Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1280-2012.pdf
PDF · 71.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Er/1280/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Senica, Hollého 1219, 905 01 Senica, proti povinnému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX E., rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.09.2012 navrhol oprávnený vykonať exekúciu na základe exekučného titulu vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. XXX- XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a stal sa vykonateľným dňa XX.XX.XXXX. Exekučné konanie sa začalo dňa 02.10.2012 doručením návrhu súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Varga, Exekútorský úrad Dunajská Streda so sídlom Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, požiadal súd dňa 04.10.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súd zistil, že povinná dňa 04.10.2012 uhradila pohľadávku oprávneného v celej výške o čom priložila súdu doklad o zaplatení - príjmový pokladničný doklad č. XXXX/XX XXX XXX. Dňa 13.11.2012 doručil súdny exekútor súdu vyčíslené trovy exekúcie a oznámil, že mu dňa 8.10.20112 oprávnený oznámil úhradu pohľadávky povinnou po podaní exekučného návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade mal súd jednoznačne preukázané, že povinná v plnej výške uhradila svoj dlh voči oprávnenému, teda právo priznané oprávnenému exekučným titulom zaniklo a preto súd v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však súdny exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Súd má za to, že konanie začalo dôvodne, nakoľko povinná neplnila včas to, čo jej ukladalo vykonateľné rozhodnutie, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom, pričom plnila až po začatí exekučného konania a preto súd zaviazal povinnú na úhradu účelných trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v sume 7,20 € ako hotové výdavky za materiál, poštovné a IT v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku nemá súdny exekútor právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi nebolo v danej veci udelené poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko bolo exekučné konanie zastavené a z toho dôvodu má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré Exekučný poriadok obmedzil len na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou súdneho exekútora nestotožnil. Hotové výdavky neboli súdnym exekútorom dostatočne konkretizované, pričom k nim nebola priradená prislúchajúca peňažná hodnota, boli určené len v celkovej výške. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že z exekučného spisu nemá súd preukázané vynaloženie hotových výdavkov vo výške 7,20 €, nakoľko v spise nie je preukázané ich vynaloženie, v spise sa nenachádzajú ani doručenky preukazujúce poštovné. Súd konštatuje, že žiadne doklady o vynaložení hotových výdavkov nie sú obsahom exekučného spisu. Súd súdnemu exekútorovi v zmysle § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku trovy exekúcie nepriznal, nakoľko tieto neboli súdu preukázané.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods.2 O.s.p. ).