Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-117-2005.pdf
PDF · 128.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/117/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v trestnej veci proti H. K. I., pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 5. decembra 2012 pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Tibora Šuláka a prísediacich Heleny Némethovej a Heleny Pajdovej takto
rozhodol:
Obžalovaný: H. K. I., narodený dňa XX. 9. XXXX v O. - N., bytom N. U. Q., D. XX, okres U. Q., sa uznáva za vinného, že 1) v období od druhej polovice roka 1997 až do jeho vzatia do väzby dňa 19. januára 2005 v L. v bytoch číslo XX na L. ulici číslo XX a číslo XX na I. ulici číslo XX opakovane a pravidelne fyzicky napádal svoju manželku E. I., narodenú XX. XX. XXXX tak, že ju kopal do rôznych častí tela, vliekol po podlahe v byte, najčastejšie ju však udieral otvorenou dlaňou a päsťou do hlavy, pričom dňa 17. apríla 2001 po údere dlaňou na pravé ucho poškodená utrpela perforáciu blanky ušného bubienka, pre ktorú bola liečená po dobu 7 dní, hrubo a vulgárne jej nadával, neopodstatnene jej vyčítal intímne styky s inými mužmi, kontroloval, ako trávi čas, keď bol mimo domova, vyhrážal sa jej zabitím a vydieral ju tým, že ak ho nebude poslúchať na slovo, fyzicky ublíži ich dvom spoločným maloletým deťom, ktoré taktiež opakovane neprimerane fyzicky trestal: v presne nezistený deň v roku 1998 udrel po tvári svoju dcéru K. I., narodenú XX. XX. XXXX, tak, že to zanechalo viditeľné stopy na jej tvári a opakovane zbil údermi otvorenou dlaňou a v jednom prípade aj remeňom syna K. I., narodeného XX. XX. XXXX, a to preto, lebo sa mu nepáčili jeho školské výsledky, pričom toto jeho konanie malo negatívny vplyv na psychické zdravie detí a u maloletého K. I. viedlo až k vzniku syndrómu týranej osoby a 2) dňa 10. novembra 2004 o 12.30 hodine v D. R. v bare R. v prítomnosti viacerých osôb po predchádzajúcom slovnom nedorozumení fyzicky napadol R. L., narodenú XX. XX. XXXX, tak, že ju najprv udrel otvorenou dlaňou po tvári a potom päsťou do oblasti nosa a pier, v dôsledku čoho si poškodená udrela hlavu o stenu nachádzajúcu sa za ňou a utrpela zranenia - pohmoždenie tváre s tržnou ranou na dolnej pere, pohmoždenie hlavy a krku, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní 2 týždňov, teda v bode 1)
- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie najmä bitím, kopaním, ponižovaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť, spáchal taký čin na viacerých osobách a pokračoval v páchaní takého činu po dlhší čas a
- iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a trpel a v bode 2)
- dopustil sa verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
- inému úmyselne ublížil na zdraví, čím spáchal,
v bode 1)
- trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení zákona číslo 757/2004 Z.z.,
- trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení zákona číslo 757/2004 Z.z., v bode 2)
- trestný čin výtržníctva podľa § 202 odsek 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení zákona číslo 757/2004 Z.z.,
- trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení zákona číslo 757/2004 Z.z. Za to sa odsudzuje podľa § 215 odsek 2 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení zákona číslo 757/2004 Z.z., s použitím § 35 odsek 2 a § 40 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 39a odsek 2 písmeno a) Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 228 odsek 1 Trestného poriadku číslo 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov súd zaväzuje obžalovaného titulom náhrady škody uhradiť pre poškodenú:
- R. L., narodenú XX. XX. XXXX, bytom D. R., N. XXXX/XXX, škodu v sume 79,67 EUR. Podľa § 229 odsek 1 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov súd poškodenú organizáciu:
