Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-897-2005.pdf
PDF · 84.07 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/897/2005
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného SR-Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, ul. 9.mája č. 1 974 88 Banská Bystrica, IČO: 00 735 833 proti povinnému: neb. E. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M.Á. X, L. L., zomr. XX.XX.XXXX, štátny občan SR na vymoženie pohľadávky vo výške 66,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr.Máriom Mičákom so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, Banská Bystrica pod spis. zn. EX 426/2005 na základe návrhu oprávneného zo dňa 10.02.2005 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 016840 zo dňa 15.12.2005 z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,31 € a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 66,39 eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia OPP OR PZ v Banskej Bystrici č.k. PB-AA-1729009-2003 zo dňa 22.08.2003.
Poverením č. 5601 016840 zo dňa 15.12.2005 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 426/2005.
Súdny exekútor podaním zo dňa 18.07.2012, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 24.07.2012 podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a nezanechal žiadny majetok.
Okresný súd Banská Bystrica zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 25D/81/2010-18 zo dňa 23.04.2010 bolo zastavené dedičské konanie , ktoré bolo právoplatne ukončené. Povinný E. J. zomrel ako nemajetný a nezanechal žiadny majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2010.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a predpisov ( ďalej len "OSP" ), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).
Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné vady konania sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania.
Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotno- právna subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva občiansky zákonník v spojení s obchodným zákonníkom.
Podľa § 7 ods. 1 prvá veta Obč. zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2, smrťou táto spôsobilosť zaniká.
Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 3 OSP, konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.
Jednou z procesných podmienok konania súdu je spôsobilosť byť účastníkom konania. Splnenie tejto podmienky skúma súd aj bez návrhu po celý čas konania.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len " Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exek. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie( sp. zn. 5 M Cdo 10/2011 z 19. 01. 2012 - ak v priebehu exekučného konania zomrel povinný a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O. s. p. pre nemajetnosť poručiteľa, exekučný súd má zastaviť konanie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a povinnosť znášať trovy exekúcie uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
Súd na základe uvedeného zákonného ustanovenia exekúciu voči povinnému zastavil, nakoľko v danom prípade boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. S ohľadom na rozhodnutie o dedičstve povinného, nie je možné v exekučnom konaní ďalej pokračovať, nakoľko povinný ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok, a teda nie je možné v konaní pokračovať bez dedičov ako právnych nástupcov povinného.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie 106,80 eur, ktoré pozostávajú z odmeny 63,50 eur , náhrady hotových výdavkov 25,50 eura a 20 % DPH 17,80 eur. Súd po preskúmaní vyúčtovania zo dňa 09.08.2012 dospel k záveru, že toto nie je v súlade s vyhláškou MS SR č. 280/1995 Z. z. a upravil ho na sumu 69,31 eura.
Exekúcia sa začala dňa 18.02.2005, kedy oprávnený doručil súdu návrh na začatie exekúcie.
Odmena exekútora pri zastavení exekúcie sa podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom k 30.04.2008 určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu bola do 31.12.2008- 6,64 € ( 200,- Sk), paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti podľa § 15 vyhlášky bola 3,32 € ( 100,- Sk ).
Vyhláška 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2008 určovala odmenu exekútora pri zastavení exekúcie dvomi spôsobmi- podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Za ktoré úkony exekučnej činnosti patrí odmena paušálnou
sumou, vymedzuje taxatívne § 15 ods. 1 vyhlášky. Toto ustanovenie honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 € / 100,- Sk/, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. Do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len 1 krát bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní a v druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako " každé zisťovanie" , aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Uvedené ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky si súd vykladá tak, že za získanie poverenia na vykonanie exekúcie patrí odmena paušálnou sumou a to do 31.12.2008 sumou 100,- Sk ( teraz 3,32 €). Za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm.b / až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súd zdôrazňuje, že tento názor platí v prípade, ak sa doručuje totožná listina viacerým subjektom, ale v prípade, ak sa exekúcia vykonáva viacerými spôsobmi a exekútor vydá viaceré upovedomenia o začatí exekúcie, patrí mu odmena paušálnou sumou aj za doručenie obsahovo rozdielnych listín vymenovaných v § 15 ods. 1 písm. b / až e/ vyhlášky. Súd preto priznal odmenu 36,52 eura za 11 úkonov po 3,32 eura a to získanie poverenia, zisťovanie obchodného podielu, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie príjmu povinného, zisťovanie platiteľa mzdy, žiadosť o súčinnosť súdu ( dedičské konanie).
Za exekučnú činnosť, ktorá smeruje k nútenému výkonu (§ 2), a ktorá je u exekútora honorovaná odmenou podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, nemožno považovať za úkony podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu: prevzatie a zaregistrovanie, žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, vydanie exekučných príkazov, doručenie exekučných príkazov. Súd má za to, že pri týchto úkonoch ide o administratívne práce, ktoré nemožno odmeňovať podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Ďalej okresný súd už priznal exekútorovi paušálnu odmenu za získanie poverenia, ktorá v sebe zahŕňa aj administratívne úkony ako prevzatie a zaregistrovanie, žiadosť o udelenie poverenia. Taktiež súd už priznal exekútorovi paušálnu odmenu za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie aj za doručovanie súčinností po 3,32 € ( 100,- Sk, pričom poštovné za doručovanie si mohol exekútor zahrnúť do poštovného a zrejme aj tak urobil. Potom súd priznal len jednu hodinu účelne vynaloženú na vykonávanie exekúcie a to za podnet na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie trov vo výške 6,64 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Súd priznal 20 % DPH vo výške 11,55 eura zo sumy 57,76 eura ( odmena 43,16 eura a náhrada hotových výdavkov 14,60 eura za poštovné).
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Súd priznal hotové výdavky vo výške 14,60 eur za poštovné. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 10,90 eura za tlač a kopírovanie a režijné náklady (obálky, obaly, kanc.mat. archiv.spisu) . Exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich
súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exek. poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Podľa § 203 ods. 2 Exek. poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený ( sp. zn. 5 M Cdo 10/2011 z 19. 01. 2012 ).
Súd na základe uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.