Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-164-2010.pdf
PDF · 121.68 KB
No categories available
25P/164/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. zastúpená Advokátskou kanceláriou - JUDr. Simona Dobiašová, Šoltésovej 18, Bratislava a otec - N., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého B. do osobnej starostlivosti matke.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. výživným vo výške XXX,-€ mesačne a to za obdobie od 1.9.2010 do 31.8.2012 a vo výške XXX,-€ mesačne od 1.9.2012, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 5.12.2012 vo výške X.XXX,XX € súd otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť do 31.12.2012 k rukám matky maloletého.
Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu X.XXX,XX €.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým B. nasledovne:
- každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
s výnimkou letných prázdnin, zimných prázdnin a Veľkonočných sviatkov.
Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým nasledovne:
- každý rok od 9.00 hod. dňa 1.7. do 18.00 hod. dňa 15.7. a od 9.00 hod. dňa 1.8. do 18.00 hod. dňa 15.8.,
- každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od 9.00 hod. vo štvrtok, ktorý predchádza Veľkému piatku do 18.00 hod. vo Veľkonočný pondelok,
- každý párny rok v čase od 16.00 hod. dňa 25.12. do 18.00 hod. dňa 31.12.,
- každý párny rok v čase od 16.00 hod. dňa 1.1. do 18.00 hod. dňa 7.1.
Otec maloletého p r e v e z m e a po ukončení styku o d o v z d á v mieste bydliska maloletého a matka je p o v i n n á maloletého k styku riadne pripraviť.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Súd návrh otca z a m i e t a .
Súd konanie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o vydanie cestovného pasu maloletého a vykonanie opätovného pohovoru s maloletým z a s t a v u j e .
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 4.8.2010 žiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B. tak, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ďalej žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou XXX,-€ mesačne od 1.9.2010 a aby bol upravený styk otca s maloletým tak, že po vzájomnej dohode s matkou má otec právo stretávať sa s maloletým v jej prítomnosti. Neskôr podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 12.9.2012 upravila návrh v časti výživného a žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou XXX,-€ mesačne ako bežné výživné a sumou XXX,-€ mesačne na vkladnú knižku maloletého, ktorú do 7 dní zriadi. Upravila aj návrh na úpravu styku a žiadala, aby bol styk otca s maloletým upravený počas nepárneho kalendárneho týždňa v mesiaci v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., v párnom kalendárnom týždni od 15.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu, každý rok od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 15.8. od 9.00 hod. do 30.8. do 19.00 hod., každý nepárny rok od 18.00 hod. na Zelený štvrtok do 19.00 hod. vo Veľkonočný pondelok, každý nepárny rok od 8.00 hod. dňa 25.12. do 19.00 hod. dňa 26.12. a každý párny rok od 8.00 hod. dňa 25.12. do 19.00 hod. dňa 1.1. nasledujúceho roka s tým, že počas školského roka otec vyzdvihne maloletého v školskom zariadení a v ostatných dňoch u matky a vráti vždy v mieste bydliska maloletého. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.
Otec sa k návrhu matky vyjadril tak, že sa od narodenia maloletého stará nielen o jeho výživu, ale aj o jeho výchovu, majú vytvorený výborný vzťah a žiadal, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s tým, že vyživovaciu povinnosť k maloletému si budú plniť rodičia v rámci striedavej starostlivosti. Neskôr v dôsledku zmeny svojho zamestnania a bydliska, ktoré je na D., žiadal zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že by sa striedavá osobná starostlivosť ťažko realizovala, ako aj z dôvodu, že u neho je vhodnejšie výchovné prostredie ako u matky. Zároveň navrhol určiť vyživovaciu povinnosť matke vo výške XXX,-€ mesačne a upraviť styk matky s maloletým.
Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a to znalecký posudok, výpovede rodičov, výpoveď svedka a znalkyne, šetrenia v domácnosti, ako aj pohovor s maloletým mal za to, že zmena výchovného prostredia, v ktorom maloletý žije a kde sa narodil, by mohla byť pre neho stresujúca, nakoľko by sa presťahoval do cudziny k otcovi a to do neznámeho prostredia, kde okrem otca by iné sociálne zázemie nemal. S maloletým vykonali aj pohovor, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že chce ostať naďalej u mamy, pričom navyše práve začal navštevovať základnú školu, kde sa adaptoval a s návštevou školy súhlasil aj otec. Navrhol teda, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, ktorá podľa súdnej znalkyne má predpoklady, i keď s určitými výhradami, na zabezpečenie starostlivosti o maloletého, má vhodné podmienky a nik z okolia, prípadne školy alebo lekárov neavizoval
možnú nestarostlivosť z jej strany. Podľa súdnej znalkyne v prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky mu nehrozia žiadne riziká. V otázke zastupovania a správy majetku maloletého odporučil, aby toto právo mali obaja rodičia. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby bol zohľadnený vek dieťaťa, jeho odôvodnené výdavky, ako aj príjmy oboch rodičov. Ďalej mal za to, že je potrebné, aby sa vzťah maloletého s otcom upevňoval a budoval a za týmto účelom aby bol aj súdom upravený pomerne široký rozsah styku a to každý druhý víkend a polovicu prázdnin a sviatkov.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 164/2010-74 zo dňa 4.7.2011 súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku s maloletým a o určenie výživného, ktoré bolo odôvodnené tým, že nie je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko neexistuje naliehavá potreba zásahu do ich pomerov vo forme predbežného opatrenia, keďže sa rodičia o úprave styku otca s maloletým vedia dohodnúť i keď dochádza k občasným nezhodám. Taktiež nebolo potrebné rozhodovať o výživnom formou predbežného opatrenia, nakoľko rodičia zhodne uviedli, že otec výživné platí. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2011.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka - G., znaleckým dokazovaním a výsluchom znalkyne L. zapísanej v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a poradenská psychológia, oboznámil sa s príjmami rodičov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.
Matka vo výpovediach ako aj v písomných vyjadreniach uviedla, že keď sa maloletý B. narodil, tak ho rok vychovávala úplne sama, keďže otec bol rok v zahraničí. Potom spolu žili asi rok v spoločnej domácnosti, ale keď mal maloletý 2 roky, prestali spolu žiť, čo bolo pred 4 rokmi. K vzťahu otca s maloletým uviedla, že podľa nej sú obaja ako dve malé deti a čo sa týka povinností, je dokonca otec na úrovni ich spoločného syna. To znamená, že podľa jej názoru, nie je otec psychicky zrelý na starostlivosť o dieťa. Podotkla, že nemá však záujem brániť otcovi v stretávaní sa, ale jeho starostlivosť nie je dostatočná, nedáva synovi riadne najesť ani piť, nedá ho včas spať, dokonca mu spadol, keď ho nosil na koni a mal otras mozgu. Tiež poukázala na zvláštne praktiky otca a to najmä také, že sa pokúša syna pri chorobe liečiť krúžiacim vajcom okolo hlavy, odmieta podávať mu lieky a dokonca sa viackrát stalo, že ho pristihla ako si syna prikladá k bradavkám ako keby ho kojil. Pokiaľ otec žil na Slovensku, maloletý navštevoval materskú škôlku a stretávali sa spolu počas víkendov, kedy sa vlastne iba hrali, pretože otec neperie, nevarí a prostredie domácnosti, v ktorej býva, považuje za nehygienické až nechutné. Na druhej strane však uviedla, že maloletý B. má otca rád a teda nemá záujem brániť mu v stretávaní. V ďalšej výpovedi uviedla, že od októbra 2011 sa úplne zmenili pomery, pretože otec začal pracovať mimo územia Slovenskej republiky a to na D. a so synom sa prestal tak často kontaktovať, čo samozrejme vníma aj ich syn. Nesúhlasila s návrhom na striedavú osobnú starostlivosť a to kvôli výhradám k starostlivosti otca a vôbec nesúhlasila s otcovým ďalším návrhom na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Poukázala na to, že sa o maloletého stará od narodenia viacmenej sama, stará sa najlepšie ako vie a maloletý má u nej vytvorené všetky podmienky pre riadny vývoj. Syn má veľmi dobrý vzťah aj s jej otcom ako aj s plnoletými bratmi, pričom syn G.ije s nimi v spoločnej domácnosti, podieľa sa aj na starostlivosti o maloletého B. a majú medzi sebou vytvorený pekný vzťah. Pôvodne nechcela dať syna ako 6-ročného do školy, pretože po konzultácii s odborníkmi dospela k záveru, že bude pre neho vhodnejšie, keď ostane v predškolskom zariadení, avšak na naliehanie otca urobila kompromis a maloletý teda od septembra 2012 začal navštevovať základnú školu. Už v rámci materskej škôlky sa venoval záujmovým činnostiam, v ktorých ho podporovala a teraz, keď chodí do školy sa tiež venuje krúžkom, navštevuje ĽŠU - výtvarný odbor a chodí na plávanie, na čo má dokonca talent. V škole si zvykol, adaptoval sa bez problémov, pri príprave do školy sa mu venuje, ako aj brat G. a otec ho navštevuje iba sporadicky. Nesúhlasila so závermi znaleckého posudku L. ktorá vyslovila záver, že maloletý má byť zverený otcovi a sama navštívila súdnu znalkyňu L. ktorú požiadala, aby ju opätovne vyšetrila a vypracovala znalecký posudok zameraný na jej schopnosti a osobnostné predpoklady pre výchovu dieťaťa a ich vzájomný vzťah. Uviedla, že tento znalecký posudok úplne vyvracia závery znaleckého posudku L. a v závere L. konštatovala, že jej vzťah k maloletému je pozitívny a stabilný.
