Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2Cb/20/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci žalobcu: DÚHA, a. s., so sídlom Čapajevova 29, Prešov, IČO: 31 690 360, právne zastúpeného: Mgr. Viliamom Čobirkom, advokátom so sídlom Čapajevova 29, Prešov, proti žalovanému: Václavů, s. r. o., so sídlom Podhora 26, Ružomberok, IČO: 35 876 735, právne zastúpenému: JUDr. Petrom Gruberom, advokátom so sídlom Janka Kráľa č. 3, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 162.650,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa priznáva náhrada trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 5.618,32 eur, ktoré mu je navrhovateľ povinný zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.4.2010 sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanému, aby súd určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu spôsobenú žalobcovi vo forme ušlého zisku na realizácii diela - výstavba projektu Kubínske Terasy Dolný Kubín, čím má žalobca voči žalovanému právo na náhradu škody a náhrady trov tohto konania.

Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že dňa 30.9.2008 uzatvoril ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo č. XX/XXXX, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela - výstavba (stavebné práce) projektu Kubínske Terasy Dolný Kubín. Dielo sa stavia na častiach pozemkov vedených Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Dolný Kubín pre katastrálne územie Dolný Kubín, obec Dolný Kubín, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14489m2 a parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 6034m2, ktoré má žalovaný prenajaté od vlastníka, ktorým je Mesto Dolný Kubín. Žalobca riadne vykonal časť diela a na základe vzájomne odsúhlasených súpisov vykonaných prác v súlade s vyššie uvedenou zmluvou o dielo vyfakturoval žalovanému práce uskutočnené za obdobie do 31.7.2009 v celkovej výške 1.441.911,05,- eur vrátane DPH. Napriek tomu, že všetky faktúry boli žalovanému riadne doručené a žalovaný voči žiadnej z nich nevzniesol žiadne námietky čo do ich dôvodu ani výšky, do dňa podania žaloby žalobcovi neuhradil celkovú sumu vo výške 1.286.365,37,- eur s príslušenstvom, a to aj napriek opakovaným výzvam žalobcu na zaplatenie, resp. viacerým nezrealizovaným prísľubom zo strany žalovaného za obdobie posledných 6 mesiacov. Nakoľko žalovaný do dňa podania žaloby dlžnú sumu neuhradil, žalobca podal v tejto veci návrh na začatie konania o zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, pričom Okresný súd Ružomberok vydal v uvedenej veci dňa 13.11.2009 platobný rozkaz pod sp. zn. XRob/ XXX/XXXX, v ktorom žalovaného zaviazal na úhradu uvedených pohľadávok žalobcu. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalobca odpor a v predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie. Žalovaný listom (odstúpenie od zmluvy o dielo č. XX/XXXX „Bytový dom Kubínske Terasy“), ktorý bol žalobcovi

doručený dňa 21.10.2009 odstúpil od zmluvy o dielo zo dňa 30.9.2008, ktoré žalobca považuje za neplatné a bezdôvodné. Svoje vyjadrenie žalobca k odstúpeniu zaslal listom zo dňa 6.11.2009. Podľa názoru žalobcu je nesporné, že nedošlo k splneniu žiadnej z podmienok, ktorú predpokladá zmluva resp. , na to, aby bolo možné využiť inštitút odstúpenia od zmluvy ( ). Navyše, odstúpenie od zmluvy nemôže byť platné ani v prípade, ak sa v ňom odstupujúca strana odvoláva na dôvody, ktoré sama spôsobila. V liste žalovaný ako dôvod odstúpenia uviedol skutočnosť, že predmetné dielo nebolo v zmluve dohodnutom termíne dokončené ani skolaudované, pričom sa zároveň odvolal na údajný prejav vôle žalobcu „...dielo za daných podmienok nedokončiť“. Žalobca poukázal na list žalovaného zo dňa 8.9.2009, v ktorom „ vzhľadom na nepredvídané okolnosti na jeho strane“ - neschopnosť splácať splatné záväzky voči žalobcovi, netrval žalovaný na pôvodne dohodnutom termíne ukončenia stavby, t. j. 30.9.2009 s tým, že nový termín ukončenia stavby bude medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý po vyriešení problémov na strane žalovaného. Žalobca preto považuje za absurdné, že prejav vôle žalovaného odstúpiť od zmluvy je založený výlučne na dôvode, ktorého vznik žalovaný ako odstupujúca strana sama spôsobila, resp. za ktorý zodpovedá, čo je z listu žalovaného zrejmé. K platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného preto ani nemohlo dôjsť. Žalobca oznámil žalovanému jednoznačné stanovisko k odstúpeniu od zmluvy už 26.10.2009 na stretnutí uskutočnenom v sídle spoločnosti žalobcu a vzhľadom na to, že žalovaný od vtedy podnikol viaceré kroky vedúce k protiprávnemu stavu, upozornil žalobca žalovaného, že využije všetky dostupné právne prostriedky na to, aby sa ďalšiemu pokračovaniu uvedeného protiprávneho stavu spôsobeného žalovaným zabránilo. Žalobca ako zhotoviteľ listom zo dňa 25.3.2010 z vyššie uvedených dôvodov vyzval žalovaného na náhradu škody na ušlom zisku vo veci realizácie diela výstavba projektu Kubínske Terasy Dolný Kubín, pričom výška škody bola vyrátaná na sumu 162.650,- eur. Z. si list do dňa podania žaloby neprezval.

