Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1008-2008.pdf
PDF · 79.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/1008/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436, so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, proti povinnému E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., V. Č.. XXX, pre vymoženie 776,67 €, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému ukladá povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, PhD. so sídlom exekútorského úradu v Košiciach, Kupeckého č. 29, trovy exekúcie v sume 86,33 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 08.07.2002 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 23 398,- Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje sumu 776,67 € na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer SIDERIE ISTOTY, zdravotnej poisťovne č. 2000-1100-01566/IS zo dňa 29.09.2000, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.10.2000. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 23.08.2002.
Súdny exekútor doručil súdu dňa 15.11.2011 návrh na zastavenie exekúcie. Zároveň si vyúčtoval a uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 218,02 €. Tieto pozostávajú z časovej odmeny vo výške 13,28 €, paušálnej odmeny vo výške 66,40 €, náhrady hotových výdavkov vo výške 59,00 €, odmeny z vymoženej sumy vo výške 43,- € a z DPH vo výške 36,34 €.
Podľa § 238 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov /ďalej len „EP“/ v znení neskorších predpisov konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.08.2005 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP v znení účinnom do 31.08.2005 exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Dispozičná zásada, ktorou je ovládané exekučné konanie, sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Ak ten, kto podal návrh na nariadenie exekúcie, alebo jeho právny nástupca navrhne jeho zastavenie, musí mu súd vyhovieť a exekúciu zastaviť /R 50/2004/. Oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, a preto súd rešpektujúc jeho dispozičné oprávnenie exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.08.2005 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP v znení účinnom do 31.08.2005 trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.08.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.08.2005 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 /ďalej len "vyhláška"/.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 16,60 € (500 Sk) a najviac 33 193,92 € (1 000 000 Sk). Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora zo dňa 10.11.2011, preštudoval spis súdneho exekútora a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1./ odmenu podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky vo výške 43,- €
Z vyúčtovania súdneho exekútora a jeho spisu súd zistil, že sa v exekučnom konaní vymohla, po prepočítaní konverzným kurzom, sumu 212,44 € (6 400,- Sk). V zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena vo výške 20% zo základu, t.j. 213,- € (po zaokrúhlení podľa § 26 vyhlášky), čo činí sumu 42,60 €, po zaokrúhlení podľa § 26 vyhlášky vo výške 43,- €. Súd priznal súdnemu exekútorovi len odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, nie aj odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky tak, ako si to uplatnil. Odmeny podľa § 16 ods. 2 a § 14 ods. 1 vyhlášky nemožno kumulovať. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie postupuje buď podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak zistí, že pred zastavením exekúcie došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky, alebo podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.
2./ DPH podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.08.2005 v sadzbe 20% zo základu (len z odmeny, nie aj náhrady hotových výdavkov) 43,- € = 8,60 €
3./ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. za poštovné v sume 34,73 €
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštových výdavkov v celej uplatnenej výške, nakoľko mal za to, že tieto hotové výdavky boli v spise súdneho exekútora dostatočne a hodnoverne preukázané.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za tzv. bankové služby vyčíslené vo výške 2,67 €, nakoľko tieto hotové výdavky neboli v spise súdneho exekútora dostatočne preukázané. Súd má za to, že hotové výdavky nie je možné paušalizovať a vždy je potrebné, aby ich vynaloženie bolo dostatočne preukázané v exekučnom spise (napr. pripojením faktúry, pokladničného dokladu, alebo iným listinným dôkazom preukazujúcim ich vynaloženie a výšku).
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútori náhradu za pracovné cesty vykonané dňa 03.09.2004 (vo výške 13,50 €) a dňa 13.05.2008 (vo výške 8,10 €). Prípisom zo dňa 23.07.2012 bol súdny exekútor vyzvaný, aby súdu uviedol, ako boli uplatnené náhrady vypočítané a z čoho pozostávajú (náhrada za použitie osobného motorového vozidla, náhrada za spotrebované pohonné látky, resp. oboje), nakoľko súdny exekútor vo vyúčtovaní trov exekúcie uviedol len celkovú výšku náhrad za pracovné cesty. Z uvedeného dôvodu súd nemohol preskúmať, či tieto náhrady boli vyčíslené a uplatnené v správnej výške. Súdny exekútor bol upozornený na to, že v prípade, ak uvedené nedoplní, súd mu uplatnené náhrady neprizná. Súdny exekútor zaslal tunajšiemu súdu prípis zo dňa 11.09.2012, doručený dňa 24.10.2012, v ktorom uviedol len to, že zasiela súdu exekučný spis spolu s kópiou technického preukazu motorového vozidla, ktorým bola pracovná cesta vykonaná. Iné neuviedol. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi nie je možné uplatnené náhrady vo výške 13,50 € a 8,10 € priznať. Vyúčtovanie pracovnej cesty v podobe uvedenia len celkovej uplatnenej výšky cestovných náhrad je nepreskúmateľné. Súd na základe takéhoto vyúčtovania nemôže zistiť, či si súdny exekútor cestovné náhrady vyúčtoval a uplatnil v správnej výške, keďže nevie akým úvahami sa súdny exekútor spravoval.
Celkovo súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 86,33 €.
S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 EP k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože zastavenie exekúcie procesne zavinil tým, že podal návrh na jej zastavenie.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie nie je prípustné odvolanie /§ 202 ods. 2 O. s. p./.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti výroku o náhrade trov exekúcie je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 EP v platnom znení s poukazom na § 238 ods. 2 EP).
Odvolanie môže podať účastník konania. Podáva sa do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (3), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.