Z listinných dôkazov vyplýva, že matka bola od 6.7.2010 do 13.9.2010 nezamestnaná. V súčasnosti je riadne zamestnaná, pričom v roku 2011 (marec až máj) dosiahla príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto a v období od júla do decembra 2011 mala príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto. V roku 2012 (február až apríl) mala príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému G..
Otec vo svojich výpovediach a písomných vyjadreniach potvrdil, že už niekoľko rokov nežijú s matkou v spoločnej domácnosti a so synom sa stretáva skoro každý víkend, pričom maloletý sa na víkendy s ním teší a vždy sa pýta, kedy už bude ďalší víkend. O syna sa stará aj mimo víkendov, keď napríklad v januári 2011 bol u neho dlhší čas a to asi 5 dní a matke to nevadilo. Preto nechápe, prečo si matka myslí, že by sa nedokázal o syna postarať. Bol toho názoru, že výchovné prostredie u matky nie je vhodné, pretože napríklad jej najstarší syn U. v byte fajčí a matka oboch svojich starších synov nevychováva dobre, nevenuje sa im a aj ich fyzicky trestá. Poukazoval na nevhodné správanie matky, ktorá sa vulgárne vyjadruje, neustále klame, nedáva mu dieťa, pričom sa stalo, že syna nevidel aj niekoľko mesiacov. Tvrdil, že maloletý má u neho zabezpečený zdravší spôsob života a lepšie podmienky, snaží sa synovi dávať lásku, ktorú od mamy pravdepodobne nedostáva. K výhradám matky k jeho psychickému stavu uviedol, že je úplne zdravý a na rozdiel od matky má ukončené 2 vysoké školy a to jednu s červeným diplomom a druhú v O.. Podotkol, že veľmi dbá o zdravie maloletého, učí ho zdravej životospráve, chodieva s ním na čerstvý vzduch, športuje s ním, čiže tvrdenia matky, že mu nedáva najesť, sú úplné klamstvo. Ďalšie tvrdenia matky o zvláštnych praktikách pri výchove dieťaťa však nepoprel a žiadnym spôsobom sa k tomu nevyjadril. V priebehu konania a to od októbra 2011 zmenil zamestnanie a v tejto súvislosti sa presťahoval do D. na D., kde pravdepodobne zostane 3 až 4 roky, keďže pracuje na konzuláte a je zamestnancom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Z dôvodu presťahovania sa žiadal maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, keďže pôvodne navrhnutá striedavá osobná starostlivosť by sa nedala realizovať. Súhlasil so závermi súdnej znalkyne L., ktorá odporučila zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Predložil aj listinné dôkazy osvedčujúce to, že maloletý môže ihneď nastúpiť do základnej školy na Ukrajine s vyučovacím jazykom slovenským, príjmu ho aj do družiny a zároveň fotografiami preukázal, že má bytové podmienky na D. viac ako vhodné. K svedeckej výpovedi G. sa vyjadril tak, že svedok klamal a žiadal jeho vyšetrenie na detektore lži.
Z listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný a v roku 2009 (september až december) dosiahol príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto, v roku 2010 dosiahol príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto, v roku 2011 (január až jún) mal príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto a v období od júla do októbra 2011 dosiahol netto príjem X.XXX,XX € priemerne. Od novembra 2011 do januára 2012 mal príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.