- Všeobecnú zdravotnú poisťovňu Bratislava, Mamateyova 17, P.O.Box 41, 850 05 Bratislava, s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Obžalovaný H. K. I. uviedol, že sa trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby nedopustil, čo môže potvrdiť aj jeho manželka, ako aj deti, ktoré má nadovšetko rád. Jeho snahou bolo pre rodinu zabezpečiť všetko. Nie je pravdou, že by niekedy bol fyzicky napadol svoju manželku, prípadne deti. Stalo sa, že syn neposlúchal, a vtedy dostal po zadku alebo mu prikázal, aby sa postavil do kúta, ale nikdy ho netýral. Ak by tomu tak bolo, syn by sa citovo neviazal na neho tak, ako sa viaže. Do tej doby, pokiaľ bol doma, bol stále v jeho spoločnosti a hrávali sa aj celý deň. Medzi ním a jeho manželkou občas dochádzalo k hádkam a nezhodám, a to hlavne kvôli tomu, že boli vzájomne na seba žiarliví. K bodu 2) obžaloby sa vyjadrovať nechcel, vyjadrovať sa chcel iba k jednotlivým dôkazom. Je pravdou, že v kritický deň bol v bare R. a prisadol si k boxu, kde sedeli dve dievčatá. Pravdepodobne z toho dôvodu, že mu chýbali deti, sa chcel s nimi porozprávať. Nesedel blízko k poškodenej, ale ako si prisadol, poškodená mu hneď naznačila, aby odtiaľ odišiel, pričom mu vulgárne nadávala. Keby sa bola slušne vyjadrila aby odišiel, bol by bez všetkého odtiaľ odišiel. Konflikt potom pokračoval tak, že poškodená okrem toho, že mu vulgárne nadával, ho aj kopla do nohy. Vtedy už principiálne odtiaľ nechcel odísť. Je pravdou, že ju opakom ruky udrel do tváre, presnejšie na ústa, a vtedy poškodená opätovne na neho zaútočila tak, že ho kopla dvakrát do stehna a nadávala mu vulgárnymi slovami. Zopakoval to aj on, a to tak, že ju zase udrel opakom ruky na ústa. Vtedy poškodená vybehla z boxu a povedala mu, že teraz uvidí, čo bude, pričom v ruke mala mobilný telefón. Potom tam prišiel jeden chlapec, ktorý hneď hovoril, že treba zavolať políciu. Jeho priateľ povedal, aby odtiaľ odišli. Dopil kólu, sadli si do auta a odišli odtiaľ. Na druhý deň ho potom volal vyšetrovateľ, aby sa dostavil na políciu, vtedy sa však nevedel dostaviť, nakoľko mali sústredenie. Dohodol sa s ním, že tam pôjde až v pondelok po skončení sústredenia. V pondelok však nemohol ísť, pretože v piatok utrpel zranenia, a takto nešiel na výsluch, ale svoju neúčasť ospravedlnil. Dňa 17. apríla 2001 sa nenachádzal na území Slovenskej republiky, nebol doma, nakoľko 16. apríla 2001 odcestoval do N. na pozvanie. V N. sa zdržiaval v meste K.. Manželka mu tam telefonovala, že utrpela úraz na uchu, že bola aj v nemocnici. Povedala mu, že sa to stalo tak, že sa vracala domov z tržnice a nejaký neznámy muž ju obťažoval, a keď sa od neho otočila a chcela odísť, ju udrel do oblasti ucha. Hneď vtedy zisťoval, kto to bol, a potom hneď chcel cestovať domov za vlastné peniaze. Povedala mu však, že v nemocnici nahlásila jeho, že jej to spôsobil on, že jemu sa aj tak nič nestane. Nemal vedomosť o tom, že o niekoľko rokov to vytiahne ako argument, že ju udrel.
Svedkyňa poškodená E. I. uviedla, že s obžalovaným boli manželia. V septembri roku 2005 sa rozviedli, pričom uviedla, že nie je to celkom tak, ako je to uvedené v obžalobe okresného prokurátora. Obžalovaný takto vypadá ako zloduch, a to nevykresľuje jeho osobu a jeho povahu. Je síce pravdou, že postupom času, ako deti vyrastali, začal mať obžalovaný stále väčšie úspechy, a aj vplyvom tohto narastal jeho egocentrizmus a začal sa inak správať. K fyzickým konfliktom medzi ňou a obžalovaným došlo iba dvakrát. V jednom prípade to bolo vtedy, keď jej spôsobil ublíženie na zdraví, a to vtedy, keď jej praskol bubienok. Nesúhlasila s tým, že sa obžalovaný niekde zdržal, z čoho vznikol konflikt, pri ktorom ju udrel do tváre a do oblasti ucha. V dôsledku tohto úderu došlo k prasknutiu bubienka. Okrem toho mali ešte jeden takýto konflikt, a to vtedy, keď kúpila nábytok a nepočkala na to, že sa obžalovaný vráti domov, ale požiadala nejaké osoby v L., aby jej tento nábytok poskladali. Pri skladaní nábytku došlo k jeho poškodeniu, a kvôli tomuto ju zase napadol. Vtedy ju iba sotil. Mala na sebe dlhý kabát a spadla. Konfliktov medzi nimi bolo veľa, ale takýchto fyzických napadnutí už nebolo. Z obžalovaného mala strach, pretože videla, že je agresívny. Mal takúto povahu, vyplývalo to aj z toho, že mal úspechy. Rozviedli sa preto, lebo ona už nemala záujem udržiavať s ním rodinu, pretože on mal veľa pomerov a ona mu to netolerovala. Je pravdou, že zvykol trestať deti, keď on posúdil, že deti niečo vyviedli, tak ich posielal do kúta. Z jej pohľadu to niekedy bolo až prehnane prísne opatrenie. Má za to, že sa to dalo riešiť aj jemnejšie. Zvykol deti aj udrieť po zadku, bez príčiny ich však nebil, bil ich iba vtedy, keď niečo vyviedli. Niekedy sa jej zdalo, že tie údery boli príliš silné, pretože on ako športovec má veľkú silu. Má však za to, že on vyrastal v takomto prostredí. Zranenia deťom pritom nespôsobil, iba v jednom prípade, keď dcéra mala asi jeden rok, videla, že táto mala na tvári odtlačky prstov. Bolo to po údere. Raz udrel opaskom aj syna, ktorý viac menej používal iba na