Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/181/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti S., P., nar. XX.X.XXXX, P., nar. XX.X.XXXX, Z., nar. XX.X.XXXX a K., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky K. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej na ulici S. č. XX v K., toho času sa zdržiavajúcej na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom JUDr. W. F., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, za účasti otca P. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho v A. č. XX, toho času bývajúceho v K. na ulici S. č. XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 18.7.2012 podanie označené ako návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom S., P., P., Z. a K., ktoré žiadala zveriť do svojej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné na maloletého P. S. a Z. S., výšku navrhovaného výživného neuviedla a toto svoje podanie odôvodňovala tým, že s otcom maloletých detí žijú 15 rokov ako druh a družka, spolu sa im narodilo 5 detí, otec uznal otcovstvo iba k P. a Z., u P. otcovstvo nie je určené a jej druh, otec vyššie uvedených dvoch detí, údajne nie je biologickým otcom tohto dieťaťa, ku K. otcovstvo nie je určené a taktiež nebolo určené otcovstvo ani k maloletej M. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je umiestnená v ústavnej starostlivosti. Tvrdila, že s otcom detí nežila v čase podávania návrhu v spoločnej domácnosti, že spolu nehospodárili, keďže otec detí dlhodobo nepracuje, používa alkoholické nápoje, údajne fetuje a správa sa agresívne, chcela sa spolu s deťmi osamostatniť a odsťahovať sa od neho ale mala obavy z jeho správania. Keďže sa súdu nepodarilo doručiť matke na ňou v predmetnom podaní udanú adresu, výzvu súdu na upresnenie jej podania, súd zisťoval miesto jej terajšieho pobytu, avšak bezvýsledne, správami Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, Mestskej časti - Mestskej polície Košice, stanica Luník IX a Centrálnej evidencie obyvateľov bolo zistené, že matka je prihlásená k trvalému pobytu na ňou udanej adrese S. č. XX v K., avšak šetrením Mestskej polície Košice prostredníctvom komunitného centra bolo zistené, že v komunitnom centre matka nie je v evidencii a v mieste bydliska hliadka zistila, že na uvedenej adrese nebýva a dlhšiu dobu má byť v A..

Otec detí sa k predmetnému podnetu nevyjadril.

Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu dňa 17.10.2012 uviedol, že rodina maloletých detí S. je evidovaná na referáte sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately od roku 2008,

rodinné prostredie detí je pravidelne monitorované, pri ostatnom prešetrení rodinných pomerov v rodine 4.10.2012 v súvislosti so zisťovaním plnenia povinnej školskej dochádzky maloletých detí a zabezpečovania starostlivosti o ne bolo zistené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec detí zabezpečuje starostlivosť o najmladšie dieťa K. a nemá doklad totožnosti, býva v jednoizbovom byte, staršie deti P., P. a Z. v tom čase boli nájdené v starostlivosti starej matky, ktorá bývala o poschodie vyššie. V škole neboli, stará matka uviedla, že matka detí je asi osem mesiacov v A., ale podľa zistení kolízneho opatrovníka v letnom období mala byť v K., kde sa zúčastnila výsluchu v trestnej veci ohrozovania mravnej výchovy mládeže, ktorej sa rodičia detí dopustili tým, že hrubo zanedbávali svoje rodičovské povinnosti týkajúce sa zabezpečenia riadnej školskej dochádzky. Matka pri výsluchu uviedla, že bola v zahraničí niekde v A., späť do miesta trvalého bydliska sa nevrátila a v tom čase sa zdržiavala údajne v lokalite R., dôvodiac obavami zo správania sa otca detí, bližšiu adresu však neuviedla. V tom čase bolo matke poskytnuté odborné poradenstvo vo veci riešenia rodinnej situácie a možnosti podania návrhu na súde a bola vyzvaná k tomu, aby prevzala deti do osobnej starostlivosti, pričom kolízny opatrovník v letnom období pri návšteve v rodine opakovane poskytoval odborné poradenstvo i starej matke vo veci možnosti podania návrhu na zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti a taktiež otcovi bolo poskytované poradenstvo vo veci možnosti riešenia starostlivosti o maloleté deti súdnou cestou formou úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Otec ani stará matka do podanie správy kolíznym opatrovníkom neprejavili záujem o riešenie starostlivosti o deti podaním predmetných návrhov. Otec sa v septembri dostavil ku kolíznemu opatrovníkovi s požiadavkou umiestnenia maloletého Z. do ústavnej starostlivosti, dôvodiac tým, že dieťa údajne z domu uteká a nechodí do školy, ale do podania správy kolíznym opatrovníkom nepodnikol žiadne kroky k riešeniu situácie. Matka od júla 2012 na referáte sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately nebola, neprejavila záujem o ďalšiu spoluprácu. Rodičia maloletých detí boli trestným rozkazom zo dňa 31.8.2012 v konaní tunajšieho súdu sp. zn. uznaní vinnými z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže a za to boli odsúdení na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Vzhľadom na tieto skutočnosti kolízny opatrovník uviedol, že v prípade, ak matka detí nebude spolupracovať a situáciu nebudú ochotní riešiť ani otec a stará matka, ktorí starostlivosť o deti reálne zabezpečujú, bude prichádzať do úvahy riešenie nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi.