V znaleckom posudku L. znalkyne z odboru psychológia, klinická psychológia detí a poradenská psychológia, znalkyňa hodnotila maloletého B. ako detskú osobnosť vo vývine s úrovňou rozumových schopností v pásme populačného priemeru s chudobnejšou slovnou zásobou. Úroveň jeho kognitívnych schopností je v norme, je vnímavý a pohotovo reaguje. Emocionálne je pozitívne naviazaný na oboch rodičov, avšak na základe vyšetrenia sa javí, že viac na otca a nie je to podmienené miernejším režimom výchovy. Maloletý má k rodine pozitívny vzťah a celkovo sa k problému nechcel vyjadrovať, podstata problému je mimo detského chápania, ale vidí, že medzi rodičmi nepanuje zhoda, nechcel sa však vyjadriť ani v prospech ani v neprospech niektorého z rodičov. K otázke citového vzťahu maloletého ku každému z rodičov uviedla, že citový vzťah dieťaťa je k obom rodičom veľmi pozitívny, o niečo viac v prospech otca. Čo sa týka miery schopností výchovne vplývať na maloletého u každého z rodičov, znalkyňa uviedla, že matka praktickejšie zabezpečuje starostlivosť o domácnosť ako otec, avšak aj on sa dokáže o dieťa postarať. Matka však poskytuje menej stimulujúci výchovný postup u dieťaťa, pričom otec má v tomto zmysle intelektuálnejší, náročnejší a progresívnejší prístup. Matka je emocionálne i afektívne labilná osobnosť a otec môže zabezpečiť dieťaťu vyššiu intelektuálnu úroveň výchovy. Z dôvodu, že otec je pracovne mimo územia Slovenskej republiky, podľa znalkyne, striedavá osobná starostlivosť neprichádza do úvahy, pričom rodičia momentálne ani nie sú schopní riadne komunikovať. Za vhodnejšie výchovné prostredie pre maloletého znalkyňa považuje výchovné prostredie u otca. Maloletý potrebuje pokojné domáce prostredie, dôsledný režim, výraznejšiu stimuláciu jeho schopností a formovanie jeho
osobnostných vlastností, nielen zabezpečovanie základnej starostlivosti. Otec mu môže zabezpečiť vyššiu intelektuálnu aj emocionálnu úroveň výchovy ako matka. Preto v závere znalkyňa konštatuje, že otec má lepšie osobnostné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloletého. V rámci výsluchu súdnej znalkyne táto uviedla, že matka je inteligentná osoba a nemožno o nej hovoriť, že by nebola veľmi starostlivou matkou, ale jej prejav bol hysterický, impulzívny a vulgárny a k znaleckému dokazovaniu sa stavala veľmi prekvapivo. Otec je skôr introvertný typ zameraný intelektuálne a je pochopiteľné, že nie je taký praktický ako matka. Obaja rodičia majú veľmi odlišné výchovné názory a postoje. V rámci výpovede upresnila, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého neprichádza do úvahy, nakoľko komunikácia medzi rodičmi je veľmi zlá. Následne otec odišiel do zahraničia a teda znalkyňa predpokladala, že aj fyzicky by sa striedavá osobná starostlivosť nedala praktizovať, avšak toto posúdenie, v rámci výsluchu, ponechala na úvahe súdu. Ďalej uviedla, že matka síce dobre zabezpečuje potreby dieťaťa ako je strava a obliekanie, ale absentuje u nej záujem podnecovať maloletého v záujmoch a matka nedostatočnou sociokultúrnou stimuláciou neobohacuje jeho vedomosti a slovník. K otázkam matky, resp. jej právnej zástupkyne, týkajúcim sa zvláštnych praktík otca, znalkyňa uviedla, že nemôže povedať, že by správanie otca bolo úchylné, nie je však celkom obvyklé a do určitej miery je tolerovateľné. Dodala, že pokiaľ vie, otec s týmito praktikami rýchlo prestal sám. K osobe matky na kladené otázky znalkyňa ešte dodala, že jej správanie bolo afektívne, avšak pripustila, že niektoré veci matka posudzovala reálne a pokiaľ by navštívila napr. psychoterapeuta, ktorý by usmerňoval jej konanie, dalo by sa veľa vecí napraviť a do určitej miery je aj matka schopná riešiť problémy racionálne. Nie je takou zlou matkou, že by nemohla mať dieťa v osobnej starostlivosti, čiže s určitými výhradami, má osobnostné predpoklady na zverenie dieťaťa a dieťaťu by nehrozili žiadne riziká. Mala by sa však naučiť sebaovládaniu a mala by lepšie pracovať s dieťaťom.