postrašenie. Keby bola bývala tvrdšia, nebolo by sa stalo, čo sa stalo. Obžalovaný sa staral o rodinu, hlavne finančne. Pripúšťa, že aj ona mohla jemu niečo povedať s válkom na cesto v ruke, ale nebolo to vážne mienené, on sa pritom smial. Deti nechávala s manželom na kratšiu dobu samé doma vtedy, keď išla do obchodu alebo k lekárovi. Na pol dňa, alebo na viacej dni nikdy deti neopúšťala. Keď bola operovaná v nemocnici, vtedy bola s deťmi jej matka, aj s obžalovaným. V čase, keď žili spolu, ku koncu boli vzťahy napäté, a keď vznikol konflikt, mala obavy z toho, že zo strany obžalovaného dôjde k napadnutiu jej osoby. S odstupom času si myslí, že voči deťom by nebol agresívny, ale voči jej osobe si myslí, že v tom momente by mohol byť agresívny. S obžalovaným je v kontakte, píše jej listy, ona mu listy nepíše. Asi trikrát ho navštívila v ústave na výkon väzby, a to v mesiaci november tam bola 3 hodiny, ďalej v mesiaci august 2005 a približne v mesiaci marec roku 2005 ho tiež bola navštíviť vo väzbe. Deti s ňou vtedy neboli. Neodpovedala mu ani na jeden list. Tiež je pravdou, že sa jej obžalovaný vyhrážal, telefónnu nahrávku odovzdala na polícii. Bolo to vtedy, keď mu oznámila, že sa s ním chce vážne rozprávať o rozvode. Vtedy sa jej vyhrážal tým, že aby pochopila, aby ublížil jej, že ublíži deťom. Práve to bol dôvod, prečo túto vec oznámila na políciu. V štádiu prípravného konania svedkyňa vypovedala odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jej výpovedi zo štádia prípravného konania. V prípravnom konaní táto svedkyňa uviedla, že s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti od roku 1992. Do roku 1997 prakticky žili normálnym usporiadaným životom, avšak k zmene došlo po narodení ich dcéry. Od tohto obdobia sa obžalovaný veľmi zmenil a celú rodinu v pravom slova zmyslu terorizuje, a to najhoršími spôsobmi. Žiarlil na ňu a v súvislosti s jeho žiarlivosťou ju veľakrát zbil, a to takým spôsobom, že ju prefackal, pričom sa takéto niečo stalo tak veľakrát, že to už ani nepočítala. Veľmi surovo ju zbil v mesiaci september roku 2004, a to kvôli tomu, že zle odpovedala na jeho SMS správu. Následne ju vyhnal von z jej vlastného bytu, a keď sa vrátila kvôli deťom, o ktoré sa veľmi bála, veľmi ju zbil. Udrel ju do tváre dlaňou, a aj päsťou, a do hlavy, nepočítala koľkokrát, to sa ani spočítať nedalo, a následne, keď spadla na zem, ju ešte dokopal. Vedel si však dávať pozor, aby ju zbil tak, že zostalo na nej minimum modrín a stôp. Najprv ju zbil vonku priamo pred vchodom ich schodišťa a následne aj vnútri v byte. V súvislosti s početnými bitkami, ktoré od neho zvykla obdržať, bola u lekára iba raz, a to vtedy, keď ju udrel do pravého ucha, po čom vyhľadala lekársku pomoc, nakoľko na toto ucho nepočula a praskol jej bubienok. Bolo to v apríli roku 2001, na Veľkú noc. Tento stav pretrvával od roku 1997, kedy ju bil fakticky neustále. Facky boli na dennom poriadku, ale najhoršie bolo, keď sa veľmi rozzúril, a vtedy ju zvykol biť oveľa horšie, čiže päsťami, ako aj kopancami do hlavy a celého tela. Stále jej vtedy hovorieval, že už dlho bol dobrý a je na čase, aby ju prevychoval a podľa neho je bitka najlepší spôsob prevýchovy. Obdobne ju veľmi surovo zbil v roku 2002 kvôli tomu, že kúpila synovi do izby nábytok, čo urobila bez jeho povolenia. Zbil ju takým spôsobom, že päsťou ju zrazil na zem a následne do nej začal kopať ako do futbalovej lopty, a po tomto ju vliekol na zemi po celom byte a udieral päsťou, pričom neustále hrešil a nadával oplzlými slovami. Ani vtedy nešla k lekárovi, pretože ju jednoducho nepustil. Po týchto zúrivostiach sa zvykol upokojiť, ale ona sa ho veľmi bála a hlavne sa bála o svoje deti, lebo sa jej často zvykol vyhrážať aj tým, že jej najviac ublíži cez jej deti, a keď bude biť jej deti, takto bude ju viacej bolieť. Nikdy sa neodvážila ísť so stopami bitky k lekárovi. Ak by sa to dozvedel, skončilo by to ešte horšie. Tento stav pretrvával od roku 1997 a kvôli týmto bitiam a ubližovaniam je na pokraji psychického zrútenia, lebo je to na nevydržanie a už sa jej vyhráža aj zabitím. Aj dňa 16. 01. 