Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-23-2023.pdf
PDF · 94.49 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/23/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. S., K.. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matky: Z. S. Z., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O. X, O., a otca: B. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. F. XX, W. K. B., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 30.03.2023, žiadal otec maloletého B.Y. S., K.. XX.XX.XXXX, (ďalej len "maloletý"), zníženie výživného zo sumy 550,- € mesačne na sumu 350,- € mesačne.
2. V návrhu uviedol, že nie je schopný platiť výživné v súdom určenej výške, nakoľko od poslednej úpravy výživného, ku ktorej došlo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11P/127/2020 zo dňa 08.06.2020, sa zásadne zmenili pomery na jeho strane v tom, že spláca mesačne hypotéku a úver na bývanie, ktoré čerpá z titulu nadobudnutia vlastníctva k bytu v W. K. B..
3. Matka v podaní doručeným súdu dňa 26.06.2023 vyjadrila nesúhlas s návrhom na zníženie výživného. Uviedla, že podľa jej názoru neboli splnené podmienky pre zníženie výživného, nakoľko na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by zmenu výšky výživného na maloletého odôvodňovali. Matka ďalej poukázala na finančnú situáciu otca, ktorá sa podľa jej názoru a na podklade porovnania, ktoré matka uviedla v predmetnom vyjadrení, od posledného rozhodnutia súdu zlepšila. K svojej situácii uviedla, že je vlastníčkou bytu v O., v ktorom býva spolu so synom. Byt nadobudla po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na strane maloletého došlo k zvýšeniu nákladov, z dôvodu že toho času navštevuje prvý stupeň základnej školy.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom ich právnych zástupcov, výsluchom kolízneho opatrovníka, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11P/127/2020 zo dňa 08.06.2020, právoplatným 23.06.2021 a vykonateľným dňa 23.06.2021, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletého, prehľadom mesačných nákladov otca, výpismi z bankového účtu otca, potvrdením o príjme otca, výpismi z bankového účtu matky, prehľadom mesačných nákladov matky, prehľadom nákladov na maloleté dieťa, potvrdením o príjme matky i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11P/127/2020-64, zo dňa 08.06.2020, právoplatným 23.06.2021 a vykonateľným dňa 23.06.2021, súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol na čas po rozvode maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky, s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého sú oprávnení obaja rodičia. Otec sa zároveň v predmetnej dohode zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 550,- € mesačne. Styk otca s maloletým súd neupravil.
6. Otec maloletého dieťaťa vyčíslil svoje mesačné náklady nasledovne: hypotéka 635,44,- €, poistenie hypotéky 33,59,- €, úver na bývanie 316,15,- €, nájomné bytu a poplatok za TV a rozhlas 249,64,- €, elektrina 38,90,- €, plyn 5,- €, internet 18,90,- €, telefón 26,- €, podpora matky 30,- €. Ďalšie mesačné náklady na maloleté dieťa vyčíslil otec nasledovne: výživné na maloletého 550,- €.
7. Z potvrdenia o výške príjmu zo závislej činnosti súd zistil, že otec maloletého je od 01.02.2012 zamestnaný u zamestnávateľa Y. I. Y., W..Y..R.., W. W. T. O. XXXX/X, V., H.: XXX XX XXX, s priemernou mesačnou mzdou 3183,- € brutto.
8. Z potvrdenia o príjme súd zistil, že matka maloletého je od 15.06.2021 zamestnaná u zamestnávateľa P. W., W..Y..R.., W. W. Y. XX, O., H.: XX XXX XXX, s priemernou mesačnou mzdou 1248,30,- € brutto. 9. Z doloženého prehľadu výdavkov č.l. 27, 39, 45- 56 súd zistil nasledovné výdaje matky: splátka hypotekárneho úveru 283,30,- €, poplatky súvisiace s užívaním bytu 205,- €; telefón, televízia a internet 38,- €; cestovné 40,- €, životné a úrazové poistenie 99,70,- €.
10. Mesačné náklady na maloleté dieťa vyčíslila matka nasledovne: ošatenie, predmety a lieky pre maloletého 158,60,- €, krúžok boxu 60,- €, strava a výživové doplnky 500,- €, výdavky spojené s nástupom maloletého na ZŠ : školská taška s príslušenstvom: 109,75,- €, časť školských pomôcok 50,- €, tenisky na TV 15,- €, tričká na TV 6,- €, stravné 49,90,- € mesačne a preddavok 20,- €, školský klub detí 89,- € polročne, posteľ, stôl, stolička pre maloletého 553,78,- €; skriňa, nočný stolík , vymaľovanie
- 262,24, - €.
11. Uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 03.04.2023, č. k. 27P/23/2023-21, bol maloletému ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na zastupovanie maloletého v predmetnom konaní.
