Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-34-2012.pdf
PDF · 126.65 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/34/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce samosudca JUDr. Vincent Svoboda v právnej veci žalobcu: Dušan Droppa s miestom podnikania Nábrežie Dr. Aurela Stodolu 1584/8, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 019 271, zastúpeného advokátom: JUDr. Ivan Vozár, Liptovský Mikuláš, M. M. Hodžu č. 3 proti žalovanému: BE Group Slovakia, s.r.o., so sídlom Továrenská 6, 071 01 Michalovce, IČO: 36 595 659, zastúpeného advokátkou: JUDr. Zuzana Hancinová, Bellova 3, Košice o zaplatenie istiny 4.026 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 4.026 EUR s 9%-tným úrokom z omeškania ročne zo sumy 396 EUR od 15.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 36 EUR od 15.12.2011 do zaplatenia , zo sumy 180 EUR od 15.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 156 EUR od 17.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 408 EUR od 15.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 264 EUR od 15.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 240 EUR od 23.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 342 EUR od 29.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 408 EUR od 23.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 516 EUR od 17.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 264 EUR od 17.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 516 EUR od 17.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 300 EUR od 26.12.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.012,19 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu 27.01.2012 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 4.026 EUR s 9%-tným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr titulom zaplatenia prepravného za vykonanú prepravu.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že pohľadávka zaplatenie ktorej je predmetom sporu zanikla započítaním.
Vykonaným dokazovaním oboznámením sa s faktúrami zaplatenie ktorých je predmetom sporu (č.l. 7 - 31), s koncesnou listinou žalobcu zo dňa 07.03.2008 (č.l. 5), s faktúrou č. P VFA 10000013 zo dňa 31.10.2011 žalovaného pre žalobcu na sumu 4.026 EUR (č.l. 33 v ďalšom len faktúra č. 13), s jednostranným započítaním pohľadávok vystaveným žalovaným zo dňa 30.12.2011 (č.l. 35 - 36), s faktúrou dodávateľa MACHINTEC TRADE s.r.o. adresovanej žalovanému č. 41130379 zo dňa 07.10.2011 na sumu 4.026 EUR (č.l. 57), výpisom z účtu žalovaného zo dňa 19.10.2011 o úhrade čiastky 4.026 EUR spoločnosti MACHINTEC TRADE s.r.o. (č.l. 72), zo zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou medzi spoločnosťou MACHINTEC TRADE s.r.o. a žalovaným zo dňa 25.03.2011 (č.l. 75 - 83), so zmluvou o preprave č. 7903/2011 uzavretou medzi žalobcom a dopravcom NDŽ s.r.o. Žilina (č.l. 83), s faktúrou spoločnosti ELBA a.s. adresovanej spoločnosti MACHINTEC TRADE s.r.o. za opravu brány do výšky 5.369,86 EUR, číslo faktúry 115395 (č.l. 87) s objednávkou žalovaného zo dňa 29.03.2011 (č.l