2005 sa jej vyhrážal zabitím, pričom sa jej vyhrážal aj tým, že domodra zbije ich deti kvôli jej neposlušnosti a že ona ho núti trestať deti za svoju hlúposť, a už teraz je v takom stave, že je schopný všetkého. Teda tým spôsobom, že sa jej vyhrážal, že ublíži deťom, ju nútil konať spôsobom, ako to jemu vyhovovalo. Taktiež jej poslal SMS správy, aby ho zavolala, čo si však všimla až o 2 hodiny, a následne potom mu zavolala a on sa jej vyhrážal zabitím. Veľmi jej vynadal, a aj dcérke K. sa vyhrážal zabitím, ako aj veľkou bitkou, len kvôli tomu, že niečo zabudla, a povedala niečo také, čo sa obžalovanému nepáčilo. Predložila aj jednu kazetu s nahrávkou hlasu obžalovaného, kde sú jeho vyhrážky. Obžalovaný nezvykol biť len ju, ale bil aj ich deti. Raz veľmi zbil dcéru K., a to ešte vtedy, keď mala iba jeden rok, pričom v súvislosti s touto bitkou, keď dcéru vyfackal, nafotila to a predložila fotografie polícii, na ktorých je zjavne viditeľné zranenie na tvári a krku dcéry. Ale toto nebol jediný prípad, keď zbil dcéru, ako aj syna, bil ich často, a to kvôli maličkostiam, pričom raz zbil K. remeňom domodra len kvôli vysvedčeniu a ku dnešnému dňu už deti nie sú prirodzené, žijú v strachu, boja sa svojho otca, boja sa všetkého. Kvôli tomuto bola s dcérou K. u detského psychológa a predložila o tom aj správu. Nikdy nebola u lekára v súvislosti s bitím detí, bála sa už aj samotnej myšlienky, čo by nasledovalo potom, keby sa to obžalovaný dozvedel. Ďalej však nevládze takto žiť, a to v neustálom strachu o seba, a hlavne o deti. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že tieto výpovede považuje za citovo podfarbené z toho dôvodu, lebo vtedy mala strach a za bitku považovala aj to, keď bola sotená. Obžalovaný nebol doma stále, bolo aj tak, že bol v jednom mesiaci doma len 2-3 dni. Keď však bol doma, boli napätí. Vyšetrovateľovi nehovorila, že ju denno-denne obžalovaný týra. V ďalšej svojej výpovedi svedkyňa poškodená uviedla, že po roku 1998 mávali častejšie nedorozumenia, na ktoré obžalovaný veľmi prudko reagoval. Stalo sa, že ona niečo spravila, jemu sa to nepáčilo, a hneď prudko na to reagoval. Preto bolo u nich doma napätie a prežívala strach. Viackrát sa stalo, že sa mu niečo nepáčilo a hodil niečo o stenu. Bolo to vždy to, čo mal po ruke. Stalo sa, že hodil smotanu o stenu, alebo kakao, prípadne iné veci. Nevedela uviesť, ako často sa to stalo, pre ňu to bolo často. Pri konfliktoch ju zvykol aj fyzicky napadnúť. Za posledné 2 roky nechodil obžalovaný často domov. Keď odišiel, 3-4 týždne nebol doma, a keď prišiel, opäť si vybavil víza a odišiel preč. Keď však prišiel domov, bolo napätie a bolo zle. Okrem týchto prípadov, ktoré ona popísala vo svojej výpovedi a ktoré boli väčšími konfliktami, on ju aj zbil. Boli aj také prípady, keď do nej iba sotil, a takto prejavoval svoju nespokojnosť. Pokiaľ ide o syna, keď tento niečo vyviedol, zvykol ho zbiť. V jednom prípade, keď ukradol 1.000,- Sk, mohlo mať 5-6 rokov a peniaze odcudzil im, lebo jeho kamarát ho na to nahovoril, vtedy ho obžalovaný zbil remeňom po zadku. V ďalšom prípade ho zbil, keď doniesol zlé vysvedčenie. Na vysvedčení mal trojky. Na vysvetlenie rozporov medzi jej výpoveďami uviedla, že pokiaľ ide o tie väčšie bitky, na tom trvá, to bolo tak, ale to, že by bolo denno-denne, ako je to v jej prvej výpovedi uvedené, nie je pravdou. Domnieva sa, že v zápisnici z prípravného konania je to uvedené z toho dôvodu, že v tom čase to ešte emocionálne prežívala a mala z obžalovaného veľký strach. Preto je to aj v tejto zápisnici uvedené. Svedkyňa G.. E. L. uviedla, že deti obžalovaného pozná už od ich narodenia, nakoľko obom od ich narodenia je ošetrujúcou lekárkou. Čo sa týka lekárskych prehliadok, deti neboli zanedbávané, pravidelne navštevovali lekársku ambulanciu a po psychomotorickej stránke sú obe deti veľmi dobre vyvinuté. Prevažne chodili na lekárske prehliadky, ako aj kontroly v doprovode ich matky, ale ak sa dobre pamätá, niekedy tam bol aj obžalovaný, ale iba zriedka. Okrem bežných chorôb nikdy u detí nič iné nediagnostikovala a nikdy na nich nevidela žiadne známky fyzického násilia, alebo bitia, či týrania. V minulosti sa jej ani matka detí o takýchto veciach nezdôverila. Svedkyňa K. E. uviedla, že veľakrát dávala pozor na deti obžalovaného a bola aj u nich na byte, aj tam spala, ale počas jej prítomnosti sa nikdy nestalo, že by obžalovaný bol udrel svoju manželku. Bývalá manželka obžalovaného nechávala deti s obžalovaným, keď odišla do obchodu alebo niekde inde. Pre deti bolo všetko zabezpečené. Svedok N. N. uviedol, že obžalovaného pozná už dlhšiu dobu. Asi pred 5 rokmi, keď tam prišiel bývať spolu so svojou rodinou, ho spoznal, ale bližší vzťah neudržiavajú, ani sa nenavštevujú. Obžalovaný často nebol doma, nakoľko sa zaoberal športom a preto často