Na pojednávaní konanom dňa 16.6.2010 právny zástupca žalobcu požiadal súd, aby pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 162.650,- eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej sumy od 11.4.2010 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku.

Okresný súd G. uznesením sp. zn. zo dňa 16.6.2010 pripustil zmenu žalobu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 162.650,- eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej sumy od 11.4.2010 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku. Predmetom konania sa teda stalo zaplatenie sumy 162.650,- eur s príslušenstvom.

Okresný súd Ružomberok medzitýmnym rozsudkom sp.zn. -549 zo dňa 23.5.2011 určil, že základ nároku navrhovateľa titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla odstúpením odporcu od zmluvy o dielo č. XX/XXXX uzatvorenej dňa 30.9.2008 listom zo dňa XX.X.XXXX je daný.

Proti uvedenému rozsudku podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. XXCob/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX medzitýmny rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 23.5.2011 zrušil a vec vrátil súdu 1.stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že medzitýmnym rozsudkom bolo potrebné v prejednávanej veci vyriešiť základ nároku žalobcu na náhradu škody, posúdiť dôvodnosť uvedeného práva, pretože pred vyhlásením konečného rozsudku sa bude súd môcť zaoberať len spôsobom, rozsahom náhrady škody včetne úvahy o znížení náhrady škody. Okresný súd však základ danosti nároku žalobcu odvodil zo záveru riešenia prejudiciálnej otázky týkajúcej sa (ne)platnosti odstúpenia od zmluvy bez toho, aby skúmal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (kauzálny nexus), teda neskúmal základné atribúty náhrady škody ako základ uplatneného nároku. V napadnutom rozsudku poukázal na pripojené znalecké posudky zo strany žalobcu a ustálil, že je daný základ nároku žalobcu titulom náhrady škody, ktorú bližšie nekonkretizoval, v čom teda má škoda spočívať, okrem uvedenia, že žalovaný odstúpením od zmluvy neumožnil žalobcovi dokončiť dielo, ako to bolo medzi stranami dohodnuté v zmluve. Nebolo vyhodnotené, či samotným odstúpením žalovaného od zmluvy boli porušené zmluvné záväzky žalovaného, a či práve v dôsledku odstúpenia

od zmluvy žalovaným vznikla, a či vznikla žalobcovi. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd vyhodnocoval uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku, teda základ tohto nároku tak, aby závery prijaté súdom 1.stupňa v medzitýmnom rozsudku tvorili podklad pred vyhlásením konečného rozsudku, pred vyhlásením ktorého súd ustáľuje len spôsob a rozsah náhrady škody. Krajský súd v súvislosti s nárokom uplatneným žalobcom vo väzbe na napadnutý medzitýmny rozsudok okresného súdu a jeho záver, v ktorom konštatoval danosť nároku o náhradu škody poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. C. XXX/XXXX zo dňa 10.6.2007, v zmysle ktorého škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá môže mať podobu škody skutočnej, spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody tzv. márne vynaložené náklady a nemožnosť vykonávať určité majetkové práva, alebo v podobe ušlého zisku, ktorým sú vyčíslené hodnoty, o ktoré sa majetok poškodeného v dôsledku škodovej udalosti nezväčšil.