97), s faktúrou žalobcu adresovanou žalovanému zo dňa 31.03.2011 č. 2011230 na sumu 504 EUR (č.l. 142) s čestným vyhlásením Kataríny Dopirákovej zo dňa 04.12.2012 (č.l. 141) s pripojeným poistným spisom č. 3799/11, ako aj s ďalším obsahom spisu ,vypočutím žalobcu, zistil následovný skutkový stav:
Žalobca na základe nasledujúcich objednávok a faktúr požadoval od žalovaného náhradu za vykonané prepravy:
- objednávka č. NO 112267 zo dňa 02.11.2011 (č.l. 6), faktúra č. 2011707 splatnej 14.12.2011 na sumu 396 EUR,
- objednávka č. NO 112302 zo dňa 07.11.2011, faktúra č. 2011716 zo dňa 14.11.2011, splatnej 14.12.2011 na sumu 36 EUR (č.l. 8 - 9),
- objednávka č. NO 112311 zo dňa 08.11.2011, faktúra č. 2011718 zo dňa 14.11.2011, splatnej 14.12.2011 na sumu 180 EUR (č.l. 10 - 11),
- objednávka č. NO 112312 zo dňa 08.11.2011, faktúra č. 2011725 zo dňa 16.11.2011, splatnej 16.12.2011 na sumu 156 EUR (č.l. 12 - 13),
- objednávka č. NO 112319 zo dňa 09.11.2011, faktúra č. 2011717 zo dňa 14.11.2011, splatnej 14.12.2011 na sumu 408 EUR (č.l. 14 - 15),
- objednávka č. NO 112317 zo dňa 09.11.2011, faktúra č. 2011708 zo dňa 14.11.2011, splatnej 14.12.2011 na sumu 264 EUR (č.l. 16 - 17),
- objednávka č. NO 112321 zo dňa 9. 11. 2O11, faktúra č. 2011734 zo dňa 22.11.2011, splatnej 22.12.2011 (č.l. 18 - 19),
- objednávka č. NO 112353 zo dňa 11.11.2011, faktúra č. 2011742 zo dňa 28.11.2011, splatnej 28.12.2011 na sumu 408 EUR (č.l. 20 - 21),
- objednávka č. NO 112352 zo dňa 11.11.2011, faktúra č. 2011735 zo dňa 22.11.2011, splatnej 22.12.2011 (č.l. 22 - 23),
- objednávka č. NO 112347 zo dňa 11.11.2011, faktúra č. 2011722 zo dňa 16.11.2011, splatnej 16.12.2011 na sumu 516 EUR (č.l. 24 - 25),
- objednávka č. NO 112362 zo dňa 14.11.2011, faktúra č. 2011721 zo dňa 16.11.2011, splatnej 16.12.2011 na sumu 264 EUR (č.l. 26 - 27),
- objednávka č. NO 112358 zo dňa 14.11.2011, faktúra č. 2011723 zo dňa 16.11.2011, splatnej 16.12.2011 (č.l. 28 - 29),
- objednávka č. NO 112379 - 2 zo dňa 16.11.2011, faktúra č. 2011737 zo dňa 25.11.2011, splatnej 25.12.2011 (č.l. 30 - 31).
Celková suma požadovaná žalobcom je v čiastke 4.026 EUR, ktorá tvorí súčet vyššie citovaných faktúr. Žalobca v žalobe uviedol, že je zasielateľom, o čom ako dôkaz predložil súdu koncesnú listinu vydanú Obvodným úradom v Liptovskom Mikuláši zo dňa 07.03.2008 (č.l. 5), v ktorej je uvedené obchodné meno s predmetom živnosti: zasielateľstvo.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 13.12.2012 (č.l. 45 - 47) uviedol, že pohľadávka zaplatenie ktoré je predmetom sporu zanikla započítaním s poukazom na ust. §-u 358 Obchodného zákonníka a §-u 580 Občianskeho zákonníka.