Na pojednávanie vo veci konané dňa 5.12.2012 sa účastníci s výnimkou kolízneho opatrovníka nedostavili, u rodičov detí bolo vykázané doručenie predvolania uložením na pošte a následne vrátením zásielok súdu dňa 13.12.2012, doručenie predvolania u opatrovníka matky bolo vykázané 16.11.2012. V zmysle ust. súd pojednával bez ich prítomnosti

Na pojednávaní prítomná kolízna opatrovníčka uviedla, že s účastníkmi je veľmi ťažká práca, matka sa dlhodobo v mieste trvalého bydliska nezdržiava, stará matka a otec opakovane uvádzajú rôzne verzie o pobyte matky, ktoré tvrdenia však nikdy nevedeli preukázať, nereagovali na poskytnuté im poradenstvo zo strany kolízneho opatrovníka, nezabezpečili si ani potrebné doklady k podaniu návrhu na súde a to ani po opakovanom monitorovaní domácnosti ako u otca, tak i u starej matky. Šetreniami kolízneho opatrovníka bolo zistené, že starostlivosť o deti starou matkou a otcom je riadne zabezpečovaná, deti ničím netrpia, nič im nechýba, preto úrad práce zvažuje, či je potrebné v danom prípade podávať podnet na nariadenie ústavnej starostlivosti.

Na tunajšom súde boli v minulosti vedené konania a to pod sp. zn. , ktoré konanie bolo ukončené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.9.2005 o zrušení predbežného opatrenia tunajšieho súdu zo dňa 28.1.2003, sp. zn. , ktorým boli maloleté deti S., P. a Z. umiestnené v Detskom domove v K. na S. XX, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2005, z odôvodnenia ktorého uznesenia vyplýva, že kolízny opatrovník podnet na nariadenie ústavnej výchovy, ktorý pôvodne podal, vzal späť, keďže matka žila so svojim druhom (to je otcom detí), obývali 3-izbový byt, ktorý mali v podnájme, úhradu za byt platili, domácnosť bola riadne udržiavaná, dve deti mali pripravené vlastné postele, aj starostlivosť o deti bola na požadovanej úrovni, otec sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, bol evidovaný na Úrade práce v Košiciach a rodičia uviedli, že sa chcú o svoje deti riadne starať a nechceli aby boli umiestnené v ústavnej starostlivosti.

Pod sp. zn. bolo vedené konanie o určenie otcovstva k maloletému Z. S., nar. XX.X.XXXX, v rámci ktorého došlo k určeniu otcovstva k tomuto dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov a následne vedené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému Z. bolo uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.1.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2006, zastavené, keďže o jeho zastavenie požiadala matka dieťaťa dňa 20.1.2006 s odôvodnením, že s otcom maloletého žijú v spoločnej domácnosti a spoločne sa o maloletého starajú.

