Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-49-2022.pdf
PDF · 86.41 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcov: 1/ B.. N. E., U.. XX.XX.XXXX, a 2/ R.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, oboch trvale bytom R. - A., T. XXXXX/XXC, oboch zastúpených JUDr. Andrejom Štefančíkom, advokátom, Bratislava, Bajkalská 13, proti žalovanému: A. M., U.. XX.XX.XXXX, F. R. F. T., O. V. XXX/XX, o zaplatenie 3.000 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ na účet č. IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX istinu vo výške 3.000 eur s 5% úrokom z omeškania ročne z istiny od 26.07.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobou zo dňa 02.08.2022 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného k vráteniu 3.000 eur na zaplatenej zálohe za (nerealizovanú) kúpu nehnuteľností a k náhrade trov konania. Nárok odôvodnili tým, že žalobcovia ako budúci kupujúci so žalovaným ako budúcim predávajúcim uzavreli dňa 06.03.2022 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Predmetom zmluvy bol budúci prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného. V súlade so zmluvou žalobcovia uhradili sumu vo výške 3.000 eur predstavujúcu preddavok, resp. zálohu na kúpnu cenu, ktorý sa mal v prípade uzavretia budúcej kúpnej zmluvy započítať ako prvá časť kúpnej ceny. Medzi stranami bola dohodnutá lehota na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy do 20.06.2022, keďže na liste vlastníctva nebol zaevidovaný rozostavaný rodinný dom, ktorý mal byť predmetom následnej kúpnej zmluvy spoločne s dvoma pozemkami. Žalovaný bol v znení zmluvy povinný podať návrh na zápis dotknutého rodinného domu do katastra nehnuteľností do 30.03.2022, svoju zmluvnú povinnosť porušil, keďže návrh bol podaný až 10.05.2022. Z dôvodov na strane žalovaného tak následne nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, k poslednému možnému dňu jej uzatvorenia dňa 20.06.2022, dotknutý rozostavaný rodinný dom stále nebol na príslušnom liste vlastníctva zaevidovaný a márnym uplynutím lehoty dohodnutej na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy došlo k zániku zmluvy. Žalovaný bol preto v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v znení zmluvy povinný vrátiť žalobcom uhradenú zálohu na kúpnu cenu. Napriek výzve žalovaný predmetnú zálohu nevrátil. Nárok na úrok z omeškania odôvodnili poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uplatnili si ju dňom nasledujúcim po uplynutiu lehoty určenej v predžalobnej výzve.
(2) Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve si bol žalobca plne vedomý skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť nie je právne vysporiadaná. Nehnuteľnosť začal stavať v roku 2016 a po uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zistili, že medzičasom vydané stavebné rozhodnutie stratilo platnosť. Nehnuteľnosť nebola zapísaná na liste vlastníctva ako rozostavaná stavba. Žalobca o všetkých
týchto skutočnostiach vedel a sám sledoval a zúčastňoval sa aj priebehu vybavovania potrebných dokladov, zaobstaral aj znalca pre vyhotovenie znaleckého posudku. Najprv bolo potrebné riešiť platnosť stavebného povolenia, v tom čase príslušné štátne orgány však pre situáciu Covid-19 nepracovali podľa riadneho harmonogramu, ale v núdzovom režime a nemohla byť dodržaná lehota na vypracovanie riadnej kúpnej zmluvy. Zápis v katastri nehnuteľností bol vyhotovený následne o 3 dni, na čo upozornila žalobcu aj realitná kancelária. Žalobca nevzal do úvahy objektívne skutočnosti a od vyhotovenia riadnej kúpnej zmluvy odstúpil. K takému konaniu však prišlo bez zavinenia žalovaného, navyše žalovaný zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzatvoril jednoznačne vo svoj neprospech, čoho si však nebol vedomý.
