Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10P/79/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľky: J. G., J.. XX.XX.XXXX, Y.. G. XXX XX N. XXX, Y. Č. G. N.U. XX, XXX XX G. X, štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, v konaní zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou MA.. F. G., J.. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka (s doručovaním na adresu trvalého bydliska XXX XX N. XXX), proti odporcovi: M.Q. G., J.. XX.X.XXXX, trv. bytom (i ako adresa na doručovanie) Q. XXX/X, XXX XX Č. - W. E., štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, o zvýšenie výživného plnoletého dieťaťa, takto

rozhodol:

Súd s účinnosťou od 01. septembra 2012 z v y š u j e výživné, ktoré j e p o v i n n ý platiť odporca navrhovateľke, zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľky.

Nedoplatok na výživnom za čas od 01.9.2012 ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, v celkovej sume 120,- eur j e odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 30,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou výživného nasledujúcou v prvom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti.

Súd vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -38 zo dňa 25.11.2010 vo výroku o vyživovacej povinnosti odporcu ako otca k navrhovateľke.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 17.8.2012 proti odporcovi - svojmu otcovi, navrhovateľka požiadala súd o zvýšenie výživného zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne od 01.9.2012. V odôvodnení návrhu uviedla, že od posledného zvýšenia výživného rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. -38 zo dňa 25.11.2010 došlo k zmene pomerov na jej strane tým, že v školskom polroku tretieho ročníka strednej školy, od 01.02.2012 prešla na stredoškolské štúdium na Obchodnej akadémii v Bratislave. Spolu s matkou (svojou splnomocnenou zástupkyňou v tejto veci) sa presťahovali do Bratislavy, kde v súčasnosti bývajú v trojizbovom byte, ktorý matke prenajíma jej brat. Matka navrhovateľky je zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, s mesačným príjmom okolo 640,- eur mesačne. Špecifikovala ďalej podrobne svoje pravidelné výdavky a to popri bežných výdavkoch na stravu a ošatenie ďalej na: cestovné mestskou dopravou 34,30 eur štvrťročne, na učebnice cudzích jazykov (spolu 44,52 eur), poplatok na ZRPŠ 10,-

