Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-6-2011.pdf
PDF · 108.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4Cb/6/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: PRO NOVA spol. s r.o., IČO 36 301 965, so sídlom Kasárenská 9, Trenčín, proti žalovanému: ALNEA s.r.o., IČO 36 227 480, so sídlom Vajanského 1949/19, Piešťany, o zaplatenie 15 998,76 eura s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15 998,76 eura spolu s 13,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 691,69 eura od 28.11.2008 až do zaplatenia, s 12,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 896,24 eura od 10.12.2008 až do zaplatenia, s 10,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 877,08 eura od 03.01.2009 až do zaplatenia, s 10,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 904,16 eura od 14.02.2009 až do zaplatenia, s 10,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 876,79 eura od 04.03.2009 až do zaplatenia, s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 869,41 eura od 19.03. 2009 až do zaplatenia, s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 836,15 eura od 24.03.2009 až do zaplatenia, s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 856,56 eura od 07.04.2009 až do zaplatenia, s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 852,52 eura od 15.04.2009 až do zaplatenia, s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 900,41 eura od 18.04.2009 až do zaplatenia, s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 903,39 eura od 01.05.2009 až do zaplatenia, s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 910,95 eura od 06.05.2009 až do zaplatenia, s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 931,29 eura od 19.05.2009 až do zaplatenia, s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 934,21 eura od 27.05.2009 až do zaplatenia, s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 923,56 eura od 16.06.2009 až do zaplatenia, s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 956,17 eura od 21.07.2009 až do zaplatenia a s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 878,18 eura od 01.01.2010 až do zaplatenia, to všetko spolu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 2 243,40 eura (pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 786,60 eura, zo súdneho poplatku v sume 959,50 eura a z iných trov konania v sume 497,30 eura), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 14.03.2011 (došlou súdu dňa 15.03.2011) domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15 998,76 eura s úrokmi z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že v rámci obchodnej spolupráce v r. 2008 a 2009 vystavil žalovanému za sprostredkovanie predaja tovaru do zahraničia faktúry s 5%-nou províziou (faktúry č. 071/2008, 072/2008, 075/2008, 005/2009, 006/2009, 011/2009, 012/2009, 014/2009, 017/ 2009, 020/2009, 024/2009, 025/2009, 026/2009, 029/2009, 031/2009, 038/2009 a 058/2009.
Na uvedené faktúry žalovaný zaplatil iba sumu 150,70 eura (na faktúru č. 071/2008), zvyšok neuhradil ani po výzvach právneho zástupcu žalobcu.
V rámci ich obchodnej spolupráce žalovaný zaplatil žalobcovi 31 predchádzajúcich faktúr v celkovej sume 658 363,- Sk (= 21 854,- eur).
K podanej žalobe pripojil listinné dôkazy, a to: zhora uvedené faktúry; predžalobnú výzvu; prehľad žalovaným už uhradených faktúr.
Žalobca zaplatil súdny poplatok za podaný návrh (žalobu) v sume 959,50 eura.
Dňa 22.03.2011 súd pod č. k. 11Rob/17/2011-29- vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa platobný rozkaz podľa ust. § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") zrušil v plnom rozsahu.
