Preto výrok prvostupňového súdu, ktorým povinnej náhradu trov exekučného konania neprisúdil, je nadbytočný - z EP nevyplýva a na toto rozhodovanie nie je možné použiť.

Čo sa týka výroku, ktorým súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov exekučného konania neprisúdil, tento výrok je predčasný vzhľadom na to, že v konaní doposiaľ nebolo ustálené, či subjekt Združenie na

ochranu finančného spotrebiteľa OFS bude v exekučnom konaní vystupovať ako vedľajší účastník na strane konkrétneho účastníka exekučného konania.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa sa vysporiada s návrhom spoločnosti Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS z procesného hľadiska a následne rozhodne vo veci samej. Pred rozhodnutím vo veci samej bude potrebné, aby prvostupňový súd vysporiadal sa aj s návrhom oprávneného na prerušenie konania podľa . V prípade, ak prvostupňový súd, pre ktorého bude posúdenie tohto návrhu priamym podkladom pre vydanie meritórneho rozhodnutia, nevyhovie návrhu oprávneného, nič oprávnenému nebráni podať voči tomuto výroku prvostupňového súdu odvolanie ( v spojení s ). Týmto procesným postupom bude zabezpečená aj ochrana oprávneného v tom zmysle, že v prípadnom odvolacom konaní bude mať oprávnený možnosť reagovať na konkrétne právne argumenty súdu prvého stupňa a ktoré budú predmetom prieskumu v odvolacom konaní.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí vo veci podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.