Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-470-2012.pdf
PDF · 112.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/470/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: CETELEM Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Panenská č. 7, IČO 35787783, zastúpený: JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Martin, Hviezdoslavova č. 7, proti žalovanému: I. D., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. Č.. B.. XXX, o zaplatenie 680,49 eura s príslušenstvom,
rozhodol:
Súd žalobný návrh z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 680,49 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,4 % ročne zo sumy 542,95 eura od 16.9.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 638,38 eura od 1.12.2011 do zaplatenia a to z dôvodu, že poskytol žalovanému na základe časti C/ Návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.4.2002 revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Žalovaný vyčerpal ku dňu 10.5.2010 z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2.414,65 eura.
Žalovaný sa zaviazal splatiť úver poskytnutý formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z poskytnutého rámca, teda vo výške 35 eur splatných do 10-teho dňa kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Žalovaný si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Podľa článku V.-3. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je žalobca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky, so splatením ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol žalobcom na zaplatenie vyzvaný. Dňa 31.10.2011 sa stal splatný celý dlh vo výške 680,49 eura, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov spôsobom uvedeným vyššie. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 23,4 % ročne ku dňu podpisu úverovej zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu predania prípadu na vymáhanie k 15.9.2011, domáha sa žalobca aj zaplatenia úroku vo výške 23,4 % ročne zo sumy 542,95 eura od 16.9.2011. Po podaní návrhu žalobca opravil výšku úroku z omeškania na 9,25 % ročne, vzhľadom na dátum, odkedy požaduje priznať úrok z omeškania.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2002 si kupoval sedačku za 13.990,-Sk (464,38 eura). Za tým účelom si zobral pôžičku od žalobcu, ktorú mu začal splácať. Až neskôr mu prišla úverová karta s tým, že si môže vyberať mesačne 1.000,-Sk (33,19 eura), čo aj urobil. V prvom rade však uzatváral
zmluvu za účelom zakúpenia sedačky. Vtedy nerozmýšľal vôbec o úverovej karte, ktorá mu prišla asi po pol roku. Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru si prečítal iba v časti, keď kupoval sedaciu súpravu, ale čo bolo písané malými písmenami to nečítal, ani v zadnej časti, kde sú uvedené všeobecné podmienky. Nevedel presne uviesť, koľko vyčerpal na základe úverovej karty. Ponuka bola 20.000,-Sk (663,88 eura). Žalobcovi však uhradil podstatne viac ako mu bolo poskytnuté a bolo by nespravodlivé, aby platil ešte naviac vzhľadom nato, koľko žalobcovi preplatil. Keby vedel o takomto predražení celého poskytnutého úveru, tak by ho nečerpal vôbec.
Súd vykonal dokazovanie výsluchu žalovaného, oboznámením sa s obsahom žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, obsahom pripojených dokladov a zistil tento skutkový stav:
Dňa 16.4.2002 uzavreli účastníci Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, označená ako žiadosť/ zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako klientovi a dlžníkovi úver vo výške 12.591,-Sk (417,94 eura) za účelom zakúpenia spotrebného tovaru za predajnú cenu 13.990,-Sk (464,38 eura ). Počet mesačných splátok bol dohodnutý v počte 30 po 588,-Sk (19,52 eura) s celkovou úhradou 17.640,-Sk (585,54 eura). Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 15.6.2002. Z bodu C/ označeného ako úverová karta vyplýva, že klient, teda žalovaný žiada žalobcu zaradiť ho do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,-Sk (663,88 eura) a tiež žiada o vydanie kreditnej karty. Berie na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie kreditnej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru v priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže navrhovateľ zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Ďalej, že sa zaväzuje splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % z úverového rámca.