(3) Replikou zo dňa 27.02.2023 žalobcovia uviedli, že žalovaný v odpore potvrdil, že uzavrel so žalobcami zmluvu o budúcej kúpnej zmluve; že žalobcom sumu, ktorú mu v zmysle zmluvy uhradili, nevrátil; že si nesplnil povinnosť podať v určenej lehote návrh na zápis rozostavaného rodinného domu do katastra nehnuteľností; že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo práve v kontexte uvedeného porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a k poslednému možnému dňu uzavretia kúpnej zmluvy dotknutý rozostavaný rodinný dom nebol stále na príslušnom liste vlastníctva zaevidovaný. Nie je pravdou, že by žalobcovia odstúpili od vyhotovenia riadnej kúpnej zmluvy, práve naopak o jej uzavretie mali záujem, bránilo však tomu nesplnenie povinnosti zo strany žalovaného. Aj z neskoršieho konania žalovaného (po zániku zmluvy) je zrejmé, že práve žalovaný nemal záujem predať dotknuté nehnuteľnosti žalobcom ani neskôr za dohodnutú kúpnu cenu (143.000 eur). Žalovaný predaj dotknutých nehnuteľnosti totiž po zániku zmluvy ponúkal prostredníctvom realitnej kancelárie cez internetový portál za podstatne vyššiu sumu 170.000 eur. Poukázali tiež na to, že riadne a včasné splnenie povinnosti žalovaného nezáviselo od spôsobu či podmienok výkonu činnosti štátnych orgánov, jeho povinnosť spočívala v podaní návrhu na zápis rozostavaného rodinného domu.
(4) Duplikou zo dňa 03.05.2023 žalovaný uviedol, že žalobcovia vedeli, že termín 30.03.2022 pre splnenie podmienok, ktoré vyžadoval zápis do katastra nehnuteľností ako rozostavaná stavba, je nereálny. Všetky záležitosti potrebné k zápisu do katastra nehnuteľností riešil spolu so žalobcami za účasti tretej osoby, ktorá vyhotovovala zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Žalobcovia vedeli o všetkých skutočnostiach, ktoré bránili žalovanému dodržanie dohodnutej lehoty. Tvrdenie žalobcov, že nemá záujem predať dotknuté nehnuteľnosti ani neskôr za dohodnutú kúpnu cenu, nepravdivé, nie je pravdivá ani skutočnosť o ponuke predaja za podstatne vyššiu sumu. V žiadnom prípade nekonal účelovo a ani účelovo nezdôvodňoval nesplnenie svojej povinnosti, navrhol k tomu vypočuť ako svedka zainteresovanú tretiu osobu.
(5) Žalobcovia na dupliku reagovali podaním zo dňa 06.07.2023 tým, že primeranosť lehoty predpokladali a spoliehali sa na to, že žalovaný si svoju povinnosť splní riadne a včas. Bolo by iracionálne uzatvárať zmluvu s dohodou nereálneho termínu. Vypočutie navrhovaného svedka považujú za nedôvodné a nehospodárne. Žalovaný písomným podaním zo dňa 08.08.2023 trval na vypočutí navrhovaného svedka s tým, že dotyčná tretia osoba bola zúčastnená pri koncipovaní a podpísaní zmluvy a jej svedectvo je relevantné k zisteniu pravdy, pozná okolnosti a fakty, ktoré druhá strana klamlivo popiera, lebo žalobcom nejde o pravdu, ale o sebecký záujem.
(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(7) Žalobcovia ako budúci kupujúci so žalovaným ako budúcim predávajúcim uzavreli dňa 06.03.2022 „zmluvu o budúcej kúpnej zmluve“. Podľa textu zmluvy sa predávajúci zaviazal najneskôr do 30.03.2022 (bod I.6 zmluvy) podať návrh príslušnému správnemu orgánu na zápis rozostavanej stavby na list vlastníctva, po vykonaní zápisu bude uzatvorená kúpna zmluva, v znení bodu I.1 zmluvy najneskôr do 20.06.2022. Podľa bodu I.3 zmluvy podpísaním alebo nepodpísaním kúpnej zmluvy po tomto termíne zmluva (o budúcej kúpnej zmluve) stráca svoju platnosť. Strany sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosti vo výške 143.000 eur s tým, že prvá časť ako rezervačná záloha vo výške 3.000 eur bude kupujúcimi uhradená predávajúcemu na určený účet do 5 dní od podpisu uzavretej zmluvy. V znení článku II. bodu 1a. druhého odseku „ak budúci predávajúci k dátumu uzavretia kúpnej zmluvy neuzavrie s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu z akéhokoľvek dôvodu na strane budúceho predávajúceho ... zaväzuje sa budúci predávajúci do 7 pracovných dní od zistenia tejto skutočnosti neumožňujúcej
uzavretie kúpnej zmluvy v plnej výške vrátiť rezervačnú zálohu kúpnej ceny nehnuteľností vo výške 3.000 eur budúcemu kupujúcemu, na základe žiadosti budúceho kupujúceho o vrátenie rezervačnej zálohy.“
(8) Žalobcovia dňa 07.03.2022 previedli na účet určený v zmluve časť kúpnej ceny 3.000 eur označenú ako „záloha nehnuteľnosti“.