Listová zásielka, obsahujúca predvolanie žalovaného na nariadené pojednávanie, sa dňa 14.11.2012 vrátila súdu späť nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa "zásielka neprevzatá v odbernej lehote". V zmysle ust. § 48 ods. 2 OSP sa zásielka dňom 18.11.2012 považuje za doručenú (fikcia doručenia).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi založenými v spise, výpoveďou žalobcu, výsluchom svedkov, a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalovaný v poddanom odpore proti zhora uvedenému platobnému rozkazu na svoju obranu poprel pravdivosť tvrdení žalobcu, obsiahnutých v podanej žalobe a tiež, že by bol žalobcovi dlžný žalovanú sumu s príslušenstvom; nárok žalobcu poprel v celom rozsahu. Tvrdil, že v r. 2008 a 2009 neexistovala medzi účastníkmi konania dohoda, predmetom ktorej by bolo sprostredkovanie predaja tovaru vyrobeného žalovaným; z uvedeného dôvodu boli predmetné faktúry vystavené neoprávnene a bezdôvodne. Tvrdil tiež, že dodávky tovaru spoločnosti Hummel International GmbH Co KG, SRN (ďalej aj " spoločnosť Hummel") v období od septembra 2008 do mája 2009 boli realizované žalobcom na základe písomných objednávok spoločnosti Hummel a každá objednávka tvorila samostatnú zmluvu o dielo (ďalej aj "ZoD"), ktoré uzatvárali priamo žalovaný ako zhotoviteľ a spoločnosť Hummel ako objednávateľ, na základe ktorej žalovaný dodal cit. spoločnosti ňou objednaný tovar. Uviedol, že žalovaný zaplatil žalobcovi 5%-nú províziu z hodnoty tovaru dodaného spoločnosti Hummel v období od januára 2008 do augusta 2008 za dodávky tovaru podľa ZoD, pri ktorých bol žalobca činný ako obchodný zástupca, a to na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, platnosť ktorej bola dohodnutá na obdobie od 01.01. 2008 do 31.08.2008. Poukázal na ust. § 659a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "OBZ") a uviedol, že už počas trvania zmluvy o obchodnom zastúpení sa obchody žalovaného so spoločnosťou Hummel uzatvárali priamo medzi nimi a nie v dôsledku činnosti žalobcu, no aj napriek tomu žalobcovi províziu za obdobie trvania predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení uhradil.
Ďalej uviedol, že v priebehu mesiacov január až august 2008 žiadal žalobcu, aby sa priamo podieľal na uzatváraní obchodov, poskytol servis ohľadne plánovania objemu tovaru, reklamáciách a platobnej schopnosti spoločnosti Hummel, avšak žalobca sa zúčastnil iba jedného či dvoch rokovaní so spoločnosťou Hummel a okrem vystavovania faktúr nevykonával pre žalovaného žiadnu činnosť. Napriek dohode účastníkov žalovaný znášal i náklady na dopravu k spoločnosti Hummel (pričom na základe dohody účastníkov mali byť ich náklady spojené s rokovaniami s cit. spoločnosťou uhrádzané žalobcom). Tvrdil, že uvedené skutočnosti potvrdzujú nielen objednávky spoločnosti Hummel, zasielané priamo žalovanému, ale aj to, že spoločnosťou Hummel dlžné sumy za žalovaným dodané diela si vymáhal žalovaný sám, bez súčinnosti žalobcu.
Uviedol, že zmluvy o dielo uzatvárané v období od septembra 2008 do mája 2009 nesprostredkoval žalobca; podľa dohody účastníkov v zmluve o obchodnom zastúpení vznikol žalobcovi nárok na províziu až riadnym zaplatením tovaru spoločnosťou Hummel; aj z toho dôvodu žalobcovi uhrádzali faktúry za obdobie január 2008 až august 2008 po lehote ich splatnosti. Tvrdil, že k čiastočnej úhrade faktúry č. 071/2008 došlo omylom.
K podanému odporu žalovaný žiadne dôkazy nepripojil.
Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že všetky faktúry za provízie boli vystavené až po úhrade spoločnosťou Hummel. Uviedol, že zmluva o obchodnom zastúpení účastníci uzatvorili na dobu neurčitú.
K obchodnej spolupráci všetkých zúčastnených strán (žalobcu, žalovaného a spoločnosti Hummel) uviedol, že všetky objednávky spoločnosti Hummel boli zasielané výlučne žalobcovi, ktorý ich po spracovaní zasielal žalovanému. V období od septembra 2008 do mája 2009 (ktoré žalovaný označil ako bezzmluvné) to boli objednávky č.: 22/8.9.08, 23/8.9.08, 24/2.10.08, 25/13.10.08, 26/29.10.08, 27/20.11.08, 28/4.12.08, 29/8.1.09, 30/8.1.09, 31/2.2.09, 32/6.2.09, 33/16.2.09, 34/26.2.09, 35/6.3.09, 36/17.3.09, 37/, 38/30.03.09, 39/7.4.09 a 40/28.4.09.