Svedok G., ktorý je synom matky na pojednávaní dňa 12.9.2012 vypovedal, že spolu s matkou a maloletým B. žijú v spoločnej domácnosti, pričom starší brat U. už s nimi nebýva. Mame pomáha so starostlivosťou o brata a charakterizoval B. ako úplne obyčajné, celkom dobré dieťa a ich vzájomný vzťah hodnotil ako dobrý. Hrávajú sa spolu, chodieva pre neho do škôlky, chodievajú spolu aj na ihrisko a podobne. Vyslovil názor, že mama sa o neho stará vzorne, najlepšie ako vie, ľúbi ho a majú medzi sebou pekný vzťah. O otcovi maloletého uviedol, že ho pozná a v súčasnosti sa bratovi ozýva iba zriedka. Pokiaľ je maloletý doma, otca nespomína. V minulosti sa stretávali častejšie a brat sa na ich stretnutia tešil. Teraz je to skôr tak, ako keby bol Nikolaj pod určitým tlakom, resp. ako keby si od otca odvykol. Svedok poprel tvrdenia otca, že by jeho, prípadne staršieho brata U. niekedy matka fyzicky týrala.
Súd vykonal dokazovanie šetrením pomerov v domácnosti oboch rodičov, ktoré vykonali pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v priebehu konania dva krát, v rámci čoho urobili s maloletým bez prítomnosti rodičov aj neformálny pohovor. Prvé šetrenie bolo vykonané dňa 6.6.2011 v domácnosti otca a dňa 8.6.2011 v domácnosti matky. Obaja žijú v bytoch, ktoré sú udržiavané na primeranej hygienickej úrovni a obaja majú bytové podmienky vhodné. V rámci ďalšieho šetrenia, ktoré bolo dňa 28.8.2012 vykonali pohovor s maloletým, ktorý uviedol, že po prázdninách nastupuje do 1.triedy základnej školy, kam sa teší a s mamou idú kupovať školskú tašku. Prázdniny trávil s oboma rodičmi, s mamou bol v S., kde sa mu páčilo a s otcom bol na východnom Slovensku u babky, kde mu tiež bolo dobre a kde aj oslavoval narodeniny. Býva s mamou a starším bratom G., s ktorým vychádza dobre a brat U. sa už odsťahoval. Má tu veľa kamarátov, aj priamo v dome, aj na ihrisku, kam chodieva s mamou. U otca na D. nikdy nebol a nechce tam ísť bývať. Nepozná jazyk a nemá tam žiadnych kamarátov. Zdôraznil, že chce ostať bývať s mamou. Spomenul aj veľmi dobrý vzťah so starým otcom z maminej strany, s ktorým chodieva na chatu, kde má veľa kamarátov a dedko mu tam postavil aj stan.