cestoval. Nemal poznatky o tom, čo prebiehalo v jeho rodine. Prakticky zhodne vypovedala aj svedkyňa G. N.. Svedkyňa B.. Q. N. uviedla, že syna obžalovaného K. charakterizuje ako žiaka priemerného, ktorý viac inklinuje k žiakom, ktorí sú problematickí. Je hravý a ovplyvniteľný. Zvykol sa sťažovať, že keď bude nejaký problém, tak bude problém s jeho otcom doma, ktorého sa veľmi bál, pričom urobil aj to, že schoval svoju žiacku knižku, aby sa tam nenapísala poznámka. Vo všeobecnosti sa vedelo, že obžalovaný veľmi svojrázne rieši doma problémy, ale nič konkrétne, žiadne informácie o bití jej K. nehovoril. Bál sa však veľmi bitky, z čoho usúdila, že doma je bitý. Svedkyňa G.. K. L. uviedla, že tiež pozná syna obžalovaného, ktorý bol jej žiakom. Niekedy sa s ním vyslovene nedalo ani pohnúť. Boli prípady, že celá trieda riešila nejakú úlohu, ale on zatvrdol, a až po získaní určitej dôvery začal s ňou, ako s triednou učiteľkou spolupracovať. Potreboval cítiť to, že to s ním myslia dobre a vážne. Poruchu v jeho správaní nezistila. Aj keď jej počas jedného rozhovoru s matkou bolo povedané, že ich otec je na nich doma veľmi prísny, s obžalovaným však nikdy nebola v žiadnom kontakte. Svedkyňa K. M. uviedla, že ona nemá vedomosti o tom, že by v rodine obžalovaného dochádzalo k týraniu detí, prípadne manželky obžalovaného. Nikdy žiaden krik nepočula, ani hádku. Svedkyňa N. G. uviedla, že je triednou učiteľkou K. I., a to dva roky. Nikdy na ňom žiadne stopy po bití, či fyzickom násilí nevidela. Pamätá sa na jednu skutočnosť, a to z roku 1999, keď K. udrel priamo v triede pred žiakmi jeho otec do tváre, dal mu facku, a to kvôli tomu, že niekomu zobral 10 korún. Tá facka nebola výchovná, K. sa aj rozplakal. Svedok C.. F. L. uviedol, že jeho dcéra mu povedala, že cez veľkú prestávku bola spolu so spolužiakmi v bare R. na kofolu. Ku stolu si sadla spolu so spolužiačkou L. R.. Vzápätí k nim prišli dvaja neznámi muži vo veku asi okolo 20-30 rokov. Síce sa vraj spýtali, či si môžu prisadnúť, no i napriek nesúhlasu sa k nim prisadli. Mali nejaké hlúpe reči, tak ich dcéra so spolužiačkou opätovne upozornila, že stôl majú obsadené a želajú si, aby odtiaľ odišli. Na to sa zdvihol len jeden z nich. Ten jej začal vulgárne nadávať a následne ju fyzicky napadol. Mal jej dať najskôr facku, a potom aj päsťou udrieť do tváre. Dcéra mu povedala, že akoby na chvíľu stratila vedomie. Všetko sa začalo z baru hrnúť von, potom niekto oslovil barmanku, aby zavolala políciu. Svedkyňa poškodená R. L. uviedla, že v kritický deň boli v bare R. spoločne so spolužiačkou L. R., pričom asi za 5 minút, ako si ony sadli, prisadli si tam dvaja mladí muži, ktorých nepoznali. Spýtali sa ich, či majú voľné, ony im odpovedali, že nie, no aj napriek tomu sa k nim prisadli. Povedali im, že ony tam boli prvé, voľné sú aj iné boxy, že nech si idú sadnúť tam. Na to ten, čo stál, odišiel k baru, ale ten druhý zostal sedieť a povedal, že on si môže sedieť, kde chce. Keď videla, že neodíde, chcela zavolať čašníčku, že nech ho ona požiada, aby odtiaľ odišiel, nakoľko sa chceli s priateľkou rozprávať. Potom jej začal vulgárne nadávať, strašil ju tým, že kľúče, ktoré držal v ruke, naznačil nimi úder do tváre. Ona ostala nehybne sedieť, po čom jej strelil facku na pravé líce. Ostala z toho prekvapená a vzápätí ju udrel päsťou do pier a nosa. Po údere ešte si udrela hlavu o stenu, ktorá bola za ňou. Chcel v útoku pokračovať, no nejaký zákazník, ktorého nepozná, mu v tom zabránil. V tom čase, keď ju tento človek napadol, jeho spoločník už stál pri bare. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že vtedy, keď jej nadával obžalovaný, aj ona mu nadávala a raz ho aj kopla do nohy, viackrát ho nekopla. V podstate zhodne vypovedala aj svedkyňa L. R., ale aj svedkyne Y. L. a E. W., ktorá však nevedela presne uviesť, či šlo o 2 údery alebo 3 údery. Svedkyňa Q. N. uviedla, že jeden z úderov, ktorý dostala poškodená, bol päsťou, či ten druhý bola facka alebo úder päsťou, v tom si už nie je istá. Sedela odtiaľ asi na 2 metre. V štádiu prípravného konania uviedla, že jeden úder bola facka a druhý úder bol päsťou. Na vysvetlenie rozporov uviedla, že to, čo vypovedala na polícii, sa stalo tak, nakoľko už uplynula doba viac ako jedného roka. Teraz sa už tak na to nepamätá, vtedy sa pamätala lepšie. Svedok C. F. uviedol, že on spozornel na výkriky od boxu, ktorý bol druhý od nich, teda bol odtiaľ vzdialený asi na 10 metrov. Videl, že tam padli 2 