Skutočnosť, že okresný súd dostatočne neodôvodnil konštatovanú nezrozumiteľnosť a neurčitosť odstúpenia žalovaného od zmluvy, že neskúmal, či odstúpenie žalovaného od zmluvy bolo dôvodné, či teda došlo k splneniu dohodnutých alebo zákonných podmienok pre odstúpenie od zmluvy a tiež tým, že nevyhodnocoval základ nároku žalobcu na náhradu škody cez posúdenie zákonných predpokladov nároku na náhradu škody formou ušlého zisku sa premietla v konečnom dôsledku i do nedostatočných a tým nepreskúmateľných dôvodov napadnutého rozsudku v rovine nesúladu s ust. . V ďalšom konaní okresný súd za rešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu vec opätovne prejedná s dôrazom na skutkové určenie a vymedzenie nárokovanej náhrady škody vo forme ušlého zisku žalobcu, opätovne prejudiciálne vyhodnotí predmetné odstúpenie žalovaného od zmluvy v rovine jeho (ne)určitosti, (ne)zrozumiteľnosti a dôvodnosti. K týmto otázkam vykoná potrebné, najmä účastníkmi navrhnuté dôkazy.

V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sa preto súd opätovne oboznámil s obsahom doterajšieho spisu a vykonaných dôkazov, pričom na pojednávaní konanom dňa 5.12.2012 konal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, pričom právny zástupca navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti ako aj neúčasti navrhovateľa na pojednávaní a súhlasili s tým, aby sa konalo v ich neprítomnosti s tým, že v plnom rozsahu zotrvávajú na svojim vyjadreniach a písomných podaniach s poukazom na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa mal naplánovanú zahraničnú cestu.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na svojich prednesoch a vyjadreniach, poukázal na skutočnosť, že prioritnou otázkou tohto sporu bola otázka prejudiciálne posúdiť platnosť či neplatnosť odstúpenia od zmluvy, a teda či odstúpenie bolo platné alebo neplatné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline a uviedol, že prejav vôle - odstúpenie od zmluvy bolo platné. Boli splnené všetky podmienky na to, aby sa mohlo od zmluvy odstúpiť, prejav vôle bol zrozumiteľný, určitý. Tiež poukázal na skutočnosť, že odstúpiť od zmluvy možno v prípade, ak to bolo dohodnuté alebo ak to umožňuje zákon. Zmluva o dielo umožňovala, aby ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpila, čiže odstúpenie od zmluvy bolo platné, účinné, vyvolalo zamýšľané účinky a na základe odstúpenia od zmluvy zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania zanikol. Z tohto dôvodu preto súd nemôže priznať navrhovateľovi náhradu škody z tej skutočnosti, že tento nemohol dokončiť investičnú akciu. Poukázal aj na určitú manipuláciu zo strany navrhovateľa, ktorý si najskôr vyžiadal od odporcu jeho stanovisko, resp. postoj, že stavbu nedokončí. Nemožno teda zazlievať odporcovi, že od zmluvy za takýchto podmienok odstúpil. Navrhovateľ vyvíjal nátlak na odporcu, aby stavbu predal, pričom cenová ponuka za predaj stavby bola zo strany navrhovateľa poddimenzovaná. Poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľ vlastne využil tieseň, v ktorej bol odporca a za takýchto podmienok mu ponúkol odkúpenie stavby. Na základe uvedených skutočností navrhol návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Na otázky uviedol, že odporca odstúpil od zmluvy na základe článku 24 bod 1 druhá odrážka tejto zmluvy a dôvodom odstúpenia od zmluvy bola tá skutočnosť, že navrhovateľ meškal s prácami a odovzdaním diela. K listu zo dňa 8.9.2009 uviedol, že tento list si vyžiadal navrhovateľ pod prísľubom, že sa dohodne ďalší termín, teda takýmto úskokom si vyžiadal tento list a následne na ďalšom rokovaní oznámil, že nebude pokračovať v stavebných prácach, čiže tento list nebol zaslaný zo strany odporcu dobrovoľne, a aj keby bol list zaslaný dobrovoľne, teda že by odporca list napísal sám, poukázal na články, konkrétne na dve ustanovenia zmluvy, v ktorých sa uvádza, že akékoľvek zmeny, dodatky alebo akékoľvek skutočnosti budú odsúhlasené na základe súhlasných písomných prejavov zmluvných strán. Doplnil, že aj keby