K samotnému započítaniu došlo zo strany žalovaného jednostranným zápočtom pohľadávok zo dňa 30.12.2011 (č.l. 35 - 36). Na pohľadávku žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania do výšky 4.026
EUR , žalovaný započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi, ktorá pozostáva z faktúry č. P VFA 10000013 zo dňa 31.10.2011 na sumu 4.026 EUR (č.l. 58 v ďalšom len číslo faktúry 13). Pokiaľ sa týka tejto faktúry na sumu 4.026 EUR, vzniku tejto pohľadávky, žalovaný poukázal na objednávku č. NO 110619 zo dňa 29.03.2011 ktorou si objednal vykonanie prepravy u žalobcu z Martina do Jaroměře v ČR (č.l. 49). Pri tejto preprave z dôvodu nepozornosti vodiča kamiónu došlo k poškodeniu zdvíhacej brány, v sklade spoločnosti MACHINTEC TRADE s.r.o. o čom ako dôkaz žalovaný predložil záznam z nebezpečnej udalosti (č.l. 50 - 51), zápis z ohliadky škodovej udalosti na (č.l. 52) a oznámenie škodovej udalosti poškodeným spoločnosťou MACHINTEC TRADE s.r.o. zo dňa 05.04.2011 (č.l. 53 - 54). Z oznámenia o poistnom plnení poisťovňou KOOPERATÍVA Poisťovňa a.s. zo dňa 26.04.2011 bolo zistené, že poškodenému bola uhradená čiastka 1.445,38 EUR (č.l. 55). Rozdiel medzi skutočnou škodou, ktorá vlastníkovi priestorov vznikla, a poistným plnením predstavovala čiastku 4.026 EUR, ktorú spoločnosť MACHINTEC TRADE s.r.o. vyfakturovala žalovanému, ako nájomcovi priestoru na základe faktúry č. 41130379 zo dňa 07.10.2011 na sumu 4.026 EUR (č.l. 57). Žalovaný uvedenú faktúru uhradil 19.10.2011, čo je zrejmé z výpisu z jeho účtu z uvedeného dňa s variabilným symbolom faktúry 0041130379 (č.l. 72).
Pokiaľ sa týka nároku žalovaného voči žalobcovi, žalovaný to odôvodnil na pojednávaní dňa 15.06.2012 (č.l. 92), kde uviedol, že spoločnosť MACHINTEC TRADE s.r.o. so žalovaným mala uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.03.2011 (č.l. 75 - 80), v ktorých priestoroch došlo ku vzniku škody, poškodeniu brány. V článku V. tejto zmluvy (č.l. 77) je povinnosť nájomcu (žalovaného) uhradiť prenajímateľovi škodu, ktorú spôsobil nesprávnym prevádzkovaním na prenajatých priestoroch, alebo pracovných prostriedkoch. Keďže žalovaný mal citované priestory v nájme z tohto dôvodu mu prenajímateľ vyúčtoval škodu na bráne vyššie citovanou faktúrou č. 41130379 na sumu 4.026 EUR (č.l. 57), ktorý žalovaný uhradil. Predložil súdu zápis z ohliadky škodovej udalosti zo dňa 30.03.2011 z ktorého zápisu je zrejmé, že poškodený v danom prípade MACHINTEC TRADE s.r.o. uviedol, že mu vznikla škoda na bráne ku ktorej došlo tak, že pri prejazde cez budovu zachytilo nákladné motorové vozidlo s návesom evidenčné číslo ZA 324 BY vrchom návesu nedostatočne pootvorenú elektrickú zdvíhaciu bránu (č.l. 81). V tomto zápise poškodený uviedol, že nový typ pôvodnej brány sa už nevyrába a je potrebné vyrobiť porovnateľnú bránu.