údery, jeden muž udrel jedno dievča. V oboch prípadoch to bolo na líce. Viac nevedel na pojednávaní k tomuto uviesť. V prípravnom konaní vypovedal, pričom v tomto štádiu konania povedal zhodne, ako poškodená. Preto súd čítal jeho výpoveď zo štádia prípravného konania. Svedok uviedol, že pravdou je to, čo bolo povedané v štádiu prípravného konania. Svedok G. C. uviedol, že tiež bol v kritickom čase v reštaurácii, pričom skutok popísal zhodne, ako poškodená. Svedok L. B. uviedol, že bol prvým menežerom obžalovaného. Obžalovaný bol 12-násobný majster E. a 2-násobný majster W.. O rodinných pomeroch obžalovaného nevedel nič uviesť. Vie, že bol vzorný otec, o deti sa staral. Ročne bol preč z domu aspoň 8 mesiacov, pretože chodieval na všelijaké sústredenia do zahraničia. Evidenciu o tomto už nemá, pretože asi pred rokom to likvidoval. V podstate zhodne vypovedal aj svedok C. R., ktorý uviedol, že bol u obžalovaného viackrát doma a hodnotil ho ako človeka, ktorý sa vzorne staral o svoju rodinu. Nemal vedomosť o tom, že by bol doma bil manželku alebo deti. Pozná ho ako slušného človeka. Vie o tom, že chodil do zahraničia, a to ročne viackrát. Svedok D. R. uviedol, že v kritický deň bol spoločne s obžalovaným na reprezentačnom sústredení a počas osobného voľna mu povedal obžalovaný, aby išli niekde na čaj. Odišli do reštaurácie R., a keď vošli dnu, videli, že tam sedeli dievčatá v jednom boxe. Obžalovaný sa im prihovoril, pozdravil ich a jedno z týchto dievčat začalo vulgárne nadávať a povedalo mu, aby odtiaľ odišli preč. Vtedy obžalovaný povedal, že aj on má doma deti, ale takto sa nevyjadrujú, pričom jeho vek je taký, že by mohol byť jej otcom. Potom on odišiel k baru a obžalovaný zostal pri týchto dievčatách. Pri bare sa rozprával s barmankou a počas tohto počul, ako začali tie dievčatá kričať, aby zavolali políciu. Jedno z týchto dievčat tvrdilo, že ho obžalovaný udrel, on to však nevidel. Videl však to, že to dievča, ktoré vulgárne nadávalo obžalovanému, sa ho koplo do nohy. Svedok G.. G. H. uviedol, že robil obžalovanému osobného lekára, chodieval s ním na rôzne turnaje, jednak po W. A., bol aj v G., aj na Z.. Poznal ho veľmi blízko a po takýchto cestách sa obyčajne zastavil aj u neho doma. Nikdy v jeho prítomnosti, a to ani slovne, ani fyzicky nenapadol deti, ale ani svoju manželku. Svedok B.. F. T. uviedol, že s obžalovaným je v priateľskom vzťahu. Pozná aj jeho manželku a deti. Asi vo dvoch prípadoch bol u nich na návšteve, pričom počas tejto doby nezistil nič také, čo by nebolo normálne v tomto manželstve. Keď bol obžalovaný v zahraničí, často ho zvykol telefonicky osloviť. Nechal pozdravovať svojich známych a vypytoval sa na manželku a deti, tešil sa na návrat. On osobne nič také nezistil, že by medzi obžalovaným a jeho manželkou, a jeho deťmi boli nejaké problémy. Svedkyňa B.. C. U. uviedla, že obžalovaného pozná, nakoľko býva v tom istom bloku, ako on, len býva o poschodie nižšie. Ich byt bol presne pod jej bytom. Vzájomne si nenavštevovali. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný mal s niekým nejaký konflikt. Nikdy nepočula, že by z ich bytu vychádzali nejaké zvláštne zvuky nasvedčujúce násilím, prípadne volaním o pomoc. Svedok D. G. vypovedal v podstate zhodne, ako poškodená R. L.. Svedkyňa G.. M. L. uviedla, že trvá na písomne podanom znaleckom posudku, ktorý v tejto veci podala, pričom uviedla, že u poškodeného K. I. zistila syndróm týraného dieťaťa. Nevylučuje to, že dieťa mohlo byť ovplyvňované inou osobou. Dieťa nie je tak choré, aby rozprávalo z choroby, ide o zdravé dieťa, ktoré si uvedomuje čo hovorí, a keď tak vypovedá, možno konštatovať, že vypovedať takto chce. Príznaky, ktoré viedli k tomu, aby mohla diagnostikovať syndróm týranej osoby, nie sú vplyvom okolia vyvolané. Svedkyňa B.. B. R. uviedla, že obžalovaného pozná od roku 1998. Ich firma od tohto roku až do roku 2002 bola sponzorom klubu H. U. F.. Ona bola poverená sledovať tieto sponzorské peniaze, na aký účel boli použité. To, kde obžalovaný a odkedy dokedy spôsobil, uviesť nevedela. Možno by to vedeli povedať vo H. U. F.. Ani to nevie, či v roku 1998 bol členom box klubu. Okrem toho vie uviesť, že prichádzali pozvania pre obžalovaného zo zahraničia, nakoľko prichádzali väčšinou v anglickom jazyku, ona to prekladala do slovenčiny, aby funkcionári klubu vedeli, o čo ide. Evidenciu o tom, kde bol obžalovaný a ako dlho, uviesť nevedela. Možno by mohla byť takáto evidencia vo H. U. F. v klube. Má