tento list bol zaslaný dobrovoľne, nemalo by to relevantný účinný vplyv na to, že odstúpenie od zmluvy bolo platné. Právny zástupca odporcu ďalej poukázal na článok 19 bod 7 zmluvy, kde je uvedené, že ak zhotoviteľ nesplní dielo v termíne podľa zmluvy, alebo preruší vykonávanie predmetu tejto zmluvy, je objednávateľ povinný požiadať uhradenie nákladov a škôd, ktoré mu tak preukázateľne vznikli. Tým, že navrhovateľ donútil odporcu, aby poslal list, že nebude požadovať dokončenie diela v termíne, tým sa vlastne snažil vyblokovať nárok odporcu podľa tohto článku zmluvy, aby si odporca nemohol uplatniť voči navrhovateľovi ako zhotoviteľovi nejakú náhradu nákladov a škôd, ktoré mu tak preukázateľne vznikli.

Štatutárny zástupca odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že list, na ktorý sa odvoláva právny zástupca navrhovateľa zo dňa 8.9.2009, ktorým oznámil navrhovateľovi, že nebudú požadovať pôvodný termín dokončenia a nový termín dokončenia stavby bude dohodnutý medzi spoločnosťami, celé sa to udialo tak, že list bol napísaný v unimobunke priamo na stanovisku, kde sa stretol s pánom W. G., ktorý bol stavbyvedúci, kde sa vlastne začali baviť ohľadom možnosti ako vlastne celú stavbu dokončiť, dofinancovať. On navrhol, že dofinancuje túto stavbu pomocou hypoték, že sa predĺži termín dokončenia stavby a celé sa to uskutoční. Na toto však pán G. uviedol, že sa dohodnú o týždeň. Na počítači napísal list zo dňa 8.9.2009, ktorým mal štatutárny zástupca odporcu oznámiť navrhovateľovi, že nebudú požadovať termín dokončenia stavby pôvodný a dal mu list podpísať. Rozlúčili sa s tým, že sa o týždeň dohodnú, ako celé dielo dokončia, ako to dofinancujú a dokončí sa celá stavba. O týždeň však nastala zo strany zástupcu navrhovateľa zmena rétoriky, zástupcovia navrhovateľa pán T. a pán G. uviedli, že ním navrhnutý systém dofinancovania stavby neakceptujú a nemajú záujem dielo dokončiť, teda chceli a vyjadrili svoju vôľu prestať pokračovať v stavebných prácach. Keď sa ich opýtal, prečo to neakceptujú, nijako mu to neodôvodnili. Dokonca ho podozrievali z toho, že hľadá cestu ako im nezaplatiť, čo však nebola pravda. Vzhľadom k tomu, že nastala takáto situácia, musel túto situáciu vyriešiť, a preto sa rozhodol, že odstúpi od zmluvy o dielo, čo sa aj udialo listom zo dňa 20.9.2009. Po odstúpení opätovne zvolal všetkých veriteľov a navrhol im spôsob dofinancovania stavby formou hypoték, čo sa odsúhlasilo, boli tam prítomní všetci hlavní veritelia, a teda stavba pokračovala ďalej. Celá vec fungovala, pričom v súčasnej dobe majú zaplatených 98% záväzkov. Ohľadom skutočnosti, že ho navrhovateľ upodozrieval, že nechcú zaplatiť, uviedol, že v prospech veriteľov bolo zriadené záložné právo na tie bytové jednotky, čiže nie je pravdou, že by nemal záujem vyplatiť spoločnosť DÚHA alebo ostatných veriteľov. Na záver teda uviedol, že list zo dňa 8.9.2009 bol na popud zástupcu navrhovateľa, avšak ako uviedol jeho právny zástupca, poukázal na článok 25 bod 1 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého všetky písomné zmeny, dodatky alebo akékoľvek ustanovenia a úkony, ktoré by chceli zmeniť zmluvu, by museli vyžadovať súhlasný prejav dvoch strán písomnou formou. Nakoľko sa tak nestalo, list zo dňa 8.9.2009 považujú za bezpredmetný a nemá žiadny súvis s odstúpením od zmluvy.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, pričom s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Žiline zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa , zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