Žalovaný na pojednávaní 15.06.2012 (č.l. 93) uviedol, že v danom prípade si žalovaný objednal vykonanie prepravy u žalobcu a žalobca, ako dopravca bol povinný v súlade s § 617 ods. 1 Obchodného zákonníka vykonať prepravu do miesta určenia s odbornou starostlivosťou. V danom prípade žalobca porušil toto ustanovenie, keďže došlo ku škode pri vychádzaní vozidla z priestoru nakládky, čo je podrobne uvedené v zápise o škode. V danom prípade je daná zodpovednosť žalobcu podľa ust. §-u 373 a nasl. Obchodného zákonníka, aj s poukazom na ustanovenie §-u 375 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zodpovednosť povinnej osoby (v danom prípade žalobcu) pokiaľ použije inú osobu na splnenie svojho záväzku, ako je to v danom prípade. Keďže v danom prípade nie sú splnené podmienky vylučujúce zodpovednosť žalobcu, ako dopravcu, ani osoby, ktorá vykonávala samotnú dopravu pre žalobcu, je nárok žalovaného na náhradu škody daný. Pokiaľ sa týka samotnej výšky škody, žalobca predložil súdu faktúru spoločnosti ELBA a.s., ktorá faktúrovala spoločnosti MACHINTEC TRADE s.r.o. dodávku novej brány, faktúrou č. 115395 na sumu 5.369,86 EUR (č.l. 87) spolu aj s dodacím listom k uvedenej faktúre (č.l. 87 - 88). Žalobca predložil súdu zmluvu o preprave č. 7903/2011 zo dňa 29.03.2011 uzavretú s dopravcom NDŽ s.r.o. Žilina, ktorou si objednával vykonanie vyššie citovanej prepravy u tejto spoločnosti z Martina do Jaroměříře , pri ktorej došlo ku vzniku škody (č.l. 83). Ďalej predložil medzinárodný nákladný list č. 8335408 o vykonaní citovanej prepravy z ktorého je zrejmé, že 29.03.2011, tovar bol riadny doručený príjmateľovi spoločnosti PROPHECY.s.r.o. v ktorom medzinárodnom nákladnom liste (CMR) je uvedená spoločnosť NDŽ s.r.o. Žilina ako dopravca a ako odosielateľ , žalovaný / č.l. 99/.
Ďalej predložil súdu aj faktúru č. 2011230 zo dňa 31.03.2011 adresovanú žalovanému ktorou faktúroval náhradu za vykonanú prepravu na sumu 504 EUR, ktorá mu bola riadne uhradená (č.l. 142).
Žalobca vo svojom podaní zo dňa 27.02.2012 , ako aj v celom konaní namietal svoju pasívnuvecnú legitimáciu pri pohľadávke, ktorú započítava žalovaný z citovanej prepravy. Pokiaľ sa týka samotnej
škody toto vozidlo patrilo spoločnosti NDŽ s.r.o. ktoré vozidlo na prepravu zásielky si obstaral žalobca, avšak napriek tomu to nezakladá jeho zodpovednosť za škodu vznik ktorej bol tak, ako ho popísal žalovaný s výnimkou škody na prepravovanej zásielke, kedy by prichádzala do úvahy zodpovednosť žalobcu (č.l. 63).
Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka pohľadávky, ktorá je predmetom započítania zo strany žalovaného, jedná sa o vzťah zo zasielateľskej zmluvy s poukazom na ust. §-u 601 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca v tomto vzťahu vystupuje ako zasielateľ, dôkazom čoho je, že má koncesiu na zasielateľskú činnosť. Pokiaľ sa týka objednávky zo dňa 29.03.2011 (č.l. 97), ktorou si žalovaný objednal u žalobcu vykonanie predmetnej prepravy z tejto objednávky nevyplýva, že by sa jednalo o zmluvu o preprave, táto má iba všeobecný charakter a na základe tejto objednávky žalobca zabezpečil vykonanie prepravy cestou iného dopravcu spoločnosti NDŽ s.r.o. . Podľa názoru žalobcu, iba vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou NDŽ s.r.o. na základe zmluvy č. 7903/2011 zo dňa 29.03.2011 (č.l. 83) možno podriadiť pod zmluvu o preprave. Za daného stavu vzťah medzi žalobcom a žalovaným je podľa §-u 601 a nasl. Obchodného zákonníka a vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou NDŽ s.r.o. je podľa §-u 610 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa však týka vzťahu medzi spoločnosťou MACHINTEC TRADE s.r.o., ako poškodeným a spoločnosťou NDŽ s.r.o. , ktorá vykonávala dopravu, ako dopravcovi , tento vzťah je potrebné subsumovať pod ust. §-u 427 Občianskeho zákonníka. Poukázal nato, že zodpovednosť za náhradu škody je upravená tak v Občianskom zákonníku, ako aj v Obchodnom zákonníku. Subjektom zodpovedným v danom prípade je spoločnosť NDŽ s.r.o., ktorá vykonávala dopravu a iba voči tejto spoločnosti možno uplatniť náhradu škody. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ by aj vzťah medzi žalobcom a žalovaným z danej prepravy bol uzavretý podľa §-u 610 Obchodného zákonníka, nebola by daná zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu.