12. Na pojednávaní, konanom dňa 13.09.2023 otec maloletého uviedol, že od poslednej súdnej úpravy výživného došlo na jeho strane k zmene pomerov, spočívajúcej v nadobudnutí štvorizbového bytu v W. K. B. do výlučného vlastníctva, pričom na zakúpenie bytu čerpá hypotéku vo výške 150 000,- € a úver. Priemerný mesačný príjem má vo výške 2700,- € netto, pričom z tejto sumy si ešte platí cestovné do miesta výkonu práce v Y.. Hypotéku spláca v mesačnej splátke 635,- € a úver vo výške 316,- €. Jeho ďalšie náklady predstavujú: poplatok správcovi 260,- €, plyn 5,- €, elektrina 39,- €, internet 19,- €, telefón 26,- €, príspevok na bývanie pre svoju matku 30,- €. Zároveň súdu uviedol, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v roku 2020, uzavreli s matkou rodičovskú dohodu, v ktorej súhlasil s výživným vo výške 550,- € mesačne, s tým, že uvedenú sumu bude platiť istý čas a v prípade, ak sa zmenia okolnosti, bude táto suma znížená. Podľa vyjadrenia otca, ním platené výživné predstavuje vyšší nadštandard. Otec v súčasnosti žije v zakúpenom 4-izbovom byte so svojou partnerkou, s ktorou neuzavrel manželstvo. Partnerka má 3 maloleté deti z predchádzajúceho manželstva, ktoré boli na čas po rozvode zverené do starostlivosti biologického otca, avšak partnerka má s deťmi upravený styk, ktorý sa realizuje aj návštevou domácnosti otca maloletého. Otec ďalej uviedol, že partnerka je rok nezamestnaná, je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Pôvodne pracovala v školstve, po materskej dovolenke pracovala ako predavačka a vo výrobe. Partnerka neprispieva na platby spojené s užívaním bytu, náklady na domácnosť znáša otec sám. Otcov zdravotný stav je dobrý. Otec je vyučený opravár strojov a strojných zariadení so stredoškolským vzdelaním ukončeným maturitnou skúškou. Pracuje u zamestnávateľa Y. I. Y., W..Y..R.., sídliaceho v V., pričom v súčasnosti si firmu najala spoločnosť v Rakúsku v meste Linz, kde za prácou dochádza svojim autom. Na otázku súdu otec uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla, tak ako aj jeho súčasná partnerka. Úver na auto má splatený.
13. Matka maloletého na pojednávaní, konanom dňa 13.09.2023, vyjadrila nesúhlas s návrhom otca maloletého na zníženie výživného. Zároveň uviedla, že od júna 2021 pracuje v spoločnosti P. W., W..Y..R.., kde jej mesačný príjem predstavuje v priemere 1100,- € mesačne. Iný zdroj príjmu nemá. Pôvodne pracovala v spoločnosti R. W., W..Y..R.., kde skončila v 5/2020. Následne bola z dôvodu pandémie Covid 19 nezamestnaná. V období od 12/2020 do 05/2021 pracovala v obchodnej spoločnosti
H. W., W..Y..R.. Od 02/2021 do 05/2021 bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Matka je vlastníčkou bytu na adrese O. X, ktorý po vyporiadaní BSM zostal v jej vlastníctve. V roku 2002 si matka zobrala hypotéku vo výške 85 000,- €, pričom z tejto sumy vyplatila manželovi 18 000,- € a zo zvyšku spláca hypotéku na byt. Vlastníčkou hnuteľných vecí väčšej hodnoty nie je. K maloletému matka uviedla , že od septembra tohto roku navštevuje prvý ročník ZŠ v V. O., na V. ulici . V škole maloletý navštevuje krúžok angličtiny, za ktorý matka uhrádza poplatok vo výške 70,- € a mimo školy chodí od 5 roku veku na box, na ktorý platí mesačný poplatok 60,- € . Zdravotný stav maloletého je dobrý, nie je v dispenzárnej starostlivosti žiadneho lekára. V tejto oblasti matka ďalej uviedla, že pri 7 ročnej prehliadke maloletého bolo zistené, že maloletý nedovidí čítať, na čo ho matka objednala do očnej ambulancie.
14. Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že so znížením výživného nesúhlasí. Návrh otca nepovažuje za dôvodný s poukazom na to, že vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu má prednosť pred inými vyživovacími povinnosťami povinného. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že vyživovanie partnerky otcom maloletého považuje v konaní za nepodstatné, nakoľko príjem otca aj po úhrade výdavkov postačuje na hradenie otcových osobných potrieb.
15. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 24. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
27. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to v prvom rade výškou mesačného príjmu, výškou mesačných nákladov a položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Majetkové pomery možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z majetku.