Podľa , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa , ak omeškanie dlžníka () alebo veriteľa () znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Podľa , na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

Podľa , odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa , oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

Podľa , ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

Podľa , odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa , škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa , za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 30.9.2008. Predmetom uvedenej zmluvy bol záväzok zhotoviteľa - žalobcu vykonať pre objednávateľa - žalovaného riadne a včas dielo - výstavbu (stavebné práce) projektu Kubínske Terasy Dolný Kubín na Nemocničnej ulici v Dolnom Kubíne na časti pozemkov vedených Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Dolný Kubín pre katastrálne územie a obec Dolný Kubín zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14479m2 a parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 6034m2, pričom predpokladaná zastavaná časť týchto pozemkov komplexu Kubínske Terasy mala mať výmeru 1321,4m2 podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie diela. Na základe uvedenej zmluvy sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal zhotoviteľovi - žalobcovi zaplatiť za dielo dohodnutú cenu v zmysle čl. 6 zmluvy. Predmetom uvedenej zmluvy bola aj úprava ďalších vzájomných práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s realizáciou diela. Žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal dielo vykonať vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť riadne a včas na požadovanej odbornej úrovni a v prvotriednej kvalite a stanovenej lehote. Termín zhotovenia diela bol stanovený od 1.10.2008 do 30.9.2009. Zmluvné strany si v čl. 24 uvedenej zmluvy dohodli, kedy sú oprávnené od zmluvy odstúpiť. V konaní bolo ďalej preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 8.9.2009 oznámil žalobcovi skutočnosť, že hoci podľa čl. 5.2 uzatvorenej zmluvy bol termín dokončenia stavby dohodnutý na termín 30.9.2009, vzhľadom na nepredvídané problémy na strane žalovaného tento žalobcovi oznámil, že uvedený termín nebude požadovať a nový termín dokončenia stavby bude dohodnutý medzi zmluvnými stranami po vyriešení problému na strane žalovaného. Následne žalovaný listom zo dňa 20.9.2009, (v konaní však bolo preukázané, že uvedený list bol vyhotovený až dňa 20.10.2009) žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo č. XX/XXXX „bytový dom Kubínske O.“ s poukazom na a nasl. , nakoľko sa žalobca zaviazal v uzatvorenej zmluve dokončiť dielo do 30.9.2009, pričom dielo nebolo k uvedenému termínu dokončené a skolaudované a odvolal sa ďalej na prejav vôle žalobcu na spoločnom stretnutí dielo za daných podmienok nedokončiť. Súd teda v uvedenom prípade skúmal, či k odstúpeniu od zmluvy došlo platne a na základe skutočností predpokladaných v uzatvorenej zmluve a v zákone.

Po opätovnom oboznámení sa s listinnými dôkazmi, súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline mal za preukázané, že účastníci konania si v uzatvorenej zmluve o dielo č. XX/XXXX v článku 24 tejto zmluvy dohodli, kedy je žalovaný ako objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Jedným z dôvodov odstúpenia od zmluvy bola aj skutočnosť, že si zhotoviteľ - žalobca neplní harmonogram prác, ktorý bol dohodnutý a presne stanovený v prílohe č. 3 k uvedenej zmluve. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v liste zo dňa 20.9.2009 označenom ako odstúpenie od zmluvy o dielo č. XX/XXXX „bytový dom Kubínske terasy“ odstúpil od zmluvy z dôvodu nedokončenia diela v lehote do 30.9.2009. V zmysle článku 24.1 uzatvorenej zmluvy o dielo bol odporca ako objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípadoch, ak zhotoviteľ neplní kvalitatívne-technické parametre a podmienky zhotovovania diela určených projektom pre realizáciu stavby, STN a všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a touto zmluvou alebo ak zhotoviteľ neplní harmonogram prác (príloha č. 3). Podľa článku 22.1 uzatvorenej zmluvy všetky právne úkony smerujúce k zmene alebo k zrušeniu zmluvy vyžadujú písomnú formu. Podľa článku 22.5 akékoľvek oznámenie, požiadavka alebo súhlas, ktorý sa bude vyžadovať na základe zmluvy, musí byť vykonaný v písomnej forme. Podľa článku 19.7 ak zhotoviteľ nesplní dielo v termíne podľa zmluvy alebo preruší vykonávanie predmetu tejto zmluvy, je objednávateľ oprávnený požadovať uhradenie nákladov a škôd, ktoré mu tak preukázateľne vznikli. Podľa článku 25.1 uzatvorenej zmluvy zmeny obsahu zmluvy môžu nastať výlučne na základe dohody zmluvných strán, a to prijatím písomného dodatku k zmluve podpísaným oboma zmluvnými stranami. Ak nedôjde k dohode o znení dodatku k zmluve, oprávňuje to obe strany, aby ktorákoľvek z nich požiadala súd o rozhodnutie. Z vyššie citovaných ustanovení článku uzatvorenej zmluvy o dielo č. XX/XXXX