eur a za prenájom skrinky v šatni 10,- eur na školský polrok, na školské potreby (zošity, kancelársky papier, obaly, kalkulačku - ktorú jej kúpila matka za 22,99 eur, má jej zakúpiť tiež novú tlačiareň), sporenie na stužkovú 70,- eur ročne, v tomto školskom roku začne navštevovať hodiny doučovania z matematiky a anglického jazyka z dôvodu prípravy na vysokú školu, výdavky na internet 18,98 eur mesačne, na antikoncepciu 30,- eur štvrťročne, hygienické potreby a kozmetiku (má problémy s pleťou, čím je podmienené i užívanie antikoncepcie). Odporca si plní vyživovaciu povinnosť riadne v súdom určenom rozsahu, inak sa o navrhovateľku nezaujíma, ani jej inak ničím neprispieva, nekontaktuje ju, nezaujíma sa o jej študijné výsledky, preto mu v júli 2012 poslala fotokópiu svojho vysvedčenia.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne vyjadril podaním zo dňa 28.10.2012, podaným na súde dňa 30.10.2012. Návrh navrhovateľky navrhol ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu. S odkazom na ust. § 78 Zákona o rodine uviedol, že na jeho strane od posledného zvýšenia výživného cit. rozsudkom zo dňa 25.11.2010 k podstatnej zmene pomerov nedošlo, svoju vyživovaciu povinnosť si plní riadne a včas. K poslednému zvýšeniu výživného došlo v čase, kedy už navrhovateľka študovala na strednej škole (Obchodnej akadémii v Čadci), čo bol i hlavný dôvod zvýšenia výživného. Odmietol ako dôvod zvýšenia nákladov na výživu navrhovateľky presťahovanie sa za matkou do Bratislavy. Sám jej navrhol, aby až do ukončenia strednej školy bývala s ním, čo nevyužila, ani sa touto možnosťou nezaoberala. Naopak odporca navrhovateľke vyčítal nezáujem, ktorá svoj kontakt s ním obmedzila len na občasné telefonické rozhovory i to len vtedy, keď zavolal sám. Vo februári tohto roku dcéru informoval o svojich zdravotných problémoch a navrhol jej, aby ho prišla navštíviť aspoň na víkend s tým, že cestovné jej zaplatí. Z telefonického rozhovoru vyplynulo, že nemá na nič čas, napriek tomu, že bola uzrozumená o jeho zhoršenom zdravotnom stave, nevyvinula žiadnu aktivitu, aby mu aspoň zavolala a informovala sa. Jeho zdravotné problémy sa prejavili zvýšenými nákladmi na liečbu a nákup liekov. Odporca má alergiu na potraviny, musí pravidelne užívať lieky na alergiu, tiež na zvýšenie imunity a na vysoký krvný tlak, len v októbri na to vydal 60,- eur. Ako svoje pravidelné a opodstatnené výdavky vo svojom vyjadrení okrem platby výživného navrhovateľke v súdom určenej výške 180,- eur mesačne označil výdavky na: cestovné do zamestnania 65,- eur mesačne, na nájom a energie 173,- eur mesačne, na splátku úveru (do 20.3.2019) na vyplatenie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov („BSM“) 176,23 eur mesačne, doplatky na lieky 25,- eur mesačne. Dal do pozornosti súdu, že navrhovateľka vo svojom návrhu odôvodňuje zmenu pomerov takmer identicky (i s vymenovaním jednotlivých konkrétnych uvádzaných výdavkov) s dôvodmi v jej poslednom predchádzajúcom návrhu o zvýšenie výživného v konaní sp. zn. . Pozastavil sa tiež a označil za absurdné uvádzanie výdavkov na antikoncepciu i v súvislosti s problémami s pleťou na odôvodnenie zmeny pomerov a žiadať ich úhradu od otca a nie od sexuálneho partnera. Označil za účelové konanie, súvisiace s podaním návrhu v tejto veci i zaslanie kópie vysvedčenia dcérou, ktorá predtým nepovažovala za potrebné ho informovať o dosiahnutých školských výsledkoch. Poukázal tiež na skutočnosť, že matka navrhovateľky postúpila vo svojom zamestnaní na vedúcu pozíciu, čím došlo k podstatnej zmene jej príjmov zo zamestnania. Získala tiež značné finančné prostriedky, podľa odhadu odporcu vo výške asi 40.000,- eur - jednak vyplatením z titulu BSM a tiež vyplatením podielu v rodinnom dome v Staškove, ktorý získal do vlastníctva jej brat.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocnenej zástupkyne (matky) navrhovateľky a odporcu na pojednávaní vo veci samej dňa 14.11.2012, oboznámením nimi predložených a súdom zabezpečených listinných dôkazov a správ, vrátane obsahu súdnych spisov o predchádzajúcich konaniach, v ktorých súd posudzoval a upravoval rozsah vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke a na základe takto vykonaného dokazovania (účastníci občianskeho súdneho sporového konania ani po poučení súdom podľa v znení neskorších predpisov - „OSP“ žiadne ďalšie dôkazy súdu nepredložili, neoznačili a nenavrhli vykonať) zistil nasledovný skutkový stav veci jestvujúci v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku (, ), z ktorého, hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti ( ) vyvodil nasledovné skutkové a právne závery, na základe ktorých vo veci rozhodol:

Na pojednávaní dňa 14.11.2012 obe strany zotrvali na svojich stanoviskách v zmysle vyššie citovaných písomných podaní, po vykonanom dokazovaní v záverečných prednesoch oproti predchádzajúcim písomným návrhom akceptujúc zvýšenie výživného na sumu najmenej 240,- eur mesačne (navrhovateľka) resp. najviac 220,- eur mesačne (odporca).