Spolupráca a zabezpečovanie exportu v období od januára 2008 do augusta 2008 sa nelíšila od spolupráce v nasledujúcom období. Obchod so spoločnosťou Hummel vznikol od začiatku spolupráce a počas nej len v dôsledku priamej aktívnej činnosti žalobcu. Na základe požiadavky žalovaného na zabezpečenie výrobného exportného programu žalobca zabezpečil celý obchod od prvého kontaktu, celé vzorovanie až po predaj výrobkov žalovaného (čalúnených súprav) spoločnosťou Hummel. Žalobca v každom období spolupráce so spoločnosťou Hummel (t. j. pred aj po auguste 2008) zabezpečoval pre žalovaného kompletný servis (získanie objednávky, jej zaslanie žalovanému, potvrdenie akceptácie objednávky spoločnosti Hummel, organizovanie prepravy tovaru, organizovanie dovozu kože na realizáciu objednávky, sledovanie splatnosti faktúr, urgovanie platieb atď.), ktorý realizoval telefonicky aj písomne. O aktívnej činnosti žalobcu v období po auguste 2008 svedčí aj jednanie žalobcu, žalovaného a spoločnosti Hummel dňa 02.02. 2009, o ktorom aj bol spísaný protokol. Uviedol, že žalobca bol aktívny aj pri urgovaní spoločnosti Hummel vo veci úhrad splatných faktúr, a to počas celej doby spolupráce. Žalovaný bol aktívny iba pri vymáhaní posledných dvoch pohľadávok.
K podanému vyjadreniu následne pripojil dôkazy (uvedené vo vyjadrení), a to: korešpondenciu za r. 2007, objednávky od konca r. 2007 po 04.12.2008 (vrátane korešpondencie), urgencie objednávok a platieb v r. 2008, faktúry žalovaného na spoločnosť Hummel za r. 2008 (vrátane avíza o platbe od spoločnosti Hummel, posielané žalobcovi a ním následne preposlané žalovanému), korešpondencia za r. 2008, vyplývajúca z priebehu obchodu, objednávky za r. 2009, faktúry žalovaného na spoločnosť Hummel za r. 2009 (vrátane avíza o platbe od spoločnosti Hummel, posielané žalobcovi a ním následne preposlané žalovanému), urgencia platieb (mnohé aj telefonicky), všeobecná korešpondencia z r. 2009, vyplývajúca z prebiehajúceho obchodu, protokoly z jednaní za r. 2008 a 2009.
Navrhol vo veci vypočuť ako svedkov B.. E. Ž. (zamestnanec žalobcu) a G. M. (zabezpečoval prepravu tovaru a materiálu).
Z výpovede konateľa žalobcu súd zistil, že pred začatím spolupráce sa žalobca so zástupcom žalovaného dohodli na písomnej forme zmluvy; od požiadavky na písomnú formu zmluvy žalobca ustúpil a obchodovanie medzi účastníkmi pokračovalo bez väčších problémov. Žalovaný mal voľné svoje výrobné kapacity, žalobca mu napomáhal v nájdení obchodných partnerov, s ktorými uzatváral zmluvy umožňujúce žalovanému využitie jeho výrobných kapacít, výrobu produktov a ich realizáciu. Pri tomto mu poskytoval súčinnosť od samého začiatku až po realizáciu vyrobených výrobkov a za to mu mal žalovaný zaplatiť dohodnutú províziu. Tvrdenia žalovaného obsiahnuté v podanom odpore proti platobnému rozkazu označil za účelovými tvrdenia, smerujúce k vyhnutiu sa zaplateniu dohodnutej provízie. Žalobca napomohol realizovať tovar žalovaného v zahraničí; za uvedenú činnosť mu mal žalovaný zaplatiť 5%-nú províziu, čo po istú dobu aj plnil, ale ostal žalobcovi dlžný províziu, ktorú mu žalobca vyúčtoval faktúrami uvedenými v podanej žalobe. Na urgencie (e-mailom, poštou) na zaplatenie predmetných faktúr žalovaný ani neodpovedal, pričom doručenky sa žalobcovi vracali, teda žalovaný výzvy prevzal.