teda vyplynulo, že odporca ako objednávateľ diela bol oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, ak zhotoviteľ neplní harmonogram prác (príloha č. 3). V zmysle článku 5.2 termín zhotovenia diela bol od 1.10.2008 do 30.9.2009. Podľa článku 5.3 zmluvy o dielo č. 01/2008 termíny zhotovenia diela sú pre zmluvné strany záväzné a ich zmena (ako aj zmena čiastkových termínov) môže nastať výlučne podpísaním dodatku k tejto zmluve. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k 30.9.2009 navrhovateľ ako zhotoviteľ diela dielo v termíne do 30.9.2009, ktorý bol dohodnutý v uzatvorenej zmluve o dielo, neodovzdal. Odporca ako objednávateľ diela teda využil ustanovenie článku 24 bod 1 druhá odrážka uzatvorenej zmluvy a odstúpil od uzatvorenej zmluvy z dôvodu nedokončenia diela v termíne jeho zhotovenia. Súd teda vykonaným dokazovaním zistil, že odporca bol oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo a tiež bolo zistené, že vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ bol v omeškaní zo zhotovením diela, bol naplnený skutkový dôvod, na základe ktorého odporca platne odstúpil od zmluvy o dielo. Tiež bolo preukázané a v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ odstúpenie od zmluvy prevzal, teda toto odstúpenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry. K termínu zhotovenia diela, resp. ku skutočnosti, že dielo nebolo zhotovené navrhovateľom k 30.9.2009, navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že samotný žalovaný listom zo dňa 8.9.2009 oznámil žalobcovi, že netrvá na dokončení diela v lehote do 30.9.2009. K tejto skutočnosti však súd poukazuje na ustanovenie článku 25.1 uzatvorenej zmluvy o dielo, v zmysle ktorého zmeny obsahu zmluvy môžu nastať výlučne na základe dohody zmluvných strán, a to prijatím písomného dodatku k zmluve podpísaného oboma zmluvnými stranami. V konaní nebolo preukázané, že by bol medzi účastníkmi konania podpísaný nejaký dodatok k uzatvorenej zmluve ohľadom zmeny termínu zhotovenia diela, a preto samotný list odporcu zo dňa 8.9.2009, ktorým odporca navrhovateľovi oznámil, že netrvá na dokončení diela v lehote do 30.9.2009, nemá žiadnu právnu účinnosť, nakoľko nedošlo týmto listom k účinnej zmene obsahu zmluvy článku 5.2, v ktorom bol záväzne stanovený termín zhotovenia diela. Z tohto dôvodu sa preto navrhovateľ nemôže odvolávať na tú skutočnosť, že samotný odporca nežiadal zhotoviť dielo v lehote do 30.9.2009, tak ako to bolo v zmluve zmluvnými stranami dohodnuté. Okrem toho podľa tvrdenia štatutárneho zástupcu odporcu list bol napísaný pod nátlakom zo strany zástupcov navrhovateľa, ktorí sa týmto spôsobom snažili o to, aby odporca nemohol využiť článok 19.7 uvedenej zmluvy o dielo, v zmysle ktorého ak zhotoviteľ nesplní dielo v termíne podľa zmluvy alebo preruší vykonávanie predmetu zmluvy, je odporca ako objednávateľ oprávnený požadovať uhradenie nákladov a škôd, ktoré mu tak preukázateľne vznikli. V danom prípade ak teda navrhovateľ prestal vykonávať dielo, bol to práve odporca, ktorý bol oprávnený požadovať uhradenie nákladov a škôd, ktoré mu tak preukázateľne vznikli. Súd teda ustálil, že odporca platne odstúpil od zmluvy o dielo.