Navrhovateľka je v aktuálnom školskom roku 2012/2013 žiačkou X. V. Q. M. J. V. W.. v Bratislave. Prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne tvrdila, že zmenu pomerov predstavuje už samotné jej presťahovanie sa do hlavného mesta (od 03.02.2012), kde sú životné náklady vyššie ako kdekoľvek inde na Slovensku. Avizovala ďalšie mimoriadne, už vynaložené (na vodičský preukaz), alebo očakávané výdavky (na stužkovú, poplatky na prihlášky na vysokoškolské štúdium). Navrhovateľka študuje vo výberovej triede, v škole robia projekty, na ten účel jej matka kúpila notebook, k nemu tlačiareň a k tej je zas potrebné dokupovať tonery. Ako samozrejmosť pre svoje štúdium navrhovateľka potrebuje pripojenie na internet. Pre potreby prípravy na prijímacie skúšky na vysokú školu (navrhovateľka hodlá podať prihlášku na ekonomickú univerzitu, odbor účtovníctvo), keďže v 3. ročníku nemali v škole matematiku, jej matka vybavila doučovanie z matematiky - každú nedeľu absolvuje 1 doučovaciu hodinu za 10,- eur. Snaží sa jej vybaviť tiež doučovanie z anglického jazyka. Navrhovateľke sa zvyšujú výdavky na školské potreby, učebnice, telefón. Navrhovateľka sa i sama usiluje zabezpečiť si potrebný príjem

- v lete tohto roku si brigádnicky za jeden mesiac zarobila na náklady vodičského preukazu a ešte jej zostalo okolo 150,- eur. Jej matka po presťahovaní sa do Bratislavy (požiadala o služobné preloženie v rámci jej zamestnaneckého vzťahu v Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny z Čadce do Bratislavy k 01.7.2011 a za hlavnú pohnútku tohto svojho kroku označila v súbehu s inými okolnosťami umožnenie budúceho štúdia dcére na vysokej škole, jeho zjednodušenie, odbúranie nákladov na cestovné, na internát) začala pracovať ako referentka, brat jej vybavil brigádu - umývanie okien, čím si privyrobila od 70,- do 100,- eur za sobotu. Na základe výberového konania od 01.7.2012 riadi odbor sociálnych vecí a rodiny v obvode Petržalky, ktorú funkciu prijala s cieľom zvýšenia svojho platu, ktorý je vyšší v priemere o 40,- eur brutto, zatiaľ čo však z práce prichádza domov až vo večerných hodinách a na zvýšenie príjmu brigádnickou prácou jej už neostáva čas. Bývajú spolu s navrhovateľkou v staršom prerobenom byte vo vlastníctve jej brata v Bratislave - Ružinove, pozostávajúcom z troch obytných miestností s príslušenstvom, za ktorý platí svojmu bratovi Z. G. podľa jeho predloženého čestného vyhlásenia 300,- eur mesačne, ktorá suma zodpovedá výške nákladov za užívanie tohto bytu podľa zálohového predpisu. Finančne ju nikto nepodporuje, ani jej brat, ani priateľ, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Predložila súdu výpis z VÚB, a.s. k 07.5.2009, preukazujúci, že jej bola odporcom poukázaná suma 19.400,- eur titulom ich dohody o vyporiadaní BSM a ďalším výpisom k 29.6.2012 preukázala, že jej v r. 2011 bola vyplatená suma 10.000,- eur z titulu vyporiadania z rodičovského domu. Vyhlásila, že inak nevlastní žiaden majetok. K vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že dcéru nikdy neovplyvňovala proti otcovi, ktorý však k nej nikdy neprejavil hlbší otcovský vzťah. Keď bola dcéra menšia, dohovárala jej, teraz je dospelá a preto riešenie ich vzťahu ponecháva na účastníkov. Podľa zhodného vyjadrenia účastníkov navrhovateľka v období od odchodu svojej matky do Bratislavy (01.7.2011) až do času, kedy ju nasledovala (03.02.2012) bývala u starých rodičov zo strany matky.

