Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-91-2012.pdf
PDF · 95.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/91/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. P., F.. XX.XX.XXXX, t. č. bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa rodičov: I. P., F..: XX.XX.XXXX, T. T. XXX/X, H., Z. J. I. O. J., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXXX, Q., Q..Č.. T. XXXX, Q., občianka SR, dieťa toho času v náhradnej osobnej starostlivosti starého otca I. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. XXXX/XX, H., na návrhu otca a starého otca mal. dieťaťa na zmenu zverenia dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. J. P., F.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 06.12.2012, pričom obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka je povinná platiť výživné na mal. J. v sume 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa Zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 06.12.2012 vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
Matka je oprávnená stýkať sa s mal. J. neobmedzene za prítomnosti otca.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 7Nc 152/99-37 zo dňa 31.08.1999 v časti zverenia dieťaťa a rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/99/2008-62 zo dňa 02.11.2009 v časti výživného.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Starý otec mal. J., ktorému bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, žiadal súd o zmenu zverenia dieťaťa do starostlivosti otca maloletej.
Starý otec na podanom návrhu trval. Otec i kolízna opatrovníčka dieťaťa s návrhom súhlasili. Matka sa na pojednávanie nedostavila napriek riadne a včas vykázanému doručeniu, ospravedlnila sa a nežiadala odročiť pojednávanie. Súd preto konal v jej neprítomnosti.
V rámci svojho vyjadrenia matka súhlasila so zverením dieťaťa otcovi do osobnej starostlivosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca i starého otca mal. dieťaťa a kolízneho opatrovníka, písomným vyjadrením matky dieťaťa, pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5P/99/2008, správou kolíznej opatrovníčky ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Okresný súd v Piešťanoch ( ďalej len „OS“) č. k. 7Nc 152/99-37 zo dňa 31.08.1999 zveril mal. Sandru do spoločnej výchovy a opatery starých rodičov I. I. Š. P.Ý.. Otcovi bolo určené výživné 500 Sk a matke v sume 300 Sk mesačne. tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.1999. OS Piešťany rozsudkom č. k. 5P/99/2008-62 zo dňa 02.11.2009 zvýšil výživné každému z rodičov na sumu 30 %sumy životného minima. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2009.
Starý otec návrh odôvodnil tým, že maloletá bola pôvodne zverená do spoločne starostlivosti jeho i jeho manželky, ale jeho manželka zomrela 17.02.2010. Od toho času sa o mal. J. staral sám, ale posledné 2 mesiace maloletá býva už o svojho otca. Podľa jeho tvrdenia matka mu zo začiatku platila výživné riadne a včas, ale posledných 5-6 výživné na dieťa neposlala. Návrh odôvodnil starý otec v prvom rade tým, že sa už nestíha a nevládze starať o J., lebo sa musí starať aj o svoju 35-ročnú dcéru, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Taktiež sa stará o dve maloleté deti svojej dcéry. Starý otec poberá vdovský dôchodok a opatrovanské na dcéru.
Otec býva s družkou E. A. a ich dvomi deťmi pochádzajúcimi z druhovského pomeru v jednoizbovom byte v azylovom dome. Ich deti sú vo veku 8 a 3 roky. Po dobu 2 mesiacov býva s nimi i mal. J.. J. má svoje vlastné lôžko. Otec je čiastočným invalidným dôchodcom a poberá čiastoč. invalidný dôchodok po 261 eur mesačne. Otec má zdravotné problémy s nohou, ale príjem si zabezpečuje rôznymi fuškami. Otcova družka je na materskej dovolenke, poberá rodinné prídavky na 2 deti a rodičovský príspevok spolu v sume 250 eur mesačne. Otec sa oboznámil s písomným vyjadrením matky a vzhľadom na jej terajší príjem súhlasil, aby jej súd určil minimálne výživného.
Otec súhlasí, aby sa mal. J. s matkou stretávala, t.j. aby mali upravený styk. Žiadal upraviť styk s matkou tak, aby sa J. s matkou stretávali v H. a v súčasnosti i za jeho prítomnosti. Odôvodnil to tým, že keď mu bude dieťa zverené , má za ňu zodpovednosť. Taktiež to odôvodnil tým, že nepozná pomery matky a má obavu, aby dieťa nezačalo v inom prostredí fetovať. Žiadam aby súd i v rozsudku uviedol realizáciu styku za jeho prítomnosti a dodal, že pokiaľ bude matka s malou len H., je možné akceptovať i to, aby boli bez jeho prítomnosti.