Maloletý B. navštevuje od 1.9.2012 1.triedu ZŠ.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čo potvrdili obaja a teda návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému súd považoval za dôvodný. Od narodenia maloletého žili rodičia spolu asi iba jeden rok a inak prevažnú časť starostlivosti o dieťa zabezpečovala matka, s ktorou maloletý býva. Otec až do svojho odchodu na D. sa s dieťaťom stretával pravidelne a pomerne často. Intenzita stretávania sa otca s maloletým sa výraznejšie zmenila po odchode otca do zahraničia, čo bolo na jeseň 2011. Súd skúmal bytové podmienky a samozrejme aj ich osobnostné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o dieťa. Čo sa týka bytových pomerov, tieto sú a aj boli u oboch rodičov vyhovujúce. V otázke zverenia maloletého dieťaťa nebola zhoda medzi rodičmi. Spočiatku otec žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, pričom vzhľadom na zmenu, ktorá nastala v priebehu konania a to jeho presťahovanie do zahraničia, ktorý pobyt má dlhodobý charakter, žiadal zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Zo znaleckého dokazovania síce vyplynulo, že výchovné prostredie u otca sa dá považovať za vhodnejšie a otec môže maloletému zabezpečiť vyššiu intelektuálnu úroveň výchovy ako matka a celkovo má lepšie osobnostné predpoklady na osobnú starostlivosť o dieťa, súd sa však s týmto názorom súdnej znalkyne L. nestotožnil. Podľa názoru súdu by bolo vyňatie dieťaťa zo súčasného sociokultúrneho prostredia do úplne odlišného a cudzieho prostredia príliš stresujúce a zaťažujúce pre maloletého. V prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti otca by došlo k úplnému pretrhnutiu všetkých doterajších väzieb dieťaťa, ktoré je zvyknuté na život na bratislavskom sídlisku v blízkosti svojej rodiny (matka, dedko a bratia) a v blízkosti svojich rovesníkov. Dieťa navštevovalo materskú škôlku na sídlisku, voľný čas trávieva v okolí domu, prípadne na chate a v neposlednom rade od septembra 2012 začalo navštevovať základnú školu, preto by rozhodne nebolo v jeho záujme tieto vyhovujúce a zabehnuté podmienky meniť takýmto radikálnym spôsobom. I keď bola súdna znalkyňa toho názoru, že psychika dieťaťa je plastickejšia a rýchlejšie si zvyká, súd môže síce s týmto názorom súhlasiť, ale nemôže dopustiť čo i len vznik prípadného rizika, spočívajúceho v poškodení psychiky dieťa. Takéto riziko existuje, keďže na D. by bol jediným styčným bodom pre dieťa jeho otec, ktorý by tvoril, aspoň spočiatku, celý okruh známych ľudí dieťaťa. Naproti tomu má maloletý v X. vybudovaný celý okruh vzťahov, má zázemie a toto všetko teda zabezpečuje maloletému riadny a nerušený vývin. Nesúhlas súdu so závermi znaleckého posudku teda pramení najmä z toho, že prihliadol na záujem maloletého, ktorý sa okrem iného aj jednoznačne vyjadril, že chce ostať žiť u mamy, kde je zvyknutý a kde aj vyrástol. Matka je schopná zabezpečiť starostlivosť o dieťa riadnym spôsobom, venuje sa mu, pomáha mu s učením a napokon aj súdna znalkyňa konštatovala, že dokáže zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, i keď s určitými výhradami. Tieto výhrady zvlášť nekonkretizovala, iba odporučila spoluprácu matky s odborníkmi, ku ktorému odporúčaniu sa pridáva aj súd. Na základe vykonaného dokazovania teda súd konštatuje, že aj matka má vhodné osobnostné predpoklady na osobnú starostlivosť o dieťa a tvrdenia otca o fyzickom týraní jej starších detí sa nepreukázalo, keďže svedok G. toto poprel a súd jeho svedeckú výpoveď hodnotí ako vierohodnú. Podľa názoru súdu, tvrdenia otca o klamstvách a vulgárnostiach zo strany matky, vyplývajú z celkového zlého vzťahu, ktorý medzi sebou majú a zo situácie, že ako rodičia sú dlhodobo v spore. Zároveň bolo preukázané, že maloletý aj v minulosti a aj teraz navštevuje záujmové krúžky, matka sa mu venuje aj v tomto smere, čiže závery znalkyne o viac podnetnom prostredí u otca sa nepotvrdili. Súd ďalšie svedecké výpovede nevykonal, hoci otec toto navrhoval, neskôr však už na ich výpovediach netrval, pričom s ohľadom na vykonané dokazovanie, súd ani ďalšie svedecké
výpovede ani nepovažoval za potrebné a skutkový stav pokladal za dostatočne zistený a preukázaný. Pri hodnotení dôkazov súd nevzal do úvahy znalecký posudok L., keďže tento bol vypracovaný na základe jednostrannej požiadavky matky a skutkový stav bol dostatočne preukázaný iným spôsobom. Z ďalšieho vykonaného dokazovania vyplýva, že stretávanie sa otca s maloletým je tiež pre jeho vývoj podstatné, nakoľko aj otec môže maloletého obohatiť o iné zážitky, ako matka. Preto upravil styk otca s dieťaťom s ohľadom na jeho vek ako aj s ohľadom na tú skutočnosť, že otec žije v zahraniční, pričom takto upravený styk súd považuje za primeraný, dostatočný a v súčasnosti vyhovujúci.