Odporca na pojednávaní opísal (a tak ako i navrhovateľka prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne i preukázal) svoje aktuálne osobné a majetkové pomery zhodne s cit. podrobným písomným vyjadrením zo dňa 28.10.2012. Po rozvode manželstva s matkou navrhovateľky zostal bývať sám v trojizbovom malometrážnom byte, za ktorý vyplatil polovičný podiel z titulu vyporiadania BSM bývalej manželke a ktorý sa mu v čase hospodárskej krízy nepodarilo predať. Nevlastní motorové vozidlo, dochádza do zamestnania do Žiliny, na cestovnom zaplatí viac ako 60,- eur mesačne. Pracuje ako príslušník polície na OO PZ Žilina - východ, druhý rok na oddelení skráteného vyšetrovania, čo sa však výraznejšie neodrazilo na jeho príjme. Takisto ide o náročnú prácu, vyžadujúcu jeho prítomnosť v zamestnaní i mimo určených hodín. Má zvýšené výdavky na lieky a v súvislosti so svojimi zdravotnými problémami a liečbou - doložil, že je objednaný na hospitalizáciu od 21.11.2012 na účel vyšetrenia v celkovej anestézii, musí pravidelne navštevovať ambulancie alergológie, hematológie, boli mu odporučené i vyšetrenia na stomatológii a infektológii. Uviedol, že v čase, keď jeho bývalá manželka odchádzala do Bratislavy, rozprával sa o tom s ňou i s dcérou a bývalá manželka sa vyjadrovala, že tam má priateľa a len ako jednu z výhod spomenula, že sú blízko vysoké školy. Nevedel sa vyjadriť k pravdivosti tvrdenia splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky o tom, či s nimi býva jej priateľ, ktorého nepozná, dcéra mu však pri telefonáte povedala, že mama je doma i s priateľom.

Podľa súdom vyžiadaných a predložených potvrdení zamestnávateľov oboch rodičov navrhovateľky ako povinných z titulu zákonnej vyživovacej povinnosti je priemerný čistý príjem jej matky u zamestnávateľa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava za obdobie 01 - 09/2012 vo výške 665,37 eur mesačne, od 01.7.2012 zvýšený v brutto mzde o 60,- eur, priemerný aktuálny čistý príjem po zvýšení, za obdobie 07 - 09/2012 je tak vo výške 704,12 eur mesačne. Priemerný čistý príjem odporcu u zamestnávateľa Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, zistený za obdobie od 04 - 09/2012, je vo výške 891,99 eur mesačne.

Rozsudkom č.k. -31 zo dňa 16.3.2009 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.4.2009) Okresný súd Čadca rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľky a ich v tom čase maloletú dcéru (navrhovateľku v tejto veci) zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, pričom odporcu ako otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 120,- eur mesačne. Podľa obsahu pripojeného spisu v predmetnej veci súd v čase rozhodovania o výške výživného na maloleté dieťa vychádzal zo zisteného priemerného čistého zárobku matky dieťaťa, zamestnanej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, za druhý polrok r. 2008 vo výške 442,29 eur mesačne a otca dieťaťa, zamestnaného u zamestnávateľa KR PZ v Žiline, zisteného za rok 2008, vo výške 772,40 eur mesačne; vtedy maloletá dcéra Nikola bola žiačkou 9. ročníka Základnej školy v Staškove.

Rozsudkom č. k. -38 zo dňa 25.11.2010 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2010) Okresný súd Čadca schválil rodičovskú dohodu rodičov navrhovateľky, ktorej predmetom bolo zvýšenie výživného na navrhovateľku, určeného vyššie citovaným rozsudkom č.k. -31 zo dňa 16.3.2009 zo sumy 120,- eur na 180,- eur mesačne, ktoré zvýšené výživné sa odporca ako otec maloletej navrhovateľky zaviazal platiť k rukám jej matky s účinnosťou od 01.12.2010. Súd takto rozhodol v konaní o návrhu matky maloletej, odôvodňujúcej zvýšenie výdavkov na výživu maloletej dcéry najmä v súvislosti s prechodom na strednú školu. Podľa obsahu pripojeného spisu súd v čase tohto posledného predchádzajúceho rozhodovania o výške výživného na maloleté dieťa vychádzal zo zistených priemerných čistých zárobkov oboch rodičov, zamestnaných u dovtedajších zamestnávateľov

- matky (za obdobie od 10/2009 - 09/2010) vo výške 535,28 eur mesačne a otca (za to isté obdobie) 890,85 eur mesačne; vtedy maloletá dcéra J. študovala v 2. ročníku Obchodnej akadémie v Čadci.