Otec maloletej žiadal zveriť mu maloletú do osobnej starostlivosti od dňa rozhodovania ( 6.12.2012 ) a od toho dňa určiť matke i výživné na dieťa.
Matka dieťaťa sa k návrhu vyjadrila písomne. neprítomnosť na pojednávaní odôvodnila zdravotnými problémami, ale nežiadala odročiť pojednávanie. pre prípad, že by súd konal, súhlasila so zverením dieťaťa do starostlivosti otca. Považuje to za správne a v prospech dieťaťa, lebo pri otcovi i vyrastala. Uviedla, že sama nemá vytvorené podmienky pre maloletú. K svojím pomerom uviedla, že má vyživovaciu povinnosť i k maloletej päťročnej J.. S dcérou býva u svojej sestry. Poberá mesačne len sociálne dávky 120 eur mesačne.
Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že otec dieťaťa býva s družkou, ich dvomi deťmi a od septembra 2012 i s Sandrou v ZSS Domum, bytovej bunke s kuchyňou, WC, kúpeľňou a jednou izbou. Každý má svoje lôžko. Otec sa dokáže s svojou družkou postarať o J.. Kolízna opatrovníčka zisťoval u dieťaťa, či súhlasí so zverením otcovi. Dieťa jej uviedlo, že u starého otca jej už nebolo dobre, keďže ju nechával samú doma a neboli u neho dobré bytové podmienky. S matkou sa J. nestýka, nemajú medzi sebou žiadny vzťah.
Maloletá J. navštevuje 9. ročník základnej školy. Chcela by sa ísť učiť za cukrárku.
Kolízna opatrovníčka odporučil návrhu starého otca vyhovieť. Pridržiavala sa svojej písomnej správy. Súhlasila s tým, aby bolo matke určené minimálne zákonné výživné vzhľadom na jej terajší príjem
a sociálne pomery. Odporučila nechať styk matky s J. neobmedzený, ale z dôvodu opatrnosti za prítomnosti otca. Kolízna opatrovníčka vykonala šetrenie i na adrese, kde býva matka maloletej. Zistila, že matka býva u svojej sestry Bývajú v 2- izbovom obecnom byte, ktorý je zariadený, čisto udržiavaný. Matka býva u sestry i s dcérou J..
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 43 ods. 3 Zákona o rodine, dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 01.07.2012 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 88,82 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
T.j. 30% predstavuje sumu 26,65 eur.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, keďže došlo k zmene pomerov na strane rodičov, starých rodičov i samotného maloletého dieťaťa. Stará matka, ktorej bola maloletá pôvodne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti zomrela. Od roku 2010 sa o dieťa staral len jej starý otec, ktorú bola pôvodne zverená s jeho manželkou. V súčasnosti už výchovu dieťaťa nestíha, lebo zabezpečuje ak opatrovník starostlivosti aj o svoju nesvojprávnu 35 ročnú dcéru a jej dve deti. Otec je ochotný sa o dieťa starať, po dobu dvoch mesiacov sa i stará, dieťa si s družkou otca rozumie. Samotná matka dieťaťa súhlasí so zverením malej otcovi. Z týchto dôvodov súd zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 7Nc 152/99-37 zo dňa 31.08.1999 v časti zverenia dieťaťa pôvodne starým rodičom tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 06.12.2012. Otcovi dieťa zveril od 6.12.2012 , lebo v podstate dieťa býva u otca cca 2 mesaice a sám súhlasil so zverením od dňa rozhodnutia súdu. Matka nie je obmedzená vo svojich rodičovských právach, preto súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd zároveň určil výživné matke od 06.12.2012, ktorým dňom dieťa zveril otcovi a preto i zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5P/99/2008-62 zo dňa 02.11.2009 v časti výživného.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Pri učení výživného matke mal súd záujem skúmať osobné majetkové a zárobkové pomery matky, ale nakoľko otec súhlasil s určením minimálneho zákonného výživného matke pre jej aktuálnu finančnú situáciu a nízky príjem, kolízna opatrovníčka s tým súhlasila, súd určil výživné tak ak oj e je uvedené vo výroku rozsudku. V konkrétnom číselnom vyobrazení výživné predstavuje mesačne sume 26,65 eur.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany otca a starého otca maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení.
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie matka maloletého dieťaťa do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).