(9) Návrh na zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností bol podaný podľa podacej pečiatky dňa 10.05.2022, správne konanie bolo vedené pod sp. zn. Z 4548/22, návrhu bolo vyhovené a zápis z uvedeného konania vyplýva už z výpisu z listu vlastníctva vyhotoveného dňa 02.08.2022.
(10) Listom zo dňa 18.07.2022 žalobcovia cestou advokáta vyzvali žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že mu uhradili sumu 3.000 eur na zálohe na kúpnej cene za prevod nehnuteľností v znení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť o tom, že mal podať do 30.03.2022 návrh na zápis dotknutého rodinného domu do katastra nehnuteľností a následne ani nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a márnym uplynutím lehoty dohodnutej na uzatvorenie kúpnej zmluvy došlo k zániku zmluvy podľa bodu I.3 zmluvy.
(11) Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(12) Podľa § 498 OZ na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
(13) Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ods. 2 právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa ods. 3 právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
(14) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(15) V danom prípade si žalobcovia uplatnili nárok voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia, keď po predbežných rokovaniach žalobcovia prejavili záujem o kúpu nehnuteľností patriacich žalovanému, zaplatili dohodnutú zálohu (preddavok) na kúpnej cene, pričom následne k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalovaného a žalovanému tak mala vzniknúť povinnosť preddavok vrátiť. Medzi stranami bola uzavretá písomne zmluva o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej bol tento preddavok uhradený na účet určený v predmetnej zmluve.
(16) Žalovaný sa v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zaviazal do určeného termínu podať návrh na zápis rozostavanej stavby rodinného domu do listu vlastníctva, ktorú zmluvnú povinnosť si nesplnil, keď preukázateľne podal návrh až dňa 10.05.2022. Navyše do konečného termínu 20.06.2022, kedy najneskôr mala byť medzi stranami uzavretá kúpna zmluva, stavba v liste vlastníctva zapísané nebola, čo potvrdil v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný. Súd preto uzavrel, že žalovaný spôsobil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, z ktorého dôvodu je povinný zaplatenú sumu 3.000 eur žalobcom vrátiť. Obrana žalovaného, že kupujúci vedeli o tom, že nemá potrebné papiere a kvôli situácii Covid-19 bolo potrebné čakať najprv na obnovu stavebného povolenia a potom na rozhodnutie katastra nehnuteľností, že dva dni po lehote na uzavretie kúpnej zmluvy telefonoval žalobcom, že stavbu má zapísanú, neobstojí, keďže lehota na uzavretie kúpnej zmluvy bola v zmluve o budúcej kúpnej zmluve jednoznačne určená, žalovaný podpisom zmluvy s touto lehotou súhlasil a bolo právom žalobcov rozhodnúť sa, či po uplynutí tejto lehoty kúpnu zmluvu so žalovaným uzavrú.
(17) Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi stranami bola platne uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, strany určili konečný termín uzavretia kúpnej zmluvy, ktorý z dôvodov na strane žalovaného nebol dodržaný, žalobcovia nemali záujem kúpnu zmluvu v neskoršom období uzavrieť, preto oprávnene vyzvali žalovaného na vrátenie zaplateného preddavku, k čomu sa zmluvou aj zaviazal a keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo a nevznikla žalobcom tak povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, keď preddavok nevrátil. Súd preto žalobe vyhovel a žalovaného k zaplateniu sumy vo výške 3.000 eur zaviazal. Zároveň súd priznal žalobcom aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa uplatneného žalobcami po márnej výzve, keďže žalovaný sa s vrátením preddavku preukázateľne dostal do omeškania.
(18) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(19) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(20) V spore mali žalovaní plný úspech a preto majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
(21) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).