Z článku IV.-1.-1. všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru vyplýva, že v prípade prijatia návrhu žalobca zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca (ďalej len ÚR) a vydanie kreditnej karty. Rozhodnutie o poskytnutí ÚR patrí žalobcovi a závisí najmä od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a priebehu splácania klasického úveru. Podľa článku IV.-3.-1 klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutí úver a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z aktuálneho úverového rámca. Z článku IV.-4.-2 vyplýva, že žalobca je oprávnený v prípadoch stanovených v článku III. bod -6.-1.od zmluvy o revolvingovom úvere odstúpiť, pozastaviť ďalšie čerpanie úveru a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia. Z článku V. bod -3 vyplýva, že ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je žalobca oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Z článku ďalej vyplýva, že nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Z článku V.-5 vyplýva, že ku dňu účinnosti odstúpenia je splatný celý dlh klienta voči žalobcovi. Odo dňa splatnosti dlhu je žalobca oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania.
Z listu žalobcu zo dňa 21.9.2011 označený ako odstúpenie od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. 426068171591000 vyplýva, že vzhľadom na omeškanie žalovaného so splácaním úveru poskytnutého formou čerpania peňažných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty, žalobca od úverovej zmluvy
- časti týkajúcej sa úverovej karty odstupuje a úver sa ku dňu 31.10.2011 stáva splatným v celom rozsahu. Súčasne vyzýva žalovaného na úhradu dlžnej sumy 680,49 eura, zloženej zo úverovej istiny vo výške 542,95 eura, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 95,43 eura, a zmluvnej pokuty za omeškanie úveru vo výške 42,11 eura.
Z odfinancovania peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade žalovaného súd zistil, že žalovaný z úverového rámca vyčerpal ku dňu 7.5.2010 sumu v celkovej výške 2.414,65 eura, ktorá pozostáva zo sumy 2.211,98 eura, ktorá predstavuje vyčerpanú hotovosť žalovaným výbermi z úverového účtu na pobočke banky, zo sumy 114,84 eura predstavujúcej poplatky za čerpanie hotovosti z úverového účtu, zo sumy 36,52 eura, predstavujúcej ročné poplatky za vedenie revolvingového účtu,
zo sumy 45,90 eura, predstavujúcej poplatky za správu revolvingového úveru, zo sumy 5,50 eura, predstavujúcej poplatky za spracovanie úhrady poštovou zloženkou typu U. Žalovaný žalobcovi na poskytnutý revolvingový úver uhradil sumu v celkovej výške 3.480,52 eura do odstúpenia od úverovej zmluvy, ktorá suma bola použitá na úhradu splátok za obdobie január 2003 až január 2011 v celkovej výške 3.348,77 eura, z toho úverová istina predstavuje sumu 1.871,74 eura, zmluvné úroky sumu 1.254,46 eura, poplatky za poistenie úveru sumu 85,57 eura, poplatky za vedenie revolvingového účtu sumu 137 eur. Ďalej žalovanému boli podľa článku V.-3 všeobecných podmienok účtované zmluvné pokuty vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac než 30 dní a ďalej vzhľadom na odstúpenie žalobcu dňa 21.9.2011 od úverovej zmluvy, potom ako ku dňu 31.10.2011 sa stal splatný dlh v celom rozsahu, podľa článku V.-5 a podľa článku V.-7 všeobecných podmienok od 1.12.2011 žalobca účtoval žalovanému úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy, za každý i začatý deň omeškania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 23a ods. 1 - 2 Zákona č. 634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa, Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 2 písm. a), b) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
b) Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 5 citovaného zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 1.4.2004, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 1.4.2004, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 1.4.2004, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 1.4.2004, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 451 ods. 1 OZ , Kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 456 veta prvá OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 879f ods. 3 OZ, v zmysle zákona č. 150/2004 Z. z., Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ust. § 53 a § 54 tohto zákona.
Zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.
Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2 .
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia , aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinní prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok.
Z dokazovania vyplýva, že daný právny vzťah vznikol v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z., na ktorý sa vzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa, hľadí sa na zmluvu ako na zmluvu spotrebiteľskú.