V konaní o návrhu navrhovateľky na zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu ako otca a povinného voči navrhovateľke ako oprávnenému plnoletému dieťaťu súd aplikoval ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. v spojení so spoločnými ustanoveniami § a nasledujúcimi, osobitne ust. Zákona o rodine a Zákona o rodine, umožňujúce v spojení s ust. na návrh podaný niektorým z účastníkov zmenu rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa v prípade neskoršej zmeny pomerov, oproti pomerom zisteným súdom v predchádzajúcom konaní, v ktorom naposledy rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti, vychádzajúc z pomerov zistených za rozhodné obdobie uplatneného nároku v čase rozhodnutia ( ) a zisťujúc ich porovnaním s pomermi v čase posledného predchádzajúceho cit. rozhodnutia súdu, či i s prihliadnutím na všeobecný vývoj životných nákladov ( Zákona o rodine) došlo k takej kvalifikovanej (podstatnej) zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu posledného právoplatného rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu.

V prvom rade súd konštatuje, že v čase rozhodnom pre vyhlásenie rozsudku súdu v tejto veci ( ) a v celom súdom posudzovanom období uplatneného nároku navrhovateľky na zvýšenie výživného (od 01.9.2012, čo je deň nasledujúci už po podaní jej návrhu na súd) v tejto veci trvá vyživovacia povinnosť oboch rodičov navrhovateľky k nej, za podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení a nasl. Zákona o rodine.

Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o výživnom pre v tom čase maloleté dieťa, je v zmysle ust. , Zákona o rodine v spojení s ust. , preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá jeho zmenu odôvodňuje. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne (najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých vychádzal súd v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu, v zmysle ust. ), na základe objektívnych i subjektívnych okolností na strane všetkých zainteresovaných účastníkov, tzn. tak na strane oprávneného, teraz už plnoletého dieťaťa - ku ktorému však zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov naďalej trvá (až do času, kým dieťa nebude preukázane schopné samo sa živiť) za podmienok ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine, ako aj na strane oboch rodičov ako povinných, osobitne odporcu ako toho z povinných rodičov, ktorý na rozdiel od matky navrhovateľky (ktorej ešte ako maloletá bola súdom zverená do osobnej starostlivosti a s ktorou naďalej žije v spoločnej domácnosti) dieťaťu poskytuje výživné len v súdom určenej výške a pod nútenou autoritou rozhodnutia súdu, s prihliadnutím ďalej i na vývoj (všeobecné zvýšenie) životných nákladov v zmysle ust. § 78 ods.3 Zákona o rodine. I keď zákonodarca takto výslovne v ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine zmenu pomerov ako hmotnoprávny predpoklad zákonom pripustenej zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom nedefinuje, nepochybne na druhej strane i z hľadiska právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím súdu (k tomu napr. rozhodnutie publikované vo vtedajšej Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov pod č. R 2/1974) nemôže ísť o akúkoľvek zmenu okolností majúcich vplyv na posúdenie osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale naopak musí ísť o takú zmenu, ktorá je závažnejšieho a trvalejšieho rázu a ktorú možno preto podľa názoru súdu charakterizovať ako kvalifikovanú alebo podstatnú zmenu pomerov (tak, ako to možno vyvodiť i z ust. ).

Takto súdom zistené a posúdené pomery (§ 75 ods.1 Zákona o rodine) oboch účastníkov, vrátane pomerov matky navrhovateľky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá má voči nej rovnako zákonnú vyživovaciu povinnosť v zmysle cit. ust. § 62 ods.1 a nasl. Zákona o rodine, s prihliadnutím na podrobne deklarované a dostatočne osvedčené príjmy a výdavky, podľa názoru súdu odôvodňujú a sú dostatočným skutkovým základom pre primerané zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke oproti poslednému rozhodnutiu súdu cit. rozsudkom č. k. -38 zo dňa 25.11.2010.