Podaným návrhom, ktorého zmenu súd pripustil, sa teda navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 162.650,- eur titulom škody vo forme ušlého zisku na realizácii diela - výstavba projektu Kubínske terasy, nakoľko odporca neplatne odstúpil od zmluvy o dielo a tým neumožnil navrhovateľovi, aby dielo dokončil. V danej veci teda ide o náhrady škody titulom ušlého zisku. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (kauzálny nexus). Tieto predpoklady musia byť všetky splnené, aby sa mohlo jednať o vznik zodpovednosti za škodu. V prípade, že jeden z týchto predpokladov absentuje, nie je daná zodpovednosť za škodu. V konaní mal súd za preukázané, že odporca tým, že odstúpil od zmluvy o dielo, nekonal protiprávne, odporca bol na takýto úkon oprávnený na základe uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorá umožňovala jednej zo zmluvných strán odstúpiť od zmluvy za splnenia určitých skutkových predpokladov, ktoré boli takisto v prípade odporcu splnené, nakoľko bolo preukázané, že navrhovateľ ako zhotoviteľ bol v omeškaní so zhotovením diela, a preto odporca platne odstúpil od zmluvy o dielo. V konaní nebolo preukázané iné porušenie povinnosti zo strany odporcu, a preto súd ustálil, že v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu vo forme ušlého zisku. S poukazom na uvedené skutočnosti súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenia práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účelne vynaložené trovy konania odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené nasledovne:

Právny zástupca odporcu si uplatnil odmenu za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok dňa 11.4.2011, vyjadrenie k znaleckým posudkom zo dňa 23.5.2011, účasť na pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok dňa 23.5.2011, spísanie odvolania proti rozsudku dňa 8.7.2011 a účasť na pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok dňa 5.12.2012), za 1 úkon právnej služby prináleží právnemu zástupcovi odporcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. tarifná odmena vo výške 745,25 eur, súd mu teda priznal 6x 745,25 eur, teda spolu sumu 4.471,50 eur. Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi odporcu i náhradu hotových výdavkov, a to 6x režijný paušál k uvedeným úkonom právnej služby, za 5 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2011 režijný paušál vo výške 7,41 eur a za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 režijný paušál vo výške 7,63 eur, teda spolu vo výške 44,68 eur.

Právny zástupca odporcu si ďalej uplatnil aj náhradu hotových výdavkov, a to cestovných nákladov za cesty z Banskej Bystrice do Ružomberka a späť na pojednávania konané dňa 11.4.2011, 23.5.2011 a 5.12.2012, uplatnil si iba paušálnu náhradu za opotrebovanie vozidla (vzdialenosť Banská Bystrica - Ružomberok a späť 106 km, náhrada za 1 km 0,183 eur/1 km), teda za jednu cestu predstavuje náhrada sumu 19,40 eur, nakoľko boli vykonané tri pojednávania, súd priznal náhradu vo výške 3x 19,40 eur, teda 58,20 eur. Právny zástupca odporcu si náhradu za spotrebované pohonné hmoty neuplatnil.

Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi odporcu i náhradu za stratu času stráveného na ceste na pojednávanie konané na Okresnom súde Ružomberok v dňoch 11.4.2011, 23.5.2011 a 5.12.2012, za pojednávania vykonané v roku 2011 si právny zástupca odporcu uplatnil za každé pojednávanie dve hodiny, za dve pojednávania 4 hodiny, teda 8 polhodín, za 1 polhodinu náhrada predstavuje sumu 12,35 eur, teda súd mu priznal 8x 12,35 eur, teda 98,80 eur. Za pojednávanie konané dňa 5.12.2012 si uplatnil dve hodiny strávené na ceste, teda 4 polhodiny každá vo výške 12,71 eur, teda súd mu priznal 4x 12,71 eur, teda 50,84 eur a celková náhrada za stratu času bola vyčíslená na sumu 149,64 eur.

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil aj 20% DPH z odmeny za 6 úkonov právnej služby, teda zo sumy 4.471,50 eur vo výške 894,30 eur s poukazom na § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. Celkom boli teda trovy právneho zastúpenia priznané vo výške 5.618, eur a tieto je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu vedené v Tatrabanke a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX tak, ako to vyplýva z ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na odvolanie.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.