Z výsluchu svedkyne B.. E. Ž. súd zistil, že ona sama sa na obchodovaní so žalovaným podieľala. Spolupráca účastníkov začala koncom roku 2007, keď v 12/2007 sem prišiel technik na zaučenie toho modelu prvá objednávka bola koncom roku 2007 a celá spolupráca trvala do polovice 28.04.2009, kedy bola daná posledná objednávka od nemeckej firmy. Spolupráca počas celého tohto obdobia prebiehala za účasti žalobcu (jeho zamestnancov), bol prítomný pri vzorovaní, pri cenových jednaniach, pri organizovaní prvej dodávky a počas celého obdobia. Obchod spočíval v pravidelných expedíciách modelu, žalobca organizoval objednávanie kamiónov, dovoz materiálu (kože/látky), ktorý dodávala nemecká firma, termíny expedičné a žalobca sa staral o fakturáciu od žalovaného, sledoval splatnosť faktúr, urgoval platby. Toto bol základný vývoj obchodu počas celej doby. S iniciatívou na obchodnú spoluprácu sporových strán prišiel p. Z. (t. j. konateľ žalovaného), ktorý oslovil žalobcu, aby mu našiel nejaký kontakt na zabezpečenie exportu do Nemecka. Zmluvu s ním uzatvoril konateľ žalobcu. Zo strany žalobcu išlo o ním bežne štandardne používanú zmluvu pri všetkých partneroch žalobcu. Konateľom žalobcu podpísanú zmluvu odniesli p. Z., žalovaný si ju ponechal s tým, že sa na to pozrie a odvtedy ju nevideli. Žalovaný obchodoval cez žalobcu, do určitej doby mu platil províziu.
Z výsluchu svedka G. M. súd zistil, že on (ako samostatný dopravca), vykonával dopravu tovaru, ktorý vyrábal žalovaný s tým, že objednávanie tých prepráv čalúneného nábytku bolo robené zo strany žalobcu, ktorý mu oznámil dátum nakládky. Za prepravu platila svedkovi nemecká firma. Dopravu vykonával pred dvoma 2 alebo 3 troma rokmi, asi 1x alebo 2x do týždňa. Od žalobcu dostal ústnu objednávku na nákladu u žalovaného na nejaký dátum s tým, že 2 až 3 dni to vopred priebežne riešili so žalobcom. Po vykládke sa nakladal materiál naspäť pre žalovaného, ale to bolo na pokyn žalobcu.
Z e-mailovej korešpondencie z obdobia od októbra 2007 do mája 2009 medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou Hummel súd zistil, že žalobca zabezpečoval nielen dodávanie produktov žalovaného uvedenej spoločnosti, ale aj aktívne v obchodnej veci vystupoval napr. pri zabezpečovaní dodávok materiálu potrebného na výrobu produktov žalovaného, dodávaných spoločnosti Hummel, pri vybavovaní objednávok spoločnosti Hummel na výrobky žalovaného, pri urgovaní úhrad faktúr žalovaného a pri iných záležitostiach.
Vzhľadom na skutočnosť, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov ako aj z výsluchu svedkov mal súd za preukázanú pravdivosť tvrdení žalobcu ohľadne uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, jeho činnosti vyvíjanej v prospech žalovaného, vyhodnotil tvrdenia žalovaného obsiahnuté v podanom odpore proti platobnému rozkazu (viď zhora) ako účelové, účelom ktorých bolo vyhnutie sa zmluvnej povinnosti zaplatiť žalobcovi dohodnutú províziu tak, ako sa jej podanou žalobou žalobca domáhal.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným ako dva podnikateľské subjekty neformálne uzatvorili zmluvu inominátnu podľa ust. § 269 ods. 2 veta prvá OBZ (účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy), ktorou sa žalobca zaviazal vyvíjať pre žalovaného činnosť, smerujúcu k realizácii exportu produktov žalovaného, k uzatváraniu jednotlivých zmlúv žalovaným a spoločnosťou Hummel.