Na podporu svojích tvrdení, žalobca predložil aj stanovisko Slovenskej kancelárie poisťovateľov bez dátumu (č.l. 135) v ktorom sa konštatuje, že keďže v danom prípade nevznikla škoda na prepravovanom tovare príkazcu (žalovaného) len na majetku tretieho subjektu MACHINTEC TRADE s.r.o. potom za túto škodu zodpovedá dopravca, ktorý škodu poškodenému priamo spôsobil (spoločnosť NDŽ Žilina). Iba medzi škodcom a poškodeným mohol vzniknúť záväzkový vzťah zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka, pričom ako osoba vykonávajúca dopravu v tomto prípade je spoločnosť NDŽ Žilina. Citované podanie Slovenskej kancelárie poisťovateľov vychádza zo stavu, že žalobca obstáraval prepravu, teda je zasielateľom (špeditérom) pričom, ako príkazca vystupuje žalovaný.
Žalobca na pojednávaní 10.10.2012 (č.l. 130 - 131) ako účastník uviedol, že je vždy iba zasielateľom dôkazom, čoho je aj koncesná listina, ktorú súdu predložil zo dňa 07.03.2008 a v každom prípade uzatvára iba zasielateľské zmluvy, ako je to aj v tomto prípade na základe objednávky žalovaného zo dňa 29.03.2011 (č.l. 97). Túto prepravu riadne vykonal, dôkazom čoho je aj dodací list CMR podpísaná prijímateľom zásielky (č.l. 99) s tým, že žalovaný, ako objednávateľ aj túto prepravu riadne zaplatil konkrétne dňa 17.05.2011. Dôkazom toho, že je zasielateľom, je aj tá skutočnosť, že začiatkom roku 2011 zaslal žalovanému koncesnú listinu, teda žalovanému muselo byť zrejmé, že vystupuje, ako zasielateľ. Podľa názoru žalobcu, žalovaný v snahe ekonomicky vysporiadať túto škodu, až koncom roku 2011 uplatnil proti žalobcovi citovanú náhradu škody a keďže nemal dostatok finančných prostriedkov, urobil zápočet pohľadávok, ktorý považuje iba za účelový.
Z poistného spisu 3799/11 od poisťovne KOOPERATÍVA Poisťovňa, a.s. je zrejmé, že skutkový stav je taký, ako uviedli účastníci v samotnom konaní. Z poistného spisu je zrejmé, že poškodenému spoločnosti MACHINTEC TRADE s.r.o. bola vyplatená čiastka, ako likvidácia poistného vo výške 1.445,38 EUR. Pokiaľ sa týka samotnej škodovej udalosti k tejto vzniklo, tak ako ju opísal samotný žalovaný o čom predložil súdu aj zápis z ohliadky škodovej udalosti, ktorý sa nachádza v spise na č.l 50 - 52. Oznámenie o škodovej udalosti oznámil poistený, t.j. spoločnosť NDŽ s.r.o. Žilina, ktorá vykonávala prepravu tovaru.
Súd skúmal, či žalobca je pasívne vecne legitimovaný z daného prepravného vzťahu, teda, či je škodcom, zodpovedným za škodu, ktorá vznikla na bráne pri uvedenej preprave. Zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou NDŽ s.r.o. Žilina, ako dopravcom zo dňa 29.03.2011 je zrejmé, že sa jedná o zmluvu o preprave, čo potvrdil aj samotný žalobca (č.l. 83). V uvedenej zmluve je odkaz na
CMR, čo je skratka pre dohovor o prepravnej zmluve medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v zbierke zákonov ako Vyhláška č. 11/1994 Zb. Tento dohovor sa podľa článku 1. bod 1 vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádzajú v zmluve ležia v dvoch rôznych štátoch z ktorých je aspoň jeden zmluvným štátom tohto dohovoru.
