Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Er-427-2010.pdf
PDF · 81.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/427/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Y. P., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, XXX XX L. L., štátny občan SR, zast. Aequitas, s.r.o., Na Troskácha 26, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: V. V.H., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 1396,36 Eur s prísl., o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Boľošom, so sídlom Exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 370/10, na základe návrhu oprávneného zo dňa 21.06.2010, doručeného súdnemu dňa 30.06.2010 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 056747 zo dňa 14.07.2010
z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,12 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1396,36 Eur s prísl , a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, Č..F.. X V. XX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX.
Poverením č. 5601 056747 zo dňa 14.07.2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša, so sídlom Exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 370/10. Od 12.01.2012 vedie exekúciu Slovenskou komorou exekútorov určený náhradník Mgr. Jozef Deák, so sídlom Exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod rovnakou spis. zn. EX 370/10.
Súdny exekútor písomným podaním zo dňa 23.03.2012, podal na tunajšom súde podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V podaní uviedol, že vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného a výsledkom bolo zistenie, že povinný nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku, nie je vlastníkom, ani držiteľom motorových vozidiel, na bankových účtoch nedisponuje finančnými prostriedkami, z ktorých by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica mu oznámila, že povinný bol naposledy evidovaný ako zamestnanec v období od 01.07.2004 do 31.03.2007 v obchodnej spoločnosti V. G. - G. R., A.: XX XXX XXX, L.F. XX, XXX XX L. L.. Zároveň mu bolo oznámené, že povinný nie je poberateľom dôchodku, sociálnych dávok a ani iného príjmu, z ktorého by mohol vykonávať zrážky zo mzdy. Zo správy od Úradu práce zistil, že povinný nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Povinný je 20 % spoločníkom obchodnej spoločnosti D. V., R.. R. K..S.., A. XX XXX XXX, H. XX, Y., avšak obchodná spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť a v zmysle § 68 zák. č. 513/1991 Z.z.
v znení neskorších predpisov sú splnené zákonné predpoklady na jej zrušenie a následný výmaz z obchodného registra. Vzhľadom na zistené skutočnosti nepristúpil k exekúcií postihnutím obchodného podielu, nakoľko uvedeným spôsobom by došlo k zbytočnému navýšeniu hotových výdavkov exekúcie. Nakoľko povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1, v spojení s ust. § 65 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu dáva na vedomie Okresnému súdu Banská Bystrica, aby exekúciu zastavil z úradnej povinnosti ( ex offo).
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( ďalej len " Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z obsahu exekučného spisu č.k. 5 Er/427/2010, z podnetu súdneho exekútora zo dňa 23.03.2012, z predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 370/2010 má súd preukázané, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Lustráciou bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku, nie je držiteľom a ani vlastníkom motorových vozidiel, nemá registrované sociálne poistenie, nepoberá dôchodok a ani dávky v nezamestnanosti. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Súd vychádzajúc zo zisteného stavu, v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku, podľa § 57 ods. l, písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 55,12 Eur ( z toho odmenu vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 12,74 Eur) a 20 % DPH vo výške 9,19 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie
( § 196).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") / v znení platnom od 01.05.2008 /, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie na exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie vo výške 55,12 Eur ( z toho odmenu vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových ( poštovné ) výdavkov vo výške 12,74 Eur) a 20 % DPH vo výške 9,19 Eur.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.