O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa súd rozhodol tak, že to budú vykonávať obaja rodičia, keďže nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné určiť toto právo len jednému z rodičov a obmedziť tak rodičovské práva druhého rodiča.
Čo sa týka určenia výšky vyživovacej povinnosti otca, túto súd ustálil vo výške XXX,-€ mesačne a to v období od 1.9.2010 do 31.8.2012, pokiaľ maloletý navštevoval materskú škôlku. Počiatok úpravy vyživovacej povinnosti súd ustálil v zmysle návrhu matky, keďže dovtedy otec na výživu maloletého prispieval. Ďalšiu úpravu vyživovacej povinnosti súd ustálil dňom 1.9.2012 na sumu XXX,-€ mesačne z dôvodu, že maloletý týmto dňom začal navštevovať základnú školu, s čím sú spojené vyššie výdavky ako sú školské pomôcky a potreby, platby ZRŠ, triedneho fondu, družiny a ďalšie. Výšku takto určeného výživného súd považuje za primeranú a to jednak veku maloletého, ktorý má iba 6 rokov a ktorý spočiatku navštevoval materskú škôlku a v súčasnosti už začal navštevovať 1.triedu základnej školy. Zároveň súd výšku určeného výživného hodnotí ako primeranú aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Otec predložil na zhodnotenie svojho príjmu potvrdenie o výške čistého príjmu za obdobie od novembra 2011 do januára 2012, pričom jeho čistý príjem bol viac ako X.XXX,-€ mesačne a teda je plne schopný podieľať sa na výžive svojho dieťaťa určeným výživným a to aj z toho dôvodu, že iné vyživovacie povinnosti nemá. Súd teda nevyhovel časti návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške XXX,-€ mesačne ako bežné výživné a XXX,-€ mesačne na tvorbu úspor, nakoľko mal za to, že s ohľadom na vek dieťaťa je určená výška výživného primeraná, keďže maloletý nemá žiadne mimoriadne výdavky a tvorbu úspor súd nepovažuje za potrebnú a to opäť s ohľadom na vek dieťaťa.
Vzhľadom k tomu, že počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bol ustálený dňom 1.9.2010, vznikol otcovi na výživnom dlh vo výške X.XXX,XX €. Do zaplateného výživného za obdobie od 1.9.2010 do 5.12.2012 súd otcovi započítal zaplatené výživné a to sumu zaplatenú v roku 2010 (september až december) spolu vo výške X.XXX,XX €, pričom táto suma pozostáva z dvoch platieb uskutočnených v mesiaci september a október 2010 vo výške XXX,-€, zo sumy XX,-€ a sumy XX,XX €, ktorými otec prispel v septembri 2010 a ktoré boli preukázané, ďalej zo súm 2x XXX,-€ zaplatených v mesiacoch november a december 2010, pričom v mesiaci november otec okrem toho zaplatil aj sumu XX,-€ a sumu XX,XX €. V roku 2011 otec prispel na výživu maloletého spolu sumou X.XXX.,-€ a to 4x po XXX,-€ v mesiacoch január, marec, apríl a máj, pričom v mesiaci apríl prispel aj ďalšími sumami a to 2x XX,-€, 5x prispel sumami po XXX,-€ čo bolo v mesiacoch júl, september, október, november a december a sumou XX,-€, ktorou prispel v júni 2011 a sumou XXX,-€, ktorou prispel v auguste 2011. V roku 2012 otec prispieval na výživu maloletého pravidelne sumou XXX,-€, pričom touto sumou prispel až do novembra 2012. Spolu teda v roku 2012 na výživu dieťaťa zaplatil X.XXX,-€. V označenom období otec na výživu dieťaťa prispel spolu sumou X.XXX,XX € a túto sumu súd započítal do zročného výživného. Rozdiel medzi určeným výživným (mal zaplatiť X.XXX,-€) a zaplateným výživným (X.XXX,XX €) je zročné výživné vo výške X.XXX,XX €, ktoré súd otcovi povolil zaplatiť do 31.12.2012, keďže jeho príjem umožňuje dlh zaplatiť v celosti.
Konanie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o vydanie cestovného pasu maloletého a o vykonanie opätovného pohovoru s maloletým súd zastavil v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p., nakoľko otec tento návrh zobral na pojednávaní dňa 14.11.2012 späť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd
v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).