V medzinárodných nákladných listoch je o uskutočnenej preprave uvedená skratka CMR, čo znamená, že sa jedná o prepravu zásielok na ktorú sa tento dohovor vzťahuje.
Dôkazom toho, že preprava zásielky by bola v režime CMR je medzinárodný nákladný list č. 8335408, ktorý predložil žalobca, ako dôkaz o tom, že zásielka bola riadne vykonaná (č.l. 99). Podľa článku 17. ods. 1 citovaného dohovoru dopravca zodpovedá za úplnú, alebo čiastočnú stratu zásielky, alebo za jej poškodenie, ktorá vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.
Z citovaného ustanovenia CMR je zrejmé, že zodpovednosť podľa tohto predpisu je zásadne obmedzená na bezprostrednú vecnú škodu na tovare. Tento dohovor neupravuje všetky otázky, ktoré sa vyskytujú pri preprave tovaru na ceste. Dohovor nerieši náhradu škody vzniknutú pri preprave, ktorá nesúvisí s prepravou samotného tovaru. Riešenie týchto otázok, náhrady škody, mimo tovaru je ponechané na úpravu podľa národného práva, v danom prípade obchodného zákonníka.
Vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou NDŽ s.r.o. Žilina je vzťahom obchodno-právnym, s poukazom na ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Jedná sa o relatívny obchod, vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Tento obchodnoprávny vzťah okrem účastníkov tohto vzťahu je charakterizovaný aj svojím obsahom teda právami a povinnosťami.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesta odoslania) do určitého iného miesta (miesta určenia) a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravu).
Z tohto základného ustanovenia zmluvy o preprave veci vyplýva, že táto zmluva jej obsahom je iba preprava tovaru z určitého miesta do iného miesta. Táto zmluva jej obsahom, nie je škoda, ktorá vznikne účastníkom pri samotnej preprave, okrem škody na tovare. Obsah tohto vzťahu je vymedzený vyššie citovaným ustanovením Obchodného zákonníka § 610, ako aj samotnej zmluvy o preprave uzavretej medzi týmito účastníkmi zmluvy. Zodpovednosť dopravcu v danom prípade spoločnosti NDŽ s.r.o., ktorá spoločnosť vykonala prepravu tovaru je obmedzená iba na škodu, ktorá vznikla počas prepravy na tovare vo vzťahu k žalobcovi, ktorý objednal vykonanie tejto prepravy.
Ďalší obchodno právny vzťah vznikol medzi samotným žalobcom a žalovaným na základe objednávky žalovaného zo dňa 29.03.2011 (č.l. 97) ktorou si žalovaný objednal vykonanie prepravy z Martina do Jaroměříře.
Pri tomto obchodno právnom vzťahu je rozpor medzi účastníkmi, týkajúci sa obsahu tejto zmluvy, teda, či v danom prípade bola uzavretá medzi účastníkmi zmluva zasielateľská tak, ako to tvrdí žalobca podľa § 601 a nasl. Obchodného zakonníka, alebo zmluva o preprave tak, ako to tvrdí žalovaný.
Podľa § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka, zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.
V praxi je niekedy veľmi ťažko rozlíšiť, či účastníci uzavreli zmluvu zasielateľskú, alebo zmluvu o preprave vecí, ako je to aj v tomto prípade. Zasielateľská zmluva o zaobstaraní prepravy tovaru po ceste cez štátne hranice, je len špeditérskou zmluvou na ktorú sa nevzťahuje CMR, ale príslušné vnútroštátne dopravné predpisy, v danom prípade Obchodný zákonník. Inak povedané, kto ako príkazca v danom prípade žalovaný, uloží zasielateľskej organizácii (žalobcovi) zaobstaranie prepravy a do ujednania by nezahrnul spôsob, čas a náklady prepravy,v zásade uzatvára zmluvu zasielateľskú, a nie zmluvu o preprave podľa predpisu CMR. Pre posúdenie , či sa jedná o zmluvu v zmysle CMR a či nie , je základná otázka, či strana sa zaväzuje, že zariadi prepravu, alebo sa zaväzuje vykonať prepravu.