vedomosť o tom, že obžalovaný dostal pozvanie od U. trénera boxerskej reprezentácie do N., na termín sa však už nepamätá. Svedkyňa G. Z. uviedla, že obžalovaný bol stále dobrý k svojím deťom. Nikdy ich nezbil, ani netýral. Aj keď niečo zle spravili, nikdy ich neudrel, nieže by ich zbil. Býva na tom istom poschodí, hneď vedľa bytu, v ktorom býval obžalovaný. Svedok H. Q. uviedol, že je pravdou, že navštevoval rodinu I., asi tak raz za 3 mesiace, alebo raz za pol roka. Počas jeho prítomnosti nikdy v správaní sa obžalovaného voči členom rodiny si nič zvláštneho nevšimol. Zo znaleckého posudku znalkyne G.. B. H., V.. vyplýva, akým mechanizmom mohlo vzniknúť poranenie poškodenej, a to prasknutie bubienka. Toto korešponduje s výpoveďou poškodenej E. I.. Taktiež vo veci bol vypočutý znalec G.. I. D., ktorý uviedol, aké poranenia poškodená utrpela. Vzhľadom na tú skutočnosť, že svedkyňa K. L. je občiankou A., kde sa trvale zdržiava, súd jej výpoveď učinenú v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní iba prečítal. Taktiež prečítal výpovede aj detí obžalovaného. Svedkyňa K. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na tom, čo uviedla v prípravnom konaní. Od tej doby už uplynulo 7(sedem) rokov a keďže je staršia osoba už sa nepamätá na to veľmi. To, čo je v zápisniciach uvedené, je pravda. Obžalovaný bol výbušný, aj za maličkosti zvykol udrieť jej dcéru. Nebola však svedkyňou toho, že by ju udrel, videla však modriny na svojej dcére. Ako sa obžalovaný správal k svojej dcére, videla aj susedka. V jednom prípade videla, že obžalovaný udrel jej dcéru. Raz sa stalo, že jej dcéra uviedla, že odíde od obžalovaného a presťahuje sa k ním domov. Vtedy jej roztrhal pas, ako aj cestovné pasy detí. Vzhľadom na to, že svedkyňa vypovedala odlišne ako v prípravnom konaní, súd čítal zápisnicu o jej výpovedi z prípravného konania. V prípravnom konaní uviedla, že asi tak 7 rokov je tomu, čo sa prostredníctvom svojej dcéry dozvedela o tých skutočnostiach, akým spôsobom obžalovaný ubližuje jej dcére. Obžalovaný bol na ňu žiarlivý. Najprv bol ich vzťah dobrý, ale začal sa zhoršovať potom, čo obžalovaný športoval vo H. U. F.. Veľmi veľa cestoval. Zanedbával vtedy svoju rodinu a nestaral sa o rodinu. Prvýkrát prišla na E. v čase, keď mal K. 3 mesiace, nakoľko chcela pomáhať svojej dcére a chcela, aby dcéra ukončila štúdia. Aj potom veľmi často cestovala na E., pretože chcela svojej dcére pomáhať, a to aj vtedy, keď sa im narodilo druhé dieťa. Bolo to asi pred 6-7 rokmi, keď bola priamou svedkyňou fyzického napadnutia jej dcéry E., ktorú napadol H., a to takým spôsobom, že ju päsťou bil do oblasti hlavy, ako aj po celom tele, prakticky všade, kde ju zasiahol. Chcela svojej dcére pomôcť a prehlásila, že ide späť so svojou dcérou a deťmi do A.. Vtedy začal obžalovaný kričať, aby mu jej dcéra dala všetky doklady, ktoré jej následne roztrhal. Po tejto bitke požiadala niektorú susedku, už nevedela, že ktorú, aby zavolala lekársku pomoc, avšak skutok polícii neoznámili. Myslela si, že nemá zmysel vec oznamovať polícii, nakoľko neverila, že sa s tým niečo bude robiť. Po tomto fyzickom napadnutí dcéry bola vo viacerých prípadoch, presne nevedela uviesť, že v koľkých, priamou svedkyňou toho, ako obžalovaný zbil jej dcéru. Za toto obdobie ju veľmi zbil aspoň 3- alebo 4-krát. Tých menších bitiek bolo nespočetné množstvo. U obžalovaného to bolo veľmi zvláštne, nakoľko v jednom momente bol úplne kľudný a následne sa v sekunde rozzúril, začal revať a biť a začal rozdávať údery, prevažne jej dcére. Ju nikdy neudrel, iba jej nadával, a to rôznymi oplzlými slovami, aby zdochla so svojimi deťmi. Navrhla obžalovanému, aby sa s jej dcérou rozviedli. On s tým však nesúhlasil. Keď išlo o veľké bitky, obžalovaný bil jej dcéru päsťou a dlaňou, pričom mala na tele modriny, avšak nešla k lekárovi, ako ani na políciu, pretože sa ho bála. Bola priamou svedkyňou aj toho, že ubližoval aj deťom. Niekedy ich bez príčiny nechal stáť na jednej nohe v kúte. Bola svedkyňou aj toho, keď dcéra obžalovaného K. vyliezla na jedno auto, obžalovaný na ňu zvrieskol, a následkom tohto sa celá triasla. Obžalovaný psychicky terorizoval celú rodinu. Na vysvetlenie rozdielností medzi uvedenými výpoveďami svedkyňa uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala tak, tejto výpovedi sa pridržiava. V tom čase sa lepšie pamätala na túto vec, ako teraz. V prípravnom konaní boli vypočutí aj svedkovia K. I., ako aj K. I.. Maloletá