V zmysle citovaných ustanovení § 52 OZ a nasl. je potrebné spotrebiteľským zmluvám venovať osobitnú pozornosť. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V danej veci mal súd za preukázané, že dňa 16.4.2002 účastníci uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako individuálne špecifikovanú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 12.591,-Sk ( 417,94 eura) na kúpu spotrebného tovaru. Kúpa spotrebného tovaru a za tým účelom uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bolo vo sfére záujmu žalovaného. Touto zmluvou však žalobca vnútil žalovanému aj iný úkon, označený v časti C/, ako úverová karta, ktorý nebol v čase uzavretia zmluvy vo sfére záujmu žalovaného a žalobca tak využíva vlastne postavenie žalovaného, keď na kúpu spotrebného tovaru sa rozhodol využiť poskytnutie úveru. Tým podsúva žalovanému ďalší úkon bez toho, aby sa riadne žalovaný oboznámil s podmienkami splácania, keď tento úver -poskytnutie úverového rámca, ako už bolo konštatované, nebol vo sfére záujmu žalovaného. Žalovaný tak jedným podpisom podpisuje aj tú časť predkladanej listiny, žalobcom vopred pripravenej a naformulovanej, ktorá v sebe obsahuje aj iný právny úkon, pričom text tejto časti je písaný menším písmom ako ostatná časť zmluvy, ktorá bola pôvodne vo sfére záujmu žalovaného, nakoľko ako sám uviedol pôvodne mu šlo o zakúpenie spotrebného tovaru a za tým účelom uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Z dokazovania vyplýva, i vzhľadom na výpoveď žalovaného, že na jeho strane chýbal dostatok vôle vstúpiť do iného zmluvného vzťahu ako bol pôvodne vo sfére jeho záujmu, teda za účelom zakúpenia spotrebného tovaru uzatvoriť zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Takýto úkon, ktorý sa týka uvedenej žiadosti/zmluvy časti C/ súd považoval za neplatný podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ.
Súd k veci dodáva, že nerovnováha postavenia účastníkov vyplýva i z toho, že keď žalobca podsúva žalovanému, aby jedným podpisom uzatvoril aj iný úkon, keď žalovaný žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, pričom vyhovenie jeho žiadosti je podmienené rozhodnutím žalobcu, ktorý posudzuje žiadosť o vydanie kreditnej karty najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru v priebehu jeho splácania. Z uvedeného vyplýva, že je potom na žalobcovi, či poskytne žalovanému úverovú kartu, keď najskôr posúdi, či klasický spotrebiteľský úver žalovaný riadne spláca. Z bodu C žiadosti/zmluvy vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného môže žalobca tejto žiadosti vyhovieť na základe posúdenia z jeho strany vychádzajúc z údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania. To znamená, že podpisom zmluvy nedochádza automaticky k vzniku ďalšieho úverového vzťahu. Pokiaľ teda žalobca chcel so žalovaným uzatvoriť nový záväzkový vzťah, bolo potrebné tak urobiť podľa ustanovení Zák. č. 258/2001 Z. z. Tým, že nebola dodržaná zákonom požadovaná forma, ako to upravuje ustanovenie § 4 ods. 1, 2, preto tento úkon je neplatný pre nedodržanie zákonom predpísanej formy ako to má na mysli ustanovenie § 40 OZ.
Na základe neplatnosti uvedeného právneho úkonu je potom možné vec posúdiť v zmysle nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. V konaní bolo preukázané, že žalobca umožnil žalovanému čerpať z úverového rámca a to ku dňu 7.5.2010 peňažné prostriedky v celkovej výške 2.414,65 eura, pričom zo strany žalovaného boli vykonávané úhrady v celkovej výške 3.480,52 eura. Z tohto potom vyplýva, že titulom bezdôvodného obohatenia žalobca nemá dôvod si uplatňovať žiadny nárok voči žalovanému a preto bol jeho žalobný návrh zamietnutý.
V danej veci súd dodáva, že je známe, ako to bolo zistené z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.11.2012 č. k. 3Cdo/282/2012, že Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 15.11.2011 č. k. 14C/86/2011 - 77 žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 309,53 eura s príslušenstvom zamietol a určil, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C/Úverová karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na kúpu veci žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno je neprijateľná.
Podľa § 53a ods. 1, 2 OZ, Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Citované ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav a ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu. Plnenie z takejto podmienky zakladá bezdôvodné obohatenie. Vyššie uvedené je potom dôvodom pre zamietnutie žalobného návrhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože podstatné trovy v konaní mu nevznikli, a ani náhradu trov konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.