V danom prípade žalovaný v objednávke zo dňa 29.03.2011 uviedol, že (č.l. 97) že objednáva si prepravu s nákladkou 29.03.2011 s uvedením aj samotnej ceny. Samotný žalobca túto prepravu , faktúroval faktúrou č. 2011230 zo dňa 31.03.2011 na sumu 504 EUR s tým, že v samotnej faktúre je uvedené, že: „fakturujeme Vám prepravu podľa objednávky č. NO 110619“ / č.l. 142/.
V citovanej objednávke žalovaného, ani faktúre žalobcu nie je žiadna zmienka o tom, že žalobca je povinný zaobstarať prepravu, teda, že vystupuje, ako zasielateľ. Samotné tvrdenie žalobcu v konaní, že je zasielateľom o čom predložil súdu aj koncesnú listinu, neznamená, že v danom prepravnom vzťahu skutočne bol zasielateľom.
Pri výklade tejto zmluvy je potrebné vychádzať aj z ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí (3)..
Žalobca tvrdí, že 15.01.2011 zaslal koncesnú listinu žalovanému (č.l. 143). Naopak žalovaný predkladá súdu čestné vyhlásenie svojej pracovníčky Kataríny Dopirákovej zo dňa 04.12.2012, ktorá tvrdí, že žalobca vystupoval, ako dopravca a nikdy nepreukázal, že je zasielateľom prepravných vzťahov (č.l. 141). Pri výklade týchto rozdielnych tvrdení účastníkov, súd bral do úvahy samotnú faktúru žalobcu zo dňa 31.03.2011 (č.l. 142) v ktorej žalobca uviedol, že faktúruje prepravu tovaru, nie obstaranie prepravy a taktiež aj samotnú objednávku žalovaného (č.l. 97), kde žalovaný objednáva „prepravu“ a nie obstaranie prepravy.
Za daného stavu aj vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pokiaľ sa týka vykonania tejto prepravy je vzťahom uzavretým podľa CMR a jedná sa o zmluvu o preprave s vylúčením úpravy náhrady škody na iných veciach, ako na tovare , tak ako je to uvedené vyššie.
Keďže v danom prípade obsahom záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je preprava tovaru, aj s poukazom na ust. § 610 Obchodného zákonníka zodpovednosť dopravcu sa môže týkať iba škody, ktorá vznikne na tovare. Podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Škodu, ktorú spôsobila spoločnosť NDŽ s.r.o. Žilina na bráne spoločnosti MACHINTEC TRADE s.r.o. je potrebné posudzovať podľa Občianského zákonníka.
Obchodný zákonník síce obsahuje komplexnú úpravu náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti z obchodno záväzkového vzťahu, avšak neupravuje problematiku zodpovednosti za škodu v celom rozsahu. Ak nie je náhrada škody upravená v obchodnom zákonníku, potom v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, treba aj na podnikateľské subjekty aplikovať ustanovenia o zodpovednosti za škodu z Občianského zákonníka a to najmä ustanovenia o všeobecnej povinnosti, predchádzania škodám (§ 415 Občianskeho zákonníka), ustanovenia náhrady škody spôsobnej prevádzkovou činnosťou (§ 420a/, ako aj úpravu náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasl. Obchodného zákonníka). Ak sa v obchodno právnych vzťahoch použije osobitná úprava náhrady škody upraveného v Občianskom zákonníku, bude sa tento prípad aplikovať aj všeobecná
úprava náhrady škody, ako aj spoločné ustanovenia o náhrade škody (§ 438 - 450 Občianskeho zákonníka).