svedkyňa K. I. v prípravnom konaní využila svojho práva a nevypovedala. Maloletý K. I. v prípravnom konaní uviedol, že otec bije matku od tej doby, čo sa on narodil. On to však videl iba raz, keď jeho matke otec vylepil veľkú facku, po čom jeho matka veľmi plakala. Bil aj jeho za zlé vysvedčenie, pričom ho vtedy zbil opaskom. Zbil ho aj vtedy, keď mu ukradli bicykel. V jednom prípade mala po bitke od otca jeho matka modriny. Otec ho zbil aj vtedy, keď sa hral vonku na pieskovisku a nevedel ho nájsť, preto ho zbil. Otca sa bojí, lebo bije celú rodinu. Bojí sa ho aj sestra K.. Svedkyňa Q. D. uviedla, že obžalovaného pozná, nakoľko býva v tom istom bloku, ako on. Bývala presne o poschodie vyššie. Vzájomne sa však nenavštevovali, nevie o tom, či by mal s niekým konflikt. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sa skutky stali tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a že tieto skutky napĺňajú všetky formálne i materiálne znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, trestného činu vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, trestného činu výtržníctva podľa § 202 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o prvý skutok, súd považoval tento skutok za preukázaný na základe výpovedí poškodenej E. I. a svedkyne K. L. z prípravného konania. Tieto výpovede si neodporujú, popisujú správanie sa obžalovaného rovnako. S týmito výpoveďami čiastočne korešponduje aj výpoveď svedka K. I.. Pokiaľ ide o utrpené zranenie poškodenej I., toto vyplýva jednak z lekárskej správy, ale aj zo znaleckého posudku znalkyne G.. B. H., ako aj z jej výpovede na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa totiž uviedla, že pokiaľ ide o mechanizmus vzniku tohto poranenia, zranenie mohlo vzniknúť tak, ako to vo svojej výpovedi uviedla poškodená. Aj svedok G.. I. potvrdil, že toto zranenie, ktoré ošetroval, zodpovedalo dobe vzniku, akú uviedla poškodená. Je zrejmé, že obžalovaná čiastočne zmenila svoje výpovede potom, ako bol obžalovaný vzatý do väzby a ona ho tam navštívila opakovane. Správanie sa obžalovaného vyplýva aj z pripojenej fotografie jeho dcéry K., ktorú k svojej výpovedi pripojila v prípravnom konaní poškodená. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný sa takto správal iba v prítomnosti blízkych príbuzných. Ako to zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie vyplýva u maloletého K. I., správanie sa obžalovaného k nemu viedlo až k vzniku syndrómu týranej osoby. I samotná poškodená E. I. v súvislosti s týmto konaním vyhľadala viackrát psychológa. Pokiaľ ide o skutok v bode 2), tento je preukázaný jednak výpoveďou svedkyne poškodenej, ale aj ďalších svedkov tam prítomných v čase skutku. Rovnako je obžalovaný usvedčený aj lekárskou správou o zranení poškodenej, ale aj znaleckým posudkom G.. D.. Pri ukladaní trestu súd prihliadol na stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ako aj na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy. Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním tohto skutku viedol riadny život, priťažovalo mu, že sa dopustil viacerých trestných činov. Súd obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa zásad uvedených v § 35 odsek 2 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sa dopustil trestných činov viacerými útokmi. Súd však prihliadol aj na tú skutočnosť, že k spáchaniu skutkov došlo ešte v rokoch 2004 a 2005. Táto skutočnosť vzhľadom na odstup času od spáchania skutku podstatne znižuje nebezpečnosť konania pre spoločnosť. Od posledného prepustenia z väzby obžalovaný nežil v spoločnej domácnosti s poškodenou. Obžalovaný sa oženil a z nového manželstva má dve maloleté deti. Vzhľadom na tieto skutočnosti, teda na okolnosti prípadu, ako aj pomery páchateľa pri ukladaní trestu súd použil ustanovenie § 40 odsek 1 Trestného zákona a obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Pretože obžalovaný pred spáchaním týchto trestných činov nebol v posledných desiatych rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Poškodená R. L. si uplatnila nárok na náhradu škody v sume 2.400,- Sk, čo je 79,67 EUR, a to bolestné, čo bolo preukázané vykonaným dokazovaním, preto súd zaviazal obžalovaného uhradiť túto škodu poškodenej. Poškodenú organizáciu Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava súd odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko pre upresnenie ich nároku na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.