28. Súd pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti je povinný prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu vyživovacej povinnosti. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku pôvodne upravujúceho vyživovaciu povinnosť. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami subjektívnymi tak na strane povinného, ako aj oprávneného, resp. okolnosťami objektívnymi, in concreto vývojom životných nákladov. Na strane povinného môžu byť takýmito subjektívnymi okolnosťami napr. strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, na strane oprávneného napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb. Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu maloletých detí, v prípade, ak došlo k poklesu zárobku rodiča domáhajúceho sa zníženia výživného, je súd povinný skúmať dôvody tejto zmeny. Práve zmena pomerov na strane povinného daná zhoršením jeho príjmových a majetkových pomerov je špecifickou situáciou, pri ktorej súd môže akceptovať zmenu takéhoto charakteru, ak nastala v dôsledku objektívnych a nezvrátiteľných okolností.
29. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie) nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú, resp. zmenenú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Súd naposledy rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca maloletého k maloletému rozsudkom, sp. zn. 11P/127/2020-64 zo dňa 08.06.2020, ktorým sa otec zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého Vladimíra sumou 550,- € mesačne . V čase rozhodnutia dosahoval otec dieťaťa čistý mesačný príjem vo výške 1.749,50,- € a mal nasledujúce mesačné výdavky: splátka hypotéky 144,- €, úver na auto 235,- €, poplatok za telefón 30,- €, príspevok na bývanie pre svoju matku 30,- €, poistka na dieťa 15,- €, poistka pre seba 47,- €, príspevok na domácnosť 50,- € mesačne. Matka v čase rozhodnutia mala príjem vo výške 900,- € netto. Priemerné mesačné výdavky boli nasledovné: hypotekárny úver na byt 273,64,- €, platby správcovi bytového domu 149,49- €, životné a úrazové postenie 43,27,- €, poplatok RTVS 4,64,- €, elektrina 18,- €, paušál Telekom 40,- €, Internet a TV 47,14,- €, plyn 2,- €, strava 290,- €; drogéria, kozmetika, kadernícke služby 40,- €. Priemerné mesačné výdavky na maloleté dieťa boli nasledovné: poplatok za škôlku 70,- €, poplatok za krúžok karate 32,- €, poplatok za krúžok angličtiny v škôlke 20,- €, strava 180,- €, náklady na bývanie 244,- €, ošatenie 80,- €, výživové doplnky a lieky 40,- €, drogéria 40,- € a iné (hračky, časopisy, sladkosti) 40,- €.
30. Po zvážení všetkých skutočností a komparáciou pomerov v čase posledného rozhodnutia o výživnom na maloletého s aktuálnymi pomermi tak na strane povinného, ako aj oprávneného súd dospel k záveru, že v danom konaní nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinného, odôvodňujúcej zníženie výživného. Tento záver súd odôvodňuje s poukazom na judikatúru súdov SR (viď. rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/58/2012 - 171 zo dňa 03.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/173/2014 - 199 zo dňa 21.10.2014 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/180/2016 - 166 zo dňa 17.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/8/2019 - 301 zo dňa 31.03.2020), z ktorých je zrejmé, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva bola upravená právoplatným rozsudkom, pričom rozhodnutia o výživnom je možné meniť v zmysle ustanovenia § 78 Zákona rodine, len ak sa zmenia pomery. Na
prijatie záveru o zmene pomerov nepostačuje iba skutočnosť, že otcovi sa kúpou bytu zvýšili náklady. Skutočnosť, že otcovi vznikli ďalšie náklady z dôvodu kúpy bytu sama o sebe nemusí viesť k zmene majetkových pomerov na strane otca. Súd taktiež pri rozhodovaní vo veci zohľadnil skutočnosť, že partnerka otca sa nepodieľa na nákladoch spojených s bývaním a vedením domácnosti otca, hoci obýva spoločnú domácnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/71/2008 v zmysle ktorého, je povinnosťou každého rodiča korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Toto konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Z daného dôvodu považuje súd výživné na maloleté dieťa za výdavok s vyššou prioritou ako výdavky uhradené v súvislosti s bývaním partnerky otca u otca maloletého. Znížením výživného na otcom maloletého požadovanú sumu by v žiadnom prípade by nebolo v záujme maloletého, čo vyplýva aj z ústneho prednesu kolízneho opatrovníka, konajúceho v záujme maloletého, na pojednávaní, ktorý so znížením výživného nesúhlasil.
31. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností a citovaných zákonných ustanovení dospel s poukazom na situáciu otca maloletého, v ktorého schopnostiach a možnostiach je perspektíva poskytovať výživného na maloletého vo výške uloženej právoplatným rozhodnutím. Dospel pritom k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nedošlo k zmenám, ktoré sú takého rozsahu a charakteru, že by odôvodňovali zníženie výživného, a preto rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).