Podstatnú zmenu pomerov súd konštatuje predovšetkým na strane navrhovateľky ako oprávnenej. Okrem už zmieneného všeobecného zvýšenia životných nákladov za obdobie dvoch rokov od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu ich ďalšie zvýšenie v prípade navrhovateľky nepochybne ovplyvnilo i jej presťahovanie sa za matkou do Bratislavy, o čom svedčí štruktúra i výška osvedčených výdavkov na výživu navrhovateľky a jej matky a ktoré výdavky, najmä súvisiace s končiacim štúdiom navrhovateľky na strednej škole a prípravou na prijímacie skúšky na pokračovanie v štúdiu na vysokej škole, súd považuje za z hľadiska trvajúcej zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov za oprávnené (pričom však vo vzťahu k deklarovaným výdavkom na antikoncepciu súd zastáva stanovisko zhodné s odporcom v jeho cit. písomnom vyjadrení). Na druhej strane pri rozsahu zvýšenia výživného súd prihliadal na dospelý vek oprávnenej navrhovateľky a i jej (v konaní osvedčenú) schopnosť i vlastnou prácou si čiastočne zabezpečiť príjem potrebný na úhradu svojich opodstatnených i iných výdavkov. Nie je to nič výnimočné a u plnoletých študentov naopak podľa názoru súdu, prirodzene v primeranom rozsahu, popri riadnom plnení študijných povinností, prospešné v rámci ich prípravy na budúce povolanie a osamostatnenie, ako to nakoniec predpokladá i zákonodarca, vychádzajúc z ust. § 65 ods.3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

K zmene pomerov došlo i na strane matky navrhovateľky, ktorá na jednej strane zmenou svojho bydliska a profesionálneho pôsobiska, ako aj vlastným zvýšeným pracovným úsilím dosahuje aktuálne, najmä od 01.7.2012 podstatne vyšší príjem v porovnaní s naposledy súdom zisteným v predchádzajúcom konaní sp. zn. , ktorý však na druhej strane je rovnako v podstatnej miere konzumovaný spomenutými zvýšenými výdavkami na výživu navrhovateľky a jej vlastnú výživu, vrátane zabezpečenia bývania a potrieb domácnosti - nielen pre seba, ale i pre navrhovateľku. Nie je dôvod, aby súd zaujímal stanovisko k skutočnej a rozhodujúcej pohnútke rozhodnutia matky navrhovateľky - už po rozvode manželstva s odporcom - zmeniť svoje bydlisko a požiadať zamestnávateľa o služobné preloženie, súčasne však nie je možné prenášať dôsledky takéhoto jej slobodného a samostatného rozhodnutia na odporcu vo väčšej miere, ako je primeraná výlučne jeho rodičovskej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Vyjadrenia matky navrhovateľky o v podstate nemožnosti vysokoškolského štúdia navrhovateľky nebyť jej presťahovania sa do hlavného mesta, súd s poukazom na všeobecné poznatky z rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, riešiaci nároky mnohých oprávnených detí

- vysokoškolských študentov s bydliskom v obvode konajúceho súdu a pochádzajúcich nezriedka z ekonomicky a sociálne podstatne slabšieho rodinného prostredia ako navrhovateľka, preto hodnotí ako prehnané a účelové. Súd nakoniec v rámci skúmania majetkových pomerov matky navrhovateľky okrem jej príjmu zo zamestnaneckého pomeru nevyhnutne prihliadal i finančné plnenia, ktoré jej boli poskytnuté titulom vyporiadania BSM (v tomto prípade však už ide o plnenie, ktoré bolo vyplatené ešte pred posledným cit. rozhodnutím súdu o výživnom, už v tom čase preto zohľadnené) a na základe dohody titulom vyrovnania jej (dedičského) podielu v rodičovskom dome.

Pokiaľ ide o odporcu, na jeho strane oproti času posledného predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom na navrhovateľku nedošlo k zvýšeniu príjmov (v nezmenenom zamestnaní i mieste jeho výkonu, s dôsledkom zvýšených cestovných nákladov), ani k nadobudnutiu žiadnych majetkových hodnôt. Tak ako v prípade matky navrhovateľky, pri skúmaní jeho majetkových pomerov súd prihliada na jeho výlučné vlastníctvo k bytu, ktoré nadobudol titulom vyporiadania BSM oproti spomenutému finančnému vyrovnaniu v prospech matky navrhovateľky, poskytnutému z prostriedkov úveru, ktorý dosiaľ spláca - ako už je uvedené, všetky tieto skutočnosti tu však existovali a boli tak súdom nevyhnutne zohľadnené už v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím okrem všeobecného zvýšenia životných nákladov, postihujúceho všetky v konaní posudzované osoby, odporca osvedčil zhoršenie svojho zdravotného stavu, okrem iných nepriaznivých dôsledkov nevyhnutne s následkom zvýšených výdavkov na liečbu a lieky.