Podľa ust. § 28 ods. 1,2,3 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä :

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. l , 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný berie na seba.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh v celom rozsahu zamietol a to pokiaľ ide o maloleté deti P. S. a K. S. návrh bol zamietnutý aj vzhľadom na tvrdenia matky v ňou doručenom podaní súdu dňa 18.7.2012, v ktorom udávala, že otcovstvo k týmto dvom deťom doposiaľ nie je určené, dôsledkom čoho je to, že v takomto prípade nie je možné, aby súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, keďže v takýchto prípadoch rodičovské práva a povinnosti v

zmysle citovaného ustanovenia § 28 ods. 3 má len matka ako jediný rodič týchto dvoch detí, keďže druhý rodič týchto detí nie je známy. Pokiaľ ide o deti maloletého P. a Z. taktiež v tejto časti súd návrh zamietol vychádzajúc zo zistení, že vzhľadom predovšetkým na šetrenia kolízneho opatrovníka neboli zistené dôvody pre zásah súdu do výkonu rodičovských práv a povinností voči týmto dvom maloletým deťom, keďže starostlivosť o ne je riadne zabezpečovaná, túto starostlivosť zabezpečuje stará matka detí, ako vyplynulo zo šetrení kolízneho opatrovníka v tejto starostlivosti o tieto 2 maloleté deti žiadne nedostatky zistené neboli, vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že stará matka starostlivosť o tieto deti zabezpečuje na základe vzájomnej rodinnej dohody, to znamená dohody s matkou a otcom maloletého P. a Z., pričom súd poznamenáva, že táto dohoda bola uzavretá ústne alebo konkludentne, ide o štandardnú situáciu v rodinách keď v prípade, že jeden rodič je dlhodobo vzdialený z pracovných alebo iných dôvodov na základe vnútorných pomerov v rodine so starostlivosťou o deti mu môžu vypomáhať napríklad starí rodičia, prípadne druhý rodič, šetreniami kolízneho opatrovníka bolo zistené, že táto situácia v rodine funguje dlhodobo, s takýmto riešením nikto zo zúčastnených osôb problémy nemá, súd tento stav vyhodnocuje vlastne ako formu rodičovskej dohody a teda v súlade s citovaným ustanovením § 36 Zákona o rodine dospel k jednoznačnému záveru, že nie je potrebný zo strany súdu zásah do tohto výkonu rodičovských práv a povinností, keďže z vykonaných dôkazov vyplynulo, že záujmy maloletých detí sú po všetkých stránkach zabezpečované, pričom súd poukazuje na ust. § 36 ods. 1 veta 2 Zákona o rodine, ktorý stanovuje iba možnosť súdu zasahovať do výkonu rodičovských práva aj v prípade ak rodičia spolu nežijú, neukladá súdu takúto povinnosť, pričom možnosť takéhoto zásahu je dôvodná len v prípade zistenia problémov, prípadne neplnenia si niektorých z rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom zo strany rodičov, čo v danom prípade zistené nebolo. Pre úplnosť súd poznamenáva, že ani v starostlivosti o maloletú K., ktorú starostlivosť zabezpečuje otec maloletého P. a Z., a šetreniami kolízneho opatrovníka a, tento zabezpečuje riadne, ani v tejto starostlivosti nedostatky zistené neboli, čo súd vyhodnotil obdobne ako u ostatných detí, že táto starostlivosť zo strany zrejme biologického otca o toto dieťa je zabezpečovaná po všetkých stránkach riadne. Dôkazom toho, že nie je potrebné, aby súd do týchto pomerov v súčasnosti zasahoval je i to, že matka napriek ňou podanému podnetu na tunajšom súde nespolupracuje s kolíznym opatrovníkom a v podstate ani so súdom, nedostavila sa ani na pojednávanie, neoznámila súdu miesto jej terajšieho pobytu, stará matka a otec detí napriek poskytovanému im poradenstvu zo strany kolízneho opatrovníka taktiež na súde nepodali žiaden obdobný návrh.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. ods. l písm. a ) , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.