Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_13CoE-154-2012.pdf
PDF · 69.77 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/154/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v V. č. XX, V. proti povinnému: P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v J., A. 1, o vymoženie dlžného výživného a bežného výživného, vedenom pred súdnym exekútorom P.. D.. A. F., F. XX, A., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu J. zo dňa 17.2.2012, č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že exekúciu v časti o vymoženie bežného výživného vo výške 36,51 eur mesačne za obdobie od 27.4.2006 do budúcna a v časti o vymoženie dlžného výživného vo výške 371,77 eur z a s t a v u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 17.2.2012, č.k. XXEr/XXX/ XXXX-XX (ďalej len „uznesenie“) zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že poverením č. 5808 XXXXXX zo dňa 31.3.2006 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č.k. XXP XXX/XX-XX zo dňa 3.5.2004 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému dlžné a bežné výživné a trovy exekučného konania. V podaní zo dňa 28.6.2011 povinný žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že do roku 2004 bolo výživné uhradené, čo potvrdil aj oprávnený. Suma, ktorá ostala do roku 2004 bola uhradená po dohode s bývalou manželkou povinného tak, že svojim deťom nechal celú svoju čiastku na majetku a nežiadal o majetkové vyrovnanie po rozvode. Po roku 2004 časť výživného uhradil deťom do rúk. Oprávnenému prispel na vodičský preukaz a asi pol roka uňho aj býval. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že oprávnený vo vyjadrení zo dňa 21.9.2010 súdnemu exekútorovi oznámil, že povinný mu vyplatil celkovú sumu 371,77 eura (11.200,-Sk). Po preštudovaní súdneho spisu dospel súd prvého stupňa k záveru, že v predmetnom exekučnom konaní nenastali také právne skutočnosti predpokladané ustanovením § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v priebehu exekučného konania bola vymožená suma vo výške 371,77 eura, ktorá je súdnym exekútorom zohľadnená, avšak zo strany povinného nedošlo k uhradeniu celej pohľadávky oprávneného a trov exekúcie tak, ako to vyplýva z návrhu na vykonanie exekúcie a následne vydaného poverenia súdnemu exekútorovi. Nakoľko povinný nepreukázal, že záväzok vyplývajúci mu z exekučného titulu v celej výške uhradil, súd prvého stupňa v zmysle § 57 ods. 1 a 3 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal povinný odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu a exekúciu čiastočne zastavil.
V odvolaní povinný navrhol, aby exekúcia bola čiastočne zastavená, pretože právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie XC/XX/XXXX zo dňa 25.10.2010 bola zrušená jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenému počnúc dňom 27.4.2006 pôvodne určená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie spis. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 22.6.2007. Zároveň povinný uviedol, že čiastočne uhradil dlžné výživné, čo potvrdil aj oprávnený svojím prehlásením, ktoré povinný doložil do spisu.
Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.3.2012 uviedol, že súd prvého stupňa mal vydať rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekučného konania v časti bežného výživného v sume 36,51 eura (1.100,-Sk) mesačne od 27.4.2006 do budúcna a v časti 371,77 eura ako dlžného výživného, ktoré povinný uhradil oprávnenému na základe oznámenia oprávneného zo dňa 21.9.2010.
Oprávnený na výsluchu dňa 4.6.2012 k odvolaniu uviedol, že na exekúcii trvá, v žiadnom prípade nesúhlasí s jej zastavením, nakoľko povinný mu dokopy uhradil len sumu 11.200,-Sk (317,77 eura), čo uviedol vo vyjadrení zo dňa 21.9.2010. Odvtedy oprávnenému nezaplatil nič, ani prostredníctvom exekútora.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie otázky, či v predmetnom exekučnom konaní vedenom na vymoženie bežného výživného a dlžného výživného sú dané podmienky pre jeho zastavenie.
Odvolací súd z predloženého spisu súdu prvého stupňa zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice
- okolie zo dňa 3.5.2004, č.k. XXP XXX/XXXX-XX bol okrem iného povinný zaviazaný prispievať na výživu oprávneného sumou 1.100,-Sk (36,51 eura) mesačne, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci k jeho rukám vopred, od 1.1.2002. Dlžné výživné pre oprávneného za obdobie od 1.1.2002 do 30.4.2004 v sume 30.800,-Sk (1.022,37 eura) súd povolil povinnému splácať v 500,-Sk splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.6.2004.
Poverením č. 5808 XXXXXX zo dňa 31.3.2006 súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora P.. D.. A. F. vymožením uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému dlžné výživné za obdobie od 1.1.2002 do 31.3.2006 vo výške 53.900,-Sk a bežné výživné od 1.4.2006 vo výške 1.100,-Sk mesačne vopred spolu s trovami exekúcie.
Okresný súd Košice - okolie rozsudkom zo dňa 25.10.2010, č.k. XC/XX/XXXX-XX s účinnosťou od 27.4.2006 zrušil vyživovaciu povinnosť povinného k oprávnenému určenú rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 3.5.2004, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX.
Súdny exekútor predložil súdu prvého stupňa fotokópiu oznámenia oprávneného zo dňa 21.9.2010, v ktorom tento vyjadril súhlas s tým, že povinný si splnil vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému tým, že mu vyplatil vodičský kurz vo výške 6.000,-Sk (199,16 eura) a sumu vo výške 1.700,-Sk (56,43 eura) a 3.500,-Sk (116,17 eura) mu vyplatil na ruku. Teda celková suma, ktorú oprávnenému vyplatil povinný, predstavovala 11.200,-Sk (371,77 eura). V zápisnici z výsluchu oprávneného zo dňa 4.6.2012 je uvedené, že oprávnený na exekúcii trvá a celková suma, ktorú mu povinný vyplatil, je 371,77 eura.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že v predmetnom exekučnom konaní sa vymáha povinnosť zaplatiť oprávnenému jednak bežné výživné od 1.4.2006 vo výške 36,51 eura mesačne vopred do budúcna a jednak dlžné výživné za obdobie od 1.1.2002 do 31.3.2006 vo výške 1.789,15 eura. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 25.10.2010, č.k. XC/XX/XXXX-XX však bola vyživovacia povinnosť povinného k oprávnenému určená exekučným titulom, a to s účinnosťou od 27.4.2006 zrušená. Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa exekúciu vedenú pre bežné výživné vo výške 36,51 eura mesačne odo dňa 27.4.2006 zastaviť. Zároveň mal odvolací súd z listinných dôkazov za preukázané, že povinný uhradil oprávnenému sumu vo výške 371,77 eura, čo predstavuje čiastočnú úhradu dlžného výživného. Túto úhradu však súd prvého stupňa taktiež nepremietol do výroku o čiastočnom zastavení exekúcie.
Podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).
Na základe uvedeného odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. a zastavil exekúciu v časti vymoženia bežného výživného vo výške 36,51 eura mesačne za obdobie od 27.4.2006 do budúcna a v časti vymoženia dlžného výživného vo výške 371,77 eura.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p.. Povinný mal v odvolacom konaní úspech, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.