Výživné plnoletého dieťaťa možno v zmysle ust. § 65 ods.3 a § 77 ods.1 Zákona o rodine priznať len na návrh (a najskôr počnúc odo dňa podania návrhu na súd). Súd - a to ani napriek deklarovaným problémom vo vzťahu a nedostatočnej komunikácii medzi otcom a dcérou, nevymykajúcim sa z bežného rámca vzťahových problémov detí a rodičov rozvrátených rodín - nezistil podmienky prípadného nepriznania výživného plnoletému dieťaťu podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine. Po posúdení pomerov oprávneného plnoletého dieťaťa a oboch povinných rodičov (§ 75 ods.1 Zákona o rodine), ako je vyššie uvedené, konštatujúc podstatnú zmeny pomerov oproti pomerom jestvujúcim v čase posledného predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom č. k. -38 zo dňa 25.11.2010 predovšetkým na strane oprávnenej navrhovateľky (§ 78 ods.1,3 Zákona o rodine) a napriek nezmeneným (majetkovým), resp. oproti minulým čiastočne menej priaznivým osobným (zdravotným) pomerom odporcu ako povinného rodiča, so zreteľom na základné hľadiská zákonnej vyživovacej povinnosti oboch rodičov k dieťaťu, ktoré nie je schopné sa samo živiť (§ 62 Zákona o rodine), v závislosti od ich schopností a možností, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, prednosť výživného pred inými výdavkami rodičov i za cenu uskromnenia sa povinných rodičov a nakoniec s prihliadnutím na plnenie poskytované z titulu zákonnej vyživovacej povinnosti navrhovateľke jej matkou, vrátane starostlivosti o domácnosť, v ktorej navrhovateľka žije, súd považoval za primeranú sumu zvýšenia výživného 220,- eur mesačne, zhodne s vyjadrením odporcu v jeho záverečnom prednese a v zostávajúcej časti návrh navrhovateľky, ako nezodpovedajúci zisteným schopnostiam a možnostiam odporcu ako povinného, jeho pomerom jestvujúcim v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci, ako nedôvodný zamietol.

Týmto rozsudkom o zvýšení výživného v dôsledku zistenej zmeny pomerov súd zmenil cit. rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -38 zo dňa 25.11.2010 v jeho výroku o určení rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu ako otca k vtedy maloletej navrhovateľke. Súd poukazuje na ust. Zákona o rodine, umožňujúce (v spojení s ust. ) opätovnú zmenu (resp. zrušenie v prípade zániku podmienok trvania zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča) i tohto rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých v zmysle ust. vychádzal v čase vyhlásenia svojho rozhodnutia.

Vychádzajúc z priznaného nároku zvýšeného výživného čo do jeho obdobia a výšky súd vyčíslil i nedoplatok takto podľa rozhodnutia súdu splatného výživného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, tzn. za čas od 01.9.2012 do 31.11.2012, ako rozdiel medzi plnením výživného v dosiaľ určenej výške a zvýšeným výživným podľa tohto rozsudku, tzn. spolu sumou 120,- eur, ktorého zaplatenie súd odporcovi postupom podľa ust. povolil v súdom určených primeraných splátkach po 30,- eur mesačne, za ďalších podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku, vrátane následku straty výhody splátok (ide o následok splatnosti celého dlhu resp. jeho nesplatenej časti) v prípade omeškania odporcu so zaplatením čo i len jednej splátky, alebo jej časti.

O trovách konania súd rozhodol so zreteľom na ust. (pomerná úspešnosť oboch účastníkov v konaní o predmete určenom návrhom navrhovateľky) a vzhľadom na vyhlásenie oboch účastníkov o vzájomnom neuplatnení si nárokov na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho

písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu

v Žiline (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého ( ). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie ( ). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť ( ).

Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie (bežného) výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (, ).

Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).