Keďže v danom prípade škoda na bráne inej spoločnosti, nie je súčasťou, obsahom obchodného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným zo zmluvy o preprave, nemohlo dôjsť, ani k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z tohto obchodného vzťahu, na ktorý by sa aplikovala úprava náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, len pokiaľ by došlo ku škode na tovare.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škody vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Táto úprava je založená na objektívnej zodpovednosti. Subjektom zodpovednosti za škodu sú osoby vykonávajúce dopravu, a iný prevádzateľ dopravného prostriedku. V danom prípade spoločnosť NDŽ s.r.o. alebo vodič, ktorý viedol dané motorové vozidlo.
Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že za škodu, ktorá bola spôsobená na bráne spoločnosti MACHINTEC TRADE s.r.o. zodpovedá spoločnosť NDŽ s.r.o. Žilina podľa vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie žalobca, proti ktorému žalovaný uplatnil svoju pohľadávku titulom náhrady škody.
Keďže v danom prípade žalovaný na pohľadávku zaplatenie ktorej je predmetom sporu započítal vo vzťahu k žalobcovi neexistujúcu pohľadávku z faktúry č. 13 započítaním podľa § 580 Občianského zákonníka nedošlo k zániku jeho záväzku voči žalobcovi.
Pokiaľ sa týka nároku žalobcu, žalovaný uznal nárok žalobcu, jeho základ a teda nie je potrebné vykonávať dokazovanie ohľadom nároku žalobcu. Samotné započítanie zo strany žalovaného zo dňa 30.12.2011 (č.l. 35 - 36) je potrebné považovať za uznanie záväźku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak niekto písomne uzná písomne svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trval v čase uznania.
Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, tento zodpovedá ustanoveniu § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (1) .
Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),
b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo (2).
9%-tná sadzba zodpovedá § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. podľa ktorého výška úroku z omeškania je o 8%-álnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB, platná k 1-vému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pokiaľ sa týka aj splatnosti úroku z omeškania, tento zodpovedá ust. § 369 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka, keďže žalobca požaduje úrok po uplynutí 30- tich dní od vykonania prepravy.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania a súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 1.012,19 EUR, ktoré pozostávajú jednak z trov právneho zastúpenia vo výške 770,69 EUR a náhrady súdneho poplatku 241,50 EUR.
Súd priznal zástupcovi žalobcovi v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. tarifnú odmenu za 4 úkony právnej pomoci s tým, že tarifná odmena za 1 úkon právnej pomoci činí 151,05 EUR. Jedná sa o nasledujúce úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie veci, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu zo dňa 27.02.2012 (č.l. 63) a účasť na pojednávaní dňa 05.12.2012. Tarifná odmena za 4 úkony právnej pomoci činí 604,20 EUR (151,05x4). Súd priznal aj režijný paušál po 7,63 EUR za 4 úkony, spolu 30,52 EUR. Tarifná odmena + režijný paušál činí 634,72 EUR. Súd priznal aj náhradu cestovného za použitie súkromného motorového vozidla , továrenskej značky VOLKSWAGEN PASSAT, EČV LM - 828 BA na pojednávanie na deň 05.12.2012 z Liptovského Mikuláša do Michaloviec a späť, spolu 438 km. Spotreba na 100km je 8,4 litra, cena za 1l 1,517 EUR. Cestovné činí spolu 135,97 EUR (0,183+(1,517x8,4x0,01). Trovy právneho zastúpenia spolu činia 770,69 EUR (634,72+135,97 EUR). Trovy zástupca žalobcu vyúčtoval vyúčtovaním zo dňa 09.10.2012 (č.l. 128) a vyúčtovaním zo dňa 06.12.2012. Celkové trovy konania 1.012,19 EUR (770,69 - trovy právneho zastúpenia + 241,50 - súdny poplatok je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný, úspešnému žalobcovi na účet právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.