Pokiaľ by bola predmetná zmluva účastníkov uzatvorená písomnou formou, bolo by potrebné zmluvný vzťah účastníkov posúdiť podľa ust. § 652 a nasl. OBZ o zmluve o obchodnom zastúpení (čomu nasvedčuje aj odvolávanie sa žalovaného na ust. § 659a OBZ o nároku žalobcu na províziu). Nakoľko však z vyjadrenia žalobcu súd ustálil, že zmluva nebola uzatvorená písomnou formou a zo strany žalobcu šlo o opakovanú (sústavnú) činnosť vyvíjanú v prospech žalovaného za účelom uzatvárania zmlúv medzi žalovaným a spoločnosťou Hummel, je potrebné (za použitia ust. § 269 ods. 1 a 2 OBZ) s prihliadnutím na ust. § 264 OBZ (obchodné zvyklosti) posúdiť záväzkový právny vzťah účastníkov podľa ustanovení OBZ o zmluve o sprostredkovaní (§ 642 a nasl.).
Podľa ust. § 642 OBZ, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa cit. zákonného ustanovenia je sprostredkovateľ povinný vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal možnosť uzavrieť zmluvu, za čo mu má záujemca zaplatiť odmenu (províziu), ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca vyvíjal činnosť smerujúcu k uzatváraniu jednotlivých zmlúv žalovaným (bližšie viď zhora) a žalovaný mu po istú dobu príslušnú dohodnutú províziu aj vyplácal. Tvrdil však, že jeho spolupráca na uvedenom zmluvnom základe bola dohodnutá iba na obdobie od 01.01.2008 do 31.08.2008, čo však bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené.
Podľa ust. § 643 OBZ, sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.
Z vykonaného dokazovania (najmä z listinných dôkazov predložených žalobcom) mal súd za preukázané, že žalobca konal v prospech žalovaného v súlade so zhora cit. zákonným ustanovením.
Podľa ust. § 644 OBZ, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
Vykonaným dokazovaním súd ustálil, že žalobca vyvíjal v prospech žalovaného dohodnutú činnosť aj v období po 31.08.2008 a za túto činnosť mu patrí dohodnutá 5%-ná provízia.
Z vykonaného dokazovania tak mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne v časti o zaplatenie sumy 15 998,76 eura, predstavujúcej dohodnutú províziu; jej nezaplatením sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa ust. § 365 veta prvá OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 veta prvá OBZ v znení účinnom do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Podľa ust. § 369 ods. 1 OBZ, v znení účinnom do 14.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len "ECB") uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Podľa ust. § 369 ods. 1 OBZ, v znení účinnom od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Medzi žalobcom a žalovaným nebola pre prípad omeškania žalovaného s plnením uzatvorená dohoda o výške/sadzbe úroku z omeškania, žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania stanovený podľa ust. § 369 ods. 1 OBZ.
Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku a žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania v súlade so zhora citovanými zákonnými ustanoveniami, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne aj v časti o zaplatenie príslušných úrokov z omeškania; preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podaním došlým súdu dňa 10.12.2012 žalobca vyčíslil a špecifikoval trovy konania, ktorých náhrady sa domáhal, sumou 2 243,40 eura, pozostávajúcu zo súdneho poplatku v sume 959,50 eura, trov právneho zastúpenia (do 21.09.2012 bol zastúpený Mgr. Romanom Chudým, advokátom so sídlom Hurbanova 2, Piešťany) v sume 786,60 eura a z nákladov na preklad listinných dôkazov v sume 497,30 eura.
Súd len podotýka, že do trov konania žalobca nesprávne započítal aj vyčíslené úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 5 612,28 eura.
Podľa ust. § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ..., trovy dôkazov, ... a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
V podanej žalobe trovy právneho zastúpenia vyčíslil v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj "vyhláška") sumou 783,64 eura, za dva úkony právnych služieb po 320,34 eura/úkon + 20 % DPH (za prevzatie zastúpenia a za podanie žaloby na súd) + 2x režijný paušál po 7,41 eura/úkon.
Predloženými výdavkovými a príjmovými pokladničnými dokladmi a tiež predloženými faktúrami žalobca preukázal vynaloženie sumy 497,30 eura na preklady listinných dôkazov z jazyka nemeckého do jazyka slovenského.
Vzhľadom na to, že náhrada trov konania bola uplatnená v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP (účelné trovy konania), súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v uplatnenej výške tak, ak je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. (z. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok)